Prvý minipivovar na Liptove, ktorý sa nachádzal vo vidieckej usadlosti v obci Kvačany, niesol meno Pivovar Brontvai. Táto jedinečná prevádzka, ktorá sa snažila o oživenie tradície výroby piva v regióne, patrila Jozefovi a Kataríne Brontvaiovcom. Hoci sa v súčasnosti už pivovar neprevádzkuje, jeho história a prínos k lokálnej pivnej kultúre si zaslúžia pozornosť.
Počiatky a vízia Jozefa Brontvaia
Myšlienka vlastného pivovaru sa u Jozefa Brontvaia zrodila po návšteve príbuzného v Spojených štátoch amerických. Tamojší systém výroby piva, kde bolo možné jednoducho objednať potrebné suroviny a získať kvalitné pivo, ho inšpiroval k podobnému počinu na Slovensku. Napriek počiatočnej neznalosti podmienok podnikania v tejto oblasti si zaumienil, že to v Liptove predsa len skúsi. „Myšlienky sa okolo piva krútia v hlave snáď každého druhého chlapa,“ poznamenal Brontvai. „Vízia vlastného pivovaru u mňa dostala jasnejšie kontúry po návšteve u švagra v USA. Tam to samozrejme funguje trochu inak. Zdvihnete telefón, objednáte, a všetko potrebné vám príde v nejakej krabici. Ingrediencie potom už stačí len zmiešať a je z toho pivo. Povedal som si, že ak to dokážu robiť tam, prečo nie aj tu. Nepoznal som okolnosti ako tento biznis funguje, ale napriek tomu som si zaumienil, že to skúsim aj ja v Liptove.“
Aj keď sa Jozef Brontvai s manželkou cítili byť dušou aj naďalej Ružomberčanmi, ich pivovar vznikol v Kvačanoch, kde žili manželkiní rodičia. Na ich pozemkoch postavili malý pivovar vedľa penziónu. „Napriek tomu, že sa venujem pivovaru v Kvačanoch, dušou sme aj s manželkou Ružomberčania. Je to mesto, ku ktorému sa budem vždy hrdo hlásiť. V Kvačanoch žili manželkini rodičia a na ich pozemkoch sme postavili vedľa penziónu aj malý pivovar,“ vysvetlil svoje rodinné väzby.
Výrobný proces a charakteristika piva
Po približne dvoch rokoch od prvých „hrncových“ pokusov sa v Kvačanoch podarilo vyrobiť prvé pivo. Jozef Brontvai zdôraznil, že varenie piva v domácich podmienkach má dlhú tradíciu, keďže „v kastróloch varili pivo ešte voľakedy naše staré mamy.“ V tom čase bol jediným pivovarníkom v Liptove, hoci priznal, že prvým bol pán Klein v Ružomberku, čím sa vrátil do histórie.
Pivovar Brontvai produkoval pivo plzeňského typu, ktoré je blízke slovenskej kultúre. Využívali dekokčnú metódu spodného kvasenia, pri ktorej kvasnice prekvasujú pivo zospodu. Vyrábali dva druhy certifikovaného piva: svetlý ležiak s 11,5° stupňovitosti a polotmavý jantár s 12°. Okrem toho v obmedzenom množstve pripravovali aj čierne pivo. „Náš pivovar je naozaj maličký. Výrobná kapacita piva je približne 600 litrov mesačne. Môžeme diskutovať o tom či je to ekonomicky návratné, v súčasnosti výrobu piva beriem skôr ako regionálnu špecialitu. Nie ako konkurenčný boj s veľkými pivovarmi,“ uviedol majiteľ.
Samotný výrobný postup začínal popučením sladu. Každý druh piva sa vyrábal z inej zmesi sladov. Popučený slad sa namočí do vody pri rôznych teplotách, pričom hlavným cieľom je premena škrobu na cukor. „Výstierka sa následne scedí, čím dostávame sladinu. Tá sa postupne varí, sterilizuje a chmelí. Následne sa pivo schladzuje. Do piva sa pridajú várečné kvasnice a nechá sa kvasiť. Proces varenia trvá 6-7 hodín a dokvasenie v závislosti od technológie približne 4-5 týždňov. Pivo dokváša v tankoch, odkiaľ sa potom stiahne do súdkov. Tie už putujú na pult ku konečnému spotrebiteľovi,“ opísal proces Jozef Brontvai.
Suroviny na výrobu pochádzali z rôznych miest: slad sa získaval z Trnavy a Popradu, chmeľ z Dolnej Stredy a kvasnice sa nakupovali z Prahy a okolitých liptovských pivovarov. „Vodu mám z Kvačian. Je vhodná a nepokazí chuť piva,“ skonštatoval.
Získavanie prvotných vedomostí o výrobe piva prebiehalo prostredníctvom internetu. Veľkú pomoc však predstavoval Vojtech Giertl z Liptovského Trnovca, ktorý bol „pivovarníkom telom aj dušou“ a v tejto oblasti pôsobil celý život. Technológiu výroby sa naučil švagor Jozefa Brontvaia a pán Giertl bol gestorom, ktorý dohliadal na celý výrobný proces, od kvality až po hygienu. „Pomáha nám zvládnuť nástrahy potravinárskej výroby,“ vzdal poklonu majster remesla.
