Miloslav Láber, známejší pod umeleckým menom Whisky, je osobnosťou, ktorá presahuje rámec bežnej hudobnej scény. Líder legendárnej skupiny Slobodná Európa, režisér hudobných videoklipov, vášnivý pilot a predovšetkým neúnavný cestovateľ, prináša do slovenskej kultúry jedinečný pohľad na svet. Po návšteve takmer osemdesiatich krajín sveta nielenže obohatil svoj život o nespočetné zážitky, ale stal sa aj hlasom, ktorý apeluje na uvedomenie si hodnôt, na ktoré v každodennom zhone často zabúdame. Jeho cesty nie sú len o objavovaní nových miest, ale predovšetkým o hlbokom sebapoznaní a o pochopení podstaty ľudského šťastia.
Životná cesta a hudobné začiatky
Whisky, vlastným menom Miloslav Láber, uzrel svetlo sveta v roku 1969. Svoje detstvo a mladosť prežil v mestách Nitra a Bratislava, kde sa formovali jeho prvé umelecké ambície. Kľúčovým momentom v jeho hudobnej kariére bol rok 1989, kedy stál pri zrode skupiny Slobodná Európa. S touto kapelou nahral niekoľko albumov, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou slovenskej rockovej histórie. Dodnes je jej nezameniteľným lídrom a hnacím motorom. Okrem hudby sa Whisky venoval aj réžii hudobných videoklipov, čím preukázal svoju všestrannú kreativitu.
Vášne, ktoré presahujú hudbu
Whiskyho život však nie je len o hudbe. Jeho srdce bije pre lietanie a pre objavovanie sveta. Pilotovanie lietadla mu prináša nielen adrenalín a pocit slobody, ale aj jedinečnú perspektívu na krajinu pod ním. Z výšky sa svet javí inak, problémy sa zmenšujú a človek si uvedomuje krehkosť a zároveň krásu našej planéty. Cestovanie po svete je pre neho rovnako dôležité. Nie je to len o dovolenke, ale o hľadaní poznania, o konfrontácii s odlišnými kultúrami a o hlbšom pochopení ľudskej existencie. Svoje zážitky a poznatky následne zdieľa prostredníctvom prednášok, kde premieta fotografie a rozpráva o svojich dobrodružstvách.
Uvedomenie si hodnôt v extrémnych podmienkach
Čo sa udeje v hlave človeka, ktorý navštívi osemdesiat krajín sveta? Nepochybne, jeho pohľad na svet sa radikálne zmení. Whisky si uvedomil, že napriek domácim problémom s korupciou a politikou sa na Slovensku máme v porovnaní s drvivou väčšinou obyvateľov planéty výborne. „Asi osemdesiat percent obyvateľov planéty má nižšiu životnú úroveň ako priemerný Slovák,“ tvrdí s presvedčením. Sprcha s teplou vodou, možnosť kúpiť si v obchode, čo chceme, autá, vzdelanie pre deti, sloboda vierovyznania, mier - to všetko nie je samozrejmosť. Whisky pochopil, že šťastie spočíva v jednoduchých veciach.
Jeho slová ožívajú pri opise stretnutí s ľuďmi v extrémne chudobných krajinách. Človek žijúci v chatrči so šiestimi deťmi, ktorého celý život závisí od počasia a úrody, mu ukázal iný rozmer existencie. Pohľad do očí týchto ľudí, ich súdržnosť, detská radosť z hry so starou pneumatikou, to všetko mu otvorilo oči. Chudoba, paradoxne, zbližuje a učí človeka z „našej“ civilizácie, že všetko je inak.
Cestovanie ako životná priorita: Hľadanie svätého pokoja
Po návšteve mnohých krajín, od Indie a Thajska po Nepál, sa jeho životnou prioritou stal „svätý pokoj“. Toto uvedomenie si prišlo postupne, s každou ďalšou navštívenou krajinou. Hoci pripúšťa, že štartovacia pozícia každého človeka je iná - niekto sa narodí v juhoamerickom slume, iný v slovenskej rómskej osade - Whiskyho skúsenosti ho naučili hľadať vnútorný pokoj aj napriek vonkajším okolnostiam.
