Pivovarníctvo má na Slovensku hlboké korene siahajúce až do stredoveku. Región Šariš nie je výnimkou, a práve tu, pod historickým Šarišským hradom, sa odohráva príbeh jedného z najvýznamnejších slovenských pivovarov - Pivovaru Šariš. Jeho história je úzko spätá s vývojom regiónu, technologickým pokrokom a meniacimi sa preferenciami konzumentov piva. Dnes je Pivovar Šariš najväčším pivovarom na Slovensku z hľadiska objemu výroby, čo je výsledkom dlhoročnej tradície, inovácií a strategického rozvoja.
Počiatky pivovarníctva v Šariši: Od kláštorov k cechom
Hoci oficiálne dejiny dnešného Pivovaru Šariš sa začali písať až v druhej polovici 20. storočia, samotné varenie piva v šarišskom regióne má oveľa staršiu históriu. V ranom stredoveku bolo varenie piva typické najmä pre kláštory, kde mali mnísi dostatok času a vedomostí na sofistikovanú prácu okolo prípravy tohto obľúbeného nápoja. Na rozdiel od českých krajín, kde boli typické kráľovské pivovary, na Slovensku dominovali práve kláštorné pivovary.
V oblasti dnešného Veľkého Šariša sa chmeľ pestoval už v stredoveku a pivo sa tu varilo dávno pred prvou písomnou zmienkou. Najstaršia dochovaná cechová listina pivovarníkov z roku 1506 už spomína pivovarnícke práva v Šariši. V tomto období bolo pivo varené z chmeľu rastúceho priamo pod hradom. Toto remeslo síce v nasledujúcich storočiach zažívalo vzostupy a pády, no jeho tradícia v regióne pretrvávala.
V roku 1872 došlo k zásadnej zmene - rozpustili sa cechy a vznikli nové živnostenské spoločnosti. V tomto období bol postavený aj pivovar, ktorého majiteľmi boli miestni statkári. Tento pivovar produkoval približne 3 tisíc hektoliterov piva ročne. Avšak, s príchodom 20. storočia a rastúcim konkurenčným tlakom zo strany košických pivovarov, tento pôvodný pivovar postupne zanikol a prestal pivo vyrábať.
Zrod moderného pivovaru: Nová éra v roku 1964
Počas 60. rokov 20. storočia, v období obrovského boomu priemyslu na Slovensku, bolo rozhodnuté o výstavbe nového, veľkokapacitného a moderného pivovaru. Voľba padla opäť na lokalitu pod historickým Šarišským hradom. Dňa 1. septembra 1964 sa začala výstavba Pivovaru Šariš. Po dvoch a pol roku výstavby bol pivovar dokončený s pôvodnou kapacitou 600 000 hektolitrov piva ročne.
Svoju novodobú históriu začal písať 26. mája 1967, kedy bola uvarená prvá várka piva - 10 % svetlé pivo Šariš. Táto "desiatka" sa čoskoro dočkala svojej silnejšej sestry, keď o tri mesiace neskôr bola uvarená prvá 12 % svetlé pivo, ktoré sa stalo pýchou šarišskej výrobne.
Rýchly rast a export: Šariš dobýva trhy
Vďaka svojej vysokej kvalite sa značka Šariš veľmi rýchlo dostala do povedomia spotrebiteľov nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. Už v roku 1969 sa pivo Šariš začalo exportovať, pričom prvými odberateľmi boli Maďarsko a ZSSR. Okrem 10 % svetlého piva sa v prvých rokoch vyrábalo aj 10 % tmavé pivo a 7 % svetlé pivo.
Šariš je ako väčšina ostatných slovenských pív plzenského typu, čo je odrazom dlhodobo vyvinutého spotrebiteľského dopytu. Ide teda o viac chmelené pivo s horkejšou - pre profesionálov plnšou - chuťou a výraznou farbou.
Technologické inovácie a rozširovanie kapacity
Vývoj pivovaru pokračoval míľovými krokmi. V roku 1981 bola postavená nová sladovňa s ročnou kapacitou 16 500 ton sladu. O dva roky neskôr, v roku 1983, sa v pivovare začala aj výroba nealkoholických nápojov v množstve 100 000 hektolitrov.
