Slovenské vinárstvo má bohatú históriu siahajúcu až do 7. - 6. storočia pred naším letopočtom, kedy prví výrobcovia vína na našom území, pýšili sa Kelti. Následne Rimania intenzifikovali pestovanie viniča, čím položili základy pre rozvoj vinohradníctva, ktoré je dodnes neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a tradície. Dnešné Slovensko disponuje 22 000 hektármi registrovaných vinohradov, z ktorých je 16 000 obhospodarovaných a 12 000 rodiacich, rozdelených do piatich hlavných vinohradníckych oblastí: Malokarpatskej, Nitrianskej, Stredoslovenskej, Východoslovenskej a Južnoslovenskej.
V tomto dynamickom prostredí sa zjavuje REPA WINERY, mladá firma na slovenskom vinárskom trhu, ktorá stojí na nadšení a láske k vínu mladého, talentovaného vinára Ing. Jozefa Repu. Jeho produkcia je podložená nielen vášňou, ale aj pevným vzdelaním získaným na Strednej odbornej vinársko-ovocinárskej škole v Modre a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Spomienky na moravských pedagógov, ktorí ho formovali na Fakulte krajinného inžinierstva, sú dodnes živé. Praktické skúsenosti nadobudol v JM Vinárstve Doľany pod vedením pána Jozefa Mikuša, kde sa vypracoval na pozíciu majstra pivničného hospodárstva a neskôr výrobného riaditeľa s zodpovednosťou aj za marketing vína.
Zrod vína a vízie vinára
Príbeh REPA WINERY sa však začína písať až v roku 2000, kedy sa Ing. Jozef Repa spojil s Jurajom Krajčírovičom, jedným z prvých Svätojuranov, ktorý v roku 1990 opustil zamestnanie, vybral rodinné vinohrady a začal produkovať vlastné víno. Ich spolupráca, založená na rovnocennom partnerstve 50/50, priniesla do výroby vína nový impulz. Prvým krokom k skvalitneniu vín bol nákup chladiaceho zariadenia na kontrolu teploty muštu počas kvasenia. Vína sa spočiatku vyrábali v Jurajovej pivnici, kde sa štyri 1500-litrové sudy zaplnili štyrmi odrodami. Všetky vína boli do roka nafľašované a predané.
Spoločný štýl, ktorý si osvojili, spočíva vo výrobe mladých, sviežich vín postavených na primárnych arómach a chutiach pripomínajúcich hrozno, ovocie a kvety. Tieto vína sú ľahké, čisté a určené na konzumáciu v mladom veku, ideálne do dvoch rokov. Tento prístup k sviežosti, čistote, ľahkosti a odrodovosti preniesli aj do fľaškovaných vín. Dnes produkcia REPA WINERY dosahuje takmer 200 000 fliaš ročne, s kapacitou pivníc 250 000 litrov, pričom sa otočí približne 2/3 kapacity. V súčasnosti sa predáva výhradne fľaškové víno, pričom posledné tri ročníky boli nadpriemerné, s rokom 2012 označeným za výborný a rokom 2013 ako celkom dobrý, čo umožnilo nafľašovať všetko vyrobené víno. Moderné technológie minimalizujú riziko výroby zlého vína pri použití kvalitnej suroviny, zabezpečujúc čistotu a vhodnosť vína na fľašovanie, pričom výsledkom sú buď nadpriemerné vína bohaté na palety vôní a chutí, alebo neutrálnejšie, no napriek tomu veľmi príjemné na pitie.
Odrodová čistota a ocenenia
Cieľom REPA WINERY je aj naďalej produkovať pekné, ovocné a odrodovo čisté vína. Na tento štýl sú ideálne aromatické odrody, ktoré si získali obľubu u konzumentov. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Muškát moravský 2013, neskorý zber, suché: Najvyššie hodnotené slovenské suché biele víno na Paris Vinalies 2014 a držiteľ zlatej medaily.
- Pesecká leanka 2012: Víno zaradené do Národného salónu vín SR.
- Pálava 2012: Víno zaradené do Národného salónu vín SR.
