V dnešnej spoločnosti sa čoraz častejšie stretávame s otázkou, ako pristupovať k užívaniu alkoholu a drog u mladistvých. Obavy rodičov sú pochopiteľné, najmä keď vidia, že ich deti sa pohybujú v prostredí, kde takéto látky zohrávajú úlohu. Príbeh rodičov, ktorí otvorene dovolia svojmu 16-ročnému synovi piť alkohol, a jeho následné vyťahovanie sa v partii o opitosti, vyvoláva šok a obavy. Tieto obavy sú prirodzené, najmä ak sa týkajú aj vlastných detí, hoci ich vlastný syn vo veku 18 rokov zatiaľ alkohol neskúšal a nemá k nemu žiadnu bližšiu motiváciu. Je dôležité si uvedomiť, že aj napriek tomu, že títo rodičia nie sú asociáli a majú úspešnú firmu a pekný dom, ich prístup k výchove môže mať vážne dôsledky.
Meniace sa trendy v konzumácii alkoholu u mladých
Napriek obavám zo stálej popularity alkoholu, populačné prieskumy naznačujú, že konzumácia alkoholu u mladých ľudí sa v posledných rokoch znižuje. Štúdia ESPAD z roku 2019, ktorá sleduje trendy v užívaní psychoaktívnych látok u 15-16 ročných od roku 1995, poukazuje na pomalý, ale stabilný pokles užívania alkoholu. Pozitívny vývoj možno pozorovať v časovom trende ťažkého epizodického pitia, ktoré dosiahlo vrchol v roku 2007 a odvtedy klesá. Zaujímavé je však porovnanie miery pitia u dievčat a chlapcov. Zatiaľ čo v roku 2019 mierne stúpla u dievčat (z 30 % na 34 %), u chlapcov zaznamenala pokles (zo 41 % na 36 %). Tieto zistenia sa netýkajú len alkoholu, ale čiastočne aj fajčenia klasických cigariet, ktoré je však kompenzované elektronickými cigaretami. Trend užívania nelegálnych drog zostáva v posledných rokoch stabilný.
Prečo mladí pijú menej?
Presné príčiny tohto poklesu nie sú celkom jasné a vyžadujú si ďalší výskum. Jednou z interpretácií je, že mladí ľudia trávia viac času na digitálnych technológiách, a teda menej času vonku a mimo dohľadu rodičov, čo obmedzuje dostupnosť alkoholu. Informačné technológie tiež dokážu sýtiť centrum odmeny v mozgu. Ďalšie možné vysvetlenia zahŕňajú zmenu sociálnych noriem, kde pitie nie je už také populárne, zvýšené povedomie o zdravom životnom štýle a wellbeing, ako aj väčšie povedomie o rizikách spojených s alkoholom a potenciálnu stigmu opitosti.
Napríklad 22-ročný Radovan uvádza, že prakticky polovica jeho známych alkohol vôbec nepije. Hoci v prvých rokoch vysokej školy pil takmer každý, postupne prešli k abstinencii alebo aspoň čiastočnej striedmosti. Dôvodom môže byť aj povaha zamestnaní, ktoré často nedávajú priestor na pitie, najmä ak sú vykonávané popri škole. Radovan si všíma aj ústup tabaku, pričom klasické cigarety fajčia len sporadicky a aj v kombinácii s inými tabakovými výrobkami ako žuvací tabak či vapy, nedosahujú ani tretinu užívateľov spomedzi jeho spolužiakov.
Terézia (22) tiež potvrdzuje, že jej generácia neholduje alkoholu. Hoci sa pred dovŕšením plnoletosti tešila na "párty éru", s nástupom na vysokú školu, brigádami a získaním vodičského preukazu, jej čas na takéto aktivity ubúda. Príležitostné pitie sa zmenilo na sporadické prípitky na oslavách. Ako dôvody uvádza túžbu pracovať, jazdiť autom, množstvo povinností a tiež popularizáciu nových foriem tabakových výrobkov.
Na druhej strane, Jozef (20) študujúci strojarinu a príležitostne brigádujúci, uvádza, že sa pohybuje v prostredí, kde sa nepije málo. Avšak ani v jeho okolí sa nepije bezdôvodne. Pije najmä spoločensky, pri oslavách, a nerád sám. Tvrdý alkohol nevyhľadáva, preferuje pivo a "skočiť si na jedno" s kamarátmi. Uvedomuje si riziká, ale zároveň vníma alkohol ako spôsob, ako niečo naozaj osláviť.
Ako alkohol ovplyvňuje naše telo a mozog (celé video)
Multifaktoriálny vznik závislosti: Viac ako len "zlá partia"
Je dôležité pochopiť, že vznik závislosti na psychoaktívnych látkach je komplexný problém, ktorý vzniká na základe interakcie viacerých faktorov. Neexistuje jediná príčina, ale skôr súhra okolností a individuálnych predispozícií.