Ešte v tom istom roku musel pivovar pristúpiť k intenzifikácii výroby, ktorej hlavným cieľom bolo odstrániť disproporciu medzi výrobnou kapacitou a odbytovými požiadavkami, najmä na 12 % svetlé pivo. Kapacita pivovaru sa rozšírila na 900 tisíc hektolitrov piva. Pivovar Šariš sa stal jedným z prvých v Československu, ktorý začal používať cylindricko-kónické tanky a prešiel na tzv. jednofázový spôsob výroby piva. Tento moderný proces výrazne skráti cyklus kvasenia a dokvasovania. Bola vybudovaná aj nová várňa s kapacitou 4 000 hektolitrov za 24 hodín (čo predstavovalo 4 várky), čo v tom čase zodpovedalo špičkovej európskej úrovni.
Privatizácia a vstup nadnárodného kapitálu
Po spoločenských zmenách v roku 1989 prešiel pivovar privatizáciou. V roku 1992 sa jeho majiteľom stal Rudolf Mosný. V roku 1997 získala väčšinový podiel v pivovare juhoafrická spoločnosť South African Breweries (SAB), dnes súčasť globálneho koncernu SABMiller, ktorý bol v tom čase druhou najväčšou pivovarníckou skupinou na svete.
Spoločnosť SAB investovala do novej techniky a technologických zariadení v Pivovare Šariš 30 miliónov dolárov. Okrem domácich značiek rozšírila výrobu aj o licenčné české značky ako Gambrinus a Radegast. V tomto období sa začala aj výroba piva Veľkopopovický Kozel. V roku 2007 sa Pivovar Šariš stal súčasťou spoločnosti Pivovary Topvar, ktorá vznikla zlúčením spoločností Pivovar Šariš, a.s. a Pivovar Topvar, a.s. Neskôr sa stal súčasťou medzinárodnej skupiny Asahi Breweries.
Vďaka pôsobeniu Pivovaru Šariš, a.s., sa z mesta Veľký Šariš stalo mesto, kde je pivo doslova doma. V roku 1997 sa vlastníkmi Pivovaru Šariš, a.s., stala spoločnosť SABMiller, ktorá od svojho vstupu investovala viac než 1,5 miliardy Sk.
Pivovary Topvar a súčasnosť
Od 1. januára 2007 bol Pivovar Šariš súčasťou pivovarníckej spoločnosti Pivovary Topvar, ktorá vznikla zlúčením spoločností Pivovar Šariš, a.s. a Pivovar Topvar, a.s. Dnes je Pivovar Šariš, spolu s ďalšími značkami, súčasťou portfólia medzinárodného koncernu Asahi Breweries.
Pivovar Šariš produkuje tradičné slovenské značky ako Šariš a Smädný mních, ako aj české pivá Gambrinus a Velkopopovický Kozel. Nealkoholické pivo Birell je tiež súčasťou jeho portfólia.
Pivné špeciality a ich história: Od IPA po slovenské ležiaky
Pivovary Šariš sa nezameriavajú len na tradičné ležiaky. V posledných rokoch sa čoraz viac zameriavajú aj na pivné špeciality, ktoré reflektujú rastúci záujem spotrebiteľov o rozmanitejšie pivné chute.
Šariš IPA naša: Toto pivo je inšpirované vrchne kvasenými pivami typu India Pale Ale (IPA). Na jeho výrobu sa používa slovenský slad z vlastnej sladovne, voda zo slovenských vrchov a unikátna kombinácia amerických chmeľov. Výsledkom je plnšia chuť a výraznejšia horkosť, ktorá si však zachováva lahodnosť. Ján Čerkala, manažér závodu Pivovar Šariš, uvádza, že ide o "session verziu" IPA s nižším obsahom alkoholu 4,5 %, prispôsobenú chuťovým preferenciám Slovákov.
Šariš Ejl: Pred uvedením IPA na trh, pivovar Šariš predstavil značku Šariš Ejl, inšpirovanú tradičnou anglickou receptúrou piva ALE. Aj toto pivo bolo prispôsobené domácim spotrebiteľom a našlo si priaznivcov po celom Slovensku.
India Pale Ale (IPA) - romantická história: História IPA siaha do 18. storočia, kedy britskí pivovarníci hľadali spôsob, ako pripraviť pivo, ktoré by zvládlo dlhé námorné plavby do britských kolónií v Indii bez toho, aby sa pokazilo. Tajomstvo spočívalo vo vyššom podiele alkoholu, ktorý pôsobil ako konzervačná látka. IPA je typicky horkejšie pivo s vyšším obsahom alkoholu (14-16 stupňov, niekedy až 18), ktoré patrí do skupiny ALE (vrchné kvasenie). Pivovarníci z Burton on Trent vyšperkovali tento štýl, ktorý sa stal populárnym najmä vďaka svojej osviežujúcej chmeľovej povahe.
