Alkohol a deti: Ako s nimi hovoriť o rizikách a zodpovednosti

Každý rodič si želá, aby jeho dieťa vyrastalo zdravo a zodpovedne, a preto sa prirodzene obáva rizík spojených s alkoholom. Výchova k zodpovednému postoju k alkoholu začína otvorenou a úprimnou komunikáciou, ktorá by mala byť súčasťou rodinného života od útleho veku. Je dôležité si uvedomiť, že deti vnímajú svet okolo seba a často napodobňujú správanie dospelých, čo sa týka aj konzumácie alkoholu.

Vplyv rodinného prostredia a vzorov

Nikto nechce, aby jeho dieťa popíjalo, prípadne aby z neho vyrástol alkoholik. Tá rada je veľmi jednoduchá: Vždy sa zamyslieť nad tým, čo vidí dieťa naozaj, nie to, čo ja si myslím, že vidí. To znamená nevytvárať rozpor medzi tým, čo vravím, a tým, ako konám. Napríklad ak prídem rozčúlený domov a dám si pohárik na upokojenie. Príklad z rodiny je dôležitý, ale nie je jediný. Vzťah k alkoholu je na Slovensku alebo všeobecnejšie - v strednej, východnej Európe oveľa hlbší ako v západných krajinách. Myslím si, že problém nie je v skutočnosti len v tom, že deti skúšajú niečo nové a neznáme, ale je to aj niečo, čo je žiaľ veľmi spojené s našou kultúrou. Alkohol je v nej zakorenený a je previazaný s mnohými - zväčša radostnými - spoločenskými zvykmi, ale aj bežnými stretnutiami a často sa spája s dospelosťou.

Deti sa učia napodobňovaním. Ak rodičia pravidelne konzumujú alkohol, či už po ťažkom dni, alebo pri spoločenských príležitostiach, deti si môžu osvojiť tento model správania. Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ich konanie je pre deti silným signálom. Príbeh fajčiara, ktorý prestal fajčiť, keď videl svoje deti napodobňovať ho na balkóne, je silnou ilustráciou toho, ako detské pozorovacie schopnosti môžu ovplyvniť správanie rodičov. Je to to isté aj s alkoholom.

Oslavy a prípitky - ako ich zvládnuť s deťmi

Čo napríklad oslavy? To by bola príliš idealistická predstava, že sa bez alkoholu nezaobídu. Ale oslava môže napríklad prebiehať tak, že dieťa vidí, že sa neopijem do nemoty, že s alkoholom zaobchádzam opatrne. Že fľaše nie sú vo veľkej miere dostupné všetkým na stole, ale že prípitok má svoj čas, a potom má svoj čas aj ďalšia následná konzumácia alkoholu, a že medzitým sa ľudia dokážu zabávať aj bez toho alkoholu. Myslím si, že väčšina ľudí ho má, lebo sa potom cíti uvoľnenejšie a pri rozumnej konzumácii je potom väčšia zábava. Nemá zmysel pred deťmi skrývať, že to takto funguje, pretože oni to aj tak vidia. Ale zasa je treba s nimi o tom poctivo hovoriť.

Prečo prípitok?! Ono je vlastne jedno, čo tam máte. Ide o ten rituál, ako si všetci štrngáme. Dieťa nevníma, či tam máme víno alebo čaj, ale tá ritualizácia prípitku, to je tá téma. Odporúčal by som, aby sa našla nejaká náhrada prípitku. Nemusíme si predsa štrngať, navyše čajom s malým dieťaťom. No, napríklad áno, zaboríš do nej tvár, to bude náš rituál. Tak to asi áno.

