Právne systémy moderných štátov sú založené na princípoch spravodlivosti a ochrany základných práv občanov. Jedným z kľúčových aspektov tejto ochrany je právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov štátnej moci, vrátane nezákonného obmedzenia osobnej slobody vo forme väzby. Tento článok sa podrobne venuje otázkam náhrady nemajetkovej ujmy v prípadoch nezákonnej väzby, pričom berie do úvahy aj komplexné aspekty spoluzavinenia a interpretáciu relevantných právnych predpisov. V centre pozornosti bude prípad žalobcu Q. P. proti Slovenskej republike, ktorý sa dostal až na Najvyšší súd Slovenskej republiky a ktorý odhaľuje mnohé zákutia problematiky zodpovednosti štátu za protiprávne konanie svojich orgánov.
Základné princípy náhrady škody za nezákonnú väzbu
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci a o náhrade škody je kľúčovou normou upravujúcou nároky občanov v prípadoch, keď boli poškodení nezákonným rozhodnutím. V kontexte nezákonnej väzby tento zákon definuje podmienky, za ktorých má poškodená osoba nárok na náhradu škody, a to vrátane ušlého zisku, nákladov na obhajobu a nemajetkovej ujmy.
V prípade žalobcu Q. P. prvostupňový súd Okresný súd Humenné v prvom rozsudku z 24. januára 2018 priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 972,48 eura z titulu ušlého zisku, 1.287,57 eura z titulu nákladov na obhajobu a nemajetkovú ujmu vo výške 7.650 eur. Toto rozhodnutie bolo založené na zistení, že žalobca neoprávnene strávil vo väzbe 153 dní. Súd pri posudzovaní nároku na nemajetkovú ujmu zohľadnil psychický tlak, vylúčenie zo spoločenského a rodinného života, ako aj stratu dobrého mena a problémov so začlenením sa do bežného života po prepustení. V tomto kontexte bolo dôležité aj nadmerné požívanie alkoholu a dlhší čas potrebný na nájdenie si zamestnania, čo sú dôsledky nezákonného väzobného stíhania.
Komplikácie a odvolacie konania: Námietka spoluzavinenia
Situácia sa skomplikovala po odvolaní žalovanej Slovenskej republiky. Krajský súd v Prešove uznesením z 16. júla 2019 zrušil pôvodný rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalovaná vzniesla námietku spoluzavinenia podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorej si žalobca väzbu zavinil sám svojim predchádzajúcim konaním. Táto námietka sa opierala o skutočnosť, že žalobca bol pred vzatím do väzby päťkrát súdne trestaný.
Prvostupňový súd na základe tejto námietky následne rozsudkom zo 14. novembra 2019 žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom sa odvolával na register trestov žalobcu. Krajský súd v Prešove v prvostupňovom konaní tento rozsudok potvrdil, čo však neskôr zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. októbra 2022. Najvyšší súd v tomto uznesení zdôraznil potrebu reštriktívneho výkladu pojmu "zavinenie" v kontexte spoluzavinenia a uviedol, že samotné predchádzajúce tresty by nemali viesť k popretiu nároku na náhradu škody, pokiaľ sa žalobca nepriznal k spáchaniu zločinu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie.
Konečné rozhodnutie súdu a interpretácia spoluzavinenia
S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu sa Krajský súd v Prešove v rozsudku z 22. júna 2023 vrátil k pôvodnému záveru o nezákonnosti väzby a priznal žalobcovi náhradu škody titulom ušlého zisku, nákladov na obhajobu a nemajetkovej ujmy vo výške 7.650 eur (50 eur za jeden deň nezákonnej väzby). Súd opätovne zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca bol v minulosti päťkrát súdne trestaný, nemožno automaticky považovať za element odôvodňujúci spoluzavinenie si väzby.
V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy súd zopakoval argumentáciu prvostupňového súdu, poukazujúc na vylúčenie žalobcu zo spoločenského a rodinného života, psychický tlak, stratu živobytia a dobrej povesti, ako aj problémy so začlenením sa do života po prepustení. V tejto súvislosti bolo opätovne spomenuté nadmerné požívanie alkoholu ako následok.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa pomeru úspechu a neúspechu strán, pričom štát má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 57 % a vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 43 %.
