Afrika je kontinentom neustálych prekvapení, a to aj po desiatich návštevách. Každý roh a každá minúta prinášajú niečo nové, čo prekonáva aj tie najdivokejšie očakávania. S náročným úvodom a presunom na juh krajiny do Bafousamu sa začína ďalšia kapitola v tomto fascinujúcom príbehu. Hoci sa zdalo, že po náročnom presune bude nasledovať oddych, realita bola iná. Prekvapenia Afriky sa objavujú na každom kroku.
Bafousam: Mesto Kontrastov
Úvodný deň pred etapou v Bafousame začal sľubne. Kvalitná strava, bohatý výber zeleniny a ovocia dodali energiu. Avšak, náročný a stresujúci presun sa podpísal na zdraví. Začínajúce ochorenie postihlo nielen mňa, ale postupne aj Ivana, Lukáša a manažéra Freda. Po dlhšom váhaní som večer nasadil antibiotiká, pretože etapa bola spojená s hrozným trápením kvôli zapálenému hrdlu a prieduškám.
Štart etapy v Bafousame nás privítal vynoveným industriálnym mestom. Kedysi sa medzi cyklistami šírilo prirovnanie "tá cesta je rozbitá ako v Bafousame", no opak je pravdou. Po rokoch frézovania a prác je asfalt v Bafousame v perfektnom stave. Tento rok sa nikto neopakuje minulé faux pas, keď Lacove rozdávanie medailí pred štartom vyvolalo davovú hystériu. Vtedy zasiahla polícia, aby situáciu upokojila.
Etapa sa začala svižne, no po obrátke sa nič výrazné nedialo. Pri návrate späť však Paľo narazil na hada, ktorý ho vyviedol z tempa. Hoci sa mu nepodarilo odpútať od pelotónu, mne sa podarilo stratiť kontakt. Chorý a vyčerpaný som dorazil do cieľa so stratou 12 minút. Lukáš statočne bojoval v úniku s Francúzom, no smolne bol dostihnutý kilometer pred cieľom.
Po etape prišiel čas na zaslúžený odpočinok. Po obede sme sa rozhodli vybrať na výlet do mesta Bafousam. Je to industriálne centrum s obrovským trhom s priemyselným tovarom, ktorý priťahuje ľudí z okolia. V miestnej pekárni sme si dopriali obľúbené jogurtové mlieko, ktoré sa ukázalo ako účinný liek proti zažívacím ťažkostiam, s množstvom prírodných probiotík. Popíjali sme pivo a maltu. Zo žartu sme nechali kontakt na náš hotel miestnej čašníčke. Naše prekvapenie nastalo, keď sa o polnoci, mierne podnapitá, dotackala do hotela. Očakávala zrejme vzrušujúcu noc, no všetci už unavení spali. Ivan sa o ňu postaral, no kvôli jazykovej bariére sa ďaleko nepohli. Nakoniec prišiel na pomoc francúzsky tímový manažér, ktorý sa o ňu postaral.
Bafanga a Mbangy: Pohľadnice z Kamerunu
Ďalšia etapa začala v Bafange, čo znamenalo ranný presun a 125 km do Mbangy. Etapa bola výborná, s prevažne klesajúcim profilom. Kamerunskí pretekári vzorne spolupracovali pre lídra pretekov Yvesa Ngocka. Pred cieľom sa odpútal Švajčiar Mercier a etapu vyhral. Takmer všetci prišli v hlavnom poli v čase víťaza.
1.etapa cyklistických pretekov za nami
Limbe a Úpätie Mt. Cameroun: Medzi Bohmi a Lávou
Po etape nás čakal presun do prímorského turistického mestečka Limbe, kde bol aj štart nasledujúcej etapy. Limbe leží na úpätí sopky Mt. Cameroun (Mt. Fako alebo Mongo ma Ndemi), najvyššieho bodu krajiny s 4040 m n. m. Podľa miestnych povier je sopka sídlom mužského božstva Efasa Moto. V minulosti sa na jeho počesť obetovali albíni. Efasa Moto údajne ničí každého, kto príde na horu so zlým úmyslom alebo s amuletom zvaným zhuzhu. Traduje sa, že na úpätí rastie najchutnejšia cukrová trstina, ktorú môže ochutnať každý s dobrým úmyslom, no nesmie si ju vziať so sebou. Trestom je smrť.
Každoročne sa na Mt. Cameroun koná tradičný beh do vrchu. Predchádzajúci víťaz, nigérijský pretekár, po víťazstve náhle skolaboval a zomrel. Miestni to vysvetlili tým, že mal pri sebe zlý amulet alebo užíval doping, za čo ho miestne božstvo potrestalo smrťou. Zjavne najlacnejšia dopingová kontrola.
