Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) je kľúčovým hráčom v monitorovaní a formovaní globálneho vinárskeho sektora. Jej správy odhaľujú komplexnú realitu, ktorej čelí vinohradníctvo a vinárstvo po celom svete, od klimatických zmien až po dynamiku svetového obchodu. V posledných rokoch sa sektor stretáva s rastúcimi výzvami, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a obchod s vínom, pričom klimatické zmeny sa stávajú najvýznamnejším faktorom.
Globálne trendy a výzvy v sektore viniča a vína
Správa generálneho riaditeľa OIV, Johna Barkera, odhalila náročné obdobie pre globálny sektor viniča a vína v roku 2023. Celosvetová plocha vinohradov zaznamenala pokles o 0,5 % na 7,2 milióna hektárov. Tento pokles bol čiastočne spôsobený extrémne klimatickými podmienkami a rozšírenými hubovými ochoreniami, ktoré vážne ovplyvnili úrodu po celom svete. Výsledkom bola historicky najnižšia celosvetová produkcia vína na úrovni 237 miliónov hektolitrov, čo predstavuje pokles o 10 % v porovnaní s rokom 2022.
Celosvetová spotreba vína v roku 2023 sa odhaduje na 221 miliónov hektolitrov, čo zodpovedá poklesu o 2,6 %. Svetový obchod s vínom bol výrazne ovplyvnený rastom cien. Napriek týmto výzvam sa vinársky sektor dynamicky vyvíja. Svet sa už dávno globalizoval aj vo výrobe a predaji vína. Európske vinárske krajiny, predovšetkým Francúzsko, Taliansko a Španielsko, si stále udržiavajú dominantnú pozíciu. Dynamika rastu vinárov z Nového sveta, ako sú Južná Amerika, USA, Austrália a Nový Zéland, však vzbudzuje rešpekt. Okrem toho sa na scéne objavil nový významný hráč - Čína.
Čína: Nový hráč na svetovej vinárskej scéne
Vstup Číny na svetovú vinársku scénu predstavuje zaujímavý vývoj. Prvý kontakt s Čínou prebiehal pred 25 rokmi, keď sa nadviazala spolupráca s družstvom Československo-čínskeho priateľstva v provincii Hebei. Toto družstvo, ktoré malo kedysi 25-tisíc obyvateľov a dokonca aj dvojhektárový vinohrad, sa neskôr transformovalo na industriálny park a stalo sa súčasťou okresného mesta Cangzhou.
Podívejte Se Jen, Co Ti Číňané Postavili!
Záujem čínskeho vedenia o slovenské vinice a víno viedol k vytvoreniu spoločného slovensko-čínskeho podniku Zhongjie Nitra Winery. Tento podnik, s modernou technológiou z EÚ a ambíciou vysadiť 90 hektárov viníc, čelil výzvam spojeným s transformáciou družstva na priemyselný park. Napriek tomu sa biznis pred pandémiou rozvíjal a dosiahol predaj okolo 100-tisíc fliaš. Na podporu predaja vín sa organizuje súťaž vín Čína - Európa, ktorá spája európskych a čínskych vinárov a univerzity. Je zaujímavé, že takmer 90 % výsadieb v tomto projekte tvoria červené vína.
Transformácia vinárstva v strednej a východnej Európe
Vinárstvo v strednej a východnej Európe prešlo za posledných 35 rokov výraznou transformáciou. Zatiaľ čo Maďarsko zaznamenalo silnú a adresnú pomoc pre svoj vinársky sektor, krajiny ako Slovensko, Rumunsko a Bulharsko utrpeli nezvládnutou transformáciou. Na Slovensku došlo k strate približne dvoch tretín výmery vinohradov, pričom podiel slovenskej produkcie na svetovej je takmer nemerateľný. Prebytky európskeho či novosvetského vína zaplavujú slovenské obchodné siete, zatiaľ čo slovenské vinohradníctvo sa dostáva do pozície folklóru. Ceny hrozna a vína nekryjú náklady a dovozy zahraničných vín s lepšími cenami situáciu komplikujú. Európski dominantní hráči ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko dostávajú citeľnú pomoc z verejných zdrojov, zatiaľ čo pomoc na Slovensku je minimálna.
Klimatické zmeny a ich vplyv na vinohradníctvo
Globálne otepľovanie predstavuje vážny faktor, ktorý ovplyvňuje vinárske krajiny po celom svete, vrátane Slovenska. Zatiaľ čo sa často hovorí o príležitostiach pre rastúcu kvalitu červených vín vďaka väčšiemu množstvu slnka, existujú aj nebezpečenstvá v podobe jarných mrazov. Deštrukčné mrazy, ako napríklad v roku 2017, spôsobili vinohradníkom značné škody, pričom od štátu sa nedočkali odškodnenia. Zmena klímy je reálnym faktom, ktorý mení vinohradnícku mapu Európy, čoho dôkazom je aj vysádzanie vinohradov v Poľsku.
Zmena klímy prináša zvýšené teploty, extrémne suchá, krúpy, požiare a prívalové dažde. Tieto javy ovplyvňujú celý rastový cyklus viniča, čo vedie k vyššiemu obsahu alkoholu, nižšej kyslosti a menej rafinovaným trieslovinám. Miernejšie zimy spôsobujú predčasné pučanie révy, ktoré je potom zraniteľné voči náhlym ochladeniam. Lesné požiare môžu zničiť vinice a zapríčiniť šírenie dymu, ktorý znehodnocuje vína. Nedostatok vody, najmä v regiónoch ako Južná Afrika, Austrália a USA, predstavuje ďalší vážny problém. Intenzívne krátke zrážky často neprispievajú k akumulácii vlhkosti v pôde. Krúpy sú ďalším ničivým prvkom extrémneho počasia.
