Banská Štiavnica a Banská Bystrica, dve historicky významné mestá stredného Slovenska, zdieľajú nielen bohatú minulosť spätú s baníctvom, ale aj dlhú a fascinujúcu tradíciu výroby piva. Kým Banská Štiavnica sa môže pochváliť jedinečným reštauračným pivovarom ERB, ktorý sa zrodil z túžby po kvalite a exkluzivite, Banská Bystrica má za sebou stáročia priemyselného pivovarníctva, ktoré formovalo jej hospodársky a kultúrny život.
Počiatky pivovarníctva v Banskej Štiavnici: Zlatá baňa a zlatý mok
Hoci je Banská Štiavnica primárne známa ako mesto baníctva, jej história je úzko prepojená aj s výrobou piva. Už v stredoveku, keď sa tu ťažili vzácne kovy, sa v meste varilo pivo. Existujú záznamy o tom, že v období najväčšieho rozmachu baníctva tu fungovalo až deväť pivovarov. Toto "iné zlato" nahradilo v istom období ťažbu kovov a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou života mesta.
Prvé zmienky o pivovarníctve v Banskej Štiavnici siahajú do 13. storočia. Výsadu variť a čapovať pivo, známu ako "míľové právo", získavali slobodné kráľovské mestá a šľachta. Banská Štiavnica samozrejme toto privilégium mala tiež. Počas stredoveku a novoveku bol rozmach pivovarníctva badateľný po celom Slovensku, no banecké centrá, vrátane Banskej Štiavnice, sa stali významnými výrobnými a konzumovými strediskami.
Predpokladá sa, že majitelia baní často vlastnili aj krčmy s vlastnou výrobou piva. Táto tradícia sa odzrkadľuje v neskoršom vzniku pivovaru ERB, ktorý bol postavený v historickom centre Banskej Štiavnice, v budove zo 16. storočia.
Pivovar ERB: Moderná vízia v historickom objatí
Projekt ERB - Eduard Rada Breweries, s.r.o. v Banskej Štiavnici predstavuje moderný prístup k remeselnému pivovarníctvu, ktorý sa však opiera o hlbokú úctu k histórii a kvalite. Myšlienka vybudovať unikátny, malý reštauračný pivovar skrsla v hlave majiteľa Ing. Eduarda Radu, ktorý má dlhoročné skúsenosti s pivovarníctvom, vrátane prevádzkovania pivovaru Vyhne a značky Steiger.
Po odkúpení štyroch schátralých budov v historickom centre Banskej Štiavnice, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami (medzi nimi aj tzv. Zelený dom), sa manželia Radovci rozhodli pre kompletnú rekonštrukciu. Cieľom bolo vytvoriť priestor, ktorý by ponúkal nielen výnimočné pivo, ale aj kvalitné gastronomické zážitky a kultúrne vyžitie.
Technológiu pre pivovar dodala renomovaná nemecká firma Kaspar Schulz z Bambergu, ktorá sa špecializuje na výrobu špičkových pivovarníckych zariadení už viac ako 120 rokov. Pivovar ERB sa zameriava na poskytovanie služieb najvyššieho štandardu, pričom kapacita reštaurácie je 96 osôb. V ponuke sú rôzne pivné špeciality, od nakladaného hermelínu vlastnej výroby, cez steaky, pečené kolená až po pikantné mäsové jedlá s pivnými omáčkami. Súčasťou komplexu je aj divadlo s kapacitou 103 osôb.
Pivo značky ERB sa vyrába z najkvalitnejších surovín, vrátane slovenského sladu z Levíc a pšeničného sladu z Litovelskej sladovne, ako aj karamelového a mníchovského sladu z Trnavy. Chmeľ pochádza z Chomutovského družstva Horná Streda a kvasnice z Výskumného ústavu pivovarského v Prahe.
Pivovar plánuje variť rôzne typy pív, ako napríklad:
- ERB Svetlý špeciál 12 %
- ERB Svetlý ležiak 10 %
- ERB Weizen 12 %
- ERB Tmavý špeciál 13 %
- ERB Braxatoris 18 %
- ERB Ziben (ľahké letné pivo s 2,7 % ABV)
Okrem toho vyrábajú aj Pivný destilát Mordechai s obsahom alkoholu 52 %. Pivovar sa zameriava aj na predaj piva do vybraných reštauračných zariadení po celom Slovensku, pričom kládol vysoké nároky na kvalitu služieb týchto podnikov.
Majiteľ, Ing. Eduard Rada, sa rozhodol postaviť pivovar, ktorý by sa odlišoval od veľkokapacitných producentov a ktorý by sa nezaujímal o tlaky medzinárodných pivných gigantov a reťazcov. Koncept ERB funguje na základe jasnej vízie, ktorá sa odráža v investíciách do zariadenia, technológie a detailov, čím sa vytvára exkluzívna a kvalitná ponuka pre návštevníkov Banskej Štiavnice.