Posledný výbuch sopky bol zaznamenaný v roku 1999, keď sa láva vliala do mora. Miestni však tvrdia, že Efasa Moto sa iba spojil so svojou ženskou božskou elementárnou silou v mori a pri žiadnom výbuchu nedošlo k strate ľudských životov. Lávové podhorie je veľmi úrodné a dokáže uživiť miestny ľud.
Etapa z Limbe do Kumbe bola masaker. Ihneď po štarte nasledovalo stúpanie na podhorie Mt. Cameroun, ktoré rozdelilo pole. Ja, zmáraný chorobou a na antibiotikách, som ostal v poslednej skupine. Márne som sa snažil stiahnuť stratu. Keď ma obiehal malý autobusík, žiadal som o vodu. Šofér ochotne podal, chytil som sa okienka a prosil o pomoc. Staré ženy protestovali proti neférovej hre, argumentujúc, že aj Cavendishovi na Tour de France pomáhajú. Keď som im vysvetlil, že som chorý a musím prísť do cieľa, pochopili a pomohli mi posunúť sa o 50 metrov. S novou nádejou som sa z posledných síl dostal do skupiny. Po preklopení stúpania naša zhruba desaťčlenná skupina začala neuveriteľne spolupracovať. V cieli sme mali len 19 minút stratu, čo bolo prijateľné, keďže sme išli celú etapu sami. Ivan bojoval o víťazstvo v prvej skupine, no skončil šiesty.
Kumba a Prvomájové Zábavy: Nečakané Stretnutia
Po obede v Kumbe sme sa vybrali do mesta a zažili dva skvelé zážitky. Kumba je podobne ako Bafousam priemyselné centrum anglicky hovoriacej časti Kamerunu. Predáva sa tu predovšetkým priemyselný tovar a je tu veľa dielní a opravovní. Ľudia sa podobajú Nigérijčanom a rozprávajú po anglicky.
V miestnej krčme nás zaujal pánko vysoký asi 1,45 m s detským hláskom. Rozložil si tranzistor, vyzliekol sa a začal predvádzať svoje cirkusové umenie. Bol ako z gumy, ruky prevliekal cez seba akoby nemal kĺby. Po vystúpení sme mu kúpili pivo, dali drobné a prispeli na batérie do tranzistora. Sťažoval sa na svoje štyri ženy a neustále doťahovanie. Keď ukázal občiansky preukaz, neveril som vlastným očiam.
Po ceste domov sme videli druhú atrakciu - komerčnú cirkev. Dom s oltárom a lavicami, kde kňaz vrieskal a hodil sa o zem, vykrikujúc o božej sile. Ľudia vyzerali ako v tranze. Návštevníkov bolo málo. Pred budovou operoval "nadháňač", ktorý lákal ľudí dnu. Snažil sa prehovoriť aj nás, no odmietli sme. Takýchto cirkví a siekt je v Afrike neúrekom, snažia sa získať peniaze od nevzdelaných Afričanov sľubom večnej spásy. Ich herecké výkony spôsobovali európskemu pozorovateľovi skôr mozgovú zástavu.
1.etapa cyklistických pretekov za nami
Douala a Kribi: Zápas s Horúčavou a Nešťastnými Nehody
V nasledujúcej rovinatej etape do Doualy išiel celý pelotón pohromade. Pred cieľom zaútočila malá skupina, v ktorej bol aj Polievka. Po ich dostihnutí sa špurtovalo. Milan skončil tretí a získal prvé UCI body. V Douale nie je toho veľa vidieť. Je to priemyselné centrum a najdôležitejší prístav vo východnej časti západnej Afriky. Je tu mnoho belochov-obchodníkov a čiernych cudzincov z okolitých krajín.
Ďalší deň ráno nás čakala predposledná, najdlhšia etapa - 165 km z Doualy do Kribi. Cieľ bol v nádhernom prímorskom letovisku Kribi, kde nás čakal deň voľna pred poslednou etapou. Etapa mala tradičný priebeh, celá po rovine, no slnko bolo veľmi ostré a silné, pri vysokej vlhkosti sa človek neustále potil. Dlhý pobyt vo vysokej teplote mohol spôsobiť úpal. Natierali sme sa krémom s ochranným faktorom 30, niektorí aj 50. Ako osvieženie bolo prejazd malým mestečkom, kde tisíce fanúšikov kričali na svojho hrdinu, Kamerunčana Ngkocka. Dvojica fanúšikov na skútri popri pelotóne narazila do pätníka a skončila v štrku. V cieli sme nezvládli záver, keď odišla dvojica Zaugg a Anderreg, ktorá si udržala náskok až do cieľa. Milan vybojoval štvrté miesto.
