Alkoholický nápoj z hrozna, obzvlášť víno, má v spoločnosti špeciálne miesto. Spája sa s oddychom, kulinárstvom a romantikou. Po stáročia sa o priaznivých účinkoch vína vedelo, a dnes máme nespočetné množstvo vedeckých dôkazov o tom, že pohár vína prospieva zdraviu aj duševnej pohode, samozrejme, iba v prípade, ak to s množstvom vína nepreháňame. V posledných rokoch sa často diskutuje o tom, či je lepší pohárik červeného alebo bieleho vína a či má jedno z nich skutočne prevahu z hľadiska zdravotných benefitov.
Červené víno: Elixír plný prospešných látok
Červené vína majú jednoznačne viac pozitívnych účinkov na organizmus ako biele. Je to dané najmä spôsobom ich výroby. Zatiaľ čo biele vína sa vyrábajú jednoduchším spôsobom, kedy sa šťava z hrozna vylisuje a po fermentácii vznikne víno, pri výrobe červeného vína dochádza k fermentácii celých bobúľ, vrátane šupiek a jadier. Práve tieto časti hrozna sú bohaté na látky, ktoré dodávajú vínu jeho charakteristickú farbu a zároveň aj jeho zdravotné benefity.
Červené víno je mimoriadne bohaté najmä na polyfenoly, antokyány a flavonoidy. Tieto rastlinné molekuly s antioxidačnými vlastnosťami sú kľúčom k mnohým výhodám vína pre zdravie. Polyfenoly, ako napríklad resveratrol, sa nachádzajú v šupkách a semenách hrozna a majú schopnosť zachytávať voľné radikály z buniek tela. Zloženie a koncentrácia polyfenolov sa líši podľa odrody hrozna, ročníka, geografie, podnebia a spôsobu vinifikácie. Červené víno má vďaka macerácii šupiek hrozna približne 10-krát viac polyfenolov ako biele víno.
Je známe, že polyfenoly dokážu výrazne znižovať šírenie RNA vírusov v tele, a tým chrániť aj pred nakazením chrípkovými či covid vírusmi. Vína obsahujú aj širokú paletu antioxidantov, o ktorých účinkoch na organizmus dnes už nikto nepochybuje.
Vplyv na srdce a obehový systém
Vedecky potvrdený je aj pozitívny vplyv červeného vína na srdce a cievy. Štúdie ukázali, že mierna konzumácia vína môže mať pozitívny vplyv na zdravie srdca a obehový systém. Pri porovnávaní červeného vína s bielym vínom sú prínosy pre zdravie viditeľné práve pri konzumácii červeného vína. Courtney Kalamar, licencovaná a registrovaná dietetická sestra, zdôrazňuje: „Pokiaľ ide o výhody, červené víno preukázalo, že podporuje zdravie srdca, zlepšuje hladinu HDL cholesterolu, čo je prospešný tuk, znižuje hladinu LDL cholesterolu, ktorý je známy ako nezdravý tuk a znižuje riziko vzniku krvných zrazenín.“
Resveratrol, jeden z najznámejších polyfenolov, sa ukázal ako mimoriadne prospešný pre kardiovaskulárne zdravie. Pomáha rozkladať cholesterol, zvyšuje využitie glukózy a kontroluje hladiny stresu, čím znižuje tlak na srdce a udržiava prietok krvi. Mierne množstvo červeného vína môže byť prospešné pre vaše kardiovaskulárne zdravie, pretože resveratrol znižuje riziko tvorby krvných zrazenín, znižuje zápaly a zlepšuje funkciu ciev.
Francúzsky paradox a stredomorská strava
Dlhé roky sa diskutuje o tzv. „francúzskom paradoxe“ - fenoméne, kedy napriek pomerne vysokej konzumácii tukov vo Francúzsku, obyvatelia vykazujú nižší výskyt srdcových ochorení. Táto pozoruhodná skutočnosť sa často pripisovala práve každodennej konzumácii červeného vína k jedlu. Hoci táto predstava má trhliny a nie je celkom jednoznačná, poukazuje na potenciálne benefity kombinácie vína so stravovacími návykmi.
