V srdci českej krajiny, v malebnom meste Loket, sa prelína bohatá história s modernými tradíciami. Jedným z najvýraznejších prvkov tejto mozaiky je pivovarníctvo, ktorého korene siahajú až do stredoveku. Práve v Lokti sa v roku 2006 obnovila dávna tradícia varenia piva, ktorá bola kedysi neoddeliteľnou súčasťou života mesta.
Znovuzrodenie tradície varenia piva v Lokti
História piva v Lokti je dlhá a fascinujúca. Mesto malo právo variť pivo udelené už samotným Janom Luxemburským. Toto výsadné právo bolo v roku 1352 potvrdené jeho synom, cisárom Karolom IV. Pivo sa v Lokti varilo nepretržite až do roku 1953. Po dlhých rokoch, v roku 2006, sa táto tradícia opäť vzkriesila. Nový Loketský pivovar vznikol v priestoroch pôvodnej sladovne, ktorá dnes slúži ako pivnica. V januári 2011 došlo k rozšíreniu priestorov a pivovarnícky hotel začal ponúkať širší sortiment vlastných pív.
Pivá z minipivovaru Loket sú vyrábané výhradne z najlepších českých surovín, pochádzajúcich zo Žateckej oblasti. V pivovare sa dodnes snažia zachovávať tradičné metódy výroby piva, čo zaručuje jeho autentickú chuť a kvalitu. Okrem vynikajúceho piva sa návštevníci môžu tešiť aj na guterský servis a viacjazyčné poradenstvo, pričom na čape sú vždy štyri druhy piva.
Svätý Florián a jeho spojenie s pivovarníctvom
Ďalšou významnou turistickou atrakciou v Lokti je rodinný pivovar Svätý Florián. Tento pivovar nadväzuje na dlhoročnú tradíciu varenia piva v meste a stáva sa tak neoddeliteľnou súčasťou jeho pivovarníckeho dedičstva.
V stredoveku mali kláštory často výsadné právo variť pivo, čo bola významná remeselná a ekonomická činnosť. Prvým cisterciánskym kláštorom, ktorý založil pivovar, bol kláštor La Trappe v Soligny, a to už v roku 1685. Tradícia trapistického rádu sa postupne šírila mimo hraníc Francúzska a s novými kláštormi vznikali aj nové trapistické pivovary.
Trapistické pivá sú preslávené nielen svojou jedinečnou chuťou, ale aj prísnym dodržiavaním starých receptúr a tradícií. Značka "Real Trappist" dnes chráni nielen pivo, ale aj vína a syry, pričom zaručuje ich kvalitu a pravý pôvod. Kvalita piva je neustále monitorovaná, čo potvrdzuje jeho výnimočnosť. Všetky trapistické pivá sa radia medzi kláštorné pivá, pričom každý kláštor má svoje vlastné pomenovanie pív. Len sedem kláštorov na svete má právo variť pivo s označením "trapistické".
Loket: Mesto s hradom a bohatou minulosťou
Samotný Loket a jeho majestátny hrad sú ďalšou neodmysliteľnou súčasťou lokálneho dedičstva. Hrad Loket sa nachádza v nádhernom prostredí, v údolí rieky Ohře, len 12 kilometrov od Karlových Varov. Táto honosná pevnosť patrí medzi najstaršie stavby v Českej republike a dnes slúži ako múzeum, ktoré autentickým spôsobom približuje atmosféru stredoveku.
Hrad a historická časť mesta Loket sú postavené na žulovom kopci, takmer úplne obklopenom riekou Ohře. Presné údaje o staviteľovi hradu nie sú známe. Podľa niektorých názorov ho dal postaviť kráľ Václav II., podľa iných cisár Fridrich I. Barbarossa. Dodnes viditeľná rotunda mohla byť postavená už v 12. storočí.
Zámok pôvodne slúžil na ochranu obchodných ciest do Prahy. Začiatkom 13. storočia vznikla osada vedľa hradu, ktorá sa neskôr rozrástla na kráľovské mesto. Vďaka rozšíreniam a úpravám sa gotický hrad premenil na pevnosť, ktorá bola považovaná za "kľúč k českému kráľovstvu". Hovorilo sa, že kto dobyje Loket, podmaní si celú krajinu.
V roku 1788 Habsburgovci premenili hrad na väznicu. Prestavby trvali až do roku 1822, počas ktorých bol zbúraný palác vedľa veže. Nádherné, no drsné kamenné múry hradu dodnes uchovávajú ozveny vzdychov, plaču a utrpenia bývalých väzňov.
