Uplynulo už takmer štyridsať rokov od veľkého všeľudového žúru v novembri 1989, ktorý vstúpil do našich dejín ako Nežná revolúcia. Kým pred Novembrom '89 sa spoločnosť delila na straníkov a nestraníkov, dnes sa delí na slniečkarov a extrémistov. Kým v minulosti mali mediálny monopol červení, dnes sú médiá tzv. hlavného prúdu hlásnou trúbou neomylnej pravdy modrých. Zatiaľ čo pred Novembrom boli odporcovia režimu disidenti (pomenovanie zodpovedá obsahu), dnes je každý, kto prejaví iný názor, extrémista (pomenovanie ani náhodou nezodpovedá obsahu). Dalo by sa povedať, že máme to isté, ale v modrom. No nie je to tak celkom pravda.
Počiatočné Nadšenie a Následné Vytriezvenie
November '89 priniesol zmeny pomaly a postupne. Najprv sa ukázalo, že reči o pravde, láske a novom začiatku s rovnakou štartovacou čiarou pre všetkých boli len propagandistickou floskulou. Nadšenie vystriedala tvrdá realita, ktorá už bez zamatu servírovala existenčné neistoty, narušenie medziľudských vzťahov a postupnú deštrukciu dedičných hodnôt, o ktoré sa človek opieral a ktoré dávali jeho životu zmysel. Pomalým dávkovaním sme sa dostali do bodu, kde už sú predmetom diskusie a často aj výsmechu pojmy ako rodina, kresťanská viera, národ, štát a dokonca aj rodová príslušnosť!
Tento rozvrat nie je náhodný. Výrazne mu pomáhajú politici, ktorí slúžia svojim chlebodarcom, za ktorých nepovažujú svojich voličov, ale svojich bábkovodičov. K tomu sa pridáva zahraničná agenda v tričku mimovládnych ľudsko-právnych organizácií, predajné médiá tzv. hlavného prúdu a, žiaľ, už aj vyučovací proces na školách.
Rozvrat Rodiny a Istanbulský Dohovor
Pokiaľ ide o rodinu, na Slovensku sa tlačí na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Mainstream masíruje verejnú mienku vyjadreniami o tom, že ide o naozaj dobrú vec, že to je o ochrane žien, o predchádzaní domácemu násiliu a rovných príležitostiach. Lenže ten istý dokument vlastne popiera existenciu prirodzených rozdielov medzi mužmi a ženami a rod (gender) osoby chápe ako spoločenský konštrukt, ktorý nesúvisí s biológiou človeka.
Istanbulský dohovor má viacero nejasných definícií a ak niečo nie je jasne definované, tak to môže byť rôzne vysvetľované. Takými nastraženými mínami v poli sú pojmy ako gender či odstraňovanie rodových stereotypov, ale aj systémové zasahovanie do výchovy detí a hroziace obmedzenie náboženských slobôd. A pozor! Istanbulský dohovor vylučuje možnosť jeho ratifikácie s výhradou k definícii pojmov. Rozumný človek sa rozumne pýta, že prečo? A ponúka sa odpoveď, že zámerne. Lebo ak ktorýkoľvek štát, teda aj Slovenská republika, tento dohovor ratifikuje, vystavuje sa riziku, že vágne pojmy nahradia dojmy a vzniká priestor pre absolútny rozvrat hodnôt.
Migračná Kríza ako Nástroj Rozvratu
Rozklad rodiny je len jeden z prostriedkov ako zdecimovať bielu európsku populáciu. Ani invázia migrantov nie je náhodná. Európske mestá sa menia na nepoznanie, kriminalita enormne narastá, čoraz častejšie sú ťažké zločiny ako znásilnenia, lúpeže, vraždy… Kto je ich páchateľom si nemusíme vysvetľovať. Migrácia je organizovaná a financovaná tzv. filantropmi a nie je ničím iným ako násilným osídľovaním Európy.
Už dnes sa moslimskí duchovní v západnej Európe snažia zo všetkých síl sfanatizovať migračnú vlnu, otvorene propagujú nenávisť voči bielej populácii, vyhrážajú sa úplným podmanením si európskych národov, nazývajú nás psami, ktorí im budú slúžiť, až ovládnu Európu, a ten, kto neprestúpi na ich vieru, bude potrestaný. Predstavte si, že by ste niečo také povedali v opačnom garde, to by bol krik naprieč EÚ!
Slniečkari všetkých európskych krajín sa spájajú a snažia sa osprostievať verejnosť tvrdením, že do Európy prichádzajú utečenci a že medzinárodná dohoda zo Ženevy o právnom postavení utečencov z roku 1951 nám ukladá povinnosť chrániť utečencov. Tento dokument však takúto povinnosť vôbec nerieši, iba upravuje právo na podanie žiadosti o azyl, no neupravuje azyl ako ľudské právo. Aj v zmysle Lisabonskej zmluvy patrí azylová politika do výlučnej kompetencie členských štátov EÚ, t. j. členský štát rozhoduje o tom, či udelí alebo neudelí azyl. Nie Brusel! Ak predstaviteľ nášho štátu tvrdí niečo iné a zasadzuje sa o prijímanie migrantov, nemá na to žiaden mandát, ani slovenský, ani európsky, a možno ho považovať za vlastizradcu!