Výchova k zodpovednosti voči alkoholu by mala začať skoro. Už od útleho veku je dôležité deťom vysvetľovať, čo alkohol spôsobuje a aké má negatívne vplyvy. Téma sa prirodzene vynorí napríklad pri rodinnej oslave, alebo keď dieťa uvidí opitého človeka na ulici či v televízii. Častokrát príde s otázkami aj samo. Väčšinou stačí jednoducho vysvetliť, že alkohol nie je pre deti a že ho môžu piť len dospelí. Ďalej môžeme vysvetliť, že keď ho vypijeme veľa, tak sa napríklad hlasno smejeme, kričíme, máme problém s chôdzou a podobne. V mladšom školskom veku sa povedomie o alkohole opäť o niečo zvyšuje. Vytvára sa priestor pre efektívny rozvoj chápania, no zároveň je dieťa ešte malé na to, aby si vedelo pospájať náročnejšie súvislosti. Dokáže však rozpoznať opitého človeka a prežíva veľakrát nepríjemné emócie ako strach, či neistota v súvislosti s alkoholom a opitosťou. Tu sa vytvára priestor pre prvý väčší rozhovor. Upozorníme ho na to, že pitie alkoholu nie je správne a má pre človeka škodlivé účinky. Zároveň však ošetríme emócie a povieme, že s rodinou je v bezpečí. V tomto veku dieťa nemá priame skúsenosti s alkoholom a slovo rodiča je pre neho ešte sväté.

Kedy a ako začať hovoriť o alkohole?

Rozhovor o alkohole neodďaľujte. Dieťa vidí pitie v reklame, filme, u dospelých okolo, preto je preň ťažké rozumieť, prečo piť nesmie. Pohovorte si s ním o tom. Čím skôr budú deti chápať dopad alkoholu na organizmus, tým lepšie. Nie je dobré čakať na to, „kým sa to stane“ a dieťa príde domov opité. Je super, keď má dospievajúci čo najviac pravdivých informácií o rizikách užívania alkoholu a jeho vplyve na organizmus a to ešte skôr, ako mu o nich povie kamarát, ktorý mu ten alkohol ponúka, tvrdí, že to je super a bude sranda. Potom je ťažké tieto informácie vyvrátiť a skorigovať.

S rozhovorom o alkohole nečakajte až do tínedžerského veku vášho dieťaťa. Chamit z Ruska hovorí: „Ľutujem, že sme sa s naším synom o pití nerozprávali už odmalička. To, aké je to dôležité, som zistil, až keď vyšlo najavo, že v trinástich už pravidelne pil.“ Je preto pochopiteľné, že zdravotnícki pracovníci odporúčajú, aby rodičia už odmalička poučovali svoje deti o nebezpečenstvách alkoholu. Predvídajte otázky dieťaťa. Malé deti sú veľmi zvedavé a väčšie sú ešte zvedavejšie. Ale ak ste na ich otázky pripravení, dokážete na ne dobre odpovedať. Keď vaše dieťa povie, že by chcelo alkohol ochutnať, povedzte mu, že alkohol je pre detský organizmus príliš silný. Vysvetlite mu, že človek sa po vypití alkoholu cíti uvoľnene, ale ak ho vypije príliš veľa, môže sa mu točiť hlava, môže sa správať hlúpo a povedať veci, ktoré bude neskôr ľutovať.

V prieskumoch sa napr. dozvedáme, že deväť percent 11-ročných dievčat a pätnásť percent 11-ročných chlapcov už malo skúsenosť s pitím alkoholu, čiže ho minimálne ochutnalo. Zážitok opitosti aspoň raz za posledný mesiac priznali dve percentá 11-ročných a sedemnásť percent 15-ročných školákov. Áno, aj predškoláci majú isté skúsenosti, hoci len sprostredkované, či odpozorované. Aj v tomto veku majú určité povedomie o alkohole, vnímajú ho ako súčasť života dospelých a majú ho spojený s prejavmi veselosti, s oslavami. Častokrát napodobňujú pri hre štrnganie či tackavú chôdzu. Preto je dôležité venovať sa prevencii už od útleho veku a ideálne ešte pred prvými skúsenosťami a experimentovaním. Významnú rolu v tomto majú samozrejme rodičia, ktorí formujú postoje svojich detí a tie neskôr vplývajú na správanie spojené s pitím alkoholu. Otvorená a cielená komunikácia na túto tému a stanovenie jasných pravidiel môžu dopomôcť k odďaľovaniu prvých skúseností s alkoholom, prípadne aj k zníženiu rizík a dopadov tejto návykovej látky.

