Teploty pod bodom mrazu, ktoré kedysi v zimných mesiacoch neboli ničím výnimočným, sa dnes vyskytujú menej často. Avšak stále sa s nimi stretávame, a to nielen v prírode, kde dokáže mráz vytvoriť tie najkrajšie scény, ale aj v našich domácnostiach či pri skladovaní potravín a nápojov. Zatiaľ čo voda mrzne pri 0 °C, iné tekutiny a materiály reagujú na chlad odlišne. Jedným z nápojov, ktorý si vyžaduje špecifickú starostlivosť pri nízkych teplotách, je víno.
Vplyv nízkych teplôt na rôzne materiály a tekutiny
Nízke teploty ovplyvňujú širokú škálu objektov a procesov. Voda, základná zložka mnohých látok, začína mrznúť pri 0 °C. Tento proces nie je vždy jednoduchý, najmä ak ide o zložité zmesi ako víno. Pri teplote -2 °C sa môžu vyskytnúť problémy s displejmi mobilných telefónov, ktoré sú často založené na tekutých kryštáloch. Pri -5 °C už môžeme pozorovať zmeny v konzistencii vína.
Mráz si však nevyberá len tekutiny. Pri teplote -10 °C by si mali dávať pozor ľudia s piercingom na tvári. Kovové ozdoby sa môžu rýchlo ochladiť a v mieste kontaktu s pokožkou spôsobiť omrzliny, ktoré najčastejšie postihujú nechránené časti tela ako nos a uši.
Pri drastickejších mrazoch sa menia aj podmienky pre život a technológie. V teplote -18 °C nemajú šancu prežiť baktérie a plesne, čo má význam pri konzervácii potravín. Keď teplota klesne pod -20 °C, dokonca aj športové podujatia v severských disciplínach sa stávajú nemožnými. Vinič a niektoré dreviny tiež trpia pri takýchto nízkych teplotách.
Ďalšie poklesy teploty prinášajú ďalšie obmedzenia. Pri -22 °C sa začína zrážať nafta, zatiaľ čo benzín si s touto teplotou poradí bez problémov. V tomto bode už zamŕza aj 40% alkohol. Pri -25 °C už ľudia pociťujú problémy s dýchaním, pretože chladný vzduch dráždi dýchacie cesty. Pri teplote -30 °C sa už aj bežné dýchanie stáva dobrodružstvom a nos začína mrznúť pri každom nádychu. Pri extrémnych mrazoch, ako je -40 °C, sa môžu mihalnice prilepiť k očiam, čo predstavuje vážne riziko. Pre človeka, ktorý je v takýchto podmienkach nedostatočne oblečený, môže táto teplota znamenať aj smrť.
Skúmanie vplyvov teploty na materiály
Extrémne teploty a rekordy
Najchladnejšou obcou v žilinskom kraji je Oravská Lesná. Najnižšiu oficiálne nameranú teplotu tu zaznamenali 27. januára 1954, a to -37,1 °C. Podobne nízka teplota bola zaznamenaná aj 8. januára 2017, kedy namerali -35,2 °C.
Absolútny teplotný rekord na Slovensku bol zaznamenaný 11. februára 1929 v obci Vígľaš, v časti Pstruša, kde teplota klesla na -41,0 °C. Svetovým rekordom v najnižšej nameranej teplote v obývanej osade je -77,8 °C, zaznamenaná v severosibírskom meste Ojmiakon. Absolútnou hranicou chladu, pod ktorú teplota nemôže klesnúť, je -273,15 °C, známa ako absolútna nula.
Skladovanie a chladenie vína: Od pivnice po mrazničku
Skladovanie vína je kľúčové pre zachovanie jeho kvality a výslednej chuti. Nesprávne skladovanie môže viesť k chybám a chorobám vína, zatiaľ čo správne metódy môžu dokonca pomôcť odstrániť niektoré nedostatky.
Ideálna teplota skladovania: Najlepším miestom na skladovanie vína je pivnica, ktorá by mala spĺňať niekoľko základných podmienok. Po prvé, do pivnice by nemalo prenikať slnečné svetlo. Ak má pivnica okno, je vhodné ho prekryť, alebo víno skladovať mimo dosahu svetla. Po druhé, teplota v pivnici by mala byť konštantná počas celého roka, ideálne v rozmedzí od 10 do 15 °C. Výkyvy teploty majú na víno nepriaznivý vplyv. Pri poklese teploty k bodu mrazu sa vo fľašiach môže vyzrážať tzv. „vínny kameň“ vo forme drobných kryštálov. Tieto kryštály však neovplyvňujú kvalitu ani chuť vína a zvyčajne vznikajú pri prudkom ochladení. Zahriatím na približne 30 °C a následným pozvoľným ochladením sa vínny kameň rozpustí. Po tretie, priestor pre skladovanie vína musí byť čistý, bez prítomnosti potravín ako kvasená kapusta či uskladnené jablká, ktoré by mohli preniesť nežiaduce kvasinky do vína a spôsobiť mu chyby. Po štvrté, priestor by mal byť dobre vetraný.
