V súčasnosti máme veľké šťastie, že máme na výber z rôznych druhov, farieb, chutí a vôní piva. No nebolo tomu vždy tak. O vzniku piva existujú rôzne legendy a dohady, a pravdepodobne objavenie piva vznikalo v približne rovnaký čas na mnohých miestach. Každopádne vývoj pivovarníctva bol ovplyvnený charakterom krajiny, jej klímou, obchodom a ekonomikou. Pivo je kvasený, slabo alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, vody a chmeľu pomocou pivných kvasiniek. Keďže všetky látky obsahujúce sacharidy (cukor, škrob) podliehajú prirodzenému procesu kvasenia, je veľmi pravdepodobné, že pivu podobné nápoje boli objavené nezávisle viacerými kultúrami na svete. Nápoj podobný pivu poznáme pravdepodobne už z Mezopotámie. Existuje 6 000 rokov stará sumerská tabuľka zobrazujúca ľudí, ako pijú slamkami nápoj zo spoločnej nádoby. V Izraeli našli dôkazy o výrobe piva spred 13 tisíc rokov. V januári 2021 bola v staroegyptskom meste Abydos objavená zatiaľ najstaršia výrobňa piva. Mohla by mať vek okolo 5 000 rokov. Pivo sa tam vyrábalo v 40 hlinených nádobách a celková jednorazová produkcia mohla dosahovať až 22 400 litrov.
Počiatky Pivovarníctva: Od Sumerských Farmárov po Babylonské Zákony
Hovorí sa, že staroveký sumerský farmár nechal svoju úrodu jačmeňa vonku, keď náhle začalo pršať. Potom, ako mu jačmeň zmokol, chcel ho vysušiť a jačmeň nechal na slnku. Týmto spôsobom sa mu náhodou podarilo vytvoriť „slad“. Jačmeň ktorý vznikol, totižto chutil lepšie resp. sladšie, pretože škrob obsiahnutý v jačmeni sa zmenil na cukor. Avšak samotný rok vzniku piva zostáva záhadou. Okolo r. 8000 p.n.l. Okolo r. 4000 p.n.l. - v Mezopotámii (dnešnom Iraku) boli objavené úlomky nádob s pozostatkami piva a hlinené tabuľky. Na týchto tabuľkách sú zobrazené skupinky ľudí, ktorí pijú pivo z džbánu pomocou dlhých slamiek. Okolo r. 3000 p.n.l. - bola v Epose o Gilgamešovi zmienka o pive. Okolo r. 2000 p.n.l. - zánik Sumerskej ríše, k moci sa dostal Babylon. Babylončania poznali 20 druhov pív, ktoré mali dokonca vlastnú značku. Babylonské pivá sa dobre predávali aj do Egypta, kde sa používalo ako potravina ale aj ako platidlo. Okolo r. 1700 p.n.l. - kráľ Chamurapi vydal prvé zákony, ktoré sa týkali piva. Boli v nich stanovené jednotlivé kvality piva a ich ceny a tiež aj tresty. Napr. Okolo r. 800 p.n.l. Okolo r. 400 p.n.l. - pivo si začínajú vyrábať aj Gréci. Okolo r. 50 p.n.l. - Julius Caesar dobil Galiu a neskôr ich pivo tzv. „cormu“, priniesol do V. Okolo r. Okolo r. 700 - rozmach varenie piva v Nemecku. Okolo r. 1000 - pivo sa intenzívne začína variť v nemeckých kláštoroch. Okolo r. 1400 - vznikajú prvé kláštorné pivovary s výčapom.
Ženský Element v Pivovarníctve a Zákony o Pive
Historici tvrdia, že vo väčšine starovekých civilizácií sa pivovarníctvu venovali ženy. Dokonca sumerské a babylonské kňažky boli jediné, ktoré mohli pivo vyrábať. V Egypte proces výroby piva riadili tiež ženy, ktoré sa starali o domácnosť. Egyptské ženy vynašli rôzne druhy piva, ktorými osviežovali robotníkov alebo boli určené na vývoz. Ľudia v tomto období, však museli prísť na to kedy a za akých okolností sa pivo kazí a ako zvýšiť jeho trvanlivosť. Okolo r. 1700 p.n.l. - kráľ Chamurapi vydal prvé zákony, ktoré sa týkali piva. Boli v nich stanovené jednotlivé kvality piva a ich ceny a tiež aj tresty. Tieto zákony naznačujú, že pivo už vtedy bolo dôležitou súčasťou spoločnosti a hospodárstva.