V rozsiahlych priestoroch hradu si návštevníci môžu pozrieť stovky zaujímavých exponátov z jeho dlhej histórie. Môžu obdivovať historický nábytok, zbrane, porcelán, riad, starú loketskú lekáreň a drevené plastiky. Okrem vzácnych minerálov je možné vidieť aj legendárny železný meteorit.
Loketský meteorit: Kozmický hosť s magickými vlastnosťami
Loketský meteorit je jedným z najstarších meteoritov na svete, ktorého pád je podrobne zdokumentovaný. Podľa historických prameňov meteorit zasiahol nádvorie hradu Loket v roku 1400 (niekde sa uvádza rok 1422). Jeho nárazová hmotnosť bola približne 107 kg a mal veľkosť a tvar "konskej hlavy". Loketskému meteoritu sa v minulosti pripisovala magickú sila a je opradený mnohými legendami.
Dominantou hradu je mohutná, 21 metrov vysoká veža, ktorá ponúka jedinečný výhľad na pôvabné mestečko Loket a údolie Ohře. Neďaleko loketskej barokovej radnice na námestí sa nachádza honosný barokový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice od sochára Johanna Karla Stülpa z roku 1719.
V romantickom prostredí podhradského priestoru, pred nádhernou scenériou vysvieteného zámku týčiaceho sa vysoko nad riekou Ohře, sa rozprestiera jedinečný prírodný amfiteáter. V ňom sa konajú rôzne kultúrne podujatia, divadelné a operné predstavenia, koncerty a festivaly.
Top 5 tajemství hradu Loket, která neznáte #history #funfacts #duchoš
Okolie Lokta: Poklady kultúry a histórie
Ak sa rozhodnete preskúmať okolie Lokta, určite by ste nemali vynechať nasledujúce miesta, ktoré ponúkajú bohatú históriu, kultúru a prírodné krásy:
- Passau: Mesto troch riek - Dunaja, Innu a Ilzu. Dom sv. Štefana s najväčším kostolným organom na svete.
- Engelszell: Jediný rakúsky trapistický kláštor s bohatou históriou. Kláštorný kostol postavený v rokokovom štýle.
- Linz: Hlavné námestie s 20 metrov vysokým stĺpom Najsvätejšej Trojice. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie na kopci Pöstlingberg.
- St. Florian: Kláštor augustiánov s Mramorovou sálou, obrazovou galériou a knižnicou.
- Enns: Najstaršie mesto v Rakúsku s námestím Hauptplatz a hodinovou vežou. Bazilika St. Laurenz s vykopávkami z rímskeho Lauriacum.
- Grein: Staré mestečko s rokokovou stavbou - najstaršie meštianske divadlo v Rakúsku.
- Artstetten: Zámok Artstetten, miesto atentátu na Františka Ferdinanda d’Este.
Tieto miesta predstavujú fascinujúcu mozaiku európskej histórie a kultúry, ktorá stojí za objavovanie.
Slovenská Pivná Korunka: Ocenenie kvality slovenských pív
Na Slovensku sa každoročne udeľuje prestížna pivná súťaž Slovenská Pivná Korunka, ktorú organizuje Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. V tejto súťaži sa stretávajú pivá z nadnárodných aj remeselných pivovarov v niekoľkých kategóriách, pričom najlepšie z nich získavajú titul Zlatej pivnej korunky.
Slovenskí výrobcovia môžu prihlásiť všetky svoje značky, s výnimkou pív vyrábaných na základe licencie. Cieľom súťaže je propagovať a oceňovať kvalitu a profesionalitu pri výrobe slovenských pivných značiek. V posledných šiestich rokoch sa medzi víťaznými remeselnými pivami objavili najčastejšie pivá z Holíčskeho pivovaru Wywar, ktorý získal až 18 ocenení.
V kategórii Osobnosť slovenského pivovarníctva a sladovníctva bolo udelené ocenenie In memoriam Ing. Jozefovi Štoffovi, ako aj ďalšie tri ocenenia pre Ing. Milana Lapišáka, Ing. Imricha Alaxa a JUDr. Štefana Karšaya.
Breznianska mestská veža: Symbol mesta s bohatou históriou
Každé mesto či mestečko sa chce pýšiť niečím jedinečným a závideniahodným. Brezno sa hrdí niečím, čo by ste v zozname dominánt s veľkým "D" pravdepodobne nečakali - najnižšou vežou. Táto mestská veža má za sebou pohnutú históriu, ktorá je neodmysliteľne spojená s osudmi mesta.