Podávanie vína: Správna teplota pri podávaní vína je rovnako dôležitá ako jeho skladovanie. Víno by sa malo skladovať pri izbovej teplote 10 - 14 °C, ideálne v chladničke pre someliérov alebo v pivniciach. Sladké, šampanské, šumivé a korenené vína by sa mali podávať pri teplote 8 až 10 °C. Biele víno vo všeobecnosti pri 10 až 12 °C. Suché biele víno, ružové víno a výrazné červené majú ideálnu teplotu pri 12 až 14 °C, kým bežné červené od 14 do 16 °C. Niektoré z červených vín pokojne aj pri teplote 16 až maximálne 18 °C.
Čo sa stane s vínom v mrazničke? Ak ste niekedy potrebovali rýchlo schladiť fľašu vína a šupli ste ju do mrazničky, možno ste sa stretli s nečakanými následkami. Voda mrzne pri 0 °C a pri zmrznutí zväčšuje svoj objem o 8 až 9 %. To je hlavné riziko - fľaša môže prasknúť. Víno teda v mrazničke nezmrzne celé, ale vznikne zmes ľadu a tekutého alkoholu. Mrazák ako núdzové riešenie môže fungovať, ale je dôležité sledovať čas. Fľaša zabudnutá cez noc môže prasknúť. Okrem toho, víno je pri zmrazení a následnom rozmrazení už znehodnotené.
Skúmanie vplyvov teploty na materiály
Rýchle spôsoby chladenia vína
Ak potrebujete víno rýchlo schladiť, existuje niekoľko osvedčených metód:
- Obalenie vlhkými papierovými utierkami: Zabaľte fľašu vína do vlhkých papierových utierok a vložte ju do chladničky. Vďaka vrstve mokrého papiera, ktorý sa rýchlo ochladí, sa urýchli výmena tepla medzi fľašou a chladným vzduchom.
- Chladenie ľadovou vodou so soľou: Naplňte nádobu vodou, pridajte ľadové kocky a trochu soli. Soľ znižuje bod tuhnutia vody, čím sa proces chladenia zrýchli. Fľašu vína ponorte do tejto zmesi a jemne ju otáčajte. Po niekoľkých minútach by malo byť víno dostatočne vychladené.
- Chladenie pomocou zmrazeného ovocia: Namiesto ľadových kociek môžete použiť zmrazené ovocie, ktoré nielenže víno ochladí, ale zároveň mu dodá osviežujúcu chuť a vizuálny efekt. Zmrazené ovocie je vhodné kombinovať s rôznymi druhmi vína, napríklad jahody so sektom, broskyne s Chardonnay, maliny s Rosé.
- Vykopanie „vlastnej pivnice“: V prípade núdze, najmä v letných mesiacoch, môžete vykopať jamu do hĺbky asi pol metra. Táto hĺbka zvyčajne udržuje stabilnú teplotu okolo 12 °C, čo je vhodné na krátkodobé chladenie vína.
- Chladenie v mrazáku s obmedzením: Mrazák možno použiť, ale s maximálnou opatrnosťou. Fľašu vína je možné zabaliť do vlhkej utierky pred vložením do mrazáku. Po približne 10 minútach by mala byť fľaša chladná. Je však nevyhnutné sledovať čas, aby nedošlo k prasknutiu fľaše. Pravidlo hovorí, že bod mrazu vína v stupňoch Celzia sa približne rovná polovici jeho obsahu alkoholu v mínusových stupňoch (napr. víno s 13 % alkoholu zamrzne pri cca -6,5 °C).
Iné metódy spracovania vína
Okrem skladovania a chladenia existujú aj iné metódy spracovania vína, ktoré menia jeho vlastnosti:
- Umelé starnutie vína: Táto metóda sa robí zriedka a skôr u vín nevhodného druhu, napríklad z hrozienok, alebo u ťažších vín s vyšším obsahom cukru. Spočíva v pridaní cukru do vína pred fľaškovaním a následnej pasterizácii pri teplote 70 - 75 °C po dobu 15 minút. Fľaše sa po pasterizácii zazátkujú a nechajú vychladnúť. Umelým starnutím môže víno získať na kvalite a chutiť ako staršie víno.
- Vymrazovanie vína: Tento spôsob sa používa na obohatenie vína alkoholom. Hotové víno sa vleje do plochej nádoby a nechá sa v mrazničke, kým približne polovica objemu nezamrzne na ľad. Po odstránení ľadu má získaný kvapalný roztok zhruba dvojnásobné množstvo alkoholu. Vymrazené víno býva kyslejšie, preto sa pred zmrazením pridáva malé množstvo plavenej kriedy na liter objemu.
Každý z týchto procesov, či už ide o vplyv mrazu na rôzne materiály, alebo o špecifické metódy spracovania vína, ukazuje, aké dôležité je rozumieť fyzikálnym a chemickým vlastnostiam látok, s ktorými prichádzame do styku. Od bežného života až po špecializované vinárstvo, znalosť týchto princípov nám umožňuje lepšie sa orientovať a využívať potenciál rôznych podmienok a procesov.