Reinheitsgebot a Priemyselné Inovácie
4.1516 - vojvoda Vilém IV. Bavorský vydal „Zákon o čistote piva“ (Reinheitsgebot), ktorý uvádzal, že na výrobu piva sa môže použiť iba voda, jačmeň a chmeľ. Tento zákon mal zásadný vplyv na nemecké pivovarníctvo a stal sa symbolom kvality a tradície. Rok 1841 - v Rakúsku p. Anton Dreher zakladá mnoho pivovarov. Na trh sa dostávajú spodne kvasené piva. Rok 1873 - p. Carl Balling vynaliezol chladničku. Rok 1881 - dánsky chemik a botanik Emil Christian Hansen, v laboratóriu pivovaru Calsberg poprvý krát uskutočnil množenie kultúrnych kvasiniek „čistého chovu“. Tieto technologické pokroky umožnili masovú produkciu piva a zlepšili jeho kvalitu a stabilitu.
Cesta India Pale Ale: Od Britských Kolónií po Americkú Renesanciu
Pivné špeciály sú čoraz obľúbenejšie aj pre našincov, ich história nie je vôbec fádna. Naši pivári čoraz viac preferujú poctivé remeselné špeciály, ktoré nielen zaženú smäd, ale spôsobia malý pivný sviatok. Vyberané receptúry sú inšpirované anglickými a americkými pivovarníkmi, ktorí celú revolúciu prípravy pív vrchným kvasením spustili. Každý dúšok nezameniteľnej chuti piva je malým krokom či skôr plavbou do prvopočiatkov pivných špeciálov, raziacich si cestu od hmlistých britských prístavov, aby skončili v spotených rukách moreplavcov, emigrantov či vojakov na indickej pevnine.
Dnes je už bežné natrafiť na legendárnu skratku IPA, čo je v preklade pivo India Pale Ale. Exotický názov predznamenáva nemenej exotickú až romantickú históriu. Tajomstvo pivného špeciálu spočívalo vo varení s vyšším podielom alkoholu, ktorý zároveň pôsobil ako konzervačná látka. Bol tak určený na dlhšie plavby, aby zahnal smäd v anglických kolóniách. Pivo IPA je tým silnejším pivom, ktoré má od 14 do 16 stupňov. Občas dokonca aj 18. Ide o horkejšie pivo s menej výraznou, skôr chmeľovou a zemitou vôňou. Tento druh piva patrí do skupiny ALE, teda medzi pivá, ktoré vznikajú vrchným kvasením. Naopak, bežné pivá, teda svetlé ležiaky, vznikajú spodným kvasením.
Priekopníkom vo varení tohto druhu piva sa stal George Hodson, londýnsky pivovarník, ktorý využil svoje konexie s Východoindickou spoločnosťou a stal sa dominujúcim vývozcom svojho piva do britskej kolónie, konkrétne do Indie. Londýnske pivovarníci totiž hľadali spôsob, ako svojim rodákom dopriať trochu radosti a pripraviť pivo, ktoré sa po strastiplnej ceste z ostrovov nepokazí. Boli to však pivovarníci z anglického mestečka Burton on Trent, ktorí vyšperkovali čo do obsahu a rovnako aj do názvu India Pale Ale. Londýnske vývary predbehli vďaka osviežujúcej chmeľovej povahe svojho piva. Vďaka tomu sa Samuel Allsop, pivovarník z Burtonu, postaral o výmenu londýnskeho piva za to svoje na lodiach putujúcich do Indie. A tu sa prvýkrát stretávame aj s názvom IPA. Pivo IPA putuje do smädných hrdiel v čase najväčšieho rozkvetu Britského impéria na konci 18. storočia. Britskí emigranti, námorníci a vojaci vtedy brázdili po južnejších častiach zemegule a jednou z najvýznamnejších bášt jeho veličenstva bola spomínaná India. Horúce, pre Brita nehostinné podnebie si žiadalo pivný mok ako soľ.
