Český Krumlov, malebné mesto zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, je okrem svojej architektonickej krásy a bohatej histórie známe aj svojím pivovarníctvom. Pivovar Eggenberg, kedysi kniežací pivovar Schwarzenbergov, predstavuje neoddeliteľnú súčasť tejto histórie, siahajúcu až do 13. storočia. Jeho príbeh je príbehom o vývoji výroby piva, o premenách vlastníctva a o nepretržitom spájaní s kultúrnym a spoločenským životom regiónu.
Počiatky a stredoveké korene pivovarníctva
História varenia piva v Českých Budějoviciach siaha až do 13. storočia, do obdobia vzniku sídla Pánov z Krumlova. Samotné várečné práva získali mestá Staré Mesto a Latrán o storočie neskôr. Tieto práva sa však stali predmetom dlhodobých a zložitých sporov medzi týmito dvoma vtedy samostatnými mestami. Skutočný rozvoj stredovekého pivovarníctva v Českých Budějoviciach však nastal až v 16. storočí, počas vlády Viléma z Rožmberka.
Je dôležité poznamenať, že súčasný Pivovar Eggenberg je pokračovateľom tradície výhradne panského pivovarníctva, teda rožmberského, eggenberského a napokon schwarzenberského, a nie mestského. Mešťania si varili pivo vo svojich vlastných pivovaroch a obec varila pivo v mestskom pivovare v Širokej ulici, kde sa dnes nachádza Múzeum mesta a Galéria Egon Schiele Art Centrum.
Od samého začiatku až do 16. storočia sa pivo pre panské účely varilo priamo v areáli Krumlovského zámku, konkrétne na IV. nádvorí. V čase vlády Viléma z Rožmberka však pôvodný pivovar kapacitne prestal vyhovovať rastúcim potrebám. V roku 1561 sa preto začala výstavba nového panského pivovaru na I. nádvorí. Na jeho dostavbe, dokončenej v roku 1579, sa podieľal aj rožmberský regent Jakub Krčín z Jelčan. V roku 1600 dosahoval ročný výnos zo starého pivovaru na IV. nádvorí 300 kop grošov, zatiaľ čo výnos z nového pivovaru na I. nádvorí bol vyšší.
Prechod pod Eggenbergovcov a vznik Eggenberského pivovaru
Po vymretí rodu Rožmberkovcov prevzali panstvo ako krumlovskí vojvodovia Eggenberkovci. Počas niekoľkých storočí však spotreba piva naďalej rástla a bolo nevyhnutné po necelých 50 rokoch výrobu opäť presunúť. Stavba základného krídla neskoršieho pivovaru Eggenberg bola zahájená už v roku 1546. Pôvodne slúžilo ako reprezentatívne sídlo Anny z Rogendorfu, vdovy po Joštovi III. z Rožmberka a matky rožmberských panovníkov Viléma a Petra Voka z Rožmberka. Anna z Rogendorfu obývala toto sídlo obklopené záhradami až do svojej smrti v roku 1562.
Prestavba sídla Anny z Rogendorfu na nový panský pivovar prebiehala v rokoch 1625 až 1630. Zámocký pivovar na I. nádvorí bol zrušený a prestavaný na stolársku dielňu a byty remeselníkov. Výroba panského piva sa tak úplne presunula do nového eggenberského pivovaru na Latráni. V čase vlády Jána Kristiána I. na začiatku 18. storočia bola produkcia stabilná, pričom postupne začala dominovať výroba jačmenného piva.
V roku 1719, po smrti Marie Arnoštky z Eggenbergu, prešli všetky eggenberské juhočeské statky vrátane Krumlovského vojvodstva do rúk Adama Františka zo Schwarzenbergu. Týmto sa začala nová kapitola v histórii pivovaru pod správou rodu Schwarzenbergovcov.
Modernizácia a "Schwarzenberský ekonomický zázrak"
Významné zmeny vo výrobnom procese nastali predovšetkým v 19. storočí, v súvislosti s postupnou reorganizáciou a modernizáciou priemyslu a hospodárstva počas tzv. "Schwarzenberského ekonomického zázraku" za vlády Jána Adolfa II. zo Schwarzenbergu a jeho syna Adolfa Josefa. Po zavedení metódy spodného kvasenia a vybudovaní novej kvasiareň v 30. rokoch 19. storočia bola v roku 1852 vykonaná prvá veľká rekonštrukcia. V rámci nej bola postavená nová sušiareň anglického typu a zriadená nová varna.
Pivovar bol v roku 1869 zasiahnutý ťažkým požiarom, avšak už v roku 1870 bol úplne obnovený. Najpodstatnejšie zmeny však prebehli v 80. rokoch 19. storočia, kedy došlo k ďalšej modernizácii a rozšíreniu kapacít. Po vzniku Československej republiky sa pivovar stal súčasťou sústavy Schwarzenberských pivovarov.
Napriek tomu, že prvá svetová vojna spôsobila značný pokles výroby piva v Českých Budějoviciach, ktorý už nedosahoval predchádzajúce výstavby, krumlovský kniežací pivovar bol naďalej modernizovaný. V 20. a 30. rokoch 20. storočia prebiehali ďalšie technologické inovácie a rozširovanie výroby.
