Pivo, nápoj s históriou siahajúcou tisícročia pred náš letopočet, je viac než len osviežujúci mok. Jeho zloženie je komplexné a veda postupne odhaľuje jeho potenciálne pozitívne aj negatívne účinky na ľudské zdravie. Od starovekých civilizácií, kde bolo považované za funkčný nápoj a dokonca mohlo prispieť k vzniku usadeného života, až po moderné výskumy, ktoré skúmajú jeho bioaktívne vlastnosti, pivo naďalej fascinuje svojou všestrannosťou a komplexnosťou.
Pivo v histórii a jeho pradávny pôvod
História výroby piva siaha až do čias Mezopotámie, teda štyritisíc rokov pred Kristom. Už o tisíc rokov neskôr existovalo niekoľko druhov tohto zlatožltého moku. Jednotlivé druhy sa vtedy líšili najmä farbou a obsahom alkoholu, ktorý bol v porovnaní s dnešným pivom výrazne nižší, pretože doba kvasenia bola vtedy kratšia. V Izraeli našli dokonca dôkazy o výrobe piva spred 13 tisíc rokov. [1] Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Partizánskom a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväčší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, keď boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Varenie piva poznali starí Slovania už pri príchode na územie našej vlasti, u Slovanov v Potisí je jeho výroba doložená v 5. storočí. Vyrábalo sa zo pšeničného (slabé) a jačmenného (silnejšie) sladu. Doklady, ktoré pochádzajú z raného feudalizmu, svedčia o tom, že pivo varili poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku a nepochybne aj poddaní ďalších vrchností, šľachta, farári, kláštory.

V mestsom prostredí sa práce pri varení piva postupne diferencovali - vznikali špecializované remeslá - pivovarníci, ktorí pivo varili, a sládkovia, ktorí pripravovali slad. Obe výrobné fázy si vyžadovali osobitnú starostlivosť, ktorá sa dala získať iba dlhoročnými skúsenosťami. V mestách sa právo variť pivo využívalo buď kolektívne - pivovary sa tu stali súčasťou mestského hospodárstva (Bratislava, Košice, Modra, Pezinok, Trenčín, Zvolen, Krupina, Brezno), alebo ho využívali jednotliví mešťania (Banská Bystrica, Prešov, Bardejov, Sabinov, všetky spišské mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Vlastníci práva variť pivo ho často nevyužívali, počet pivovarníckych domov sa postupne znižoval. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Začala ho využívať hlavne od 16. storočia ako jeden z významných zdrojov príjmov, v pivovaroch sa spracúvali prebytky jačmeňa, pšenice a pod. Šľachta prenajímala pivovary vybudované na svojich majetkoch spolu s právom výčapu, väčšinou Židom. Pivo sa na základe starých privilégií a zvláštnych dohôd so zemepánmi varilo i v desiatkach poddanských mestečiek (Bytča, Ilava - tamojšie pivovary, založené v 16. storočí pretrvali do súčasnosti, Beluša, Gelnica, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Rimavská Sobota, Žilina, Považská Bystrica a i.). V súvislosti s rozvojom šľachtického pivovarníctva zemepáni od 16. stor. postupne obmedzovali a likvidovali varenie piva poddanými, na niektorých miestach sa však udržalo až do 19. storočia (napr. v poddanských dedinách severného Tekova, v Bartošovej Lehôtke, Jastrabej, Prochoti, Ždani, Lovči, Hliníku nad Hronom, Horných Hámroch atď.). Pivovarnícke a sladovnícke cechy vznikali až v 16. - 18. storočí (Bardejov 1587, Kežmarok pred 