Banská Bystrica: Storočia priemyselného pivovarníctva
Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, má rovnako bohatú pivovarnícku históriu, ktorá sa začala písať už v 16. storočí. Prvá písomná zmienka o práve variť pivo pochádza z roku 1501, kedy mestská rada žiadala kráľa Vladislava II. o udelenie nových privilégií, vrátane práva variť pivo. Táto tradícia sa pretavila do dlhej a pohnutej histórie banskobystrických pivovarov.
Počiatky pivovarníctva v Banskej Bystrici sú úzko späté s jej "zlatým obdobím" v 14. až 16. storočí, kedy mesto prosperovalo vďaka bohatstvu medených rúd. S rozvojom baníctva sa rozvíjali aj ďalšie remeslá, vrátane pivovarníctva. Podľa ústneho podania sa pivovarská tradícia v Banskej Bystrici odhaduje na viac ako 500 rokov. V zachovaných archívnych dokumentoch z obdobia udeľovania mestských práv sa objavuje aj právo variť pivo v domoch na námestí. Do udelenia oficiálneho privilégia sa s povolením mestskej rady varilo svetlé pšeničné pivo. Prvá zmienka o balení piva do fliaš pochádza z roku 1516.
V 17. storočí bolo varenie piva v Banskej Bystrici naozaj rozsiahle, pričom v krátkom období vzniklo vyše 80 pivovarov. Medzi vzácne zdroje informácií patrí cechová knižka, do ktorej boli zaznamenávané informácie zo života pivovarníkov medzi rokmi 1701 - 1833. Kniha sa nachádza v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Počet pivovarníkov v meste nebol stály, ale závisel od hospodárskej situácie. V polovici 19. storočia, keď mala Banská Bystrica niečo vyše 5 000 obyvateľov, malo právo variť pivo len niekoľko rodín. Medzi významných pivovarníkov patrila rodina Jozefa Boršického, ktorý získal toto právo od mestského magistrátu v roku 1830.
Priemyselná éra a vývoj pivovarníctva v Banskej Bystrici
Priemyselná výroba piva v Banskej Bystrici začala v druhej polovici 19. storočia, po rozpade cechového systému. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar na terajšom Námestí Štefana Moyzesa. Zvláštnosťou tohto pivovaru bolo, že časť technológie sa nachádzala na inom mieste, za Huštákom (časť Trosky), blízko Radvanských kasární. Uvarené pivo sa vozilo v drevených sudoch z námestia na Trosky na ďalšie spracovanie. Pivovaru patrili tri jazerá (tajchy), v ktorých sa v zime dorábal ľad. Zariadenie bolo zastarané a všetky práce sa robili ručne. Ročne sa vyrábalo okolo 5 000 hl piva. Banskobystrické pivo malo dobré meno, menovite Banskobystrický Porter a Ležiak (20% a 16%). Tieto pivá majitelia vyvážali až do Pešte a Viedne.
Z pokolenia na pokolenie si pivovar a sladovňu odovzdávala rodina Herritzova, a to až do roku 1942, kedy ich preberá nový majiteľ Ján Beňuš. Rýchlym tempom modernizuje zariadenie vo várni a stáčiarniach. V roku 1944 vyrába pivovar viac ako 20 000 hl piva, čo je približne 60% jeho kapacity. Napriek vysokej kvalite piva sa v meste predáva len 5% výroby a zvyšok sa vozí až 160 km od pivovaru. V meste sú zriadené sklady piva a prisťahovaní obchodníci s pivom sem dovážajú pivo zo všetkých pivovarov. V 50. - 60. rokoch vyrábal pivovar 3 000 - 5 000 hl piva mesačne, v sortimente 7, 10, 12% a sviatočné 16% tmavé pivo.
Banskobystrický pivovar v minulosti niesol rôzne názvy a vlastnil ho rad majiteľov a spoločností. Od roku 1888 začala pivo v meste variť nová firma: „Grűn et Popper“. Po roku 1905 dostal pivovar nový názov „Herkules“, pod ktorým fungoval do roku 1927, neskôr ako „Ármin Zsolnai pivovar so sídlom v Banskej Bystrici“. Po druhej svetovej vojne, v júli 1945, bol dočasne menovaný za národného správcu Ján Beňuš. Po politickom prevrate vo februári 1948 bol na podnik „Ján Beňuš pivovar a sladovňa Banská Bystrica“ uvalená národná správa. Od marca 1949 niesol názov „Stredoslovenské pivovary, národný podnik - závod Banská Bystrica“.