- Biologické predpoklady: Chemická závislosť môže byť spojená s genetikou. Niektoré deti podľahnú závislosti skôr ako iné. V protidrogových a protialkoholických centrách je až polovica pacientov s aspoň jedným závislým rodičom. Tento genetický vplyv však neznamená automatický rozsudok, skôr ide o zvýšenú citlivosť organizmu na návykové látky.
- Tlak z okolia tínedžera: Každý mladý človek hľadá svoje miesto v skupine a túži po akceptácii. Ak sa ocitne v partii, ktorá skúša drogy alebo alkohol, je vysoko pravdepodobné, že ich vyskúša aj on. Snaha o začlenenie a strach z odmietnutia môžu byť silnými motivátormi k experimentovaniu.
- Vplyv rodičov na dieťa: Postoj rodičov voči drogám a alkoholu výrazne ovplyvňuje správanie detí. Deti napodobňujú svojich rodičov. Ak na rodinných oslavách tečú litre alkoholu, ak rodičia jazdia domov po požití alkoholu, alebo ak si jeden z rodičov pravidelne večer dopraje alkohol či cigaretu na "uvoľnenie", je pravdepodobné, že dieťa bude tieto vzorce správania opakovať a riešiť problémy alkoholom, alebo bude alkohol v spoločnosti považovať za prirodzenú vec. Modelové správanie rodičov má obrovský dopad na formovanie postojov detí.
- Depresívne stavy: Puberta je obdobie veľkých telesných a duševných zmien, a určitý stupeň depresie je bežný. Rodičia môžu včas rozpoznať príznaky ako slabá koncentrácia, denné snívanie, impulzívne správanie, zhoršenie známok či zmeny denných návykov, a tým zabrániť sklonu k užívaniu alkoholu či drog. V neskoršom štádiu sa môžu prejaviť agresivita, náladovosť či strata záujmu o školu. Alkohol a drogy môžu byť pre mladého človeka vnímané ako únik z nepríjemných emócií.
- Vzťah medzi rodičmi a deťmi: Nedostatok komunikácie a emočného spojenia, zanedbávanie dieťaťa kvôli práci či iným povinnostiam, nevytváranie kvalitného rodinného prostredia a nedostatočná kontrola dodržiavania pravidiel, to všetko dáva dieťaťu možnosť experimentovať s rizikovými látkami. Tínedžer hľadá pochopenie a prijatie inde, často v rizikovom prostredí.
Je mimoriadne ťažké určiť správny a vhodný prístup k tínedžerovi. Ako budovať dôveru a vytvoriť prostredie pre jeho zdravý vývoj? Ako sa naučiť veriť svojmu dieťaťu, že sa vo vážnych veciach rozhodne správne? Rodičia sú často buď príliš prísni, alebo príliš tolerantní, pričom úprimne veria, že robia to najlepšie pre svoje deti. Správanie detí je však ovplyvnené ich vlastným vnímaním reality. Nemôžeme si dovoliť slepo veriť, že "v našej rodine sa to nemôže stať". V každom prípade je kľúčová prevencia. Testy na drogy a alkohol testery sú už takmer bežnou výbavou školských zariadení, ale samotné "hranie sa na policajta" dieťaťu nepomôže.
Čo je to závislosť?
Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. Tento posun v prioritách je jedným z kľúčových znakov rozvinutej závislosti.
Príznaky závislosti:
- Silná túžba - baženie (craving): Intenzívny, neodbytný pocit potreby užiť látku.
- Ťažkosti v sebaovládaní: Neschopnosť odolať nutkaniu užiť látku alebo obmedziť jej konzumáciu.
- Odvykacie príznaky: Fyzické a psychické symptómy, ktoré sa objavia pri pokuse o prerušenie užívania látky.
- Rast tolerancie: Na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu alebo vyššiu dávku drogy.
- Zanedbávanie iných záujmov: Aktivity, ktoré kedysi prinášali radosť, strácajú na význame.
- Pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom: Užívanie látky pokračuje aj napriek vedomiu o škodlivých dôsledkoch na zdravie, vzťahy či sociálny život.
K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní. Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory: droga, osobnosť, podnet a prostredie. Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného faktora, ale úlohu zohrávajú všetky štyri v rôznom pomere.
- Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania. Niektoré látky majú vyšší potenciál vytvoriť rýchlu a silnú závislosť.
- Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje jedna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Častejšie sa vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny ako následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie.
- Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení. Okamžité uspokojenie potreby alebo úľava od nepríjemných pocitov sú silnými spúšťačmi.
- Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov. Sociálne prostredie môže vytvárať alebo potláčať tlak na užívanie návykových látok.
Výsledkom býva zmena osobnosti - droga či alkohol sa dostávajú na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí či peňazí, tajnostkárstvu a klamstvám.
Cesty k liečbe a zotaveniu
Závislosť je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexný a často dlhodobý prístup k liečbe. Základným cieľom je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.