Napriek počiatočným predsudkom si ľudia na kvasinkové pivo zvykli a chutí im. „Pivo má svoje špecifické chuťové vlastnosti. Je iné ako naše pivá vyrábané vo veľkom. Do Kvačian chodia ľudia z celého sveta, ale aj domáci. Naše pivo mali možnosť ochutnať už dokonca aj návštevníci z Afriky, Ameriky či Ázie,“ pochválil sa Brontvai. Cena pol litra domáceho piva bola 35 Sk (1,16 €).
Rozdiel oproti veľkovýrobcom a filozofia piva
Zásadný rozdiel medzi pivami z malých remeselných pivovarov a tými z veľkých obchodov spočíval v technológii výroby. „Veľké pivovary vo fáze, keď sa naše pivo už v podstate dostáva na pult, začínajú so zlatistým mokom ešte len pracovať. Je to nutné preto, aby docielili dlhšiu životnosť piva. Naše kvasinkové pivo si vyžaduje väčšiu starostlivosť, aby sa nepokazilo. Používame klasické konzervanty ako je chlad či oxid uhličitý a alkohol,“ vysvetlil Brontvai.
Jozef Brontvai apeloval na zmenu postoja k pivu ako takému. „Pivo sa berie ako nástroj na zahasenie smädu po práci či len bezuzdné popíjanie. V súčasnosti sa na tento mok pozerám už inak. Treba k nemu pristupovať napríklad ako k vínu. Z piva sa netreba opiť, ale vychutnať si ho, senzoricky ho zhodnotiť. Popritom si posedieť s priateľmi a rozvíjať rôzne témy rozhovoru. Za výrobou piva sa taktiež skrýva mnoho ľudskej práce. Od starostlivosti o chmeľnicu až po finalizáciu moku, ktorý tečie zo súdka na výčapnom pulte,“ podotkol. Veril, že v malých dávkach je pivo zdravý, chutný nápoj s nízkym obsahom alkoholu.
Zmeny názvu, ukončenie prevádzky a predaj
V marci 2017 došlo k zmene názvu pivovaru z Brontvai na Pivovar Kvačany. Hoci sa plánovalo rozšírenie kapacity pivovaru o dvojnásobok, k tomuto kroku sa malo pristúpiť až po letnej sezóne a záviselo od viacerých faktorov. Ani zmena názvu však pivovaru dlhodobo nepomohla. Na začiatku roka 2018 pivovar ukončil svoju činnosť.
Dôvodom ukončenia prevádzky bola nespokojnosť s podnikaním v gastrosektore. „Chceme skončiť s pivovarníctvom. Náš štát nepodporuje pivovary ani podnikanie. Gastrobiznis je najhorší biznis, aký sme kedy robili,“ uviedol Jozef Brontvai. „Keď som privátny učiteľ, ľudia si má vážia.“
V roku 2018 už nebola v prevádzke reštaurácia. Vidiecka usadlosť bola celá prispôsobená na prenájom ubytovania v súkromí, rozdelená do troch samostatných objektov s kuchyňami a izbami. Všetky nehnuteľnosti boli pripravené na predaj. Technológia samotného pivovaru bola ohodnotená na 55-tisíc eur. Pivovar bol dlhodobo v ponuke realitných kancelárií.
Uznania a ďalšie aktivity
Napriek ukončeniu prevádzky si Pivovar Brontvai, resp. Pivovar Kvačany, pripísal aj úspechy. Pivovaru sa podarilo získať ocenenie v kategórii spodne kvasených pív na Slovenskej pivnej korunke. V roku 2014 bodoval ich ležiak Brontvai svetlý Aurum, rovnaké ocenenie si odnieslo toto pivo aj rok predtým.
V rámci vidieckej usadlosti sa Brontvaiovci venovali aj iným aktivitám. Jozef Brontvai, ktorý je aj umeleckým kováčom, ponúkal rôzne druhy piva, vrátane tradičných aj menej známych ako sú ovocné, kakaové, čokoládové či zázvorové. V niektorých obdobiach, napríklad počas Veľkej noci, čapovali aj zelené pivo. Umožňovali exkurzie do pivovaru, kde pivovarník rozprával o tradičnej výrobe nápoja a o svojom mentorovi Vojtechovi Giertlovi.
Okrem pivovarníctva bola v regióne Liptova známa aj výroba syrových výrobkov. Na Kozom vŕšku pri Ivachnovej sa okrem tradičných produktov z ovčieho a kravského mlieka venovali aj menej známym, ale stále na tradičných receptúrach založeným výrobkom, ako napríklad ovčí jogurt či výrobky z kozieho mlieka vrátane zrejúcich syrov, čo bolo na Slovensku novinkou.
Hoci Pivovar Brontvai už nefunguje, jeho odkaz ako prvej vidieckej usadlosti s minipivovarom na Liptove zostáva zaujímavou kapitolou v histórii slovenského remeselného pivovarníctva.