Úpadok starého pivovaru a zrod moderného Urpína
Jednou z posledných priemyselných pamiatok v centre Banskej Bystrice sú objekty starého banskobystrického pivovaru. Okrem objektov pivovaru, je svetovým unikátom strešná konštrukcia na dome č. 7 na Námestí Š. Moyzesa. Ide o zavesenú reťazovú strechu, zhotovenú podľa projektu českého architekta Bedřicha Schnircha, realizovanú pri rekonštrukcii objektu v roku 1826.
Po dokončení nového pivovaru Urpín v Radvani - Kráľovej v roku 1971, bola výroba piva v centre mesta ukončená a pôvodné pivovarnícke objekty začali chátrať. Budova na Námestí Štefana Moyzesa 7, kde sídlil jeden z historických pivovarov, bola pokladaná za predchodcu dnešného pivovaru Urpín. V rokoch 1969 - 1970 sa presťahoval do novovybudovaného areálu pivovaru Urpín.
Rozvoj pivovarníctva pokračoval ďalej a na tradíciách výroby piva "Zlatopramen" bol postavený nový moderný pivovar v Radvani - Kráľovej, ktorý dostal meno URPÍN. Výroba piva Urpiner začína použitím tých najkvalitnejších slovenských surovín - bystrickej vody, slovenského chmeľu a chráneného levického sladu.
V roku 1971 bol nový pivovar v Radvani - Kráľovej uvedený do prevádzky pod názvom Pivovar Urpín s ročnou kapacitou 350 000 hektolitrov piva. V prvom roku skúšobnej prevádzky uvarili približne 35 000 hektolitrov piva. V roku 1972 bola zahájená výroba komplexného sortimentu 7°, 8°, 10°, a špeciálneho 12° svetlého piva. Doplnené bolo aj 13° tmavé pivo. V roku 1977 uviedli na trh novinku - nealkoholické pivo - "PITO", vyrábať sa začalo aj pivo "DIA" pre diabetikov. Od roku 1978 začala fungovať aj nová sódovkáreň, určená najmä na výrobu nápojov "Vinea".
V decembri roku 1991 sa uskutočnila dražba pivovaru, ktorý sa už volal „Urpín“. Vydražil ho Pavel Čupka. Nová spoločnosť „Pivovar Urpín, Pavel Čupka“ pokračovala v ročnej výrobnej kapacite 350 000 hl piva. Od roku 1996 bola spoločnosť premenovaná na „Pivovar Urpín BB, s.r.o.“, potom od roku 2003 do roku 2007 bol pivovar v konkurze.
Obnova a súčasnosť Banskobystrického pivovaru
Dnes je pokračovateľom tejto bohatej tradície Banskobystrický pivovar, a.s., ktorý od 1. mája 2007 prechádza komplexnou obnovou. Nové vedenie investovalo už viac ako 15 miliónov eur do modernizácie technológie a rozvoja obchodných a marketingových aktivít, čím vrátil pivovaru významné postavenie na slovenskom trhu.
Proces varenia piva v modernom pivovare zahŕňa niekoľko kľúčových krokov:
- Mletie sladu: Slad sa rozomelie a zmieša s vodou, čím vznikne kašovitý roztok.
- Vysladzovanie: Zmes sa postupne zohrieva na rôzne teploty, aby sa aktivovali enzýmy a štiepili cukry a bielkoviny. Výsledný roztok - sladina - sa oddelí od zvyškového mláta.
- Chmeľovar: Sladina sa prečerpá do mladinového kotla, kde sa varí spolu s chmeľom.
- Kvasenie: Na spilke sa pridávajú kvasnice. Mladina s kvasnicami sa prečerpá do kvasných tankov, kde prebieha hlavné kvasenie.
- Dočisťovanie (ležiakové): Po ukončení hlavného kvasenia sa mladé pivo prečerpáva do ležiackych pivníc, kde pivo dozrieva v horizontálnych tankoch pri nízkych teplotách až 7 týždňov. Počas zrenia sa dotvára chuť, čírosť a viaže sa oxid uhličitý.
- Filtrácia: Kvôli prirodzenému predĺženiu trvanlivosti a dosiahnutiu iskernej priehľadnosti sa pivo filtruje.
Nová reštaurácia Urpiner ponúka kompletný sortiment čapovaných pív Urpiner spolu s jedinečnou gurmánskou kuchyňou. Varenie piva v Banskej Bystrici prešlo dlhou cestou od stredovekých remeselníkov k moderným technologickým postupom, pričom si zachovalo svoju obľúbenosť a význam pre región. Spoločnosť Banskobystrický pivovar, a.s. sa snaží nielen o zachovanie tradície, ale aj o inovácie a prinášanie kvalitného piva na trh. Napriek náročným obdobiam, ako bola covidová a energetická kríza, pivovar preukázal svoju odolnosť a pokračuje v rozvoji. Podnik si zakladá aj na stále širšom vývoze svojich pív do zahraničia, hlavne do Kanady a Číny.
