Novoročný koncert Viedenských filharmonikov, ktorý sa tradične koná 1. januára v Zlatej sále Musikvereinu vo Viedni, predstavuje nielen vrcholný hudobný zážitok, ale aj symbol kultúrnej kontinuity a spoločenskej elegancie. V roku 2025 sa toto prestížne podujatie, konajúce sa po 85. raz, nieslo v znamení dvoch významných výročí: 200. výročia narodenia Johanna Straussa ml. a 30. výročia vstupu Rakúska do Európskej únie. Pod taktovkou renomovaného dirigenta Riccarda Mutiho zazneli diela, ktoré oslavujú nielen hudobné dedičstvo, ale po prvýkrát v histórii koncertu aj tvorbu ženskej skladateľky.
Tradícia a inovácia na Novoročnom koncerte
Novoročný koncert Viedenských filharmonikov, založený v roku 1939, sa stal neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho kalendára. S orchestrom, ktorý má korene siahajúce do roku 1842, je synonymom kvality a interpretácie, ktorá rešpektuje tradíciu a zároveň otvára dvere novým interpretáciám. Program koncertu je tradične zameraný na diela rakúskych skladateľov, predovšetkým z bohatej tvorby rodiny Straussovcov. Rok 2025 však priniesol významný posun: po prvýkrát bola do programu zaradená skladba z pera ženy, čím sa rozšíril historicky výlučne mužský autorský okruh. Toto rozhodnutie podčiarklo snahu o inkluzivitu a uznanie talentu bez ohľadu na pohlavie.
Riccardo Muti, ktorý dirigoval koncert už po siedmykrát, je s Viedenskými filharmonikmi spojený už 54 rokov, počas ktorých s orchestrom spolupracoval viac ako 500-krát. Jeho umelecké partnerstvo s orchestrom je postavené na hlbokej úcte k hudobnému textu, precíznosti a neustálej snahe o dokonalosť. Mutiho prístup k hudbe, charakterizovaný silným zmyslom pre disciplínu a vernosť skladateľovým zámerom, priniesol na Novoročný koncert jedinečnú atmosféru. "Hudba je najlepším liekom pre dušu," uviedol Muti na tlačovej konferencii, zdôrazňujúc jej úlohu ako nositeľa nádeje a mieru. "Novoročný koncert Viedenských filharmonikov 2025 nie je len o krásnom prevedení Na krásnom modrom Dunaji, ale nesie aj nádej, že vlny Dunaja ponesú lode plné krásy a lásky."
Daniel Froschauer, predseda Viedenských filharmonikov, vyzdvihol dlhodobé partnerstvo s ORF a osobitnú rolu Riccarda Mutiho, ktorý je od roku 2011 čestným členom orchestra. "Riccardo Muti zohráva v histórii Viedenských filharmonikov významnú úlohu. Počas desaťročí výrazne formoval repertoár a jedinečný zvuk orchestra," uviedol Froschauer.
Koncert, ktorý sledovalo približne 2000 divákov v Zlatej sále a milióny divákov v 92 krajinách sveta (podľa dostupných zdrojov 55 miliónov), bol prenášaný prostredníctvom 14 kamier pod réžiou Michaela Beyera. Televízna produkcia ORF zahŕňala aj filmovú prestávku s názvom „2025 - Straussova odysea“ a predtočené novoročné baletné vystúpenie.
Johann Strauss ml.: Kráľ valčíkov a jeho dedičstvo
Hlavnou postavou programu bol Johann Strauss ml. (1825 - 1899), narodený vo Viedni, ktorý sa preslávil ako "kráľ valčíkov". Jeho tvorba, zahŕňajúca približne 550 kompozícií, zahŕňa valčíky, polky, štvorylky, pochody a operety, ktoré dodnes tvoria základ repertoáru klasickej hudby. Najväčšiu slávu mu priniesol valčík "Na krásnom modrom Dunaji" (1866), ktorý bol v roku 2025 dokonca vyslaný do vesmíru.
Johann Strauss ml. sa narodil do hudobnej rodiny, jeho otec, Johann Strauss st., bol tiež významným skladateľom. Napriek otcovmu odporu a prianiu vyštudovať za bankového úradníka, sa mladý Johann venoval hudbe tajne, s podporou matky. Svoj vlastný orchester si založil už v 19 rokoch a debutoval v kasíne Dommayer. Po otcovej smrti spojil svoje sily s jeho súborom a vydal sa na úspešné európske turné, ktoré mu zabezpečilo uznanie panovníkov z celej Európy i Ázie.
