V posledných rokoch sme svedkami rozmachu minipivovarov nielen v Českej republike, ale aj u našich najbližších susedov na Slovensku. Jedným z takýchto podnikov, ktorý si získal pozornosť pivných nadšencov, je Bratislavský meštiansky pivovar (BMP). Jeho vznik predstavuje zaujímavý príspevok do slovenskej pivnej scény, ktorá je v porovnaní s českou stále v plienkach.
Zrod nového pivovaru v srdci Bratislavy
Príbeh Bratislavského meštianskeho pivovaru sa začal písať začiatkom roka 2010, keď sa brnianska firma BREWIA rozhodla pre spoluprácu pri spustení nového minipivovaru v slovenskej metropole. Do projektu sa pustil aj Petr Pramuk, dlhoročný pracovník v slovenskom pivovarníctve. Po úvodných fázach, ktoré zahŕňali overenie technológie a sanitáciu, sa začalo s výrobou prvého piva.
"Ak by niekto očakával, že sme na výrobu piva použili nejaký historický recept objavený v zrušenom pivovare kdesi za komínom, ako niekedy uvádzajú iné pivovary, tak touto cestou sme nešli," uvádza sa v jednom z komentárov. Namiesto toho sa stavilo na "osobné praktické skúsenosti a snahu vyrobiť pivo, ktoré zákazníkov osloví." Cieľom bolo vytvoriť pivo, ktoré bude špecifické pre pivovar, kde je vyrobené, a zároveň osloví zákazníkov svojimi charakteristickými vlastnosťami, najmä v prípade 12% svetlého ležiaka plzeňského typu.
Filozofia varenia piva a použitých surovín
Základná filozofia BMP spočívala v princípe "najprv pivo a potom otvorenie". To znamená, že sa kládol dôraz na varenie vlastného piva pred otvorením prevádzky pre verejnosť. Táto stratégia sa líši od niektorých iných, kde sa otvárajú reštaurácie ešte pred zprovoznením pivovaru.
Pri výrobe piva boli použité kvalitné suroviny: miestna upravená voda, slad z trnavskej sladovne, chmeľové granule žateckého poloraného červeňáku a násadné kvasnice dodané z Výskumného ústavu pivovarníckeho a sládkarskeho v Prahe. Tieto suroviny sú základom pre dosiahnutie požadovaného charakteru piva.
"Na výrobu piva sú použité kvalitné suroviny - miestny upravená voda, slad z trnavskej sladovny, chmeľové granule žateckého poloraného červeňáku, násadné kvasnice dodané VÚPS Praha," potvrdzuje jeden z komentárov.
Prijatie a prvé dojmy: Pozitíva aj kritika
Nová prevádzka si na seba pomerne rýchlo zvykla. Kapacita podniku je značná, no napriek tomu býva často plno. Čo sa týka fajčenia, podnik je rozdelený na nefajčiarsku a fajčiarsku časť, čo je v súčasnosti bežný štandard.
Pivo sa stretlo s rôznymi ohlasmi. Niektorí návštevníci ho hodnotili veľmi pozitívne, chválili jeho kvalitu a pitelnosť. "Pivo je fakt dobré, narozdiel od desiatky u Richtára Jakuba, ktorá robí hanbu minipivovarom," uviedol jeden z diskutujúcich. Iní zas poukazovali na absenciu pivných experimentov a nedostatočný počet vlastných pív. "Nepúšťajú sa do žiadnych pivných experimentov, jedno vlastné pivo je málo," zaznela kritika.
Otázka "nevlastného" piva a transparentnosť
Jednou z častých tém diskusií bola otázka, či pivo čapované pri otvorení bolo skutočne vlastné. V jednom z komentárov sa objavilo podozrenie, že čierne pivo bolo z Trnavy. Majitelia pivovaru však jednoznačne potvrdili, že pivo točené pri otvorení bolo vlastné, v danom pivovare vyrobené. Táto transparentnosť je dôležitá pre budovanie dôvery u zákazníkov.
"Na záver svojho zdělení Rudo vyslovil podozrenie, či-li točené pivo pri otvorení BMP bolo vlastné. Tak môžem jednoznačne potvrdiť, že pivo točené pri otvorení bolo vlastné, v danom pivovare vyrobené," uvádza sa v jednom z príspevkov.
Miestne pomery a porovnanie s Českom
V kontexte slovenského trhu s minipivovarmi je vznik BMP vítaným krokom. Na Slovensku je malých pivovarov stále málo a ich vzájomná spolupráca nie je vždy ideálna. "Na Slovensku je to veľmi slabé, 11 malých pivovarov je len kvapka a ani veľmi nechcú spolupracovať medzi sebou," konštatuje jeden z diskutujúcich.
V porovnaní s Českom, kde existuje oveľa viac minipivovarov, má slovenská scéna čo dobiehať. Mnohí slovenskí pivári radi cestujú do Čiech, aby si vychutnali atmosféru a rozmanitosť malých pivovarov. "Trochu vám aj závidíme toľko malých pivovarčekov a hlavne tú úžasnú atmosféru, ktorá tam poväčšine vládne, preto rád chodím do Čiech," píše sa v jednom z komentárov.
Cenová politika a cieľová skupina
Cena piva v Bratislavskom meštianskom pivovare bola tiež predmetom diskusie. Niektorí návštevníci ju považovali za vyššiu v porovnaní s českými minipivovarmi. "Mne sa zase nepáči cena piva v BA mini. Chápem, že sú nové a potrebujú čo najviac peňazí, ale… v Česku sa mi zdá cena v mini teda nižšia! Je to potom na inú klientelu, než pre seriózneho pivára." Táto cenová hladina môže naznačovať, že podnik cieli aj na inú klientelu, než len na tradičných pivárov.
Finančné aspekty a budúcnosť
Podľa dostupných informácií sa Bratislavský meštiansky pivovar nachádzal v portfóliu realitnej kancelárie už od jesene 2021. Prevádzka bola ponúkaná s kompletným vybavením, vrátane technológie na výrobu piva. Kapacita interiéru bola 400 miest a v záhrade 250-300 miest. Ročné tržby pred pandémiou presahovali päť miliónov eur.
Pandémia koronavírusu pravdepodobne značne skomplikovala situáciu prevádzkovateľom. V roku 2020 spoločnosť zaznamenala stratu a pokles tržieb. Firma mala tiež dlhy a nedoplatky voči štátu. Napriek týmto výzvam, Bratislavský meštiansky pivovar predstavuje dôležitý míľnik v rozvoji remeselného pivovarníctva na Slovensku a jeho príbeh bude naďalej sledovaný s pozornosťou.
tags: #staromestsky #pivovar #vysoka