História pivovarníctva na Slovensku: Od stredovekých kláštorov po moderné remeselné pivovary
Výroba zlatistého moku bola na Slovensku známa už v najrannejšom stredoveku. Registrujeme len veľmi málo oblastí, kde sa nikdy nevarilo pivo. Veľký rozmach slovenského pivovarníctva však súvisel s privilégiami kráľovských miest. Právo variť a čapovať pivo v okruhu 1 míle sa nazývalo “míľové právo”. Neskôr dôležitú úlohu zohrali najmä Benediktínske kláštory. A najvýznamnejšími strediskami, kde sa pivo vyrábalo, ale aj najviac konzumovalo sa stali banecké centrá - Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kežmarok, Levoča, Prešov, Bardejov, Košice, Trenčín, Trnava a Bratislava.
Už koncom 14. storočia sa u nás varilo niekoľko druhov pív. V 16. storočí vznikali najstaršie cechy sládkov. Prvá slovenská sladovňa Sessler vznikla v Trnave v polovici 19. storočia. Slovenský sladovnícky jačmeň žal úspech na prestížnych svetových súťažiach a na niekoľkých z nich dokonca zvíťazil.
Pivovarníctvo vo Vyhniach: Stredoveká tradícia a moderná obnova
Vyhne, obec v okrese Žiar nad Hronom, sa pýši mimoriadne dlhou pivovarníckou tradíciou, ktorá siaha až do stredoveku. Už mnísi v 15. storočí, keď v roku 1473 založili vo Vyhniach pivovar, ocenili kvalitu miestnej vody zo Štiavnických vrchov. Ich odkaz pretrváva dodnes, čím sa pivovar vo Vyhniach radí medzi najstaršie na Slovensku.
Najstaršia zachovaná priama písomná zmienka o pivovare vo Vyhniach pochádza z roku 1524. Dokument hovorí o súhlase, ktorý dala kráľovná Mária mestu Banská Štiavnica na varenie piva vo vyhnianskom pivovare. Postupne sa majitelia pivovaru menili, pričom sa vystriedali rodiny Rosslovcov, mesto Banská Štiavnica, grófka Montecuccoliovej a rodina baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha.
V roku 1893 odkúpil pivovar Karol Kachelmann II., ktorý ho prebudoval na sladovňu. V roku 1903 Encyklopédia maďarských žúp a miest uvádza, že pivovar mal výrobnú kapacitu 15 000 hektolitrov piva. Po rôznych reorganizáciách a znárodnení sa pivovar v roku 1993 dostal v procese privatizácie k novým majiteľom.
V roku 1993 kúpil pivovar vo Vyhniach Eduard Rada, ktorý ho podrobil celkovej rekonštrukcii a odvrátil jeho zánik. Od roku 1996 sa zmenil názov nosnej značky na Steiger, ktorý vyjadruje spätosť s regionálnou tradíciou baníctva. Pivovar Steiger pod vedením Ing. Radu dosiahol významné postavenie na slovenskom trhu.
Napriek tomu, že sa v centre Banskej Štiavnice nachádza množstvo reštaurácií a turistických pascí, pivovar ERB sa od nich odlišuje vysokou kvalitou a jedinečnou atmosférou. Ceny piva môžu byť vyššie, no sú kompenzované kvalitou surovín, spracovania a celkovým zážitkom. Pivovar ERB si ide svoje a zarputilo ignoruje zvyšok "scény", čím si buduje vlastnú exkluzívnu pozíciu.
Pivovarníctvo v Detve: Dobronayov odkaz a Vagačov dom
História pivovaru v Detve je čiastočne zahalená rúškom tajomstva, no spomienky na ňu nachádzame v monografii Karola Antona Medveckého. Pivo bolo oddávna spojené s Detvou vďaka mužovi menom Ján Dobronay, ktorý pravdepodobne započal tradíciu s vtedajším pivovarom. Podľa Medveckého, Dobronay štedro dával dary miestnemu kostolu, vrátane 5 bočiek piva ročne farárovi.
Dobronayovi zhorel pivovar, no nevzdal sa a na druhý breh rieky ho postavil opäť. Vďaka jeho pilnej práci sa zachovala tradícia pivovarstva na Detve. Na jeho počesť sa pán Jozef Sládok, spolu s kamarátom Martinom Doskočilom, rozhodli oživiť tradíciu a pomenovať značku piva po Dobronayovi.
Dnes sa detvianske pivo Dobronay varí v historickej budove, ktorá bola prvou bryndziarňou na Slovensku - vo Vagačovom dome. Táto budova slúži na varenie poctivého detvianskeho piva, ktoré svojou chuťou hovorí o svojej kvalite.