- Tramín červený 2013, výber z hrozna, suché: Šampión výstavy Trunkfest 2014, ktorý sa stal aj lídrom rebríčka TOP 60 slovenských vín vydaného profesorom Malíkom na konci roka 2014. Tieto vína zaujali nielen domácich odberateľov, ale aj medzinárodných odborníkov.
V.R. (v rozhovore), sa pýta na červené vína a naznačuje, že biele vína sú bližšie srdcu P.CH. (v rozhovore). Zatiaľ čo v kategórii bielych vín Slovensko podľa neho "je svetové" a najlepšie slovenské biele vína patria medzi svetovú špičku, pri červených vínach je situácia iná. Slovenské hrozno umožňuje produkciu ľahších červených vín s alkoholom medzi 12-13 % a menej intenzívnymi vôňami a chuťami, s kratšou dochuťou v porovnaní s vínami z teplejších oblastí. Napriek tomu majú aj tieto vína svoje miesto a príležitosti na konzumáciu. Červené vína sa začali vyrábať v roku 2003 v nerezových tankoch, no posledných päť rokov sa buduje kapacita drevených sudov, ktoré sú pre vyzrievanie červených vín vhodnejšie.
P.CH. potvrdzuje produkciu červených vín a uvádza, že momentálne disponujú 42 barikovými sudmi do troch rokov, pričom každý rok nakupujú 10-15 nových. Sudy sú rôzneho vypálenia a od rôznych výrobcov, pričom každý sud dodáva vínu niečo iné. Pri výbere konkrétnej šarže sa ochutnávaním vyberajú vhodné vína z jednotlivých sudov. Tento rok boli prikúpené tri 1500-litrové drevené sudy, ktoré nie sú barikové, ale slúžia na zrenie červených vín.
Prečo sú tieto obrovské dubové sudy kľúčom k výrobe niektorých z najdrahších vín na svete
Ružové vína a ich špecifiká
Zaujímavosťou je, že REPA WINERY patrí medzi prvých, ktorí začali s výrobou ružových vín na Slovensku. Hoci nie úplne prvý, boli na požiadavku reštaurácie Prašná Bašta. V roku 2003 vyrobili 1300 fliaš Rosé Frankovky, pričom majiteľ Prašnej Bašty, Fero Makai, hľadal ružové víno, pretože vedel, že vo svete sa bežne pije. Keďže iní slovenskí vinári vtedy odmietali vyrábať "ružové víno", tento krok bol prelomový a ukázal zmenu prístupu k vínu na Slovensku.
Slovenské rosé vína získali množstvo zlatých medailí po celom svete. Charakterizuje ich smotanovo-jahodová, malinová chuť s príjemnými kyselinkami, takmer bez trieslovín a trpkosti. V porovnaní s francúzskym rosé z Anjou, slovenské rosé sa javí ako veľmi príjemné. Sviežosť slovenských vín je vnímaná ako výhoda, no v krajinách s tradíciou ťažších ružových vín s vyšším obsahom trieslovín, kde sa rosé vína pijú aj po niekoľkých rokoch, by naše vína mohli byť považované za jednoduché a nevhodné na dlhšie vyzrievanie. Tieto rafinované a komplexné chute však často našincom nič nehovoria a nechutia.
Slovensko ako krajina bielych vín
V.R. zdôrazňuje, že na Slovensku sa vyrábajú výborné biele vína. Slovensko, ako najsevernejšia oblasť pestovania viniča, disponuje výraznými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou, čo prispieva k vyšším kyselinkám vo víne a robí ho menej "nudným" v porovnaní s vínami zo Španielska či Talianska. P.CH. potvrdzuje, že Slovensko je "krajina bielych vín" a poukazuje na celosvetový posun dopytu po sviežich, mladých vínach slovenského typu. Ako príklad uvádza Angličanov, ktorí pred 30 rokmi preferovali vyzreté francúzske červené vína z drevených sudov, zatiaľ čo dnes sa dopyt presúva.
Moravský vinár, ktorý pracoval 8 rokov v Kalifornii, po mesiaci pitia 14 % Chardonnay z barrikových sudov, už nemohol piť nič iné. REPA WINERY sa preto drží toho, čo chutí im a čo je tu doma tradíciou - mladé, svieže vína. O svätojurských vínach existujú záznamy už z 18. storočia, kde sa uvádzajú ceny jednotlivých vín. Dvojročné vína boli lacnejšie ako ročné, čo naznačuje, že kvalitné víno sa predalo do dvoch rokov a nepredané vína stratili na hodnote. V Svätom Jure sa vtedy takmer výhradne vyrábali biele vína.