1589, Komárno, Košice, Bratislava, Trenčín, Žilina, Medzev, Hniezdne, Rožňava, Spišská Nová Nová Ves, Spišské Podhradie). V 40. rokoch 19. storočia bolo v Uhorsku 300 pivovarov, z ktorých väčšina pracovala na území Slovenska. Spotreba i výroba piva bola však nízka. V 18. a začiatkom 19. storočia patrilo k najkvalitnejším a najznámejším trenčianske pivo, ktoré plťami vozili aj na územie dnešného Maďarska, dobrú akosť dosahovalo aj kežmarské pivo. V 2. polovici 19. storočia postupne vznikal pivovarský priemysel, výroba sa koncentrovala, malé výrobne a domáce varenie sa likvidovali. Do pivovarov boli zavádzané stroje, postupne sa prešlo na varenie parou a strojové chladenie. Rozvoj chémie dal výrobe piva pevný technologický základ. Malé, zastarané, často stáročia existujúce pivovary zanikli. Konzum i výroba piva však ostali na Slovensku nízke. V roku 1919 sa na 1 obyvateľa Slovenska skonzumovalo ročne 14,4 l, v 1931 16,1 l, v 1937 13,7 l. Po vojne sa kvalita piva vyrábaného na Slovensku výrazne zvyšovala. Boli vybudované nové pivovarnícke kapacity. Roku 1960 bolo otvorené učňovské stredisko v Bratislave, 1964 OU pri pivovare a sladovni v Topoľčanoch. V januári 2021 bola v staroegyptskom meste Abydos objavená zatiaľ najstaršia výrobňa piva. Mohla by mať vek okolo 5 000 rokov. Pivo sa tam vyrábalo v 40 hlinených nádobách a celková jednorazová produkcia mohla dosahovať až 22 400 litrov. [2]
Podľa uznávaného amerického archeológa Patricka McGoverna existuje úzka spojitosť medzi výrobou piva a vznikom civilizácií. Mnohí odborníci tvrdia, že ľudia sa začali usadzovať a pestovať obilie hlavne kvôli opojeniu. Primitívne alkoholické nápoje boli silnou motiváciou zabudnúť na kočovanie a usadiť sa (doslova sa scivilizovať). Trvalo pekných pár desaťročí a možno aj storočí, kým sa tieto civilizácie naučili zrno mlieť a vyrábať z neho chlieb a placky. Takže čo bolo skôr? Pivo či chlieb? Jednoznačne pivo.
Základné zložky piva a proces výroby
Pivo je kvasený, slabo alkoholický nápoj vyrábaný zo sladu, chmeľu a vody pomocou pivovarských kvasiniek. Zloženie surovín a spôsob spracovania určuje výslednú chuť, farbu a horkosť piva a v neposlednom rade tiež obsah alkoholu.
Slad
Základnou surovinou pre výrobu piva je slad, ktorý sa získava z naklíčených a následne tepelne upravených zŕn obilnín, najčastejšie jačmeňa. Počas klíčenia sa v zrne aktivujú enzýmy, ktoré štiepia škrob na jednoduchšie cukry, ktoré sú následne fermentovateľné kvasinkami. Šrot zo sladu (namletá usušená naklíčená zrná jačmeňa) sa nasype do hrnca s vodou. Cca 15 l vody je potrebné k výrobe 10 l piva. Následne sa teplota na pol hodiny zvýši na 75 stupňov a po pol hodine sa odfiltruje vylúhovaný šrot.
Chmeľ
Druhou významnou zložkou je chmeľ (Humulus lupulus). Pre výrobu piva sa používajú výlučne len neoplodnené samičie kvetenstvá. V ich chmeľovej hlávke sa nachádza lupulín, ktorý obsahuje živice a silice. Chemickou premenou pri varení sa zo živíc vytvoria izo-horké kyseliny, ktoré dodávajú pivu jeho typickú horkastú chuť. Charakteristickú chmeľovú arómu zasa zabezpečujú chmeľové silice. Po pridaní chmeľových šišiek sa zmes privedie k varu a varí sa asi hodinu. Chmeľ sa už v dávnej minulosti tradične využíval na relaxáciu, upokojenie a liečbu nespavosti. Už v starom Grécku a Ríme sa používal aj ako prostriedok pri slabom trávení a črevných problémoch.