Pale Ale a tmavé pivá - Porter a Stout: Okrem IPA sa v histórii pivovarníctva presadili aj pivné štýly ako Porter a Stout, ktoré sú známe svojou čiernou farbou a vrchným kvasením. Porter je zvyčajne chuťovo plnší s karamelovými tónmi, zatiaľ čo Stout môže mať náznaky praženej kávy. Obe pivá majú 12 až 16 stupňov. V minulosti boli tieto tmavé pivá cenovo dostupnejšie ako Pale Ale, no s postupným zlacňovaním bledého sladu sa aj bledé pivá stali rovnako vyhľadávané.
Špecifické produkty Pivovaru Šariš
- Šariš 12 %: Toto pivo sa varí tradičným plzenským spôsobom, ktorý zahŕňa dvojité rmutovanie pri nízkej teplote. Je to svetlý ležiak so žiarivou farbou, plnou chuťou a výraznou chmeľovou horkosťou. Jeho receptúra stavia na starostlivo vybraných chmeľových odrodách, vrátane slovenského chmeľu Žatecký poloraný červenák od jediného pestovateľa na Slovensku - PD Vlára Nemšová. V kombinácii s ďalšími chmeľmi ako Herkules a Marynka vytvára jedinečnú arómu a príjemne intenzívnu horkosť.
- Šariš 11 % Tmavý: Tento štvorsladový pivný špeciál sa vyznačuje nezameniteľnou arómou, ktorá je zmesou vôní špeciálnych sladov a kvalitného žateckého chmeľu. Lahodnosť piva spočíva v kombinácii svetlého, bavorského, karamelového a farebného sladu. Má výraznú, sýtu tmavú farbu a v jeho chuti sa snúbia karamelové tóny a mierna horkosť.
- Smädný mních Radler: Táto osviežujúca varianta je pripravená zo surovín podľa tradičnej receptúry zo 16. storočia, doplnená o prírodnú citrónovú šťavu. Názov "Smädný mních" odkazuje na historickú tradíciu, kedy práve mnísi na Šarišskom hrade varili prvé pivo v regióne.
- Šariš Iskrivá 10 %: Táto "desiatka" ponúka dokonalú plnosť a vyváženú chuť sladkosti a horkosti. Optimálne prekvasenie vytvára lahodnú, čistú chuť piva, ideálnu na uhasenie smädu.
- Šariš Žiarivá 12 %: Svetlý ležiak, ktorý očarí žiarivou farbou a plnou chuťou. Využíva slovenský jačmeň spracovaný na slad vo vlastnej sladovni, vodu zo slovenských vrchov a divoký chmeľ, čím vytvára výnimočné spojenie lokálnych surovín.
Stála expozícia dejín piva
Pivovar Šariš v spolupráci s mestom Veľký Šariš a Mestským múzeom Veľkého Šariša vytvorili unikátnu stálu expozíciu dejín piva a slovenského pivovarníctva. Táto výstava sleduje vývoj varenia piva od sumerských a mezopotámskych počiatkov a obsahuje exponáty potvrdzujúce varenie piva na území dnešného Slovenska už viac ako tisícročie. Expozícia podrobne mapuje aj históriu varenia piva v šarišskom regióne.
Pivovar Šariš, založený v roku 1964 a prevádzkovaný od roku 1967, je dnes nielen najväčším výrobcom piva na Slovensku, ale aj symbolom dlhej pivovarníckej tradície a neustáleho inovačného úsilia. Jeho príbeh je dôkazom toho, že pivo nie je len nápoj, ale aj súčasť kultúry a histórie.
Základné informácie o Pivovare Šariš:
- Štát: Slovensko
- Miesto: Veľký Šariš
- Založený: 1964
- V prevádzke od: 1967
- Majiteľ: Pivovary Topvar, a.s. (člen skupiny Asahi)
- Značky: Šariš, Smädný mních, Birell
- Licenčné značky: Gambrinus, Velkopopovický Kozel
- Adresa: Pivovarská 9, 082 21 Veľký Šariš
- Súradnice: 49°2′39,84″ s. š., 21°12′24,12″ v. d.