Stredomorská strava, známa svojimi pozitívnymi účinkami na zdravie, spája miernu konzumáciu alkoholu, prevažne červeného vína, s menšou spotrebou mäsa a vyšším príjmom zeleniny, ovocia, orechov, strukovín, semienok a olivového oleja. Víno je v tomto kontexte neoddeliteľnou súčasťou kultúry, histórie a životného štýlu.
Resveratrol a jeho reálne účinky
Ak ste fanúšikmi červeného vína, možno namietate: „Ale červené víno obsahuje resveratrol!“ Áno, je to pravda. Tento antioxidant, ktorý sa nachádza v šupkách hrozna, bol skúmaný v súvislosti s ochranou srdca a dokonca aj protirakovinovými účinkami. V laboratórnych podmienkach sa ukázalo, že resveratrol môže spomaľovať rast rakovinových buniek. Avšak, množstvo, ktoré sa nachádza v bežnej sklenke vína, je veľmi nízke. Na to, aby ste dosiahli podobný efekt ako v laboratóriu, by ste museli vypiť extrémne veľké množstvá - čo by, paradoxne, vaše riziko rakoviny ešte zvýšilo. Harvardský genetik David A. Sinclair v knihe Lifespan (2019) popísal účinky resveratrolu na predlžovanie života, pričom poukázal na to, že produkcia resveratrolu v rastlinách je odpoveďou na stres, čím slúži na prežitie.
Červené víno a anémia: Mýtus či realita?
Často sa stretávame s vetami ako „Máš málo železa? Daj si červené víno na krvinky“. Je na tom niečo pravda? Červené víno obsahuje malé množstvo železa, ktoré je nevyhnutné pre tvorbu hemoglobínu v krvi. Hemoglobín je proteín, ktorý prenáša kyslík z pľúc do ostatných častí tela. Resveratrol, obsiahnutý v červenom víne, má potenciálne pozitívne účinky na zdravie srdca a ciev.
Avšak, pokiaľ ide o anémiu spôsobenú nedostatkom železa, červené víno nie je typickým liekom ani doplnkom. Všeobecne platí, že lekári nebudú priamo odporúčať konzumáciu červeného vína ako liečbu anémie. Anémia je stav, ktorý vyžaduje zvýšený príjem železa a ďalších živín. Zatiaľ čo červené víno obsahuje isté množstvo železa, je to skôr minimálne množstvo a konzumácia vína by nemala byť používaná ako hlavná metóda liečby anémie. Navyše, alkohol a triesloviny v červenom víne môžu narušiť vstrebávanie železa a dokonca znížiť produkciu červených krviniek.
Pre liečbu anémie je dôležité zamerať sa na stravu bohatú na železo (napr. hovädzie mäso, fazuľa, šošovica, tmavozelená listová zelenina, sušené ovocie) a zvýšiť príjem vitamínu C, ktorý zabezpečuje lepšie vstrebávanie železa z rastlinných zdrojov. V prípade potreby je vhodné konzultovať s lekárom užívanie doplnkov železa.
Alkohol a riziko rakoviny: Farba vína nie je rozhodujúca
Najnovšie výskumy však spochybňujú populárne tvrdenia o výnimočných účinkoch červeného vína, najmä pokiaľ ide o riziko rakoviny. Medzinárodný tím vedcov zanalyzoval desiatky existujúcich štúdií a výsledky rozsiahlej meta-analýzy, ktorá zahŕňala údaje od vyše 95 000 ľudí, nepreukázali žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že by červené víno znižovalo riziko rakoviny viac než biele. V skutočnosti, každá forma alkoholu - bez ohľadu na farbu vína - riziko zvyšuje.