Dôsledky a riziká spojené s alkoholom u mladistvých

Alkohol sám o sebe je toxická látka, najmä u mladistvých a predovšetkým u detí. U mladých ľudí sa mozog ešte vyvíja a alkohol naň pôsobí ako jed. Môže preto poškodiť pamäťové schopnosti, či celkový intelekt. Okrem toho je dokázaná priama súvislosť medzi alkoholom a rôznymi ochoreniami, či už karcinogénnymi alebo poškodením mozgu ako takým. Ak by sme sa pozreli na dôsledky, ktoré nie sú zdravotné, z online prieskumu spoločnosti MNForce pre iniciatívu ROZUMNE vyplýva, že najčastejšie dôsledky konzumácie alkoholu u mladých ľudí sú zanedbávanie školských povinností, problémy v rodine, duševné problémy, fyzické násilie, úrazy, nechcené tehotenstvo a krádeže.

U tínedžerov dochádza k prvému experimentovaniu, preto je fajn si všímať všetky podnety a využiť ich na začatie rozhovoru. Nie je dobré čakať na to, „kým sa to stane“ a dieťa príde domov opité. Je super, keď má dospievajúci čo najviac pravdivých informácií o rizikách užívania alkoholu a jeho vplyve na organizmus a to ešte skôr, ako mu o nich povie kamarát, ktorý mu ten alkohol ponúka, tvrdí, že to je super a bude sranda. Potom je ťažké tieto informácie vyvrátiť a skorigovať. Myslenie tínedžerov je sústredené len do blízkej budúcnosti, nerozmýšľajú nad dlhodobými následkami. Ak však majú dostatok informácií, zvyšujú sa ich kompetencie robiť správne rozhodnutia. Treba hovoriť o tom, že v stave opitosti je zhoršená koordinácia, človek sa tacká, je nemotorný a tak mu hrozí úraz. Alebo o tom, že opitý človek stráca zábrany, má zhoršený odhad a schopnosť úsudku, čo vedie k neodhadnutiu možného rizika a k nebezpečným rozhodnutiam.

Vzdelávanie a prevencia - projekt „Hovorme o alkohole“

Ste jednou z hlavných tvárí projektu Hovorme o alkohole, čo sú prednášky pre siedmakov na základných školách. Organizuje ich združenie Fórum Pi s rozumom, ktoré združuje popredných výrobcov, distribútorov i dovozcov alkoholu. Nie sme z toho nadšení, ale vždy lepšie spolupracovať s výrobcami ako nerobiť nič. Popravde neviem, ako by sme to vedeli financovať bez nich. Je to taká svadba z rozumu, povedal by som. Ale samozrejme, máme pravidlá, niekedy sa aj hádame. Napríklad o tom, ako má vyzerať reklama na alkohol.

Tieto prednášky sú dôležitou súčasťou prevencie a vzdelávania mladých ľudí o rizikách spojených s alkoholom. Cieľom je poskytnúť deťom a tínedžerom relevantné informácie, ktoré im pomôžu robiť zodpovedné rozhodnutia. Dôležité je, aby tieto rozhovory boli otvorené, založené na vzájomnom rešpekte a porozumení. Nie sú to prednášky a poučovanie spojené s moralizovaním, ale otvorený rozhovor s priestorom na kladenie otázok a diskusiu. Rodič by sa mal snažiť rešpektovať postoje dospievajúceho, hovoriť s ním ako so seberovným, no zároveň môže komunikovať svoje očakávania a nastoľovať pravidlá ohľadom alkoholu. Dospievajúci by však mal mať priestor o pravidlách vyjednávať, vybrať si z možností a tak dospieť k spoločnému konsenzu. To zároveň zvýši záväzok tieto pravidlá dodržiavať.

Zodpovedný prístup rodičov a stanovenie hraníc

Správne rozhodnutia častejšie robia deti z rodín, kde panuje dôvera. Vedia, že sa môžu rodičom zdôveriť a oni ich za to neodsúdia. Doprajte deťom slobodu, no ohraničte ju mantinelmi. Stanovte pravidlá, napríklad prísť domov v dohodnutú hodinu, nesadaj do auta s opitým vodičom. Nebráňte im, aby sa šli s kamarátmi zabávať, ale uistite sa, že prídu v poriadku domov. Keď sa dieťa opije, rodičia zo strachu zvyčajne kričia, zakazujú, trestajú. Podľa psychológa Matúša Bakytu treba namiesto toho o svojich obavách s deťmi hovoriť. Trest by mal byť naozaj posledný krok. Treba mať vopred dohodnuté hranice, aby dieťa rozumelo, že to je jasný dôsledok porušenia pravidiel.

