Súčasná spoločnosť čoraz viac objavuje a oceňuje historické pamiatky, ktoré nám odhaľujú nielen architektonickú krásu, ale aj bohatstvo príbehov a osudov minulých generácií. Medzi takéto výnimočné stavby patrí aj pohrebná kaplnka rodu Steiger-Münsingen von Rolle, ktorá sa nachádza v Galante. Táto pseudorománska pohrebná kaplnka, postavená na konci 19. storočia, predstavuje nielen významný architektonický skvost, ale aj tichého svedka histórie šľachtických rodov, ktoré formovali osudy našej krajiny.
História a Stavebný Vývoj
História pohrebnej kaplnky rodu Steiger-Münsingen von Rolle v Galante siaha do konca 19. storočia. V iných zdrojoch sa nesprávne uvádza rod Vizkelety, avšak presné informácie poukazujú na rod Steiger-Münsingen von Rolle. Táto stavba je typickým príkladom pseudorománskeho slohu, ktorý bol v tom čase populárny pri výstavbe sakrálnych a memoratívnych objektov. Architektonicky ide o jednoloďový priestor s polkruhovou apsidou zaklenutou konchou a trámovým stropom. Fasády, charakteristické škárovaným kamenným murivom, sú ozdobené polkruhovým vstupným portálom v priečelí. Celú stavbu kryje sedlová strecha s murovaným štítom na priečelí, na ktorého vrchole dominuje kamenný kríž. Ku kaplnke vedie voľné schodisko, ktoré dodáva stavbe monumentálny vzhľad. Osobitnú pozornosť si zaslúži drevená kovaná vstupná brána, ktorá je dielom umenia sama o sebe.
V interiéri kaplnky sa podľa Súpisu pamiatok na Slovensku z roku 1967 nachádzal oltár z čias stavby kaplnky so sochou Božského Srdca, respektíve Najsvätejšieho Spasiteľa, označovaný ako viedenská práca. Žiaľ, táto cenná socha z carrarského mramoru sa stala obeťou vandalizmu. Mgr. Ľubomíra Záňová informovala o tom, že vandali sochu hodili do krypty, pričom jej hlava sa na niekoľko rokov stratila. Miestny kňaz ju po rokoch zreštauroval, avšak z obavy pred ďalším poškodením ju už nevrátil späť do pohrebnej kaplnky. Tento incident svedčí o pohnutých osudoch mnohých historických pamiatok, ktoré sa aj napriek svojej umeleckej a historickej hodnote stávajú terčom ničenia.
Súčasný Stav a Využitie
V súčasnosti je pohrebná kaplnka Steiger v zúfalom stave. Je dávno vykradnutá a chátrajúca, čo je smutným obrazom toho, ako sa s historickým dedičstvom môže zaobchádzať. Napriek tomu, že bola postavená ako miesto posledného odpočinku pre významný šľachtický rod, jej súčasný stav svedčí o zanedbávaní a nedostatku starostlivosti. V minulosti boli viaceré historické sídla a pohrebné kaplnky prestavované a adaptované na nové účely, čo viedlo k zmene ich pôvodného charakteru a často aj k ich poškodeniu. V prípade kaštieľa v Galante, ktorý bol pôvodne klasicistickým sídlom z druhej polovice 18. storočia a neskôr prestavovaný v neoklasicistickom slohu v roku 1887, boli po roku 1945 sklady UNRY, neskôr Detský domov a od roku 1960 Charitatívny domov. Hoci bol kaštieľ viackrát opravovaný, dnes je v zlom stave. Tento príklad ilustruje širší problém ochrany kultúrnych pamiatok na Slovensku, kde sa často stretávame s konfliktom medzi potrebou ich zachovania a praktickým využitím.
Architektonické a Umelecké Hodnoty
Napriek súčasnému zlému stavu si pohrebná kaplnka Steiger zachováva nesporné architektonické a umelecké hodnoty. Pseudorománsky sloh, ktorý sa prejavuje v jej jednoloďovej dispozícii, polkruhovej apside a kamennom murive, jej dodáva pevnosť a zároveň eleganciu. Detaily, ako je polkruhový vstupný portál, kamenný kríž na štíte a najmä pôvodná drevená kovaná vstupná brána, svedčia o remeselnej zručnosti a umeleckom cítení jej tvorcov. Súpis pamiatok spomína aj oltár s plastikou Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorá bola kedysi cenným dielom viedenských umelcov. Aj keď bola táto socha poškodená a je momentálne umiestnená mimo kaplnky, jej história a pôvod dodávajú stavbe ďalší rozmer.
Širší Kontext: Pohrebné Kaplnky a Mauzóleá na Slovensku
Pohrebná kaplnka Steiger nie je ojedinelým príkladom šľachtickej pohrebnej stavby na Slovensku. V rámci cestopisného cyklu "Memento mori" sa autor venuje viacerým podobným objektom, ktoré slúžia ako brána k pochopeniu minulosti uhorských dejín a rodov. Tieto stavby, často postavené v rôznych architektonických štýloch - od pseudogotiky po secesiu - odzrkadľujú dobu svojho vzniku a vkus ich stavebníkov.
