Rača, malebná mestská časť Bratislavy, sa pýši bohatou vinohradníckou tradíciou, ktorá siaha až do stredoveku. Svedectvá o pestovaní viniča a výrobe vína na tomto území pochádzajú už zo 7. - 6. storočia pred naším letopočtom, čo naznačuje, že prví výrobcovia vína na našom území boli prapôvodne Kelti. Neskôr Rimania intenzívnejšie rozšírili pestovanie viniča, a tak sa položil základ pre dlhú a úspešnú vinársku históriu regiónu.
Počiatky a uznanie račianskeho vína
Prvé konkrétne údaje o rozlohe viníc a spracovaní hrozna v Rači a okolí pochádzajú už z 13. storočia. Račianske víno si v priebehu stáročí vydobylo povesť jedného z najkvalitnejších v malokarpatskej oblasti. Vždy sa predávalo o niečo drahšie ako ostatné vína, často sa používalo na zlepšenie kvality iných vín alebo sa predávalo ako dezertné. Jeho renomé presahovalo hranice regiónu, vyvážalo sa cez Rakúsko až do Sliezska a značné množstvo sa predalo aj v samotnej Bratislave.
Významným míľnikom v histórii račianskeho vinohradníctva bol rok 1767. Vtedy cisárovná Mária Terézia prijala delegáciu račianskych farníkov, vedenú svojím farárom Pavlom Radočánim. Panovníčka, ktorá v tom roku oslavovala päťdesiate narodeniny, bola taká ohromená kvalitou račianskeho červeného vína, že mu darovala donačnú listinu - dekrét o pestovaní „tereziánskej račianskej frankovky“. Týmto aktom oficiálne uznala račianske červené víno za vhodné aj na viedenský cisársky stôl. Legenda dokonca hovorí, že cisárovná sa vďaka Račianskej frankovke takmer zázračne uzdravila z kiahní, a odvtedy si vždy priala mať toto víno vo svojich pivniciach. Na znak vďaky darovala cisárovná račianskemu farárovi krásne bohoslužobné rúcho - ornát, ktorý je dodnes vystavený v „Račianskej izbe“.
Račianska frankovka - viac než len víno
Račianska frankovka modrá, kedysi známa aj pod názvami Lampart, Limburské či Francula, si napriek zmenám názvu zachovala svoju jedinečnosť a renomé. Dnes je známa predovšetkým ako Frankovka modrá - Račianska frankovka. Jej obľúbenosť nie je len výsledkom vynikajúcej chuti, ale aj historicky uznávaných liečivých účinkov. Už v stredoveku sa využívala na liečbu reumatických a horúčkovitých ochorení. Moderná veda potvrdzuje jej pozitívne účinky na organizmus: prevenciu proti nadmernej zrážanlivosti krvi, antioxidačné, protizápalové, protiplesňové, antialergické a protirakovinové účinky. Chráni srdcovo-cievny systém a stabilizuje krvný tlak. Vôňa tejto frankovky je komplexná, s tónmi škorice a zrelých višní, doplnená dymovými podtónmi, kôstkovým ovocím či vlašskými orechmi.
Vysoku kvalitu a zamatovú chuť získava víno často vyzrievaním v dubových sudoch. Spoločnosť Villa Vino Rača a.s., ktorá je pokračovateľom bohatej tradície v tejto oblasti, kladie dôraz na moderné výrobné postupy a zachovanie vysokej kvality. Hospodári na približne 125 hektároch vinohradov a ako jediná na Slovensku využíva preberací stôl na kontrolu hrozna pred spracovaním, čím zabezpečuje dokonalú kvalitu konečného produktu. Villa Vino Rača a.s. sa ako prvý slovenský producent vína môže pochváliť ocenením „Značka kvality“ udeleným Ministerstvom pôdohospodárstva SR za produkty Račianska frankovka a Veltlínske zelené.
Bratislavský vinohradnícky rajón a jeho špeciality
Bratislavský vinohradnícky rajón, ktorý je súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ponúka rozmanité odrody a chute. Okrem medzinárodne známych odrôd ako Chardonnay, Pinot blanc, Noir a Gris, Savignon, Gewurztraminer či Cabernet Sauvignon, sa tu produkujú aj slovenské verzie týchto odrôd. Špecialitou regiónu sú však slovenské krížené odrody, ktoré prispievajú k jedinečnej chuti vína. Medzi ne patria Silvánske zelené, Devín, Milia, Noria, Dunaj a Hron.
