Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelí výzvam spojeným s výdavkami domácností na rôzne kategórie tovarov a služieb. Zatiaľ čo výdavky na bývanie a potraviny v poslednom období mierne klesajú, obyvatelia Slovenska nešetrí na svojich takzvaných nerestiach, medzi ktoré patria najmä alkohol a tabak. Tento trend naznačujú dáta platformy Portu, ktoré poukazujú na rastúci podiel týchto výdavkov na celkovom spotrebnom koši.
Výdavky na alkohol a tabak: Rastúci trend
Podľa údajov platformy Portu sa za ostatné tri roky prvýkrát zvýšil podiel výdavkov spojených so zlozvykmi. Kým v minulom roku predstavovali výdavky na alkohol a tabak v priemere 4,7 % z celkových výdavkov domácností, v aktuálnom roku toto číslo narástlo na 5,2 %. V prepočte na priemernú mzdu to znamená, že Slováci mesačne minú na tieto položky 60,47 eura, čo je nárast oproti minuloročným 52 eurám. Analytik Portu Marek Malina upozorňuje, že tieto priemerné výdavky zahŕňajú celú populáciu vrátane detí, a preto reálne výdavky dospelých jednotlivcov na alkohol a tabak sú výrazne vyššie.
Tento rastúci trend v spotrebe alkoholu je čiastočne spojený s obľúbenosťou piva na Slovensku. Svedčia o tom aj posledné čísla Štatistického úradu, podľa ktorých vlani na „hlavu“ pripadalo až 63,9 litra piva. V krajine pôsobí niekoľko desiatok pivovarov, od menších remeselných až po veľké priemyselné. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim ceny alkoholu je aj transakčná daň, ktorej presné znenie a zavedenie do praxe však ešte nie je definitívne potvrdené. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš uviedol, že sladovníci a pivári hovoria o 10 miliónoch eur v kontexte tejto dane.
Porovnanie s inými výdavkami
Napriek rastúcim výdavkom na zlozvyky, bývanie a energie stále predstavujú najväčšiu položku v slovenskom spotrebnom koši. Podľa spotrebného koša pre rok 2025 tvoria 23,3 % všetkých výdavkov, čo je mierny pokles oproti minulému roku (25,8 %). Potraviny a nealkoholické nápoje mesačne predstavujú výdavok 244,78 eura, čo je tiež menej ako v minulosti.
Zaujímavé je porovnanie výdavkov na zlozvyky s inými kategóriami. Na alkohol a fajčenie minú Slováci v prepočte viac ako 60 eur mesačne, čo je výrazne viac než napríklad na tovary a služby spadajúce do kategórie zdravotníctvo. Tento fakt naznačuje, že v oblastiach, kde by bolo potrebné šetriť z dôvodu potenciálnych zdravotných rizík, dochádza k opačnému trendu.
Slovensko v európskom kontexte
Slovenskí občania patria vo výdavkoch na alkoholické nápoje k tým, ktorí míňajú relatívne vyšší podiel svojich príjmov v rámci Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu vynakladajú slovenské domácnosti na alkohol 2,5 % z ich celkových mesačných výdavkov. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je Slovensko v tomto ohľade na poslednom mieste, čo naznačuje vyššiu tendenciu míňať na alkohol v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom.
Analytička Lenka Buchláková zo Slovenskej sporiteľne uvádza, že ceny alkoholických nápojov na Slovensku sú v priemere o štvrtinu lacnejšie než priemer celej EÚ (75,3 % priemeru EÚ). V roku 2017 minuli európske domácnosti v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje, pričom na obyvateľa to bolo približne 300 eur ročne (bez započítania nápojov konzumovaných v reštauráciách a hoteloch).
Najvyššie výdavky na alkohol zaznamenávajú postsovietske krajiny ako Estónsko (5,2 %), Litva (4,9 %) a Lotyšsko (4 %). Naopak, najnižšie výdavky majú Grécko (0,9 %), Taliansko (0,9 %) a Španielsko (0,8 %).
Pokiaľ ide o ceny alkoholu a cigariet v rámci EÚ, najdrahšie sú v Írsku. Najnižšie ceny má Bulharsko, zatiaľ čo najdrahšie sa žije v Dánsku. Slovensko sa s cenami na úrovni 65 % priemeru EÚ radí medzi krajiny s relatívne nižšími cenami.
Prečo je alkohol legálny?
Výdavky na potraviny: Medzi priemerom a infláciou
Náklady na potraviny sú jednou z najdôležitejších položiek v rozpočte každej domácnosti. Podľa viacerých prieskumov Slováci míňajú na potraviny a nealkoholické nápoje približne 20 % zo svojho mesačného rozpočtu. Európsky priemer je však nižší, približne 14 % z celkových výdavkov.
Slovensko sa v roku 2022 a 2023 potýkalo s rekordne vysokou infláciou potravín (18,6 % a 17,3 %). V roku 2024 sa rast cien spomalil, no ceny potravín na Slovensku (spolu s Francúzskom) patria medzi ôsme najdrahšie v EÚ. V roku 2022 boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 percenta, vlani dokonca až o 6,7 percenta. Analytička Eva Sadovská z Wood & Company poukazuje na to, že v krajinách Vyšehradskej štvorky sú potraviny v priemere lacnejšie.
Problémom na Slovensku nie je len vysoká cena potravín, ale aj ich plytvanie. V roku 2021 pripadlo na jedného obyvateľa 99 kg potravinového odpadu, pričom domácnosti z neho vyprodukovali 67 %. Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém.
Porovnanie výdavkov na potraviny v rámci OECD
Rebríček krajín OECD podľa podielu výdavkov na potraviny na celkovom príjme domácnosti ukazuje zaujímavé rozdiely:
- Mexiko - 25,7 % príjmov
- Turecko - 22,8 % príjmov
- Kostarika - 21,3 % príjmov
- Kolumbia - 20,6 % príjmov
- Estónsko - 19,9 % príjmov
- Lotyšsko - 19,6 % príjmov
- Čile - 19,4 % príjmov
- Litva - 19,4 % príjmov
- Slovensko - 19,4 % príjmov
- Poľsko - 18,6 % príjmov
Krajiny s nižšími príjmami a väčšími regionálnymi rozdielmi majú vyšší relatívny podiel výdavkov na jedlo. Na Slovensku (19,4 % príjmov) hrá zásadnú úlohu nižšia úroveň miezd v porovnaní s EÚ, regionálne rozdiely a daňové nastavenie. Väčšina potravín spadá do 10-percentnej DPH, kým viaceré základné položky do 20-percentnej.
Záver
Mesačné náklady na alkohol na Slovensku predstavujú rastúcu položku vo výdavkoch domácností, čo naznačuje zmenu v spotrebnom správaní. Hoci výdavky na bývanie a potraviny mierne klesajú, obyvatelia nešetrí na svojich zlozvykoch. V európskom kontexte patria Slováci k tým, ktorí míňajú vyšší podiel svojich príjmov na alkohol, pričom ceny alkoholu sú na Slovensku relatívne nižšie než priemer EÚ. V oblasti cien potravín Slovensko čelí vysokej inflácii a jeho ceny patria medzi ôsme najdrahšie v EÚ, čo v kombinácii s nižšími mzdami a regionálnymi rozdielmi vedie k vyššiemu podielu výdavkov na potraviny v rámci celkového rozpočtu domácností v porovnaní s európskym priemerom.