Po etape sme sa okamžite hodili do mora pri hoteli Atlantique. Hotel je priamo pri pláži s teplým morom, ideálne na regeneráciu. Jozef, ktorý už nebol v pretekoch, sa rozhodol ísť na tréning po trase pretekov. Vrátil sa celý krvavý. Počas dlhého 180 km putovania sa chcel chytiť mototaxikára, zamotali sa a Jozef spadol na asfalt. Jeho obrovská chrasta po páde v prvej etape sa strhla a krvavé miesta sa znova otvorili. Mototaxikár ho odviezol do Kribi. Jozefovi sa zdalo, že má nohy na niečom mäkkom. Pod sedadlom bol zabitý krokodíl. Zalakaný Jozef udrel hlavou o dvere starej Toyoty.
Deň Voľna v Kribi: Pigmeyovia, Kultúra a Nečakané Hovory
Deň voľna bol nabitý programom. Fred sa zúčastnil pretekov tímových manažérov, no po víťaznom preťatí pásky organizátori pridali ďalší okruh, aby nevyhralo Slovensko. Nakoniec vyhral francúzsky tréner. Juro so Sirom a Paľom chceli vidieť Pigmeyov. Vyprevadili sme ich na piroge k nádherným vodopádom Chutes, kde sme čakali pri pive. Po návrate boli sklamaní. Najbližšia pigmejská dedina bola ako skanzen. Pigmeyovia, podobne ako Masajovia v Keni, chodia do práce predvádzať domčeky z lístia. Dnes už používajú bežné nástroje a oblečenie. Tradične žijúcich Pigmeyov možno vidieť len hlboko vo vnútrozemí, čo by si vyžadovalo niekoľkodňové pádlovanie proti prúdu rieky do džungle.
Kamerunská vláda nevie presný počet obyvateľov lesa ani počet kmeňov a jazykových etník. Odhady sa líšia. Zaujímavé je, že aj dediny vzdialené len pár kilometrov si takmer vôbec nerozumejú a ich jazyky sú odlišné. Spája ich francúzština a "broken english".
Juro so Sirom dali miestnej dievčine moje telefónne číslo, pretože som jediný, kto vie po francúzsky, a chceli sa vyhnúť nepríjemnostiam z Bafousamu. Dozvedel som sa to až z ich rozprávania, keď som mal desať zmeškaných hovorov. Dievča bolo netrpezlivé a chcelo prísť, nájsť si bieleho frajera a zarobiť peniaze. Keďže vyvolávala nepretržite a nerozumel som jej ani slovo, musel som na deň vypnúť zvonenie.
Počas dňa voľna mal Lukáš vážne žalúdočné problémy.
Posledná Etapa do Yaounde: Víťazstvo a Návrat do Reality
Posledná etapa z Pumy do Yaounde bola náročná a kopcovitá. Hneď od štartu útočili skupinky a jednotlivci. Hnacím motorom bol Palo, neskôr aj sám a v skupine s ďalšími tromi pretekármi získali veľký náskok. Pelotón ich však nešťastne zrazil z cesty 500 metrov pred cieľom. V špurte mal najviac síl a taktickej vyspelosti Milan, ktorý splnil svoj sen. Po Palčákovi sa stal druhým Slovákom, ktorý vyhral na africkom Champs-Élysées.
Po preťatí cieľovej pásky v Yaounde na mňa opadlo všetko napätie. Bola to moja piata dokončená Tour de Kamerun, celkovo desiaty etapák v Kamerune. Rutinné pocity, no mám to tam neskutočne rád. Poznám Yaounde ako vlastné gate. Večer nás Claryse zaviedla do nového podniku. Išli sme ja so Sirom, ostatní ležali na izbách. Nočný bar uprostred chudobnej štvrte bol výborný s živou hudbou a skvelou atmosférou.
Posledný deň sme využili na nákupy a návštevu nášho kamerunského priateľa Daoudeho. Presťahoval sa do malej izbietky 3x2 metre, kde žije s manželkou a malou dcérou Yasmine. Nakúpili sme darčeky a dali Yasmine peniaze. Potom sme šli do mesta vymeniť vyhrané peniaze. V Afrike sa peniaze vyplácajú ihneď na ruku. V bankách bol zlý kurz, preto sme išli na trhovisko. Bohužiaľ, v nedeľu bolo zatvorené. Zavolali sme pánovi Ibe, ktorý mal malý butik s menárňou. Disponoval overovačom pravosti peňazí.
Poznámka k obsahu: Časť textu, ktorá sa týka hodnotenia pivníc v Prahe, bola zjavne vložená omylom a nesúvisí s hlavnou témou článku o cestovaní a cyklistike v Kamerune. Bola preto vynechaná, aby sa zachovala konzistentnosť a informačná hodnota článku.