Voda
Voda tvorí najväčší podiel piva, zvyčajne viac ako 90%. Jej zloženie, najmä tvrdosť a pH, ovplyvňuje proces varenia a konečné zloženie piva. Tvrdá voda sa zdala byť lepším pufrom na extrakciu a jej zloženie pozitívne ovplyvnilo proces varenia, čo viedlo k vyššej hodnote pôvodnej mladiny (OG) v porovnaní s mäkkou vodou. Pivo vyrobené z tvrdej vody obsahovalo aj viac vitamínov B. [6]
Kvasinky a fermentácia
Po pridaní kvasníc do prevarenej mladiny dochádza k fermentácii. Kvasinky metabolizujú cukry obsiahnuté v mladine a premieňajú ich na alkohol a oxid uhličitý. Na kvasenie sa používajú vrchné alebo spodné pivovarské kvasinky. Podľa použitých kvasiniek sa rozlišuje vrchné a spodné kvasenie. Pri vrchnom kvasení sú kvasinky vynášané na povrch kvasnej nádoby, kvasenie je rýchlejšie a teplota kvasenia je vyššia (okolo 20 stupňov Celzia). Pri spodnom kvasení kvasinky naopak klesajú na dno kvasnej nádoby, kvasenie je pomalšie kvôli nízkej teplote (nižšia ako 10 stupňov Celzia). Vrchným kvasením sa pripravujú pivá typu „Ale“, známe a populárne prevažne v Británii. Spodným kvasením sa pripravuje lager alebo ležiak, medzi ktorými dominujú pivá plzenského typu, teda tradičné známe slovenské a české pivá. Po pridaní kvasníc sa nechá pivo v chladničke po dobu 7-10 dní.
Zloženie piva: Viac než len voda a alkohol
Pivo je zložitý koloidný roztok, ktorý obsahuje do 2 000 látok. Mnohé z nich sú zdraviu prospešné a niektoré rizikové. Má ale nepomerne viac prospešných látok ako rizikových. V konečnom produkte pivo obsahuje približne 92-93 % vody, 4 % alkoholu, 0,5 % oxidu uhličitého a 2,5-3,5 % tzv. zvyškového extraktu, ktorý obsahuje látky z výchozích surovín (sladu a chmeľu) a produkty metabolickej činnosti kvasiniek.

Alkohol
Alkohol (etanol) vzniká činnosťou kvasiniek na extrakt mladiny. Koncentráciu alkoholu v pive môžeme približne získať vydelením stupňovitosti tromi. Je to zároveň zdraviu prospešná aj riziková látka. V malých dávkach poskytuje ochranu pred srdcovo-cievnymi chorobami a blokuje zrážanlivosť krvi. Zlepšuje pomer dobrého a zlého cholesterolu v krvi. [19] 14 gramov čistého alkoholu je denná dávka, ktorá nie je pre organizmus škodlivá, čo predstavuje jedno malé pivo. Pre porovnanie jedno veľké politrové 12-stupňové pivo obsahuje 20 gramov čistého etanolu. [24] Obsah etanolu v pive prispieva aj k jeho biologickej stabilite, dodáva pivu plnosť a ovplyvňuje jeho organoleptické vlastnosti.
Sacharidy
Sacharidy vo zvyškovom extrakte, najmä nefermentované kvasinkami, dodávajú pivu jeho charakteristickú "plnú" chuť a sú zdrojom energie. Energetická hodnota piva (asi 1820 kJ, tj. 440 kcal/l) je daná hlavne alkoholom a cukrami vo zvyškovom extrakte.
