Tokajské víno, často označované ako "Víno kráľov, kráľ vín", má za sebou bohatú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha stáročia dozadu. Tento mystický, sladký a žltý mok nepozná hranice a jeho jedinečné vlastnosti boli oslavované a obľúbené medzi najvýznamnejšími osobnosťami histórie, od panovníkov a šľachticov až po velikánov umenia a literatúry. Dnes, v snahe o modernizáciu a sviežejšie variácie, hľadá tokajské víno svoju novú podobu, pričom si zachováva svoju nespochybniteľnú kvalitu a historický odkaz.
Geografické a historické korene Tokaja
Vinařská oblasť Tokaj sa nachádza na strategickom mieste, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Maďarska a Ukrajiny. V minulosti táto oblasť spadala pod rozsiahle Rakúsko-Uhorsko, kde sa hranice takmer neriešili. Dnes je situácia iná, no severnejšia, slovenská časť Tokaja ponúka výhodu jazykovej zrozumiteľnosti pre Slovákov, čo uľahčuje komunikáciu a rozvoj vinárskeho turizmu.
Prvé zmienky o pestovaní viniča v Tokajskej oblasti siahajú až do 2. storočia nášho letopočtu, do čias rímskeho cisára Marca Aurelia Proba. Základy pre súčasnú podobu tokajského vinárstva však položil až uhorský kráľ Belo IV. v 13. storočí. Po ničivých vojnách požiadal talianskych vinárov, aby obnovili tunajšie vinohrady. Najväčší rozkvet zažilo tokajské vinárstvo v 17. storočí, kedy sa preslávilo po celej Európe a dostalo sa až na stôl francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ten ho údajne nazval "Vinum regnum - rex vinorum", teda "Víno kráľov - kráľ vín". Sláva tokajských vín siahala v tej dobe až na cársky dvor v Rusku. Veľkým milovníkom tokajského bol napríklad aj pápež Július III. Jedným z najvýznamnejších míľnikov v histórii Tokaja bol rok 1737, kedy bola Tokajská oblasť oficiálne vymedzená dekrétom cisárovnej Márie Terézie. Stala sa tak historicky prvou presne vymedzenou vinohradníckou oblasťou na svete. Pôvodne ju tvorilo 31 obcí v okolí mesta Tokaj. Po vzniku Československa v roku 1918 pripadli štyri obce (Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Viničky a Slovenské Nové Mesto) aj s právom používať označenie "Tokajské" novému štátu.
Zrodenie z legendy: Historka o vzniku
História vzniku tokajského vína je opradená viacerými legendami, pričom jedna z nich hovorí o strachu a neskôr o šetrnosti miestnych vinárov. Počas tureckého obliehania sa vinári báli opustiť svoje domovy a hrozno tak ostalo vo viniciach dlhšie, než bolo zvykom. Niektoré bobule dokonca postihla pleseň. V čase núdze otrhali aj napadnuté hrozienka a zo zvyšku vyrobili víno. Iná verzia spomína šetrného vinára, ktorý plesnivé guľôčky zalial vínom z predchádzajúceho roka a nechal ich vykvasit. Dnes vieme, že táto "pleseň" je ušľachtilá Botrytis cinerea, ktorá dodáva vínu unikátne vlastnosti.
Tajomstvo "putýn" a sudov
Oenológovia by mohli namietať voči zjednodušeniu, ale fenomén tokajského vína bol detailne popísaný v mnohých knihách. Kľúčovým prvkom je meranie kvality a ceny podľa počtu "putýn". Čím vyšší počet putýn, tým je víno drahšie, ťažšie, žltšie a vzácnejšie. Putňa, drevená nádoba, do ktorej sa nazbieralo približne 20 až 25 kg cibéb (plesnivých guľôčok), sa vysypala do goncovských sudov s obsahom 136 litrov, a pridalo sa víno. Tieto sudy majú zaujímavý pôvod - vznikli podľa veľkosti pôvodného vozíka výrobcu, aby sa s ním drevo dobre rozvážalo.
Kráľovské chúťky a umelci
Tokajské víno si obľúbili mnohé slávne osobnosti, ktoré poznáme z histórie. Medzi nich patrili kráľ Ľudovít XIV., ktorý ho nazval "Víno kráľov, kráľ vín", cisárovná Mária Terézia, cisárovná Sisi, ale aj Napoleon Bonaparte a ruský cár Peter I., ktorý v ňom videl klenot hodný osobitej ochrany. Tradíciu v pití tokajského vína pokračovala aj ruská cisárovná Katarína. Okrem panovníkov si tokajské vychutnávali aj velikáni umenia a literatúry, ako napríklad nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe, francúzsky filozof a spisovateľ Francoise Voltaire, rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, klavírny virtuóz Ferencz Liszt či geniálny Ludwig van Beethoven.