Cerveja IPA foi inventada na Índia? História da IPA
Napriek úspechom v kolóniách začali anglickí krčmoví štamgasti preferovať svetlé ležiaky a v druhej polovici 19. storočia sa snažia pivovarníci zaujať svojím špeciálom za veľkou mlákou. Spojené štáty americké v tom čase zažívajú vlnu prisťahovalcov, ktorým posedenie pri pive pomôže zabudnúť na starú vlasť. Postupne však aj tu prevažuje spotreba svetlých ležiakov a výroba špeciálov upadala. Smrteľnú ranu pivu v USA vo všeobecnosti však uštedrila prohibícia, keď sa prestalo variť úplne. Po období útlmu si však malí americkí pivovarníci v 70. rokoch minulého storočia zadovážili prachom zapadnuté receptúry a začalo sa s experimentovaním. Môžeme povedať, že IPA zaznamenala svoje znovuzrodenie a druhú kapitolu svojho vývoja. Americké ingrediencie, zvlášť miestny chmeľ, doplnené do starého spôsobu varenia piva rozžiarili oči nejednému pivárovi. Pivná renesancia v USA sa odohrávala najmä na západnom pobreží v Kalifornii. Ako prví sa odvážili vyjsť s kožou na trh New Albion Brewery v Sonome. Pivovarníci netušili, že svojím odvážnym počinom zasiali prvé zrnká pivnej revolúcie. V roku 1975 tentoraz v San Franciscu prichádza na popud novej vlny Anchor Brewery s pivom a ingredienciami, ktoré dostalo pomenovanie Americká IPA. V nasledujúcich dvoch dekádach sa stala IPA so svojou aromatickou chuťou najpopulárnejším pivom z dielne remeselných pivovarov. Ďalší vývoj prial experimentovaniu a remeselní pivovarníci najmä na severozápade USA, kde sa darí chmeľu, pridávali do svojich pív ovocné či citrusové príchute. Postupne sa tak formuje nový štýl piva s názvom Imperial IPA.
Pale Ale a Tmavé Pivá: Revolúcia v Chuti
Za veľké experimentovanie a rovnako revolučný počin možno označiť aj vývoj pivného špeciálu, ktorý poznáme pod názvom Pale Ale alebo APA, čo je skratka pre American Pale Ale. Pretože tento druh piva pochádza z USA, poctivý remeselný pivovar pri jeho výrobe pracuje s americkými chmeľmi. História tejto pivnej pochúťky je spätá rovnako s Kaliforniou, kde v roku 1980 spoločnosť Sierra Nevada Brewing vyrobila svoje prvé litre piva Pale Ale. Toto aromatické pivo má často ovocné alebo citrusové telo, relatívne nízky podiel alkoholu a je vhodnou alternatívou bežných ľahkých ležiakov.
Pivné špeciály sa vyznačujú vyšším podielom alkoholu najmä preto, že v minulosti boli dopravované do tropického podnebia. Samozrejme, rovnako hovoríme o oživení pôvodnej receptúry, ktorá siaha do Anglicka spred tristo rokov. V tom čase krčmám kraľovali pivné štýly ako Porter a Stout. Sú známe aj dnes a líšia sa od spomínaných pív tým, že sú čierne. Vznikajú vrchným kvasením a rozdiely sú pri nich minimálne. Porter je zväčša chuťovo plnší s väčším množstvom karamelu, pričom v Stoute môže konzument cítiť chuť po praženej káve. Obe pivá majú 12 až 16 stupňov. Pred tristo rokmi však boli Porter aj Stout na rozdiel od Pale Ale cenovo dostupnejšie, preto Ale pili len solventnejší návštevníci pubov. Postupne sa však bledý slad stal cenovo prijateľnejšou komoditou, a tak bledo sfarbené pivo naberalo na popularite a stalo sa porovnateľne vyhľadávaným ako tmavé pivo.