Vitamíny skupiny B
Pivo je vďaka vysokému obsahu vitamínov skupiny B často označované ako "tekutý chleb". Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre správne fungovanie metabolizmu a nervového systému. Medzi najvýznamnejšie patria niacín (B3), riboflavín (B2), cholín, folát (B9), vitamín B5, B6, B12 a tiamín (B1). [12]
Tabuľka 1. Obsah jednotlivých zložiek piva v objeme 355 ml štandardného a svetlého piva podľa USDA:
| Zložka | Štandardné pivo | Svetlé pivo | % Odporúčanej Dennnej dávky (DDD) |
|---|---|---|---|
| Kalórie | 153 | 103 | - |
| Proteín | 1,6 gramu | 0,9 gramu | - |
| Tuk | 0 gramov | 0 | - |
| Sacharidy | 13 gramov | 6 gramov | - |
| Niacín - B3 | - | - | 9% |
| Riboflavín - B2 | - | - | 7% |
| Cholín | - | - | 7% |
| Folát - B9 | - | - | 5% |
| Magnézium | - | - | 5% |
| Fosfor | - | - | 4% |
| Selén | - | - | 4% |
| Vitamín B12 | - | - | 3% |
| Kyselina pantoténová - B5 | - | - | 3% |
| Alkohol | 13,9 gramu | 11 gramov | - |
Okrem toho oba typy obsahujú malé množstvo draslíka, vápnika, tiamínu, železa a zinku. [12]
Minerály a stopové prvky
Pivo je bohaté na minerály a stopové prvky. Medzi hlavné ióny patria katióny ako vápnik, horčík, sodík a draslík a anióny ako síran, dusičnan, fosforečnan, chloridy a kremičitany. Menšími iónmi sú železo, meď, zinok a mangán. Vysoký obsah (zvyčajne okolo 20 mg/l) dietetického kremíka je v dobre absorbovateľnej a biologicky aktívnej forme kyseliny ortokremičitej [13]. Horčík v pive znižuje riziko ľadvinových kameňov až o 40%. [33]
Antioxidanty
Pivo obsahuje širokú škálu zlúčenín so známym liečivým potenciálom, ako sú fenolové zlúčeniny, vitamíny a melanoidín, ktoré prispievajú k antioxidačnej rovnováhe. Patrí sem kaempferol, kvercetín, tyrozol, fenolové kyseliny, flavóny xanthohumolu a 8-prenylnaringenínu a horké kyseliny, ako sú humulóny a lupulóny. [15] Xanthohumol bol v štúdiách in vitro charakterizovaný ako „širokospektrálne“ chemopreventívne činidlo proti rakovine. [16] Melatonín prítomný v pive prispieva k celkovej antioxidačnej schopnosti ľudského séra a mierna konzumácia piva môže chrániť organizmus pred celkovým oxidačným stresom. [17] Polyfenoly, ktoré pivo obsahuje, chránia pred agresívnymi voľnými radikálmi, ktoré spôsobujú rakovinu. Hlavný z polyfenolov je xanthohumol, ktorého výhodou je, že znižuje a utlmuje aktivitu proteínov, ktoré už vyvinutý nádor potrebuje pre rast.
Ďalšie látky
Okrem spomínaných zložiek sa v pive nachádzajú aj aminokyseliny, glycerol a prirodzené farbivá. V pive sa nachádza ešte približne ďalších 3000 látok vo veľmi malom množstve, ktoré nie sú dopodrobna preskúmané.
Pivá a ich delenie
Pivá sa delia podľa rôznych kritérií, pričom najčastejšie sa stretávame s delením podľa stupňovitosti, farby a obsahu alkoholu.
Stupňovitosť (EPM)
Pivá sa delia podľa stupňovitosti EPM (extrakt pôvodnej mladiny). Zjednodušene môžeme povedať, že EPM udáva predovšetkým hodnotu cukrov, z ktorých pri kvasení vzniká alkohol. Čím vyšší stupeň, tým plnšie pivo z hľadiska EPM a tiež tým viac obsahuje pivo alkoholu. Vedeli ste, že stupňovitosť pív je často v každej zemi iná? V našich končinách poznáme pivá s obsahom hmotnostných percent pôvodnej mladiny: 4%, 7%, 8%, 10%, 11%, 12%, 13%, 14%, 16%, 20%. Pritom 10% je klasické svetlé a tmavé čapované pivo, 11% je svetlý ležiak, 12% je svetlý aj tmavý ležiak, a vyššie uvedené percentá zaraďujeme do skupiny špeciálnych pív.
Farba piva
Podľa zákona môžeme pivo rozdeliť na svetlé, polotmavé, tmavé a rezané. A čo vlastne určuje farbu piva? Farba piva je ovplyvnená najmä spôsobom praženia sladu. Svetlé slady dodávajú pivu svetlú farbu, zatiaľ čo tmavé (pražené) slady mu prepožičiavajú tmavšie odtiene.