Moderný Tokaj: Inovácia a tradícia
Dnes nie je veľa výrobcov vína v slovenskej časti tokajskej oblasti, no tí, ktorí tu pôsobia, nesú odkaz tradície s moderným prístupom. Jedným z nich je rodina Macik z Malej Tŕne. Vinařstvo Macik Winery, ktoré vedie štvrtá generácia vinárov, produkuje "moderný Tokaj" zo základných odrôd ako Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Tieto vína, vyrábané reduktívnou technológiou, sú určené pre gastronómiu a moderný životný štýl. Popri tom však Macikovci udržiavajú aj výrobu klasického tokajského vína starou oxidatívnou metódou, ktoré vyzrieva v stredovekej tufovej pivnici a v "Archívnej vínnej banke".
Slovak Tokaj wine region and Tokaj Macik Winery
Rodinné vinárstvo J. & J. Ostrožovič vo Veľkej Tŕni, s 32-ročnou tradíciou, je ďalším príkladom spojenia kvality a inovatívneho prístupu. Ich vína oceňované doma i vo svete, vrátane prvého ľadového vína z Tokaja a slamového cuvée, nesú označenie "vína so srdcom". Ponúkajú aj degustačné priestory, penzión a rôzne aktivity, čím prispievajú k rozvoju tokajského turizmu.
Firma TOKAJ & CO s.r.o. zo Slovenského Nového Mesta, hoci s novšou históriou (od roku 2007), spracováva úrodu z 300 hektárov vinohradov a vyrába až 300 tisíc litrov vína v dobrých ročníkoch. Vínna cesta Tokaj spája obce ako Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky, pričom každá z nich ponúka jedinečné zážitky pre milovníkov vína.
Tokajské odrody a ich charakteristika
Tokajské víno sa vyrába zo štyroch hlavných odrôd:
- Furmint: Považovaný za "muža" vo svete tokajských odrôd, je to najstaršia pestovaná odroda, pôvodom z Talianska. Jeho víno je drsnejšie s výraznou chuťou, obľúbené najmä u mužov. Na strapcoch Furmintu sa najlepšie darí ušľachtilej plesni, ktorá vytvára cibéby.
- Lipovina: Predstavuje "ženu", jej vína sú jemnejšej chuti a pestuje sa na približne 10% vinohradníckych plôch. Lipovina je známa aj pre svoje priaznivé zdravotné účinky, keďže je prírodným zdrojom antioxidantov a minerálnych látok.
- Muškát žltý: Je "dieťaťom" v rodine tokajských odrôd, vyznačuje sa intenzívnou muškátovou arómou.
- Zeta: Štvrtá odroda, ktorá vznikla krížením v Maďarsku.
Výroba a zber: Lotéria a umenie
Výroba tokajského vína, najmä výberových druhov, je do istej miery lotéria. Zber cibéb sa začína najčastejšie po 15. októbri a môže trvať až do decembra, niekedy aj v snehu. Dážď je najväčším nepriateľom, pretože môže spôsobiť rozšírenie hniloby. Cibéby sa zbierajú ručne priamo vo vinohrade, no v chladnejšom počasí sa oberú celé strapce a cibéby sa vyberajú v halách. Denný výkon jednej pracovníčky je približne 10-12 kg. Následne sa cibéby zalejú suchým muštom a macerujú. Šliapanie cibéb spolu s muštom v sudoch je metóda používaná stáročia, ktorá patrí k fyzicky náročnej práci.
Tokajské víno a zdravie
Okrem svojej jedinečnej chuti a arómy má tokajské víno aj priaznivé zdravotné účinky. Štúdie preukázali, že je prírodným zdrojom antioxidantov a minerálnych látok. V malých množstvách môže pôsobiť ako prevencia pri srdcovo-cievnych a nádorových ochoreniach. V tokajských vínach sa nachádza aj resveratrol, látka, ktorá sa tradične spájala s červenými vínami, no jej vysoký obsah bol prekvapivo zistený práve v tomto bielom víne, vďaka vplyvu ušľachtilej plesne.
Tokajská vínna cesta: Turistický potenciál
Tokajská vínna cesta dnes nie je len obchodnou trasou, ale spája jednotlivé dediny, pivnice a výrobcov vína. Ponúka možnosť spoznať históriu a výrobu tohto výnimočného moku. Aj keď vínna turistika na Slovensku ešte nie je na najvyššej úrovni, predchádzajúca objednávka zaručuje vrelé prijatie. Deň otvorených pivníc, ktorý sa koná posledný septembrový víkend, umožňuje návštevníkom objavovať tajomstvá tokajských pivníc bez nutnosti predchádzajúceho objednania. Okrem pivníc a ochutnávok pribúdajú aj penzióny, ktoré ponúkajú romantické pobyty v srdci vinohradov.
Spolupráca s Maďarskom v rámci tokajskej oblasti prispieva k celkovému rozvoju regiónu a propagácii Slovenska na medzinárodnej scéne. Hoci je značka Tokaj vo svete pojmom, slovenská časť si ešte buduje svoju reputáciu. Tvrdá práca vinárov a boj za ochranu značky Tokaj si zaslúžia uznanie, podobne ako štátne vyznamenanie, ktoré získala napríklad Mária Maciková.
Tokajské víno je nielen nápojom kráľov, ale aj symbolom tradície, umenia a slovenskej identity. Jeho cesta od staroveku po moderné inovácie je dôkazom jeho trvalej hodnoty a nespochybniteľného miesta v histórii vína.