Je dôležité, aby v tom vzťahu, a teda aj rozhovore bola dôvera. Nemalo by to byť tak, že keď dieťa dovŕši nejaký vek, ideme sa posadiť a rozprávať. Dieťa by malo od úzkeho veku vedieť, čo alkohol spôsobuje a aké má negatívne vplyvy. Keď chce ísť dieťa napríklad von s partiou, o ktorej rodič vie, že tam pravdepodobne bude alkohol, mal by si s dieťaťom pohovoriť a dohodnúť sa. Mali by prebrať, či ho tá skupina napríklad núti piť a nájsť spolu riešenie. Dieťa totiž často čelí dvom protichodným tendenciám. Jedna je zapadnúť do nejakej partie, rebelovať. Rodičia by tiež mali mať na pamäti, že oni sami sú pre dieťa vzorom.

Ako sa cíti rodič keď zistí, že jeho dieťa má problémy s alkoholom? Väčšina rodičov úplne prirodzene cíti hnev, obavu, úzkosť, pocity zlyhania. V takejto situácii pomáha, keď rodič hovorí, ako sa cíti v dôsledku toho, čo to dieťa robí. Rodičia však zväčša z pocitu strachu na dieťa kričia alebo mu niečo zakážu. Na deti to potom môže pôsobiť tak, že nabudúce radšej nejakým spôsobom zaklamú, nepriznajú sa, prípadne neprídu domov, keď sa opijú.

V prvom rade ho treba nechať vytriezvieť. S opitým nie je reč, nevznikne rozumný dialóg. Zároveň je to aj čas pre rodiča spracovať svoje vlastné emócie, ktoré práve prežíva, či už je to hnev alebo silné obavy. Zachovať chladnú hlavu a komunikovať normálnym pokojným tónom, môže byť veľmi náročné, ak prežívame z dieťaťa sklamanie, zhrozenie alebo sa naň hneváme. Odporúča sa vyvarovať sarkastickým poznámkam a vyvolávaniu pocitov viny. Ak budeme na dieťa kričať, nadávať mu, či mu niečo vyčítať, môže sa stať, že sa uzavrie a bude defenzívne. Rodič však má jasne dať najavo, že mu prekážalo, v akom stave prišiel dospievajúci domov a zároveň vyjadriť obavy.

Vzdelávanie o alkohole v rôznych vekových skupinách

Vekovo primeraným spôsobom. Téma sa prirodzene vynorí napríklad pri rodinnej oslave, alebo keď dieťa uvidí opitého človeka na ulici či v televízií. Častokrát príde s otázkami aj samé. Väčšinou stačí jednoducho vysvetliť, že alkohol nie je pre deti a že ho môžu piť len dospelí. Ďalej môžeme vysvetliť, že keď ho vypijeme veľa, tak sa napríklad hlasno smejeme, kričíme, máme problém s chôdzou a podobne. V mladšom školskom veku sa povedomie o alkohole opäť o niečo zvyšuje. Vytvára sa priestor pre efektívny rozvoj chápania, no zároveň je dieťa ešte malé na to, aby si vedelo pospájať náročnejšie súvislosti. Dokáže však rozpoznať opitého človeka a prežíva veľakrát nepríjemné emócie ako strach, či neistota v súvislosti s alkoholom a opitosťou. Tu sa vytvára priestor pre prvý väčší rozhovor. Upozorníme ho na to, že pitie alkoholu nie je správne a má pre človeka škodlivé účinky. Zároveň však ošetríme emócie a povieme, že s rodinou je v bezpečí. V tomto veku dieťa nemá priame skúsenosti s alkoholom a slovo rodiča je pre neho ešte sväté.