Obsah alkoholu
Podľa obsahu alkoholu delíme pivá na nealkoholické (obsahujú menej ako 0,5 % objemu alkoholu), nízkoalkoholické (0,5 - 1,2 % objemu alkoholu) a alkoholické pivá. V Čechách sa pivo varí už cez tisíc rokov a 90 % produkcie je pivo svetlého typu tzv. Pilsner. [3]
Potenciálne zdravotné účinky striedmej konzumácie piva
Podľa niektorých štúdií je malé množstvo piva v pravidelnom množstve pre človeka prospešné. Pivo totiž vďaka svojmu zloženiu bráni produkcii krvných zrazenín a redukuje tak riziko mŕtvice. Ďalej má pozitívny vplyv na produkciu tzv. dobrého cholesterolu (HDL). [18] Sérový homocysteín, ktorý sa zvyšuje po miernej konzumácii červeného vína a destilátov, sa po miernej konzumácii piva nezvyšuje, pravdepodobne vďaka obsahu vitamínu B6. [19]
Toto o alkohole nevie väčšina ľudí
Pivo môže mať potenciálne pozitívny vplyv na aterosklerózu a kardiovaskulárne ochorenia a môže pomôcť chrániť pred žlčovými kameňmi a tvorbou obličkových kameňov, demenciou, osteoporózou atď. [20] Štúdie naznačujú, že mierna konzumácia piva môže zlepšiť kvalitu stravy, pokiaľ ide o vitamíny B, u zdravých dospelých. [22] V niekoľkých štúdiách bola zaznamenaná vyššia hustota kostí, ktorá bola spojená s jeho polyfenolickými zlúčeninami. [23]
„Pivné brucho“ - mýtus či realita?
Mýtus, že od piva sa priberá, nie je úplne pravdivý. Samotný "pivný mozoľ" u mužov v strednom veku nemá s pitím piva priamočiaru súvislosť. Pivo vykazuje dokonca menej energie ako mlieko, hroznová šťava, víno a sladené nealkoholické nápoje. Pivo však podporuje chuť do jedla, a tu je zakopaný pes. Konzumácia mastných a slaných jedál spolu s pivom môže viesť k nárastu hmotnosti. [34] Napriek tomu, keď si to porovnáme, pol litra piva má menej kalórií ako rovnaké množstvo džúsu. [34]
Pivo ako liek?
Teplé pivo pôsobí ako liek. Šťavy z jačmeňa stimulujú krvný obeh a zlepšujú dýchanie, pomáhajú pri bolestiach kĺbov a posilňujú imunitu. Cukry v jačmeni stimulujú tvorbu prolaktínu, hormónu, ktorý riadi produkciu mlieka. Pivo obsahuje silikón, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí a pomáha znižovať vysoký krvný tlak. [33] Chmeľ pôsobí ako prírodné sedatívum, ktoré upokojuje nervy, preto sa odporúča v prípade nespavosti, pred spaním vypiť za pohár tohto perlivého nápoja. [32]
Riziká spojené s konzumáciou piva
Všetky pozitívne zdravotné benefity piva však môžu byť zatienené skutočnosťou, že pivo je alkoholický nápoj, ktorý obsahuje etanol, a jeho konzumáciou vystavujeme organizmus potenciálnym rizikám.