Dovolanie žalovanej a argumentácia
Žalovaná Slovenská republika podala proti tomuto rozsudku dovolanie, v ktorom namietala predovšetkým arbitrárnosť záveru o trovách konania, keďže štátu boli priznané trovy voči štátu ako strane sporu. Ďalej tvrdila, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej námietkami týkajúcimi sa príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o väzbe a nárokmi spojenými s uznesením o vznesení obvinenia, a že priznal náhradu za úkony obhajoby, ktoré priamo nesúviseli s väzbou.
V súvislosti s nemajetkovou ujmou žalovaná namieta neprimeranosť priznanej výšky 50 eur za deň väzby a odklon od ustálenej judikatúry. Poukazuje na potrebu zohľadnenia ďalších právnych predpisov a porovnanie uplatneného nároku s inými podobnými prípadmi pre dodržanie zásady primeranosti.
Primátor Rybníček: Viac ako Šimkovičová ma sklamal Pellegrini
Interpretácia Najvyššieho súdu a právna úprava nemajetkovej ujmy
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmavaní dovolania zistil, že dovolanie je v časti namietaných vád o trovách štátu prípustné. V súvislosti s námietkou neprimeranosti nemajetkovej ujmy sa dovolací súd odvolal na § 13 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto kritériá sú stanovené zámerne všeobecne, aby súd mohol pružne prihliadnuť na všetky relevantné momenty.
V kontexte prípadu Q. P. je dôležité poznamenať, že aj keď žalovaná poukazovala na rozhodnutia týkajúce sa iných typov zásahov do osobnostných práv (napr. v prípade dopravnej nehody s následkom smrti blízkej osoby), situácia nezákonnej väzby má svoje špecifiká. Dlhodobé obmedzenie osobnej slobody, psychický nátlak a sociálna izolácia predstavujú závažnú ujmu, ktorá si zaslúži adekvátne finančné zadosťučinenie.
Spoluzavinenie a alkohol: Dôležité aspekty posudzovania
Otázka spoluzavinenia je v prípadoch nezákonnej väzby kľúčová. Ako ukázal prípad Q. P., samotné predchádzajúce tresty nie sú automaticky dôvodom na zamietnutie nároku na náhradu škody. Posúdenie spoluzavinenia si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie všetkých okolností konkrétneho prípadu.
V tomto kontexte je zaujímavé aj spomenutie nadmerného požívania alkoholu zo strany žalobcu. Hoci alkohol v tomto prípade nebol priamo príčinou vzniku nezákonnej väzby, jeho nadmerné užívanie bolo prezentované ako dôsledok stresu a psychického tlaku spôsobeného nezákonným väzobným stíhaním. Toto poukazuje na komplexnú povahu následkov nezákonného obmedzenia slobody, ktoré môžu zasiahnuť do rôznych aspektov života poškodeného.
Ilustratívnym príkladom, hoci z inej oblasti práva, je rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade ochrany osobnosti, kde sa posudzovala nemajetková ujma spôsobená smrťou blízkej osoby v dôsledku dopravnej nehody. Aj v tomto prípade súd prihliadal na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, vrátane možného podielu alkoholu v krvi nebohej. Tento príklad zdôrazňuje, že pri posudzovaní náhrady nemajetkovej ujmy je vždy potrebné brať do úvahy komplexnosť situácie a zohľadniť všetky relevantné faktory.
Záver
Prípad žalobcu Q. P. proti Slovenskej republike jasne ilustruje zložitosť právneho posudzovania náhrady nemajetkovej ujmy v prípadoch nezákonnej väzby. Dôležitosť správnej interpretácie pojmu spoluzavinenia, potreba reštriktívneho prístupu k jeho aplikácii a komplexnosť posudzovania príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou sú kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého výsledku. Finálna výška náhrady nemajetkovej ujmy by mala vždy odrážať závažnosť utrpeného poškodenia a okolnosti, za ktorých k nemu došlo, pričom súdy disponujú širokou úvahou na základe zákonom stanovených kritérií.
tags: #rozhodnutie #sud #nahrada #nemajetkovej #ujmy #spoluzavinenie