Jak se vaří pivo | Technologie výroby piva | Pivovar ČERNÝ OREL | Ochutnejte Kroměříž!!! CO243602019
Pivovar v turbulentných časoch 20. storočia
V roku 1938 bol Český Krumlov spolu s celým pohraničím obsadený Nacistickým Nemeckom. Týmto sa štruktúra schwarzenberských podnikov, a teda aj pivovarov, ocitla v zložitej situácii, na ktorú následne doplatila ochromením výroby. Vtedajší majiteľ pivovaru a hlava rodu Schwarzenbergovcov, knieža a vojvoda krumlovský JUDr. Adolf Schwarzenberg, bol už od 30. rokov verejným odporcom nacizmu, ktorý sa zasadzoval za ochranu Židov, svojich českých zamestnancov a Československej republiky.
Na príkaz Heinricha Himmlera bol následne zatknutý jeho adoptívny syn a dočasný správca majetku, JUDr. Jindřich Schwarzenberg, a poslaný do koncentračného tábora Buchenwald. Ihneď po ukončení okupácie však bol na všetok majetok JUDr. Schwarzenberga protiprávne uvalený československou vládou, s už dominujúcim vplyvom komunistov, ďalší nútený správca. Napriek tomu, že Adolf Schwarzenberg bol aktívnym antifašistom a podporovateľom vlády Dr. Edvarda Beneša, jeho majetok nebol po roku 1945 plne reštituovaný.
V roku 1950 sa zdedený pivovar stal súčasťou národného podniku "Jihočeské pivovary," založeného okrem iného aj na sústave Schwarzenberských pivovarov. Počas 60., 70. a 80. rokov prebehlo niekoľko modernizácií vybavenia, spolu s modernizáciou filtračných a chladiacich procesov. Boli zavedené železobetónové kade a moderné tanky, ako aj nová metóda čistenia vody, čo zabezpečovalo postupné a stabilné navyšovanie výstavu, ktorý pred pádom komunizmu dosahoval 100 000 hl ročne. Štátny pivovar produkoval v priebehu rokov niekoľko značiek. Do 60. rokov 20. storočia sa napríklad varil tradičný kvasnicový ležiak.
S návratom demokracie sa pivovar stal súčasťou štátneho podniku "Pivovary České Budějovice." Keďže reštitúcie sa týkali majetku zhabaného od 25. februára 1948, nebol po roku 1989 bývalý majetok schwarzenberskej primogenitúry, vrátane krumlovského pivovaru, vrátený Schwarzenbergovcom.
Pivovar Eggenberg v novodobej histórii a súčasnosti
V období po roku 1989 prešiel pivovar ďalšími zmenami. V rokoch 2008 až 2015 sa vlastníkmi stali rôzne spoločnosti, pričom došlo aj k pokusom o reštrukturalizáciu a modernizáciu. Dňa 16. mája 2008 sudca Josef Šimek vyhlásil konkurz na majetok akciovej spoločnosti Pivovar Eggenberg. V roku 2014 bol pivovar Eggenberg definitívne uzavretý, technológia demontovaná a prevezená do pivovaru Pardubice.
Napriek uzavretiu prevádzky v Českých Budějoviciach, značky ako "Eggenberg," "Petr Vok" a "Nakouřený Švihák" naďalej prežívajú a sú spojené s tradíciou tohto historického miesta. Značka Eggenberg je dnes vyrábaná mimo Českých Budějovíc.
Mýtický Pivomílek a ochrana krumlovského piva
S históriou krumlovského pivovaru je spojená aj legenda o škriatkovi Pivomílkovi. Tento mýtický tvor je veľmi plachý a bol spozorovaný len zriedka a na krátky čas. Zvykne sa mu pripisovať niekoľko podivuhodných udalostí, ktoré sa v pivovare odohrali.
Príkladom je udalosť z marca 1830, kedy bednársky majster Bečka pri rieke Vltavy vyberal drevo dovezené voriarmi zo Šumavy na výrobu sudov pre kniežaťa Felixa zo Schwarzenbergu. Vtedy zbadal Pivomílka, ako pláva na kryhe a odháňa všetko živé od rieky. Na druhý deň sa strhla povodeň s ľadovými krami, akú Krumlov dovtedy nezažil. Bolo zničených dvadsať domov, dva mosty a bohužiaľ zahynulo deväť osôb.
Ďalšia udalosť sa viaže k roku 1869, kedy slávny sládok Ječmínek pripravoval slad na humnách a zbadal škriatka pri namáčacom štoku s obrázkom svätého Floriána hasiaceho oheň. Domnieval sa, že ide o prelud. Na druhý deň v pivovare vypukol veľký požiar a polovica pivovaru zhorela.
Na konci októbra 1918, po posilnení prémiovou dvanástkou, sa domov vracali miestni mládenci, pekárs Kvásek a lekár Fieber, cez pivovarské nádvorie. Celú noc vášnivo rečnili na stretnutí strany Mladočechov v lasteneckej krčme Slavoj.
Predstavená abatiša Alžbeta z Bamberku podľahla v Krumlove čaru nakladaného tmavého ležiaka. Naplavený, vznetlivý hostinský Pěnivec z podzámeckej krčmy U Medvěda šidil hostí na miere. Za trest mu vraj každú noc až do rána cinkalo tucet krígľov pri posteli.
Legenda hovorí, že škriatok Pivomílek spolu s patronom pivovarníctva svätým Václavom bdie nad tým, aby krumlovské pivo bolo lahodné, vyvážené a s iskrou. Taktiež dohliada na poctivosť a fortieľ miestnych šenkárov, hostinských, krčmárov a všetkých, ktorí sa podieľajú na výrobe a predaji krumlovského piva. Pivovar Eggenberg tak nie je len miestom s bohatou históriou výroby piva, ale aj s bohatou kultúrnou a mytologickou tradíciou.