Alkoholizmus a závislosť
Závislosť od alkoholu (alkoholizmus) je chronická recidivujúca porucha spojená s nutkavým pitím alkoholu, stratou kontroly nad príjmom a vznikom negatívneho emocionálneho stavu, keď už alkohol nie je dostupný. [26] Podľa vedeckých štúdií WHO je preukázané spojenie medzi alkoholom a 7 druhmi rakoviny: rakovina čreva, prsníka, pažeráka, hrtana, pečene, úst a horného hrdla. Etanol poškodzuje bunky takým spôsobom, že sú náchylnejšie na vznik malígnych nádorov. [27]
Negatívne účinky na zdravie
Nadmerná konzumácia alkoholu môže viesť k Wernicke-Korsakoffovmu syndrómu (porucha pamäti spôsobená nedostatkom tiamínu), poškodeniu mozgu, zväčšeniu prostaty a následnej rakovine prostaty, duševným chorobám, delíriu, nepravidelnému srdcovému rytmu, cirhóze pečene, poruchám fetálneho alkoholového spektra a samovraždám. [28] [29] [30] [31] [32]
Odporúčané množstvo konzumácie piva
Podľa vedeckej literatúry sú účinky alkoholu na zdravie závislé od dávky. Za nízku miernu konzumáciu sa pokladá u žien do 1 nápoja denne a u mužov 2 nápoje. [23] Je však veľmi dôležité zdôrazniť, že mierne množstvo piva sa musí konzumovať v rámci primeraného životného štýlu. Neexistujú žiadne odporúčania na konzumáciu alkoholu, ktoré by garantovali jeho bezpečnosť. [23] Niektorí ľudia by nemali piť alkohol vôbec, vrátane tehotných žien, osôb mladších ako 21 rokov, osôb s určitými zdravotnými ťažkosťami alebo užívajúcich určité lieky, a osôb zotavujúcich sa z poruchy užívania alkoholu. [25] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že žiadna úroveň konzumácie alkoholu nie je bezpečná pre naše zdravie. [35]
Remeselné pivo: Návrat ku koreňom a nové chute
V posledných rokoch zažíva rozmach remeselné pivovarníctvo. Malí pivovarníci experimentujú s netradičnými štýlmi, chutami a kombináciami, čím obohacujú pivnú kultúru. Pitie remeselného piva je často zážitkom, ktorý prináša príbeh o jeho autorovi, sládkovi a mieste vzniku. Je to vyjadrenie životného štýlu a spôsob, ako sa vrátiť ku koreňom bohatej pivnej tradície. Remeselné pivo sa hodí na rôzne príležitosti a k rôznym jedlám, pričom je dôležité vybrať správny štýl a dobre ho spárovať.
Záver
Pivo je komplexný nápoj s bohatou históriou a zložitým zložením. Pri striedmej konzumácii môže priniesť určité zdravotné benefity, avšak je dôležité si uvedomovať aj potenciálne riziká spojené s jeho alkoholickým obsahom. Veda naďalej skúma jeho vplyvy a odhaľuje nové poznatky, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť tento obľúbený nápoj. Je dôležité pristupovať k jeho konzumácii zodpovedne a s mierou.
[1] GANNON, Megan; CONTRIBUTOR, Live Science. Traces of the World's First 'Microbrew' Found in a Cave in Israel [online]. livescience.com, September 20, 2018 06:42am ET, [cit. 2018-09-23].[2] Abydos beer factory: Ancient large-scale brewery discovered in Egypt [online]. BBC, [cit. 2021-02-18].[3] Viac pív, viac chutí [online]. [Cit. 2014-09-04]. Dostupné online. Archivované 2014-09-04 z originálu.4 Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. In: Nedović V., Raspor P., Lević J., Tumbas Šaponjac V., Barbosa-Cánovas G. (eds) Emerging and Traditional Technologies for Safe, Healthy and Quality Food. Food Engineering Series. Springer, Cham.[5] Rodríguez, V. 2019. STUDY OF THE INFLUENCE OF BREWING WATER ON SELECTED ANALYTES IN BEER. In: Potravinarstvo Slovak Journal of Food Sciences vol. 13, 2019, no. 1, p. 2016.[6] Rodríguez, V. Maldonado, Hector Moreno, Juan R. Calvo. Melatonin present in beer contributes to increase the levels of melatonin and antioxidant capacity of the human serum.7. Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. 10.1007/978-3-319-24040-47[8] Vitamin. [online]. [cit. 2021-04-17].[9] 2020. What are vitamins, and how do they work? 2020. [online]. [cit. 2023-03-08].