Cenzúra a "Veľký Brat" Súčasnosti
Ako sa vraví, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Cenzúra pred Novembrom '89 bola len dengľavý učeň oproti Veľkému bratovi, ktorý nás sleduje dnes. Ešte pred pár rokmi omieľali médiá, že zavádzanie myšlienkovej polície sú len slaboduché konšpirácie, a pozrime sa, dnes sa naprieč Európou zavádzajú zákony, ktoré vraj majú zamedziť šíreniu nenávisti a falošných správ na internete. Realita je však taká, že ak obhajujete tradície (dnes to môžu byť hoci len Vianoce), skôr či neskôr máte problém.
Myšlienkovej polícii výdatne pomáhajú udavači, ktorí si hovoria občianski aktivisti. Samozrejme, že udavači boli aj pred Novembrom '89, no ak aj boli na svoju „prácu“ pyšní, nevedeli sme o nich. Dnes sú verejne chválení a pozývaní do prezidentského paláca. Spomeňme napríklad Jána Levoslava Benčíka, známeho bladhaunda myšlienkovej polície, ktorý sa pýši vyznamenaniami od Nadácie otvorenej spoločnosti či Aliancie Fair play. A áno, aj tento režim chránia silové zložky silou.
Úvod do cenzúry
Kolaps Spravodlivosti a Stratené Hodnoty
Ďalšou smutnou správou je, že dôveryhodnosť slovenskej justície v očiach slovenských občanov stále klesá a dostala sa už pod 20%. No čísla a grafy sa dajú aj vymyslieť, a tak predsedníčka Najvyššieho súdu nelenila a v rozpore so zákonom o štátnom rozpočte zaplatila súkromnej agentúre Focus kopu peňazí za prieskum, ktorý postaví do dobrého svetla Najvyšší súd. Alebo za peniaze zo štátneho rozpočtu si najme advokáta na výkon jej sudcovských povinností. A generálny prokurátor Danielu Švecovú trestne nestíha, hoci ide o typickú spreneveru, pretože má plnú hlavu iných zadaní… Napríklad zrušenie parlamentnej strany, ktorá jediná hlasovala proti tomu, aby poslanci mali ústavnú právomoc zrušiť amnestie prezidenta, a teda jediná sa postavila proti deštrukcii štátu.
Zatiaľ čo pred Novembrom '89 ľudia dúfali, že raz režim padne, dnes sú čoraz viac apatickí a prestávajú veriť, že toto všetko by sa mohlo napraviť. Kríza spoločnosti, ktorá sa premieta do rozkladu právneho štátu a straty hodnôt, sa musí zastaviť. Na začiatok by stačilo, ak by v úrade prezidenta sedel človek, ktorý by hájil záujmy národa, záujmy vlastného štátu. Štátu, v ktorom je prvým z občanov.
Nedávno som v televíznom spravodajstve zachytil informáciu o slovenských "elfoch", ktorí chcú bojovať proti falošným informáciám na webe či v iných médiach.
Príklady a Reflexie z Bežného Života
Život však prináša aj iné momenty, ktoré odrážajú komplexnosť doby. Malý Dunaj je nížinná rieka a rameno Dunaja s dĺžkou 128 km. Je dvanástou najdlhšou riekou Slovenska. Ako sa žije v dnešnej Amerike? To je otázka, teda ako to v skutočnosti vyzerá so životnou úrovňou v dnešných USA. Možno som nikdy nemala prestať a možno som sa nikdy nemala nechať naviesť, aby som prestala. Jeden môj bývalý kolega ničím nevynikal. Mal priemerne až podpriemerné schopnosti. Namiesto čaju si v šálke vylúhujem sny. Každé ráno jeden, keď ešte s privretými viečkami vstúpim do nového dňa.
V roku 1703 vybral na pole s vozom, so záprahom volov, sedliacky mládenec Martin Liszkay. Spadol a voz ho prešiel. Utrpel ťažké vnútorné zranenie. Mám veľkú dilemu, čo pozerať v TV. Na JOJ "James Bond", na RTVS ide "o512" s tromi Bondami z NR SR a na TA3 dvaja kandidáti na prezidenta/tku.
Šimečka ml. je mediálne všade doma! Spomína sa aj prípad "Péterom MATOVIČOM", Hormuzský prieliv - Trumpova osamelá… a Banderovské praktiky. Keď sa povie slovo Penta, mnohým sa otvára nožík vo vrecku. Snívalo sa mi, že sme boli s mojím kamarátom kdesi na horách a z úkrytu sme pozorovali fašistov, ako strieľali samopalmi ľudí do jám. Bolo to príšerné! A láska ešte raz.
Budú sa diať nielen dnes a až do konca, ale počas celej večnosti! Nové zázraky, všetky momenty vidno vo svojom žití, ale len vzkriesený život duchom to uvidí! Zasnežené, nežne snehobiele krajiny za oknom. Semafory, ich funkcia, ich umiestnenie, ich "čitateľnosť" - ide o ideálne riešenie, alebo je čo zlepšovať a popremýšľať o vylepšení daného stavu?
Tieto úryvky, hoci sa na prvý pohľad môžu zdať nesúrodé, odrážajú mozaiku súčasnej spoločnosti, kde sa miešajú osobné reflexie, historické paralely, politické komentáre a každodenné dilemy. Všetky však poukazujú na hlbšie otázky o zmysle, smerovaní a hodnotách, ktoré formujú našu realitu po novembri 1989.