História pivovarníctva v srdci Slovenska, v meste pod Urpínom, siaha až do hlbokého stredoveku. S tradíciou, ktorá začala už v roku 1501, sa spája príbeh Banskobystrického pivovaru, a.s., známeho svojím pivom Urpiner. Tento príbeh nie je len o varení piva, ale aj o prekonávaní kríz, inováciách a nezdolnej snahe prinavrátiť pivovaru jeho zašlú slávu. Cesta od úpadku k obnove, ktorú podnik absolvoval, je fascinujúcim svedectvom o sile ľudského odhodlania a strategického myslenia.
Korene v Bohatej Histórii
Banská Bystrica, mesto preslávené svojím „zlatým obdobím“ v 14. až 16. storočí vďaka bohatým medeným rudám, bola zároveň aj centrom rozkvitajúcich remesiel, vrátane pivovarníctva. Pivovarnícka tradícia v tomto regióne sa odhaduje na viac ako 500 rokov. Prvé zmienky o varení piva siahajú do obdobia udelenia mestských privilégií. Už v roku 1501 žiadali mestská rada a richtár Banskej Bystrice Vladislava II. o udelenie nového mestského privilégia, ktoré bolo neskôr potvrdené privilégiom Ľudovíta II. zo 7. augusta 1524. Pred udelením tohto privilégia sa s povolením mestskej rady varilo svetlé pšeničné pivo. Prvá písomná zmienka o balení piva do fliaš pochádza z roku 1516.
V 17. storočí bolo v okolí Banskej Bystrice založených až 80 malých pivovarov, čo svedčí o mimoriadnej obľube a rozšírení tohto remesla. Po rozpade cechového systému v druhej polovici 19. storočia sa začala písať éra priemyselnej výroby piva. V roku 1871 bol na terajšom Moyzesovom námestí vybudovaný nový mestský pivovar. Zaujímavosťou bolo, že časť technológie, ako chladiareň, kvasiareň, ležiacka pivnica a stáčiareň piva do sudov, sa nachádzala na inom mieste, za Huštákom, v blízkosti Radvanských kasární. Uvarené pivo sa dovážalo v drevených sudoch z námestia na ďalšie spracovanie. Pivovar vlastnil tri jazerá (tajchy) na výrobu ľadu v zime. V tomto období sa ročne vyrobilo okolo 5 000 hektolitrov piva, ktoré si získalo dobré meno, najmä vďaka odrodám Banskobystrický Porter a Ležiak (20% a 16%). Tieto pivá sa dokonca vyvážali až do Pešte a Viedne.
Rodina Heritzovcov odovzdávala pivovar a sladovňu z generácie na generáciu až do roku 1942, kedy ich prevzal Ján Beňuš. Ten rýchlym tempom modernizoval zariadenie vo varňi a stáčiarňach. V roku 1944 pivovar vyrobil viac ako 20 000 hektolitrov piva, čo predstavovalo približne 60% jeho kapacity. Napriek vysokej kvalite sa v meste predávalo len 5% produkcie, zvyšok sa vyvážal až 160 km ďaleko. V 50. a 60. rokoch 20. storočia pivovar produkoval 3 000 - 5 000 hektolitrov piva mesačne, v sortimente 7, 10, 12% a sviatočné 16% tmavé pivo.
Nástup Moderny a Následný Pád
Rozvoj pivovarníctva pokračoval a na tradíciách výroby piva „Zlatopramen“ bol postavený nový moderný pivovar v Radvani - Kráľovej, ktorý dostal názov URPÍN. Pivovar bol slávnostne uvedený do prevádzky 13. augusta 1971 s ročnou kapacitou až 350 000 hektolitrov piva. Zo spočiatku ukážkového a chutného piva sa však v 90. rokoch situácia začala meniť. Majiteľom pivovaru sa stal Pavel Čupka, člen Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). Jeho podnikateľské praktiky viedli k postupnému zničeniu kvality piva a podnik sa ocitol na kolenách.
Spoločnosť padla do hlbokých dlhov, ktoré dosahovali astronomickú sumu 1,4 miliardy slovenských korún, pričom ročný obrat bol na úrovni iba 100 miliónov korún. Situácia v podniku bola v tom čase zlá, čo viedlo k jeho konkurzu. Tento scenár nebol v tom období v slovenskom pivovarníctve ojedinelý; podobne skončili pár rokov predtým aj pivovary v Košiciach, Trnave či Michalovciach. Pavel Čupka, okrem svojej podnikateľskej činnosti, bol v tom čase aj známy ako bývalý predseda Krajskej organizácie HZDS. V roku 2003 bola situácia v banskobystrickom pivovare naozaj zlá. Dlhy dosahovali 1,4 miliardy korún a povesť piva sa zhoršovala. Konkurzný správca Vladimír Nosko však zohral kľúčovú úlohu pri záchrane pivovaru. Postupne predával vedľajšie prevádzky, ktoré nesúviseli s varením piva, a začal sa zameriavať na zlepšenie kvality piva. Počet zamestnancov sa znížil z pôvodných 500 na menej ako pätinu.
Pivo a jeho výroba v dějinách# Mgr. Libor Zajíc# Včera, dnes a zítra 15
Záchrana v Poslednej Chvíli: Dvojica Odvážnych
Záchrana pivovaru prišla v roku 2007, keď do spoločnosti vstúpili dvaja ambiciózni obchodní partneri - Branislav Cvik a Ľubomír Vančo. Títo dvaja „blázni“, ako ich niektorí nazvali, sa rozhodli zaručiť vlastným majetkom, aby zachránili pivovar, ktorý bol aj po technologickej stránke v ohavnom stave. Ich cieľom bolo nielen zachrániť podnik, ale aj dokázať, že aj nemožné je možné.