Finančná dostupnosť: Mýty a realita cestovania
Na prvý pohľad sa Whiskyho cesty môžu zdať finančne náročné. On sám však tvrdí opak. Vďaka tomu, že sa cestovanie stalo aj jeho prácou prostredníctvom cestovateľských prezentácií, dokáže svoje výpravy financovať. „Platí však, že naozaj nejde o extra drahé záležitosti. Ak človek vezme rozum do hrsti, zistí, že to nie je drahé,“ vysvetľuje. Krajiny ako Vietnam, Indonézia, India, Nepál, Laos, Irán či Gruzínsko sú podľa neho také lacné, že na mesiac tam človeku bohato stačí päťsto eur. V krajinách, kde ľudia zarábajú možno päťdesiat eur mesačne, prichádza cestovateľ s takmer ich ročným zárobkom. Odporúča ľuďom, aby si naplánovali vysnívanú cestu, napríklad o pol roka, kúpili si letenku, aj keď si na ňu musia požičať alebo nájsť brigádu. Dôležité je začať.
Samota ako katalyzátor zážitkov
Whisky rád cestuje sám. Prečo? „Kedysi ste mi spomínali, že sa tým dá dobre vyčistiť hlava,“ odpovedá. Keď cestuje sám, omnoho viac vníma exotiku danej krajiny, nasáva atmosféru a dostáva sa do hlbšieho kontaktu s miestnymi ľuďmi. Samota a ticho mu robia dobre, keďže doma je „presocializovaný“. Práve v samote sa otvárajú dvere k nečakaným pozvaniam domov, k autentickému jedlu a k príbehom miestnych obyvateľov. Toto je pre neho tá najcennejšia skúsenosť.
Mimo vyšliapaných chodníkov: Hľadanie autenticity
Vo svete Whisky nevyhľadáva klasické turistické atrakcie. Neuvidíte ho pri Tádž Mahale, hoci Indiu navštívil štrnásťkrát. Jeho cieľom sú miesta, kde je ešte zachované pôvodné, miesta, ktoré zatiaľ unikajú globalizácii a masovému turizmu. „Ten ich zabíja. Lebo sa mi hnusí povrchnosť, plytkosť a lacnota modernej konzumnej spoločnosti,“ vyjadruje svoje presvedčenie.
Predstavuje si osemhodinovú cestu džípom cez horské sedlá, kde nie je nič, žiadny hotel ani reštaurácia, a potom ubytovanie u miestneho obyvateľa. Spoločné varenie, dojenie kráv - to je pre neho skutočné ponorenie sa do iného sveta. Varuje však, že takéto miesta ubúdajú. Spomína na trek okolo Annapurny v Nepále, ktorý bol kedysi nádherný, no výstavba cesty ho zničila. Podobne miznú chránené pláže, kde sa liahli korytnačky.
Globalizácia a strata šťastia: Príbeh z Papuy-Novej Guiney
Prirovnáva to k príbehu, ktorý mu rozprával jeho priateľ, cestovateľ a režisér Paľo Barabáš. Ten sa dostal na miesto, kde žili ľudia, ktorí ešte neboli v kontakte s civilizáciou. Boli totálne šťastní, žili v harmónii s prírodou, mali dostatok potravy a materiálu na stavbu obydlí. Ich raj sa však skončil, keď belosi objavili v ich oblasti ložisko ropy. Priniesli so sebou tričká, hodinky, autá a túžbu po materiálnom. Z najšťastnejších ľudí sa stali nešťastní. Whisky chce ešte zažiť tých „šťastných“, hoci vie, že je neskoro. Preto apeluje: „Ak chceš cestovať, začni hneď, lebo o desať rokov bude takých miest minimum.“
Bezpečnosť v odľahlých končinách: Pohostinnosť a rešpekt
Cestovanie mimo rezortov mnohí spájajú s rizikami. Whisky tvrdí, že opak je pravdou. „Pre turistov sú najnebezpečnejšie miesta, kde je ich veľa,“ hovorí. Kriminalita sa vyskytuje tam, kde je veľa turistov. Čím ďalej od nich, tým viac sa stretáva s pohostinnými a prívetivými ľuďmi. Obľubuje miesta, kde sa cesta končí, pretože tam je pre domácich vzácny. Pozvú ho domov, ukážu mu všetko, čo majú, a nikomu nenapadne ho okradnúť. „Tam sa jednoducho zlodeji nevyskytujú, pretože nemajú koho okrádať,“ vysvetľuje. Toto platí v Indonézii, Kolumbii, na Srí Lanke či v Iráne.