Šariš IPA Naša: Spojenie Tradície a Modernosti
O tom, že pivné špeciály nie sú len doménou remeselníkov, svedčí počin pivovaru Šariš, ktorý minulý rok ako prvý veľký pivovar prišiel na trh s novinkou Šariš Ejl. Sládkovia z Veľkého Šariša sa vtedy inšpirovali tradičnou anglickou receptúrou piva ALE, uvarili Šariš Ejl a prispôsobili ho požiadavkám domácich spotrebiteľov. Pivo si našlo priaznivcov naprieč celým Slovenskom, a preto sa pivovar v marci tohto roku rozhodol prísť s ďalšou novinkou v rade, a to Šariš IPA naša. Tento pivný špeciál je inšpirovaný vrchne kvasenými pivami typu India Pale Ale. „Na výrobu Šariš IPA naša používame slovenský slad z našej vlastnej sladovne, vodu zo slovenských vrchov, pričom výraznú a nezameniteľnú chuť dodáva kombinácia unikátnych amerických chmeľov. Vďaka tomuto spojeniu má naša IPA plnšiu chuť a výraznejšiu horkosť, ale stále si zachováva lahodnosť,“ uvádza Ján Píry, obchodný pivovarník Plzeňského Prazdroja Slovensko. Sládkom zo Šariša sa tak opäť podarilo spojiť slovenskú vášeň a vynachádzavosť s americkým chmeľom. Šariš IPA naša cieli najmä na tých, ktorí majú v porovnaní s Ejlom radšej výraznejšie chute. Pri novinke Šariš IPA naša pivovar znova stavil na vlastnú receptúru.„Prinášame jeho takzvanú session verziu, pri ktorej si nápoj zachováva chuťový profil daného štýlu, ale pri nižšom obsahu alkoholu 4,5 %. Rovnako ako v prípade Ejlu, pivo sme uvarili v ľahšom variante s dôrazom na chuťové preferencie Slovákov,“ vysvetľuje Ján Čerkala, manažér závodu Pivovar Šariš.
Výroba Piva: Od Neolitu po Priemyselnú Éru
Výroba piva sa považuje za jeden z najstarších výrobných postupov v dejinách ľudstva. Siaha až do obdobia neolitu pred 12-tisíc rokmi. Bol údajne známy skôr než spôsob prípravy chleba. Technológia výroby piva sa zdokonalila v starovekej Mezopotámii a v Egypte. Na území Slovenska varili pivo už starí Germáni a jeho výrobu poznali aj starí Slovania. Prvé písomné správy o existencii pivovarov pochádzajú z 13. storočia.
Veľký rozmach pivovarníctva nastal v období vrcholného stredoveku a novoveku, najmä v 15. až 17. storočí. Sformovali sa dve základné samostatné technológie, a to príprava sladu, organizovaná sládkami, a následné varenie piva. Kráľovské mestá zriaďovali spoločné komunálne pivovary a šľachta prenajímala svoje právo na varenie piva poddanským mestám. Preto v sledovanom období malo vlastný pivovar každé významnejšie mesto Slovenska. Kvalita bola vzhľadom na neznalosť chemických procesov pri varení piva spravidla nízka. Územné rozšírenie pivovarníctva dokumentuje skutočnosť, že ešte v 40-tych rokoch 19. storočia pracovalo v Uhorsku približne 300 pivovarov. Väčšina z nich sa nachádzala práve na Slovensku. Tieto malé prevádzky však v nasledujúcich desaťročiach takmer všetky postupne zanikli. Charakter pivovarníctva sa od základu zmenil na pozadí nástupu továrenskej veľkovýroby. Produkcia sladu a varenie piva sa presunuli z početných malých prevádzok do niekoľkých novozakladaných priemyselných sladovní a pivovarov. Počet pivovarov na území Slovenska sa podľa odhadov znížil do roku 1851 približne na 110 a do konca 19. storočia. Závody často vznikali a zanikali, niektoré pracovali s dlhodobými prestávkami. Nepriamoúmerne so znižovaním počtu sa zvyšovala kapacita pivovarov a rástla úroveň pivovarskej techniky. Významné bolo najmä zavádzanie pary pri varení piva a inštalácia modernej chladiarenskej techniky. Na prelome 19. a 20. storočia kľúčové postavenie v odvetví nadobudlo v druhej polovici 19. storočia 10 až 12 priemyselných pivovarov, z ktorých väčšina si udržala existenciu až do konca 20. storočia. Továrenský charakter mali aj meštianske pivovary v Bratislave, Košiciach a Michalovciach, pivovary so staršou tradíciou vo Vyhniach, Bytči a Ilave, ako aj závod v Poprade, založený roku 1812. Na sklonku 19. storočia, konkrétne roku 1893, pribudli moderné pivovarské prevádzky v Nitre a Martine. Pomerne významnú, avšak iba dočasnú úlohu zohral v druhej polovici 19. storočia. V porovnaní so svetom, predovšetkým so susednými českými krajinami, však pivovarníctvo Slovenska značne zaostávalo v celkovom objeme a odbyte výroby. Napríklad ešte roku 1899 z viacerých továrenských pivovarov Slovenska iba tri dosahovali výrobu vyššiu než 10-tisíc hektolitrov ročne. Nitre. Väčšina produkcie piva sa spotrebovala v regióne výroby. Značnú časť spotreby pokrývali dovozom z Maďarska a Česka. Z medzinárodného hľadiska malo väčší význam sladovníctvo. Vlastné moderné sladovne vybudovali všetky významnejšie pivovary. V priemyselných pivovaroch, ako aj v sladovniach, sa presadil najmä židovský a čiastočne aj zahraničný kapitál. Okrem už spomínaných firiem pôsobil napríklad barón Popper v Bytči alebo firma Kachelman vo Vyhniach. Niektoré pivovary vlastnili mestá.