Napriek týmto výzvam existujú nástroje, ktoré vinári môžu využiť na zmiernenie vplyvu počasia. Bordeaux napríklad schválilo používanie šiestich nových odrôd hrozna, vrátane Touriga Nacional. Výrobcovia vyhľadávajú stredomorské odrody a experimentujú s rôznymi klonmi existujúcich odrôd, ktoré dozrievajú neskôr. Pestovatelia tiež môžu vytvárať chladnejšie podmienky výsadbou na rôzne orientovaných svahoch alebo vo vyšších nadmorských výškach.
Slovenské vinohradníctvo a jeho postavenie vo svetovom kontexte
Slovenské vinohradníctvo je v hlbokej depresii a čelí vážnym výzvam. Ceny hrozna a vína nekryjú náklady, zatiaľ čo dovozy zahraničných vín s lepšími cenami komplikujú situáciu. Pomoc vinohradníckemu a vinárskemu sektoru na Slovensku je minimálna v porovnaní s inými krajinami EÚ. Podiel Slovenska na svetovej produkcii vína je len 0,12 %. Na Slovensku je evidovaných 18 000 vinohradníkov a viac ako 500 výrobcov vína, ktorí produkujú viac ako 4800 druhov vína. Kvalita slovenských vín však postupne narastá, čo dokazujú aj výsledky na medzinárodných súťažiach, kde slovenské vína získali 480 medailí.
V súvislosti s potravinovým vlastenectvom sa zdôrazňuje potreba podpory domácich produktov. Slovenská spoločnosť sa však odnárodňuje a zabúda na svoju identitu, pričom víno môže slúžiť ako prostriedok identifikácie s krajinou. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo treba robiť inak, a bojovať za veci, ktoré tvoria prirodzenú súčasť krajiny.
Budúcnosť svetového vinárstva: Prognózy a adaptácia
Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) odhaduje, že v roku 2025 sa na svete vyrobí približne 232 miliónov hektolitrov vína, čo je asi o tri percentá viac než vlani. Tento rast je však skôr návratom z dna než návratom na výslnie. Za miernym nárastom stoja priaznivejšie podmienky v Taliansku, Španielsku a Južnej Amerike, ktoré v roku 2024 trpeli suchom či mrazmi. Extrémne počasie sa stáva novou realitou. Francúzsko hlási druhý rok po sebe produkciu na historických minimách, čo paradoxne môže viesť k stabilnejším cenám a menšiemu tlaku na prebytky.
Európa si naďalej drží dominantnú pozíciu, ale najväčšie prírastky zaznamenávajú krajiny južnej pologule ako Čile, Argentína a Austrália. Ak sa prognózy naplnia, mohli by sme sa dočkať vín, ktoré zaujmú charakterom, nie kvantitou.
V roku 2023 dosiahla globálna produkcia vína historické minimum. Podľa OIV, ktorá združuje 50 členských štátov pokrývajúcich 75 % svetovej plochy viníc, je zmena klímy najväčšou výzvou pre odvetvie. V EÚ sa produkcia vína v roku 2023 znížila o 10 %. Niektoré krajiny, ako Taliansko, zaznamenali pokles o 23 %, zatiaľ čo iné, ako Francúzsko, hlásia nárast. Odborníci varujú, že pravidelné suchá by sa mohli stať do polovice storočia "novým štandardom" v Stredomorí.
Pri príležitosti seminára "Úspechy a výzvy slovenského vinohradníctva a vinárstva vo svetovom kontexte" v roku 2018, ktorý organizoval Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS), sa zdôraznila potreba adaptácie na meniace sa globálne podmienky. Generálny riaditeľ OIV Jean-Marie Aurand ocenil kvalitu slovenských vín.
Správa OIV z roku 2017 uviedla, že celková produkcia vína dosiahla 250 miliónov hektolitrov, čo predstavuje pokles o 8,6 % oproti roku 2016. Taliansko, Francúzsko a Španielsko zostali poprednými svetovými producentmi. Svetový obchod s vínom zaznamenal pozitívne čísla, najmä vďaka rastu vývozu šumivého vína.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 sú členské štáty EÚ povinné viesť vinohradnícky register na monitorovanie a kontrolu výrobného potenciálu. Na Slovensku predstavuje zberová plocha 8872 hektárov a vyrába sa 300 tisíc hektolitrov vína.
Významní výrobcovia na južnej pologuli, ako Austrália, Argentína, Čile, Južná Afrika a Brazília, zaznamenali pokles produkcie o 10 až 30 %. Španielsko, napriek poklesu produkcie, si udržalo pozíciu tretieho najväčšieho výrobcu vína na svete. Spojenie extrémnych poveternostných podmienok so zmenou klímy je nevyhnutné pre pochopenie súčasných výziev.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je nevyhnutné, aby sa vinársky sektor, vrátane Slovenska, adaptoval na nové podmienky, investoval do inovácií a hľadal udržateľné riešenia na zabezpečenie svojej budúcnosti.