Keď telo spracováva alkohol, vzniká vedľajší produkt - acetaldehyd. Táto látka má schopnosť poškodzovať DNA a môže spustiť zmeny, ktoré vedú k vzniku rakovinových buniek. Okrem toho alkohol zvyšuje oxidačný stres v bunkách, narúša hormonálnu rovnováhu a znižuje schopnosť organizmu bojovať s poškodením genetického materiálu. Môže tiež zosilňovať účinky iných karcinogénov, napríklad tých, ktoré vznikajú pri fajčení.
Biele víno a potenciálne vyššie riziko?
Zaujímavým zistením výskumu bolo, že v dvoch prípadoch vykazovalo biele víno vyššie riziko ako červené: u ľudí, ktorí pili biele víno, bol zaznamenaný o 22 % vyšší výskyt rakoviny kože, a u žien, ktoré uprednostňovali biele víno, bolo celkové riziko vzniku rakoviny vyššie o 26 %. Vedci zatiaľ nevedia jednoznačne vysvetliť príčinu. Možno súvisí s iným správaním ľudí, ktorí ho pijú - napríklad s väčším vystavovaním sa slnku bez ochrany. Alebo ide o biologický mechanizmus, ktorý ešte nepoznáme. Každopádne ide o signál, že tému treba ďalej skúmať.
Miernosť je kľúčová: Víno ako pôžitok, nie liek
Niektoré staršie štúdie tvrdili, že malé množstvo alkoholu môže znižovať riziko srdcových ochorení. Novšie a presnejšie výskumy však preukázali, že tieto výsledky boli ovplyvnené nespoľahlivými údajmi. Keď sa tieto chyby opravili, ukázalo sa, že aj malé dávky alkoholu škodia - síce menej ako nadmerné pitie, ale stále škodia. Svetová zdravotnícka organizácia stanovuje jediné bezpečné množstvo alkoholu - žiadny.
Americká asociácia srdca odporúča, aby ľudia pili alkohol len s mierou - to znamená jeden až dva drinky denne pre mužov a jeden drink denne pre ženy. Jyoti Sharma, kardiológ z Piedmont Heart Institute, radí pacientom, aby sa netrápili typom alkoholu, ktorý pijú, ale skôr dodržiavaním pravidla striedmosti.
Zdravotní experti sú v tomto smere jednoznační: neexistuje žiadna bezpečná dávka alkoholu, pokiaľ ide o rakovinu. Ak chceme minimalizovať svoje riziko, najlepšou voľbou je alkohol obmedziť - alebo sa mu vyhnúť úplne. To však neznamená, že si nikdy nemôžete dať pohár vína. Víno pite pre chuť, nie ako „liečebnú kúru“.
Najzdravšie červené vína?
Ak sa rozhodnete víno užívať v rozumnej miere, otázkou zostáva, ktoré si vybrať. Hoci všetky červené vína všeobecne považované za zdravšie ako biele, niektoré odrody sa spomínajú častejšie v súvislosti s vyšším obsahom prospešných látok:
- Pinot Noir: Často sa uvádza ako víno s najvyššou hladinou resveratrolu. Vďaka tomu zlepšuje zdravie srdca, znižuje zlý cholesterol a krvný tlak. Niektoré štúdie naznačujú, že zlepšuje zdravie mozgu a prispieva k dlhšiemu životu. Navyše, Pinot Noir má často nižší obsah cukru a menej kalórií.
- Merlot: Aj toto víno má vysokú hladinu resveratrolu, ktorý posilňuje činnosť srdca a vďaka protizápalovým vlastnostiam spomaľuje degeneráciu nervových buniek a proces mozgového starnutia. Pôsobí aj proti rakovine.
- Cabernet (a iné suché červené vína): Tieto vína sa tiež umiestňujú vysoko v rebríčkoch vďaka pozoruhodnej hladine resveratrolu a zároveň nízkej hladine cukru.
Napokon, voľba medzi červeným a bielym vínom je predovšetkým osobnou preferenciou. Víno je bezpochyby kultúrny a spoločenský nápoj - voňavé, estetické, spojené s príjemnými chvíľami. Či už si vyberiete červené alebo biele, dôležité je vychutnávať si ho s mierou a uvedomovať si jeho potenciálne zdravotné riziká aj benefity.