Pivovarníctvo na Slovensku: Od Znárodnenia po Privatizáciu
Rozvoj pivovarníctva na Slovensku dostal na krátky čas zelenú v období tesne po vzniku ČSR. Väčšina továrenských pivovarov, ako aj sladovní, sa v tomto období modernizovala, pričom výroba do roku 1921 narástla približne na 355-tisíc hektolitrov. Po stabilizácii hospodárskych pomerov sa na Slovensku rozšírila konkurencia českých pivovarov. Modernizácia spočívala v elektrifikácii čerpadiel a miešadiel varných nádob, zavádzaní kompresorovej chladiarenskej techniky. Počet slovenských pivovarov sa v období po vzniku ČSR stabilizoval na 12 továrenských a asi šesť až osem malých miestnych závodov. V odvetví sa značne rozšíril vplyv národne slovenského kapitálu, najmä aktivitami Slovenskej banky a Tatra banky. Rozmach pokračoval počas vojnovej konjunktúry 1939 -- 1943, keď odpadla konkurencia českých pivovarov. Viacero závodov ďalej modernizovalo a rozšírilo výrobné kapacity. V rokoch 1945 až 1948 postupne došlo k znárodneniu všetkých pivovarov a sladovní, ktoré prebiehalo v dvoch fázach. Zoštátnilo sa 12 pivovarníckych prevádzok. Po viacerých organizačných zmenách sa odvetvie dostalo roku 1958 pod správu národného veľkopodniku Pivovary a sladovne s celoslovenským pôsobením. Obdobie mohutného rozmachu pivovarníctvo zaznamenalo v rokoch 1957 až 1974. Vtedy súdobý režim začal a postupne dokončil výstavbu šiestich nových veľkokapacitných pivovarov v Topoľčanoch, Rimavskej Sobote, Veľkom Šariši, Hurbanove, Banskej Bystrici a v Trnave. Vyrábali pivo značiek Topvar, Gemer, Šariš, Zlatý bažant, Urpín, Trnavan, ako aj viacero ďalších. Výroby piva v rokoch 1945 až 1978 narástla približne zo 400-tisíc na 5,6 milióna hektolitrov. S produkciou rástla aj spotreba na obyvateľa. Slovenské pivo sa stalo aj významným vývozným artiklom. Slovensko ročne vyvážalo do 700-tisíc hektolitrov, prevažne do bývalých socialistických krajín. Úplne novú kapitolu dejín pivovarníctva a výroby sladu otvorili hospodársko-politické zmeny na prelome 80. a 90. rokov. Nastala zásadná transformácia vlastníckych vzťahov. Zmenili sa aj kľúčové priority vývoja odvetvia. V privatizácii sa uplatnil domáci účastinný aj individuálny kapitál, ale v konečnom dôsledku sa rozhodujúcim "hráčom" pivovarníctva stali mamutie koncerny medzinárodného kapitálu. Na začiatku 90. rokov značnú iniciatívu prejavila spoločnosť KK -- Company -- Pivovary, vedená podnikateľom Karolom Konárikom. Ovládla tradičné pivovary v Martine a Bytči. Podnikatelia Eduard Rada a Pavol Čupka ovládli pivovary Steiger vo Vyhniach a Urpín v Banskej Bystrici. Neúspešnú cestu "porevolučného" hospodárskeho vývoja predstavujú pivovary Cassovia v Košiciach, Starý prameň v Michalovciach a Horden v Trnave. Na prelome 20. a 21. storočia podstatnú časť trhu sledovaného odvetvia od konca 90. rokov postupne prevzali veľkí hráči medzinárodnej pivovarníckej výroby a obchodu. Koncern podnikov vytvorila na Slovensku holandská firma Heineken. Pozostával z pivovarov Zlatý bažant Hurbanovo, Corgoň Nitra, Gemer Rimavská Sobota a Martiner Martin. Výsledkom koncentrácie výroby bolo zastavenie produkcie v Martine roku 2003. Novým fenoménom sa stali drobné miestne pivovary.