Devín je okrem historického Devínskeho hradu spojený aj s tradičným lokálnym ríbezľovým vínom, devínskym ríbezlákom. Toto víno sa vyrába z červených a čiernych ríbezlí, ktoré sa kedysi pestovali na svahoch Devínskej Kobyly. Ríbezľové víno je vyrobené výhradne z čiernych ríbezlí, čo je základným predpokladom jeho vysokej kvality. Je lahodné a jemné, no v chuti plné, dlhé a šťavnaté, s podmanivou ríbezľovou arómou a tmavo-červeno-fialovou farbou.
Recept na domáce ríbezľové víno
Tradície viech a moderné vinárstvo
Bratislava má siahodlhú vinohradnícku tradíciu, ktorá sa odráža aj v miestnej gastronómii. Hlavným elementom bratislavskej kuchyne je víno. Mesto má siahodlhú vinohradnícku tradíciu už od čias Ondreja III., ktorý mu udelil privilégium vyberať dane z vinohradov. Najtypickejším znakom bratislavského vinárstva sú však miestne vinárne, lokálne nazývané viechy. Podľa zvyku sa na dverách viech zvykli vešať vence - červené stuhy symbolizovali predaj červeného vína a biele bieleho. Hoci najväčší rozmach zažívali viechy v minulom storočí, súčasná generácia priniesla ich obrodu. Dnes existuje päť moderných viech s nezameniteľnou atmosférou po celom meste, kde si možno vychutnať kvalitné vína. Okrem nich nájdete v centre mesta množstvo ďalších pôvabných miest na ochutnávku vín z okolitých regiónov, celého Slovenska aj zahraničia.
Palugyay - meno, ktoré znamenalo kvalitu
V druhej polovici 19. storočia patrila firma Palugyay a synovia z Prešporka (Bratislavy) k najznámejším podnikom Rakúsko-Uhorska. Meno Palugyay sa stalo pojmom nielen v meštianskych kruhoch Bratislavy a jej okolia, ale aj vo všetkých vtedajších spoločenských a vládnych elitách. Firma mala obchodné zastúpenia po celom svete a budova jej centrály v Bratislave patrí dodnes k architektonicky významným stavbám.
Zakladateľ firmy, Jakub Palugyay, začal svoju kariéru ako hostinský a neskôr prenajal reštauráciu v hoteli U zeleného stromu, ktorá sa čoskoro stala gastronomickým pútnickým miestom. Jeho podnik bol preslávený nielen v meste, ale aj vo Viedni a Pešti, čo potvrdzovali dobové noviny. Vďaka tomuto gastronomickému renomé sa značka „Palugyay“ rýchlo dostala do povedomia spoločenskej elity, ktorá bola kľúčovým generátorom dopytu na trhu s vínom.
Vína firmy Palugyay, najmä Chateau Palugyay a Villányi, sa vyvážali do celého sveta, dokonca aj k egyptskému kráľovi a ruskému cárskemu dvoru. Firma si získala aj štátne objednávky, dodávala víno belgickému dvoru, do Mexika a stala sa dvorným dodávateľom rakúskeho cisára Františka Jozefa I. V rokoch 1874-1876 sprevádzali vína firmy Palugyay a synovia aj plavbu korvety Arciknieža Fridrich okolo sveta.
Firma Palugyay a synovia sa preslávila aj inováciami v oblasti vinárskej technológie a transportu. Jozefovi Palugyayovi sa pripisujú zásluhy na vynájdení spôsobu zámorského transportu vína vo fľašiach. Bol priekopníkom v adjustácii vína, tvaroch fliaš, grafike nálepiek a zátkách, čo potom nasledovali aj ostatní. Vďaka predvídavosti zakladateľa, ktorý vyslal svojich synov na zahraničné skusy, si firma udržiavala vysokú úroveň vinárskej kultúry. František Palugyay vyštudoval obchodnú akadémiu vo Viedni a precestoval Francúzsko, Orient, Nemecko a Anglicko. Jozef získal praktické poznatky vo Francúzsku, Nemecku a Anglicku.
Podnikateľský úspech firmy Palugyay slúžil dokonca ako argument v parlamentných debatách o podpore uhorského poľnohospodárskeho exportu. V novinách Pressburger Zeitung z roku 1870 sa v článku „Putovanie v podzemí. Vzorová vínna pivnica v Prešporku“ nadchýnali nad technickou vybavenosťou Palugyayho pivníc, ktorá zahŕňala stroje na prepravu vína, umývanie a zazátkovanie fliaš.