Po troch rokoch v konkurze sa pivovar dočkal svojho nového majiteľa. Branislav Cvik a Ľubomír Vančo sa rozhodli riskovať a v konkurze pivovar kúpili. Napriek tomu, že podnik dostali do rúk stabilizovaný, ich boj sa iba začínal. Museli presvedčiť nielen zamestnancov, ale predovšetkým zákazníkov o kvalite ich piva. Tesne pred vyhlásením konkurzu totiž pivo Urpín varili z rôznych surovín, vrátane kukurice, čo poškodilo jeho povesť. Pôvodne z Trenčína pochádzajúci partneri riskovali, no rozhodli sa zachovať názov piva, aj keď v mierne obmenenej podobe - Urpiner. Pôvodný názov Urpín totiž predchádzajúci majiteľ za nejasných okolností predal.
Ťažké začiatky, kedy majitelia museli v pivovare neraz aj prespávať, priniesli svoje ovocie. Pivo Urpiner sa postupne uchytilo, nie len medzi bežnými zákazníkmi, ale aj medzi odborníkmi. Do dnešných dní získava medaily na rôznych súťažiach. V Banskej Bystrici sa snažia variť pivo klasickou metódou, s dôrazom na kvalitu. Okrem tradičného ležiaka či tmavého piva, ponúkajú aj špeciály s vyšším stupňom.
Modernizácia a Expanzia: Urpiner na Svetovej Scéne
Nové vedenie spoločnosti pod taktovkou Branislava Cvika a Ľubomíra Vanču zahájilo od 1. mája 2007 rozsiahlu obnovu pivovaru. Táto obnova zahŕňala nielen reštrukturalizáciu technologického vybavenia, ale aj revitalizáciu obchodných a marketingových aktivít. Do celkovej obnovy a modernizácie technologického vybavenia pivovaru nové vedenie investovalo viac ako 4 milióny eur, neskôr sa táto suma vyšplhala až na 15 miliónov eur, pričom si výrazne pomohli aj eurofondami. Pivovar tak po rokoch stagnácie konečne nastúpil cestu konjunktúry a rozvoja.
Dnes sa Banskobystrický pivovar, a.s., pýši modernou výrobnou technológiou, vrátane novej varne a pasterizácie. Ťažké sudy sa v podniku balia na palety pomocou robotickej ruky. V posledných rokoch boli najväčšou výzvou pre pivovar pandémia COVID-19 a následná energetická kríza. Počas pandémie museli majitelia vyliať až milión pollitrákov piva kvôli nútenému zatvoreniu reštaurácií a krčiem. Energetická kríza zasiahla pivovar ešte viac, keď platby za energie vystrelili na dvadsaťnásobok, čo viedlo k dodatočným nákladom vo výške jedného milióna eur za rok 2022. Napriek týmto výzvam sa pivovaru podarilo prežiť aj vďaka obetavosti zamestnancov.
Napriek náročným podmienkam sa Urpineru darí aj v oblasti exportu. Dnes exportuje desatinu svojej produkcie, predovšetkým do Kanady a Číny. Kanada, v snahe diverzifikovať svoje dodávky po obchodnej vojne, prejavuje záujem o pivo Urpiner. Pivovar tiež aktívne hľadá ďalších zaujímavých partnerov v gastro segmente. Okrem Kanady a Číny sa pivo Urpiner vyváža aj do Poľska, kde je obľúbené už niekoľko rokov. V minulosti sa pivo z Banskobystrického pivovaru vyvážalo aj do Maďarska, Rakúska (Viedeň), Mexika, Fínska a Dánska.
Inovácie a Budúcnosť
Banskobystrický pivovar neustále inovuje a rozširuje svoje portfólio. V pláne má rast v oblasti radlerov, ktoré dnes tvoria asi šesť percent jeho predaja, no na celkovom domácom pivnom trhu si ukrajujú takmer 15 percent. Pivovar sa tiež zakladá na budovaní vlastnej surovinovej základne, čo mu dáva kontrolu nad kvalitou od samého začiatku.
V centre pozornosti je aj budovanie vlastnej reštaurácie priamo pri výrobnej fabrike. Táto reštaurácia, s kapacitou 120 miest, ponúka kompletný sortiment čapovaných pív Urpiner spolu s jedinečnou gurmánskou kuchyňou. Ide o snahu predstaviť sa ľuďom ešte viac a vytvoriť tak jedinečný zážitok spojený s pivom Urpiner.
Napriek úspechom a rastu si majitelia uvedomujú náročnosť biznisu. Veľké supermarkety sa často orientujú len na domáce značky pív v rukách nadnárodných hráčov, čo sťažuje pozíciu menším pivovarom. Pivovar Urpiner preto aktívne podporuje podujatia, kde sa ľudia môžu priamo stretnúť s jeho pivom, či už ide o letecké dni SIAF, folklórne slávnosti alebo športové podujatia. V najvyššej hokejovej lige podporuje nielen blízke kluby z Banskej Bystrice a Zvolena, ale aj zo Žiliny.
Hoci obaja spolumajitelia zatiaľ neuvažovali o predaji pivovaru, pripúšťajú, že v budúcnosti to nie je úplne vylúčené. „Nikdy nehovor nikdy,“ hovorí Branislav Cvik, dodávajúc, že pivovar im za tie roky prirástol k srdcu a sú naň hrdí. Príbeh Urpinera je tak príbehom o odolnosti, inováciách a neochvejnej viere v kvalitu, ktorý naďalej píše svoju kapitolu v dejinách slovenského pivovarníctva.