Pivo ako Kultúra a Veda
Pivo je jedným z najstarších a najpopulárnejších alkoholických nápojov na svete. Jeho výroba sa postupne vyvíjala od starovekých civilizácií až po dnešné moderné pivovary. Pivnými veľmocami sú Nemci, Belgičania aj Česi. My nie sme často uvádzaní ani v top 20 na svete. V Amerike je veľkým výrobcom piva Mexiko a na počudovanie je pivo populárne aj v moslimskej krajine Turecko. Pivo je kultúra sama o sebe. Má vlastné dejiny, odvetvia výroby, špecialistov, gurmánov aj špecialistov na všetko, čo sa piva týka. Tiež sme si už spomenuli mnoho zaujímavostí, ktoré sa s ním spájajú.
Výroba piva v priemyselných pivovaroch je sofistikovaný a presne kontrolovaný proces, ktorý využíva pokročilú technológiu na dosiahnutie konzistentnej kvality. Základnými surovinami pre výrobu piva sú slad (najčastejšie z jačmeňa), chmeľ, voda a kvasnice. Slad sa zmieša s horúcou vodou a vzniká slad. Tento proces sa nazýva kašovanie, pri ktorom sa enzýmy v slade aktivujú a premieňajú škroby na cukry. Varenie s chmeľom: Slad sa varí spolu s chmeľom, ktorý dodáva pivu horkosť a charakteristickú arómu. Chladenie a kvasenie: Po varení sa slad rýchlo ochladí a pridajú sa kvasnice, ktoré premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý. Dozrievanie a filtrovanie: Po kvasení pivo dozrieva, aby sa jeho chuť zladila a zjemnila.
Dnes si môžete pivo uvariť aj v pohodlí domova, čo sa stalo populárnym hobby mnohých nadšencov. Na domáce varenie piva existujú sety a návody, ktoré obsahujú všetko potrebné na výrobu prvého piva. Pozor, podľa zákonov je nevyhnutné aj domácu výrobu piva ohlásiť colnému úradu. To platí ak ročne nevyrobíte viac ako 10 hl piva, hoci pre domácu spotrebu pre seba. Domáce sety: Tieto sety zvyčajne obsahujú extrakt, chmeľ, kvasnice a základné vybavenie na varenie. Základné princípy domáceho varenia: Rovnako ako priemyselný proces, aj domáce varenie zahŕňa mletie sladu, varenie, kvasenie a dozrievanie. Filozofia domáceho varenia: Domáce varenie piva je často o experimentovaní a osobnom dotyku. Varí sa menšie množstvo piva, čo umožňuje ľuďom prispôsobiť chuť podľa svojich preferencií.
Rozmanitosť Štýlov Piva
Pivo je možné brať jednoducho ako osviežujúci nápoj, alebo ako balzam na konci ťažkého dňa. To sú iste cenné vlastnosti, avšak pivo ponúka všetkým, ktorí si nájdu čas na jeho vychutnanie ďaleko viac. Sú ľudia, ktorí svoje radosti vybavia veľmi rýchlo a denne prisahajú na tú istú značku, tým však o mnoho prichádzajú. Pre každú náladu a každý okamih pritom existuje klasický druh piva. Hovoriť, že plzenské je lepšie ako stout je také isté dohadovanie, ako či jablko je lepšie ako pomaranč.
- Altbier: Altbier obvykle predstavuje chuťovo čisté, do medena sfarbené nemecké pivo typu ale, väčšinou spájané s mestom Düsseldorf. Je vhodné k spoločenskému pitiu, prípadne podávané spolu so silne aromatickým syrom, alebo klobásami. Pohár je podobný ako ten, v ktorom sa podáva whisky so sódou.