Samozrejme, existujú krajiny, kde prebiehajú vojenské konflikty alebo operujú teroristi. V takýchto prípadoch Whisky konzultuje svoje plány s políciou, aby sa vyhol nebezpečným oblastiam.
Medellín: Hudba, slumy a neočakávané stretnutia
V Kolumbii sa Whisky neplánovane dostal aj do slumov, respektíve favel. Strata mobilu ho zaviedla až do týchto nebezpečných oblastí, kde sa napriek riziku stretol s pohostinnosťou. Fanúšikovia jeho kapely Slobodná Európa z Medellínu, mesta presláveného favelami Pabla Escobara, mu zorganizovali koncert. Jeden z nich ho dokonca pozval do svojho rodného slumu, kde ho predstavil svojím známym ako hudobníka zo Slovenska. Toto stretnutie mu opäť potvrdilo, že aj v tých najrizikovejších miestach sa dá nájsť ľudskosť a otvorenosť.
Severná Kórea: Zrkadlo zvrátenosti a prebudenia
Existuje však krajina, z ktorej sa Whisky nevrátil šťastný, ale v depresii - Severná Kórea. „Žijeme vo svete, kde sa dejú aj totálne zvrátenosti, jednou z takých krajín je Severná Kórea,“ konštatuje. Napriek tomu, že tam bol, je rád, že sa tam dostal. Z jeho prednášok o KĽDR si totiž aj mladí ľudia začali vážiť, kde sa narodili. Vláda KĽDR však jeho prednášky vnímala ako „lživú propagandu“.
Whiskyho odvaha v Severnej Kórei je obdivuhodná. S vedomím rizika sa tam klaňal zvieratám v ľudskej koži s menom Kim dokonca s vystrčeným prostredníkom. „Keby si ma všimli, neobišiel by som lepšie ako Otto Warmbier,“ priznáva. Napriek tomu sa nedokázal pokloniť inak, a to je v Severnej Kórei „najposvätnejšie“ miesto. Jeho konanie bolo riskantné, ale odráža jeho vnútorný odpor voči totalitnému režimu.
Minimalizmus v cestovaní a moderné technológie
Pri cestovaní sa snaží brať čo najmenej vecí, pretože „zavadzajú“. Stačí mu batoh. V mnohých krajinách je všetko lacnejšie ako doma, takže nemá zmysel ťahať so sebou zbytočnosti. V dnešnej dobe technológií je príprava na cestu omnoho jednoduchšia. Mapy v mobile ho navigujú pešo, po cestách aj po horách. Klasické sprievodcovské príručky využíva skôr na to, aby vedel, čomu sa vyhnúť, pretože miesta nimi spomenuté bývajú plné turistov.
Odľahlé miesta a autentické zážitky: Sibír, Island, Irak
Whiskyho záujem smeruje k odľahlým miestam, kde ešte žijú pôvodné kultúry so šamanmi, ako napríklad na Sibíri. Zaujímajú ho aj miesta ako Island, Namíbia, Antarktída či Irak. Tieto destinácie ponúkajú autentické zážitky, ktoré sa vymykajú bežnému turistickému ruchu.