Dodávateľ hrozna a predajné stratégie
REPA WINERY nepredstavuje vinárstvo s vlastnými vinohradmi, ale spoľahne sa na nákup hrozna. Od roku 2003 sa k firme pridal Ladislav Macháček, ktorý pre nich pestuje hrozno na 19 hektároch vo Svätom Jure. Slavo, ako ho volajú, je samostatne hospodáriaci roľník pracujúci s manželkou, jedným traktoristom, s pomocou šiestich detí a pri ručných prácach aj šikovných jurských žien. Pestovanie na 19 hektároch si vyžaduje až 30 nájomných zmlúv. Hrozno sa nakupuje aj od menších pestovateľov vo Svätom Jure. Odrody, ktoré sa v Jure nepestujú, sa nakupujú prevažne z Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti od rôznych pestovateľov.
Od založenia firmy pracovali majitelia, Juraj a Jozef, sami dvaja. Po dvoch rokoch prijali prvého zamestnanca a s rastom produkcie sa rozrástol aj kolektív na súčasných päť zamestnancov, ktorí prešli výberovým konaním.
Predaj REPA WINERY je postavený na spolupráci s obchodnými partnermi, ktorí sú samostatnými jednotkami a nie sú zamestnancami firmy. Spolupráca prebieha skôr s menšími obchodnými firmami s vínom, vinotékami a reštauráciami v mnohých regiónoch Slovenska aj v Prahe. Obchodným partnerom REPA WINERY ponúka vynikajúcu kvalitu za dobrú cenu, podporu predaja formou riadených ochutnávok pre ich zákazníkov a logistickú podporu pri flexibilnom doručovaní vín.
Úspechy a ocenenia na medzinárodnej scéne
Prvý významný úspech REPA WINERY zaznamenala na výstave TRUNKFEST. V roku 2001 sa ich Rizling rýnsky ročník 2000 stal šampiónom v kategórii bielych vín so zvyškovým cukrom. Bolo to víno z prvých štyroch vyrobených, a tento úspech im pomohol získať si pozornosť. Tramín červený 2013, výber z hrozna, suché, bol na 13. TRUNKFESTE v roku 2014 najvyššie hodnoteným slovenským vínom, čo bolo aj dôvodom tohto rozhovoru.
V polovici českého Salónu vín boli zverejnené vína zaradené do Národného salónu vín SR 2016. Medzi bielymi vínami dominuje ročník 2015, s najviac zastúpenými odrodami Ryzlink rýnsky a Chardonnay. Medzi vína zaradené do Národného salónu vín SR 2016 patria aj Aurelius 2015, Devín 2015, Hankove Special Collection 2014, Chardonnay 2015, Irsai Oliver 2015, Müller Thurgau 2015, Muškát moravský 2015 a Muškát žltý 2015 od rôznych renomovaných vinárstiev, vrátane REPA WINERY. V Národnom salóne vín SR 2016 je zastúpený aj Chardonnay 2015 od REPA WINERY.
Napriek tomu, že v slovenskom Salóne vín sú tradične zastúpené známe vinárstva, ktoré si každoročne umiestňujú svoje vína, skladba odrôd je celkom vyvážená. Červené vína sú v Salóne zastúpené menej, čo je miernym sklamaním, zatiaľ čo kategória ružových vín je zastúpená podstatne viac ako v Česku. Špecialitou slovenského Národného salónu vín je kategória tokajských vín, ktoré sa vyrábajú v obmedzenom množstve v tokajskej oblasti na juhu Slovenska. Tieto rarity sú síce v uzavretej časti salónu bez možnosti degustácie, ale dajú sa zakúpiť domov.
Slovenské vína, najmä biele a ružové, si získavajú čoraz väčšie uznanie na medzinárodnej scéne, čo potvrdzuje rastúcu kvalitu a potenciál slovenského vinárstva. REPA WINERY s jej zameraním na odrodovú čistotu, sviežosť a kvalitu, je významným príspevkom k tomuto úspechu.