- Berliner Weisse: Kyslastý, osviežujúci, ľahký druh pšeničného piva vyrábaný v Berlíne. Nízky obsah alkoholu. Podáva sa v šampusovom pohári s kvapkou malinového sirupu na uhasenie smädu v lete. Má byť stredne chladené 7-10 stupňov C.
- Biere de Garde: Vyrábané vo Francúzsku, najmä na severozápade. V podstate patrí typovo k ale. Stredne silné až silné, pokiaľ ide o alkohol. S ovocnou príchuťou. Dobre chutí s mäkkými, pikantnými alebo bylinkovými syrmi.
- Bitter: Anglické suché ale, často čapované.
- Bock: Silný ležiak podávaný ako pivo na zahriatie v rôznych častiach sveta buď na jeseň, alebo na jar. Farbu má rôznu. V klasickej podobe sa podáva za teploty vyššej ako 9 stupňov C z kameninového pohára.
- Export: V Nemecku ide o svetlý ležiak, ktorý býva suchší ako mníchovský a menej chmeľový ako Pilsener, ale silnejší ako obidva druhy. Hodí sa k šalátom, rybám alebo k hydine.
- Cream Ale: Veľmi jemný, sladkastý, zlatistý druh ale, vyrábaný v USA. Spoločenský nápoj.
- Imperial Stout: Silné, bohaté pivo typu stout, s výraznou chuťou "spálených hrozienok". Je to nápoj na slávnostné príležitosti zimných sviatkov, alebo ako pohárik pred spaním.
- Lager (Ležiak): V niektorých krajinách sa termín "lager" používa k označeniu najzákladnejších druhov piva.
- Light Bier: Doslova "ľahké pivo". Americké nízkokalorické pivo, vodová napodobenina Pilseneru.
- Märzen: Stredne silný, sýto sfarbený a po slade voňajúci ležiak. Je spájaný najmä s pivnými festivalmi koncom septembra a s Oktoberfestom. Podáva sa chladený na 9 stupňov C.
- Mníchovské t/s: Mníchovské pivovary tradične varili tmavé ležiaky s ostrou sladovo-karamelovou príchuťou zostávajúcou na podnebí. Je vhodný k hydine a k jedlám s cestovinou. Dnes je v meste rozšírená aj výroba svetlých ležiakov, avšak s výraznou sladovou príchuťou. Spoločenské pivo.
- Pilsner: V klasickom zmysle ide o prvotriedny svetlý ležiak s čerstvou bylinnou vôňou, jemnou chuťou na podnebí a s hladko suchým, chmeľovým doznievaním. Je založené na plzenskom origináli. Podáva sa chladené na 7-9 stupňov C.
- Porter: Tmavé, skoro čierne, suché a chuťovo vyzreté, vrchne kvasené, pôvodne z Londýna. Podáva sa vychladené na 13 stupňov C.
- Saison: Veľmi osviežujúce, kyslasté letné ale z Belgicka. Niekedy býva korenené alebo s bylinkovou príchuťou.
- Stout: Skoro čierne, plné pivo vyrábané vrchným kvasením. Anglický stout je často sladký a vhodný k poobedňajšiemu občerstveniu. Známejší írsky typ je suchý, výrazný, vhodný k spoločenskému pitiu a výborný s ustricami.
- Trapist: Silné, chuťovo výrazné kvasnicové pivo, varené trapistickými mníchmi v Belgicku a v Holandsku. Niektoré druhy pripomínajú porter. Podáva sa s dôstojnosťou v izbovej teplote v tradičnom pohári. Neskladuje sa chladené.
- Viedenské: Jantárovo žltkastý až červenkastý, trochu sladký ležiak so sladovou príchuťou. Vhodný k bravčovému mäsu, hydine a ku koreneným napr. mexickým jedlám.
