Slovenské domácnosti možno v súčasnosti pociťujú miernu úľavu v nákladoch na bývanie a potraviny, no zdá sa, že na svojich zlozvykoch, najmä na alkohole a tabaku, nešetrí. Napriek tomu, že ceny základných potrieb ako bývanie a energie, ako aj potraviny a nealkoholické nápoje, v poslednom období mierne klesli alebo spomalili svoje tempo rastu, obyvatelia Slovenska prestali šetriť na takzvaných nerestiach. Výdavky na alkohol a fajčenie v prepočte mesačne stúpajú a v tomto roku predstavujú už 5,2 % z celkových výdavkov domácností, čo je výrazne viac ako v minulom roku a dokonca viac ako na tovary a služby spadajúce do kategórie zdravotníctvo.
Pokles nákladov na bývanie a energie, ale aj na potraviny
Analytici poukazujú na to, že pokles výdavkov na bývanie a energie je čiastočne spôsobený nižšou váhou takzvaného imputovaného nájomného. Ide o štatistickú veličinu, ktorá slúži na meranie cien bývania a jej pokles môže súvisieť s pokračujúcim zastropovaním cien energií. Podľa prepočtov na priemernú čistú mzdu, tento rok domácnosti vynakladajú na bývanie a energie v priemere 269,26 eura mesačne. V porovnaní s minulým rokom ide o pokles z úrovne 25,8 % na 23,3 % všetkých výdavkov.
Podobný trend mierneho zlacňovania je badateľný aj pri potravinách a nealkoholických nápojoch. Tie v súčasnosti stoja v priemere 244,78 eura mesačne. Hoci v júni došlo k miernemu zrýchleniu inflácie v tejto položke na 4,2 %, je to výrazne menej oproti rastu 18,9 % v júni minulého roka. Analytici vysvetľujú, že v prípade potravín máme "najväčšie zdražovanie za sebou". Aj keď mierny rast cien potravín v tomto roku v niektorých mesiacoch ovplyvnila napríklad aj transakčná daň, celkový trend naznačuje stabilizáciu cien.
Rastúce výdavky na alkohol a tabak - nešetrí sa na zlozvykoch
Paradoxne, zatiaľ čo výdavky na základné potreby sa mierne znižujú, výdavky spojené so zlozvykmi, ako je alkohol a tabak, zaznamenali prvýkrát za ostatné tri roky nárast. Kým v minulom roku predstavovali tieto výdavky v priemere 4,7 % z celkových výdavkov domácností, v tomto roku sa tento podiel zvýšil na 5,2 %. V prepočte na priemernú mzdu to znamená mesačný výdavok vo výške 60,47 eura, čo je nárast oproti minuloročným 52 eurám.
Je dôležité poznamenať, že tieto priemerné výdavky zahŕňajú celú populáciu, vrátane malých detí a novorodencov. Dospelý človek tak v priemere minie na alkohol a tabak výrazne viac než spomínaných 60 eur. Tento trend naznačuje, že napriek finančným tlakom a rastúcim životným nákladom, Slováci neobmedzujú spotrebu alkoholu a tabaku.
Aké sú účinky alkoholu na vaše telo?
Slovensko v európskom kontexte: Vyššie výdavky na alkohol ako priemer V4
V rámci Európskej únie patria slovenské domácnosti k tým, ktoré vynakladajú relatívne vyšší podiel svojich príjmov na alkoholické nápoje. Podľa údajov Eurostatu tvoria výdavky na alkohol 2,5 % z celkových mesačných výdavkov slovenských domácností. V kontexte Vyšehradskej štvorky (V4) sa Slovensko v tomto ohľade nachádza na poslednom mieste, čo naznačuje vyššiu tendenciu míňať na alkohol v porovnaní s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom.
Ceny alkoholických nápojov na Slovensku sú v priemere o štvrtinu lacnejšie než priemer celej EÚ (konkrétne 75,3 % priemeru EÚ). V roku 2017 európske domácnosti vynaložili v priemere 1,6 % svojich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje, čo na obyvateľa predstavovalo približne 300 eur ročne (bez započítania nápojov konzumovaných v reštauráciách a hoteloch). Najvyššie výdavky na alkohol zaznamenávajú postsovietske krajiny ako Estónsko, Litva a Lotyšsko, zatiaľ čo najnižšie výdavky majú Grécko, Taliansko a Španielsko.
Pokiaľ ide o ceny alkoholu a cigariet v rámci EÚ, najdrahšie sú v Írsku. Najnižšie ceny má Bulharsko, zatiaľ čo najdrahšie sa žije v Dánsku. Slovensko sa s cenami na úrovni 65 % priemeru EÚ radí medzi krajiny s relatívne nižšími cenami, čo môže čiastočne vysvetľovať aj vyšší podiel výdavkov na tieto komodity.
Finančná gramotnosť a efekt zloženého úročenia: Premárnený potenciál
Odborníci upozorňujú na dôležitosť finančnej gramotnosti a potenciál investovania. Analytik Marek Malina poukazuje na to, že prepočty výdavkov často rátajú s tým, že človek minie celú výplatu a nič si neodloží bokom. Zdôrazňuje, že investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné. Ako príklad uvádza, že ak by priemerný Slovák investoval polovicu sumy, ktorú mesačne minie na alkohol a tabak, počas 20 rokov by mohol mať na účte vyše 17 179 eur, po 30 rokoch až 42 528 eur. Toto je efekt takzvaného zloženého úročenia, kedy sa zhodnocujú nielen vklady, ale aj predchádzajúce výnosy.
Žiaľ, ako potvrdzuje aj medzinárodný Index investičnej gramotnosti, Slováci tomuto konceptu rozumejú iba v obmedzenej miere. Tento nedostatok porozumenia v kombinácii s rastúcimi výdavkami na zlozvyky naznačuje, že značná časť potenciálnych úspor a investícií je premárnená.
Výzvy spojené s rastúcimi životnými nákladmi
Dramatický nárast životných nákladov je realitou pre mnohé slovenské domácnosti. Až 52 % Slovákov hodnotí svoju finančnú situáciu ako horšiu v porovnaní s minulým rokom, pričom až osem z desiatich ľudí hlási vyššie mesačné výdavky. Najčastejšie sa jedná o navýšenie od 100 do 200 eur mesačne na domácnosť. Paradoxne však príjmy nerastú úmerne s nákladmi. Len necelá štvrtina Slovákov zarába viac ako v predchádzajúcom roku, zatiaľ čo väčšina má rovnaký plat.
Tento nesúlad medzi rastúcimi výdavkami a stagnujúcimi príjmami núti domácnosti k výrazným úsporám. Najčastejšie sa šetrí na oblečení a obuvi (36 %), cestovaní (34 %) a drahších veciach do domácnosti (33 %). Dokonca 27 % domácností muselo obmedziť nákup potravín. Ako však ukazuje rastúci podiel výdavkov na alkohol a tabak, práve na zlozvykoch sa nešetrí, čo predstavuje ďalšiu výzvu v riadení osobných financií a v dlhodobom finančnom zdraví obyvateľstva.