Dnes sú tieto historické tradície a úspechy základom pre súčasných vinárov v Rači a okolí, ktorí naďalej rozvíjajú vinohradnícke dedičstvo regiónu a prinášajú svetu kvalitné vína s nezameniteľným charakterom.
Slovenské vinohradnícke oblasti
Slovensko má v súčasnosti 22 000 ha registrovaných vinohradov, z toho je 16 000 ha obhospodarovaných a 12 000 ha rodiacich. Tieto vinohrady sú rozdelené do šiestich hlavných vinohradníckych oblastí:
- Malokarpatská vinohradnícka oblasť
- Nitrianska vinohradnícka oblasť
- Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
- Východoslovenská vinohradnícka oblasť
- Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
- Bratislavský vinohradnícky rajón (často vnímaný ako súčasť Malokarpatskej oblasti, ale s vlastnou špecifikáciou)
Rača, ako súčasť Malokarpatskej vínnej cesty, ponúka návštevníkom možnosť spoznať bohatú vinársku tradíciu regiónu, ktorá zahŕňa architektonické, kultúrne a cirkevné pamiatky, hrady, zámky, múzeá a galérie. Každý významnejší producent má svoju pivničku, kde si možno objednať degustáciu vín s odborným výkladom.
Račianske vinohrady sú situované na južných svahoch Malých Karpát v nadmorskej výške 150 - 300 m n. m. Pôda je hlinito-piesočnatá, stredne kamenistá, s výbornými výhrevnými vlastnosťami a jedinečnou minerálnou skladbou. Charakteristické sú výrazné rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou počas vegetácie. Tieto terroir podmienky sú ideálne na pestovanie tradičných odrôd ako Frankovka modrá a Müller Thurgau, ako aj špecialít ako Dunaj a Hron. Vinice sú upravené terasovaním na miernejších aj strmších svahoch.
Život v Rači
Rača, okrem svojej vinohradníckej slávy, je aj príjemnou mestskou časťou Bratislavy, ktorá ponúka kvalitný život pre svojich obyvateľov. Nachádza sa v nadmorskej výške 174 m n. m., na rozhraní Malých Karpát a Podunajskej nížiny. Vďaka svojej vynikajúcej polohe, peknej okolitej prírode a dobrému dopravnému spojeniu s centrom mesta patrí k vyhľadávaným lokalitám. Mestskej časti nechýba občianska vybavenosť, vrátane miestneho trhoviska, kde sa predáva čerstvé ovocie a zelenina.
V Rači pôsobí viacero spolkov a združení, ktoré sa aktívne podieľajú na zachovaní a rozvoji miestnych tradícií. Medzi architektonické a kultúrne pamiatky patrí gotický kostol sv. Filipa a Jakuba z roku 1390. Charakteristické sú malé, väčšinou podpivničené domčeky situované do dlhých dvorov.
Miestne slávnosti spojené s ochutnávkou vína, ako májové hody a tradičné vinobranie na konci leta, pripomínajú bohaté vinárske dedičstvo Rače a sú dôležitou súčasťou jej kultúrneho života. Tieto udalosti sú oslavou tvrdej celoročnej práce vo vinohradoch a zároveň príležitosťou na stretnutie komunity a zdieľanie radosti z úspešnej úrody.
Združenie JuRaVa, tvorené mestskými časťami Bratislava-Rača a Bratislava-Vajnory spolu s mestom Svätý Jur, sa zameriava na rozvoj regiónu v oblasti športu, kultúry, školstva a najmä vinohradníctva a vinárstva. Toto združenie podčiarkuje snahu o zachovanie a podporu vinárskych tradícií v regióne.
Mnoho malých rodinných vinárstiev, ako napríklad Villa Vino Rača a.s., Víno Hulanský, Víno KYPU, či Vinohradníctvo a vinárstvo Miloš Máťúš, s.r.o., pokračuje v odkaze svojich predkov a ponúka poctivé víno z račianskeho terroiru, s dôrazom na ekologické vinohradníctvo a zachovávanie tradícií. Tieto vinárstva budujú komunitu milovníkov račianskeho vína a prispievajú k jeho neustálemu rozvoju a popularite.