Formy liečby:
- Jednorázová rada, krízová intervencia: Cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť ju nielen pacientovi, ale aj jeho najbližším. Ide o prvotný kontakt, ktorý môže viesť k ďalším krokom.
- Ambulantná liečba: Pacient ostáva vo svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov, účasti na skupinovej terapii a poradenstve. Výhodou je možnosť pokračovať v škole či práci, nevýhodou pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím a vystavovanie sa rizikovým situáciám.
- Ústavná liečba: Poskytuje nepretržitú odbornú starostlivosť a vytrhnutie z rizikového prostredia. Trvá zvyčajne 10 týždňov pre závislých od alkoholu a 12 týždňov pre závislých od iných psychoaktívnych látok. Má režimový charakter s denným programom, pravidlami a bodovacím systémom. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti.
Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov a konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny na zmenu osobnosti pacienta. Využíva sa aj individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia a psychoterapeutický klub.
Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky, ktoré slúžia na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania a uvedomovanie si slabých stránok.
Čo zvyšuje úspešnosť liečby:
- Včasnosť poskytnutia liečby.
- Primeraná spolupráca pacienta.
- Spolupráca rodiny a príbuzných, účasť na stretnutiach pre príbuzných.
- Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie.
Abstinencia: Dlhodobá cesta k uzdraveniu
Abstinencia znamená vedomé a chcené zrieknutie sa užívania návykových látok. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient úprimne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou a ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia či drogovej závislosti je v ňom samom.
Desatoro abstinujúceho závislého:
- Priznať si, že som závislý/á.
- Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe.
- Nezatajovať liečbu.
- Dodržiavať podmienky doliečovania.
- Neobnovovať staré zvyky (napr. návštevy miest spojených s pitím/drogovaním).
- Pravidelne sa zúčastňovať klubov a skupín abstinujúcich.
- Vytvárať si nové záujmy a obnovovať staré záľuby.
- Dodržiavať správnu životosprávu (pravidelná strava, spánok, pohyb).
- Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť.
- Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti.
Suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny - je dôležitým pravidlom.
Doliečovanie: Kľúč k dlhodobej stabilite
Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jeho dôležitosť vyplýva z toho, že závislosť je celoživotná choroba. Nasleduje po ukončení liečby formou ambulantného doliečovania alebo resocializácie.
- Resocializácia: Poskytuje priestor v komunite závislých s cieľom pokračovať v načatej zmene osobnosti. Trvá zvyčajne 1-1,5 roka.
- Ambulantná forma doliečovania: Spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov, odovzdávaní moču a podrobovaní sa dychovej skúške. Súčasťou bývajú posilňovacie liečby a pravidelná návšteva klubov abstinujúcich.
V CPLDZ BB sa konajú pravidelné psychoterapeutické kluby a stretnutia určené pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných.
Recidíva: Možnosť, nie nevyhnutnosť
Pre abstinenciu je dôležité prijať možnosť recidívy, aj keď si ju nikto nepraje. Závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť, ale je možné sa uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie. Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie. Je to signál nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva nezastaví s odbornou pomocou, môže viesť k návratu na úroveň pred liečbou, alebo aj hlbšie.
Baženie: Pretrvávajúci boj
Abstinujúci závislý môže aj po liečbe pociťovať túžbu po droge či alkohole. Hlavne zo začiatku je vystavený situáciám, ktoré môžu vyvolávať chuť alebo príznaky tzv. "suchej recidívy".
Subjektívne prejavy baženia:
- Spomienky na príjemné pocity pod vplyvom látky.
- Nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, triaška, potenie).
- Nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, podráždenosť).
Prvou pomocou pri zvládnutí chute je vypitie veľkého množstva vody. Následne je nevyhnutné použiť stratégie zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby, ako napríklad uvedomenie si, že baženie trvá krátko, rozpoznávanie a vyhýbanie sa spúšťačom, únik z rizikovej situácie či úprava životného štýlu.
Alkohol a drogy sú v dnešnej dobe ľahko dostupné našim tínedžerom. Aj keď rodičia vychovávajú svoje deti správne, nie je možné ich úplne ochrániť pred nástrahami zvonka. Podľa odhadov až 90% mladých ľudí s alkoholom a drogami experimentuje. Neexistuje žiadna veková skupina ľudí, ktorá by bola alkoholom a drogami ovplyvnená viac než sú mladí ľudia.
Užívanie alkoholu a drog predtým, než je mozog celkom rozvinutý, dramaticky zvyšuje riziko budúcej závislosti. Rodinná anamnéza alkoholizmu alebo drogovej závislosti tiež zvyšuje riziko. Alkohol a drogy nie sú otázkou morálky, ale skôr reakcie organizmu na účinky týchto látok.
Je dôležité zvýšiť povedomie o rizikách spojených s konzumáciou alkoholu a podporovať zodpovedné pitie a zdravý životný štýl.