V prvej tretine 18. storočia zdobila breznianske námestie zástavba domov, radnica a v tom čase neodmysliteľný prevýchovný prostriedok - klietka hanby. Historické dokumenty priamo nespomínajú výstavbu veže, ale až jej rekonštrukciu v rokoch 1766 - 1767. Prítomnosť mestskej veže dokladá aj veduta mesta z roku 1772, v ktorej autor okrem iných budov zachytil aj výraznú vežovitú stavbu uprostred námestia.
Brezňania sa však zo zrekonštruovanej veže netešili dlho. V apríli 1779 sa stala obeťou ničivého požiaru, ktorý zasiahol 113 domov a 15 verejných budov, vrátane radnice, hostinca a pivovaru. Popolom ľahol aj farský kostol Panny Márie vrátane zvonov, ktoré sa vplyvom obrovského tepla roztavili.
Materiál z rumoviska veže bol neskôr použitý na výstavbu mestskej nemocnice a chudobinca. Ešte takmer storočie pripomínal nápis na múre nemocnice: „Turris eram, celeresque dies, noctenusque notaban. Jam sum medicis, hospita facta domus.“ - „Bola som vežou, utekajúce dni a noci som označovala. Teraz som sa stala domovom lekárov.“
Na mieste zhorenej mestskej veže bola vybudovaná náhradná drevená stavba slúžiaca ako zvonica. Svoj účel plnila aj po tom, čo šesť rokov po požiari postavili v jej blízkosti nový rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie.
Snaha nahradiť chátrajúcu drevenú zvonicu novou, ktorá by po nepríjemnej skúsenosti s ohňom slúžila aj ako strážnica, vznikla z iniciatívy zvonára Alexandra Salamína v roku 1814. Rozpočet na jej výstavbu schválil mestský magistrát o dva roky neskôr, ale na potvrdenie výstavby Uhorskou kráľovskou komorou čakali Brezňania ešte deväť rokov.
Základný kameň novej veže položili v roku 1830 približne na mieste prvého kostola. Dohľad nad výstavbou bol zverený kamenárskemu majstrovi Leopoldovi Gašpercovi a majstrovi murárovi Vavrincovi Hronovi. Tí o tri roky neskôr odovzdali mestu do užívania kónickú kamennú päťpodlažnú stavbu s pôdorysom 100 m², týčiacu sa do výšky 31 metrov.
Jej najstaršou súčasťou a zároveň pamätníkom predošlej drevenej zvonice je zvon z roku 1780 zasvätený sv. Jozefovi Kalazanskému. Plášť zvona zdobí erb mesta Brezno. Tri menšie zvony s menom Svätý Florián (580 kg) s nápisom „Svätý Florián, chráň nás od škody a ohňa“, Svätý Vendelín (383 kg) s prosbou „Svätý Vendeline, žehnaj prácam naším“ a Svätý Michal (139,5 kg) s textom „Svätý Michale, neopusť nás v boji“ pribudli v roku 1924.
Pri obnove veže na prelome 19. a 20. storočia sa zvažovalo aj vybudovanie ochodze po vonkajšej fasáde. K realizácii však nedošlo, možno aj následkom tragickej udalosti počas renovačných prác v roku 1903.
Breznianska mestská veža, projektovaná ako strážnica a zvonica, mala ako jediná na Slovensku vyhradený byt pre hlásnika a strážnika v jednej osobe. Poslednou známou obyvateľkou krátko po druhej svetovej vojne bola zvonárka, vdova Giertlová so svojimi synmi. Objekt bol v tom čase bez elektriny a kúrenia.
Podobne ako iné strážne veže na Slovensku, aj breznianska stratila s rozvojom telekomunikačnej techniky svoje opodstatnenie. Zostala len zvonicou rímskokatolíckej cirkvi. Čiastočnej renovácie vnútorných a vonkajších priestorov sa jej dostalo s príchodom nového milénia.
Pre tých, ktorí sa odvážia vystúpiť po deväťdesiatich troch strmých schodoch, ponúka veža niekoľko bonusov. Návštevníci si môžu pozrieť expozíciu Horehronského múzea venovanú osobnosti gen. M. R. Štefánika a príbehu jeho sochy. Odmenou po prekonaní piatich podlaží budú aj panoramatické pohľady na mesto a okolie z bývalého bytu zvonára.
Breznianska mestská veža "žije" s Breznom a jeho obyvateľmi už bezmála dve storočia. Stala sa neodmysliteľnou súčasťou jeho panorámy a symbolom mesta. Jej silueta zdobí umelecké diela aj turistické magnetky. Bola nemým svedkom významných dejinných udalostí, ticho pozorovala zmeny režimov, pochody armád a demonštrácie, rovnako ako športové zápolenia či preslávené jarmoky. V jej drsných kamenných múroch je zapísaného omnoho viac, než sa dá opísať slovami.