Chorvátsko v marci: Skutočné zážitky mimo sezóny
Whisky sa vyhýba masovým turistickým destináciám aj v lete. Spomína na svoju návštevu ostrova Krk, kde sa „cez ľudí ani nedalo prejsť do vody“. Ubytovanie bolo obsadené, a tak kempovali v starom rozbúranom kostole. Oveľa radšej navštívil Chorvátsko v marci. Vtedy je všetko „skutočné“, na pobreží si sadne do krčmičky, kde sedia „skutoční Chorváti a nie turisti“. Tieto zážitky mu prinášajú hlbší kontakt s miestnou kultúrou a autenticitou.
Cestovateľské leto a plány do budúcnosti
Leto Whiskyho bolo plné cestovania. Navštívil Gruzínsko a národné parky v USA. Po ceste domov odohral koncert s kapelou Mňága a Žďorp v Londýne. Svojej vášni pre cestovanie sa venuje aj prostredníctvom „cestovateľského kina“, ktoré plánuje rozbehnúť v novembri.
Lietanie: Sloboda a iný pohľad na svet
Whiskyho ďalšou vášňou je lietanie. K lietadlám mal blízko už od detstva, keďže jeho švagor pracoval na letisku v Nitre. Ako desaťročný trávil víkendy na letisku, pomáhal a za odmenu sa mohol previezť lietadlom. V pätnástich začal s plachtárskym výcvikom. Po odchode z Nitry a nástupe k hudbe na čas s lietaním skončil, no pred dvanástimi rokmi sa k nemu vrátil a lieta intenzívne.
Momentálne lieta na štvormiestnom kanadsko-rakúskom lietadle Diamond 40, ktoré opisuje ako „veľmi príjemné sofistikované lietadlo“. Hoci si lietadlo nekupuje a radšej si ho prenajíma v Trenčíne, kde je najväčšia letecká škola na Slovensku, jeho vášeň pre lietanie je neukojiteľná.
Čo sa deje, keď si človek sadne za knipel a vystúpi do vzduchu? „Je to fenomén, že keď je človek s lietadlom hore, na to, aby mohol pokračovať v živote, musí aj pristáť,“ hovorí. Vo vzduchu cíti istý druh slobody. S pohľadom na krásnu krajinu pod sebou si uvedomuje, aká škoda, koľko zla a hlúposti sa tam dole odohráva. „Ale keď som v lufte, ako keby sa ma to netýkalo. Kým ste hore, môže vám byť v zásade jedno, kto je vo vláde, čo sa tam dole deje, ste od toho akoby oslobodený,“ vysvetľuje. Škoda len, že po pristátí to zasa na človeka padne.
Bird strike a bezpečnosť letu
Počas lietania sa občas stretáva s vtákmi, hovorí sa tomu „bird strike“. Malé vtáky nie sú pre lietadlo nebezpečné, horšie by bolo niečo veľké ako bocian či hus. Tieto veľké vtáky sú však spravidla pomalé a pilot ich vidí z diaľky, takže sa im ľahko vyhne. Nebezpečnejšími môžu byť sokoly, ktoré sú rýchle a „machrujú“, no aj s nimi sa dá vyhnúť kolízii. Whisky nepozná prípad, že by v takomto lietadle došlo k fatálnym následkom kvôli vtákovi. Problém to môže byť pre veľké dopravné lietadlá s turbínami.
Ničenie lesov z vtáčej perspektívy
Z výšky vidieť aj ničenie lesov. Whisky spomína na smutné pohľady na Nízke Tatry okolo Čertovice, smerom na Kráľovu hoľu či na Kysuciach, kde sú lesy likvidované. Videné zhora, tieto javy nadobúdajú ešte desivejší rozmer.
Whiskyho život je dôkazom toho, že ľudské poznanie a uvedomenie si hodnôt nepoznajú hranice. Jeho cesty nie sú len dobrodružstvom, ale predovšetkým hľadaním pravdy o sebe a o svete okolo nás. Jeho posolstvo je jasné: vážiť si to, čo máme, hľadať jednoduché šťastie a cestovať, kým je ešte čas objavovať autentické a neporušené kúty našej planéty.