[10] Dietary Reference Intakes for Thiamin, Riboflavin, Niacin, Vitamin B6, Folate, Vitamin B12, Pantothenic Acid, Biotin, and Choline. Washington (DC): National Academies Press (US); 1998. PMID: 23193625[11] Vitamin B3 for depression: case report and review of the literature. J Orthomol Med. 2010;25(3):137-47.[12] Tabuľka 1. Obsah jednotlivých zložiek piva v objeme 355 ml. štandardného a svetlého piva podľa USDA (1, 2)13. Beer in Health and Disease Prevention. 2008. [online]. [cit. 2021-04-17].14. Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. In: Nedović, V., Raspor, P., Lević, J., Tumbas Šaponjac, V., Barbosa-Cánovas, G. (eds) Emerging and Traditional Technologies for Safe, Healthy and Quality Food. Food Engineering Series. Springer, Cham. [cit. 2021-04-17].15. Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. In: Nedović, V., Raspor, P., Lević, J., Tumbas Šaponjac, V., Barbosa-Cánovas, G. (eds) Emerging and Traditional Technologies for Safe, Healthy and Quality Food. Food Engineering Series. Springer, Cham. [cit. 2021-04-17].16. Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. In: Nedović, V., Raspor, P., Lević, J., Tumbas Šaponjac, V., Barbosa-Cánovas, G. (eds) Emerging and Traditional Technologies for Safe, Healthy and Quality Food. Food Engineering Series. Springer, Cham. [cit. 2021-04-17].[17] Rodríguez, V. Maldonado, Hector Moreno, Juan R. Calvo. Melatonin present in beer contributes to increase the levels of melatonin and antioxidant capacity of the human serum.[18] Homocysteín ako všeobecný ukazovateľ celkového zdravotného stavu. [online]. [cit. 2023-10-11].[19] 2000. Red wine, spirits, beer and serum homocysteine. 2000. [online]. [cit. 2023-10-11].20. Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. 10.1007/978-3-319-24040-47[21] Díaz-Prieto and Ascensión Marcos. 2018. Effects of moderate beer consumption on health. 2018. [online]. [cit. 2021-04-17].22. Beer as an Integral Part of Healthy Diets: Current Knowledge and Perspective. In: Nedović, V., Raspor, P., Lević, J., Tumbas Šaponjac, V., Barbosa-Cánovas, G. (eds) Emerging and Traditional Technologies for Safe, Healthy and Quality Food. Food Engineering Series. Springer, Cham.[23] de Gaetano, S. Costanzo, A. Di Castelnuovo, L. Badimon, D. Bejko, A. Alkerwi, G. Chiva-Blanch, R. Estruch, C. La Vecchia, S. Panico, G. Pounis, F. Sofi, S. Stranges, M. Trevisan, F. Ursini, C. Cerletti, M.B. Donati, L. Iacoviello. Effects of moderate beer consumption on health and disease: A consensus document.[24] Dietary Guidelines for Alcohol. [online]. [cit. 2023-10-11].[25] 2021. The Cycle of Alcohol Addiction. 2021. [online]. [cit. 2023-10-11].[26] 2021. The Cycle of Alcohol Addiction. 2021. [online]. [cit. 2023-10-11].[27] Alcohol and Cancer Risk. [online]. [online]. [cit. 2023-10-11].[28] Wernicke-Korsakoff Syndrome. [online]. [cit. 2023-10-11].[29] 2021. Any amount of alcohol consumption harmful to the brain, finds study. 2021. [online]. [cit. 2023-10-11].[30] 2021. Drinking any amount of alcohol causes damage to the brain, study finds. 2021. [online]. [cit. 2021-04-17].[31] Alcohol consumption and PSA-detected prostate cancer risk-a case-control nested in the ProtecT study. Int J Cancer. 2013 May 1;132(9):2176-85. doi: 10.1002/ijc.27877. Epub 2012 Oct 25. PMID: 23024014; PMCID: PMC3786564[32] University of Montreal. 2018. Regular beer consumption linked to higher prostate cancer risk. 2018.[online]. [cit. 2021-04-17].[33] Pivo obsahuje silikón, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí a pomáha znižovať vysoký krvný tlak.[34] Mýtus, že od piva sa priberá, nie je pravdivý, ale pozor: Chmeľ, alkohol a oxid uhličitý, pôsobia ako podpora chuti do jedla. Napriek tomu, keď si to porovnáme, pol litra piva má menej kalórií ako rovnaké množstvo džúsu.[35] Svetová zdravotnícka organizácia [35]