U 9 až 12-ročných detí sa začína prebúdzať zvedavosť. Už si dokážu dávať veci do logických súvislostí a sú v tomto veku schopné rozpoznať riziká. Dá sa im vysvetliť, že pitím riskujú zdravie a môžu sa ocitnúť v nepríjemných a nebezpečných situáciách. V rozhovore potrebujú viac logických vysvetlení a konkrétne príklady. Je to tak - u tínedžerov dochádza k prvému experimentovaniu, preto je fajn si všímať všetky podnety a využiť ich na začatie rozhovoru. Nie je dobré čakať na to, „kým sa to stane“ a dieťa príde domov opité. Je super, keď má dospievajúci čo najviac pravdivých informácií o rizikách užívania alkoholu a jeho vplyve na organizmus a to ešte skôr, ako mu o nich povie kamarát, ktorý mu ten alkohol ponúka, tvrdí, že to je super a bude sranda. Potom je ťažké tieto informácie vyvrátiť a skorigovať. Myslenie tínedžerov je sústredené len do blízkej budúcnosti, nerozmýšľajú nad dlhodobými následkami. Ak však majú dostatok informácií, zvyšujú sa ich kompetencie robiť správne rozhodnutia. Treba hovoriť o tom, že v stave opitosti je zhoršená koordinácia, človek sa tacká, je nemotorný a tak mu hrozí úraz. Alebo o tom, že opitý človek stráca zábrany, má zhoršený odhad a schopnosť úsudku, čo vedie k neodhadnutiu možného rizika a k nebezpečným rozhodnutiam. V tomto období je taktiež vhodné viacej sa zaujímať o to, s kým chodí von vaša dcéra, váš syn, s kým sa kamarátia a ako trávia spoločný čas. Pokojne môžete pozvať partiu napríklad k sebe domov, alebo ponúknuť alternatívny spoločný program. Rovesnícka skupina je pre nich veľmi dôležitá, no rodičia majú stále významné postavenie, tínedžeri sa zaujímajú o názory svojich rodičov, aj keď sa nám to občas nezdá. V tomto období v podstate balansujú medzi dvoma protichodnými tendenciami. Chcú zapadnúť do partie a zároveň nesklamať rodičov. Nášmu tínedžerovi môžeme pomôcť odolávať rovesníckemu tlaku tak, že budeme spoločne hľadať nejaké stratégie, ako by mohol reagovať v situáciách, keď mu núkajú alkohol. Môžeme mu pomôcť pripraviť si formulky, ako ho odmietnuť a poukázať aj na to, že praví kamaráti by ho alebo ju predsa nenútili do niečoho, čo nechce. Dajte svojmu tínedžerovi vedieť, že nie každý v ich veku pije.

Alkohol ako kultúrny fenomén a jeho vnímanie

Vzťah k alkoholu je na Slovensku alebo všeobecnejšie - v strednej, východnej Európe oveľa hlbší ako v západných krajinách. Myslím si, že problém nie je v skutočnosti len v tom, že deti skúšajú niečo nové a neznáme, ale je to aj niečo, čo je žiaľ veľmi spojené s našou kultúrou. Alkohol je v nej zakorenený a je previazaný s mnohými - zväčša radostnými - spoločenskými zvykmi, ale aj bežnými stretnutiami a často sa spája s dospelosťou. Hoci je zákonnou hranicou pre konzumáciu alkoholu vek 18 rokov, mnoho mladých na Slovensku ho skúsi skôr.

Je veľmi individuálne, kedy sa dieťaťu alkohol ponúkne. Niekedy sa aj veľmi malým deťom dáva takpovediac liznúť z pivovej peny. Určite áno. Alkohol totiž nie je len škodlivý, ale aj návykový a takto si naň deti budujú návyk od nízkeho veku ako na niečo bežné a prirodzené. Pamätám si príbehy z minulosti, keď rodičia namočili dieťaťu cumeľ do piva, aby napríklad lepšie zaspalo. Práve z tých detí potom často vyrástli alkoholici, lebo mali uspokojenie silno naviazané na alkohol.

Na druhej strane by vám oponenti povedali - čo je zlé na prípitkoch? Áno, to si môže myslieť niektorý človek na základe vlastných skúseností, a toho nepresvedčíme. Ale myslím si, že by sme mohli zbaviť alkohol aury, ktorú má, teda že je to tá vec, ktorá patrí k dospelosti, a že kto pije, je chlapík. Kto sa ich nechce vzdať, sa ich nevzdá. Kto sa chce zamyslieť, sa zamyslí, a možno to začne robiť trochu inak.

tags: #prezentacia #pre #deti #o #alkohole