Jeho najslávnejšie valčíky, ako "Na krásnom modrom Dunaji", "Ranné listy", "Rozprávky z viedenského lesa", "Víno, ženy a spev", "Ruže z juhu" a "Cisársky valčík", dodnes vyvolávajú radosť a oslavujú život. Okrem valčíkov Strauss napísal 16 operiet, z ktorých najznámejšie sú "Netopier" (1874), "Cigánsky barón" (1885) a "Viedenská krv" (1899). Hoci bol Strauss známy ako "kráľ valčíkov", jeho hudba sa nevyhýbala ani spoločenským témam a často zachytávala ducha doby.
Napriek úspechu a finančnému zabezpečeniu, Straussov osobný život nebol vždy ľahký. Sprevádzal ho strach z chudoby a počas života mal tri manželky: opernú speváčku Jetty Treffzovú, začínajúcu speváčku Angeliku Dittrichovú a Adélu Straussovú. Zomrel 3. júna 1899 vo Viedni na zápal pľúc a je pochovaný na Viedenskom ústrednom cintoríne vedľa iných hudobných velikánov.
Program koncertu 2025: Pocta Straussovcom a nové objavy
Program Novoročného koncertu 2025 bol majstrovsky zostavený tak, aby oslávil dielo Johanna Straussa ml. a zároveň predstavil aj menej známe perly z tvorby jeho rodiny a súčasníkov. Koncert otvoril Freiheits-Marsch, op. 226 od Johanna Straussa st., pripomínajúci revolučný rok 1848. Následne zaznel valčík Dorfschwalben aus Österreich, op. 164 od Josefa Straussa, ktorý hudobne stelesňoval idylický obraz rakúskej krajiny. Demolirer-Polka, Polka francaise, op. 269 od Johanna Straussa ml., bola venovaná robotníkom prestavujúcim Viedeň. Zaznel aj Lagunen-Walzer, op. 411 z operety Noc v Benátkach a polka Luftig und duftig, op. 206 od Eduarda Straussa.
Po prestávke, počas ktorej bol odvysielaný film „2025 - Straussova odysea“, zaznela predohra k operete Cigánsky barón, valčík Accelerationen, op. 234 a dve premiéry. Prvou bol pochod Fidele Brüder od Josefa Hellmesbergera ml., rakúskeho huslistu a skladateľa. Druhou premiérou bol valčík Ferdinandus-Walzer, op. 10, skomponovaný iba 12-ročnou Constanze Geiger, talentovanou rakúskou hudobníčkou a skladateľkou 19. storočia, ktorá sa tak stala prvou ženou, ktorej skladba zaznela na Novoročnom koncerte.
Oficiálnu časť koncertu zakončila trojica skladieb Johanna Straussa ml.: Annen-Polka, op. 117, Tritsch-Tratsch-Polka, op. 214 a valčík Wein, Weib und Gesang, op. 333. Medzi očakávané prídavky patrila polka Die Bajadere, op. 351, slávny valčík Na krásnom modrom Dunaji a tradičný Radetzkého pochod od Johanna Straussa st.
Operetné majstrovstvá Johanna Straussa ml.
Johann Strauss ml. nie je známy len ako skladateľ tanečnej hudby, ale aj ako tvorca operiet, ktoré dodnes patria k vrcholom žánru. Jeho prvé javiskové dielo, opereta Indigo a štyridsať lúpežníkov (1871), malo triumfálny úspech a položilo základy pre jeho budúce operetné úspechy. Nasledovali operety ako Karneval v Ríme (1873) a predovšetkým Netopier (1874), ktoré sa stali svetovými hitmi.
Netopier, s libreto Richarda Genée a Carla Haffnera, je dodnes považovaný za vrcholnú ukážku viedenskej operety. Jeho hudba, plná chytľavých melódií a humoru, dokonale zachytáva atmosféru viedenskej spoločnosti. Opereta opisuje príbeh Dr. Falkeho, ktorý sa pomstí svojmu priateľovi Eisensteinovi za to, že ho po jednom karnevalovom večierku zosmiešnil. Dielo je plné prevlekov, zvodov a vtipných situácií, ktoré vyvrcholia na veľkolepom plese u princa Orlofského.
Ďalším významným dielom je Cigánsky barón (1885), ktorý je inšpirovaný maďarskou ľudovou hudbou a rozpráva príbeh lásky a bohatstva. Opereta Viedenská krv (1899), ktorú Strauss nestihol dokončiť, bola uvedená po jeho smrti a tiež zaznamenala značný úspech. Tvorba Johanna Straussa ml. predstavuje neodmysliteľnú súčasť európskej hudobnej kultúry, ktorá dodnes prináša radosť a potešenie poslucháčom po celom svete. Jeho hudba, plná života, vášne a elegancie, je večnou oslavou krásy a radosti zo života, ktorá sa ozýva aj v symfónii valčíka, vína, žien a spevu.