Medzi ďalšie zaujímavé príklady patria:
- Pohrebná kaplnka s kryptou v Želiezovciach: Pseudogotická stavba z roku 1790, kde je pochovaná Karolína Esterházyová, platonická láska Franza Schuberta. Kaplnka obsahuje jedenásť vsunutých murovaných priestorov pre grófskych pozostalých, ktoré sa po uložení truhiel zamurovali a osadili pamätnými tabuľami.
- Pohrebná kaplnka rodu Friesenhofovcov, Oldenburgovcov a Welsburgovcov v Brodzanoch: Neogotická kaplnka postavená podľa projektu mecklenburského architekta Greiffenhagena, posvätená v roku 1895. Slúžila aj na bohoslužobné účely protestantov. Zachoval sa veľkorozmerný oltárny obraz od Natálie Oldenburgovej, ktorý je dnes umiestnený v evanjelickom kostole v Partizánskom.
- Kaplnka Panny Márie Pomocnice (Matky ustavičnej pomoci) v Obdokovciach: Rodinná hrobka Stummerovcov, postavená v secesnom štýle v rokoch 1896-1898 podľa návrhu viedenského architekta Emila Bresslera. Výstavbu realizoval hlavný staviteľ Ján Rumpelmayer z Bratislavy.
- Neogotická hrobka s kaplnkou rodu Medňanský v Nitrianskej Strede: Postavená v roku 1866 na objednávku Alojza Medňanského. Kaplnka má sieňový priestor a dvojpodlažný charakter s kryptou. Vandali v roku 2008 kryptu násilne otvorili a odniesli lebky pochovaných. Kaplnka sa pomaly opravuje.
- Mauzóleum Chotekovcov v Oponiciach: Neorenesančné mauzóleum z roku 1895, postavené na objednávku Rudolfa Choteka. Je to ukážkový príklad neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. V mauzóleu sú pochovaní šiesti príslušníci rodu Chotekovcov, vrátane "ružovej grófky" Márie Henriety Chotekovej.
- Neorománske mauzóleum rodu Migazzi v Malých Vozokanoch: Postavené v roku 1887. Interiér zdobia dva mramorové sarkofágy a oltár z bieleho carrarského mramoru. Okolo mauzólea sa nachádza park s charakteristickými previsnutými smrekmi.
- Neogotická pohrebná kaplnka rodiny Botkovcov v Malých Vozokanoch: Postavená v rokoch 1903-1904. Posledný príslušník rodiny opustil Slovensko v roku 1977. V hrobke kaplnky je pochovaných šesť členov rodiny.
- Hrobka rodiny Thuróczy v Dolných Krškanoch (Nitra): Postavená koncom 19. storočia. Predikát „Alsó-Köröskényi“ odkazuje priamo na Dolné Krškany. Ján Thuróczy dal obnoviť hrobku svojej manželky Evy v roku 1881. V súvislosti s touto rodinou sa spomína aj príbeh Amálie, ktorá si mala siahnuť na život skokom do studne kvôli nešťastnej láske.
Tieto príklady ukazujú, že pohrebné kaplnky a mauzóleá na Slovensku nie sú len architektonicky zaujímavé stavby, ale aj dôležité historické dokumenty, ktoré nám umožňujú nahliadnuť do života a smrti šľachtických rodov, ich zvykov a hodnôt.
Skutočný účel pohrebov
Význam pre Krajinnú Architektúru a Kultúrne Dedičstvo
Pohrebné kaplnky a cintoríny nie sú len miestom posledného odpočinku, ale často tvoria aj dôležitú súčasť krajinnej architektúry. Súčasťou cintorínov sú často náhrobky v štýle „zľudovelého baroka“ či oblúkové náhrobky tvoriace „bránu do večnosti“. V prípade pohrebnej kaplnky Steiger je to aj priľahlý park, ktorý sa kedysi rozprestieral okolo mauzólea. Tieto prvky dotvárajú celkový charakter miesta a prispievajú k jeho estetickej hodnote.
Zachovanie týchto pamiatok je kľúčové pre pochopenie našej histórie a kultúrneho dedičstva. Súčasný stav pohrebných kaplniek, vrátane tej v Galante, však poukazuje na potrebu intenzívnejších snáh o ich obnovu a ochranu. Rekonštrukcie, ktoré prebehli v priebehu 20. storočia, neboli vždy dostatočné a mnohé objekty sa napriek snahám o opravu nachádzajú v zlom stave.
V prípade pohrebnej kaplnky Steiger je nevyhnutné, aby sa našli prostriedky a iniciatíva na jej záchranu a obnovu. Jej architektonická hodnota a historický význam si to jednoznačne zaslúžia. Obnova by mohla nielen vrátiť kaplnke jej pôvodnú dôstojnosť, ale aj prispieť k rozvoju turizmu a kultúrneho povedomia v regióne.
Obnova takéhoto objektu by mohla byť inšpiráciou pre záchranu ďalších podobných pamiatok, ktoré sú na Slovensku často opomínané. Pohrebná kaplnka Steiger, napriek svojej súčasnej pohnutej situácii, zostáva dôležitým svedkom minulosti a potenciálnym centrom kultúrneho dedičstva, ktoré si zaslúži našu pozornosť a starostlivosť. Je dôležité si uvedomiť, že tieto stavby nie sú len kameňmi a maltou, ale živou súčasťou našej histórie, ktorá nám rozpráva príbehy o ľuďoch, ktorí žili pred nami, a o ich mieste vo svete.