Ochutnávka Piva: Umenie Vychutnávať
Významne pozerať v krčme či v bare na pohár piva, prípadne k nemu čuchať, môže vyzerať podivne, ale sú to prvé kroky k jeho oceneniu. Každé jedlo aj nápoje sú radosťou pre oči a čuch rovnako ako chuť, a také pivo nie je žiadnou výnimkou. Pohár piva by mal dobre vyzerať. Niektorí pivári vyhľadávajú pivo s vysokou, hustou a vypuklou čapicou. Nemci tomu hovoria "nádherný kvet". Podľa našich noriem sa po načapovaní má vytvoriť aspoň 3 cm vysoká pena, ktorá nesmie úplne zmiznúť v priebehu 5 minút. Pri pití piva, každý dúšok zanecháva krúžok na pohári, čomu Česi hovoria, že pivo "kroužkuje". Bublinky v pive sú jemné, nevyprchávajú, t.j. pomaly unikajú a na jazyku nezostáva žiadna "oxidová štiplavosť". U väčšiny druhov pív sú toto ľahko rozoznateľné znaky čerstvého a prirodzenou cestou vareného piva. Od piva sa vyžaduje, aby chuť bola typická, bez cudzej príchute a aby zodpovedala pivu daného typu. Všetky pivá by však mali mať buket príjemný a vábivý. U Pilsneru by mal byť voňavý, bohatý, chlebovitý a chmeľovitý. U bavorských druhov a v tmavých pivách by sa mala v bukete objaviť určitá nasládlosť a plnšia chuť. Farba svetlých pív má širokú škálu odtieňov, avšak v podstate má byť zlatohnedá. Tmavé pivá bývajú tiež svetlejšie alebo tmavšie, až celkom tmavé. Napríklad stout je ebenovo čierny, takmer nepriehľadný. Pivo má byť číre a musí byť iskrivé, t.j. pri pohľade cez pohár musí mať lesk, musí ostro lámať svetlo. To však neplatí u pív kvasnicových, ktoré sú kalné. Pri preglgnutí dúšku by nemalo žiadne pivo úplne zmiznúť. Pri pokladaní pohára na stôl, by mala radosť z piva zotrvávať. Malo by dôjsť k akémusi doznievaniu. K tomuto doznievaniu prispievajú všetky vlastnosti, ale predovšetkým závisí na kvalite chmeľu.
V pivovaroch sa často ochutnáva pri teplote miestnosti, pretože sa zreteľnejšie prejaví chuť a vôňa, ako aj chyby a iné vlastnosti piva. Profesionálnych ochutnávačov je možné požiadať o hodnotenie piva v dvadsaťpäť až päťdesiat bodových stupniciach. Pri spoločenských ochutnávkach by mali mať všetci pri sebe jednoduchú bodovaciu tabuľku a hodnotiť buket, chuť na podnebí, doznievanie a vernosť danému druhu. Ak by sa to zdalo moc jednoduché, je možné pridať vzhľad a pocit v ústach. Niektorí ochutnávači si radi čistia chuť medzi jednotlivými pivami kúskami chleba, syra, plátkom šunky alebo suchármi.
Pivo a Jeho Vplyv na Zdravie a Spoločnosť
Pivo obsahuje mnoho vitamínov a ďalších látok, ktoré pri striedmej konzumácii blahodárne pôsobia na ľudský organizmus. Významné je zastúpenie minerálov v pive, okrem draslíka a sodíka, ktoré sú tu v priaznivom pomere, obsahuje tiež chloridy, vápnik, fosfor, horčík a kremík. Z vitamínov obsiahnutých v pive sú najvýznamnejšie vitamíny skupiny B - tiamín, riboflavín, pyridoxín, niacín a kyselina listová.
Pivo je ako alkoholický nápoj s kontroverzným kultúrnym faktorom. V západnej civilizácii je jeho pitie relatívne tolerované. Pitie piva však tvorí veľký podiel na alkoholizme a tak je pitie piva pozorne a kriticky vnímané. Za pivárske národy sa stereotypne označujú Nemci a Česi. Naproti tomu za antityp pivára bývajú považovaní Francúzi a Taliani, ktorým sa pripisuje tradícia pitia vína. Pivo sa uplatňuje najmä v bežných a menej formálnych situáciách sociálneho styku. Látky obsiahnuté v chmeľovej zložke podporujú relaxáciu. Preto sa pivo prednostne nehodí do situácií, vyžadujúcich istú mieru ostražitosti. Pivo je dominantným nápojom slangovo označovanej tzv. „hospodskej kultúry“. Hoci Slovensko nie je stereotypne označované za pivársku krajinu, pitie piva tu má pevnú tradíciu. Tradičné väzby s Českom, ako aj odveký nemecký kultúrny vplyv sú jednou z príčin, že pivo sa u nás pije bežne. Pivárstvo sa pritom miesi s tradíciou vinárstva v južných oblastiach, v severných oblastiach mu tradične konkuruje legálna či ilegálna výroba pálenky.