Svet vína je komplexný a fascinujúci, no na Slovensku sa v posledných rokoch stretáva s novými výzvami, najmä v oblasti legislatívy a jej interpretácie. Snaha o zachovanie autenticity a kvality sa neraz dostáva do kolízie s byrokratickými procesmi a prísnymi, no nie vždy vhodne aplikovanými predpismi. Tento článok sa ponorí do právneho rámca slovenského vinárstva, odhaľuje problémy spojené s modernými výrobnými metódami a poukazuje na potrebu vyváženého prístupu, ktorý by podporoval inováciu a zároveň chránil spotrebiteľa.
Legislatívny rámec slovenského vinárstva: Základy a ich interpretácia
Slovenské vinárstvo je regulované súborom zákonov a nariadení, ktoré zabezpečujú jeho fungovanie a kvalitu produktov. Kľúčovým dokumentom je Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve, ktorý definuje podmienky pestovania viniča na registrovaných plochách a výroby vinárskych produktov s cieľom zabezpečiť ich zdravotnú neškodnosť. Tento zákon presne určuje, kto a za akých podmienok môže vysádzať vinič na vinohradnícku plochu. Vinohradníci, vinári a obchodníci musia byť registrovaní vo Vinohradníckom registri, ktorý vedie kontrolný ústav. Zákon tiež stanovuje členenie vinohradníckych oblastí na Slovensku, ktorých je šesť: Malokarpatská, Južnoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská vinohradnícka oblasť.
V rámci tohto zákona sa osobitné miesto venuje aj definícii a podmienkam predaja takých produktov ako hroznový mušt, burčiak, víno bez zemepisného označenia, víno s chráneným zemepisným označením (CHZO), víno s chráneným označením pôvodu (CHOP), odalkoholizované víno, víno s nízkym obsahom alkoholu, víno na priemyselné spracovanie a iné podľa osobitného predpisu. Pre burčiak platí, že ako burčiak možno označiť len kvasiaci hroznový mušt vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území SR. Ponúkať ho spotrebiteľovi možno len v období od 15. augusta do 31. októbra.
Zákon tiež presne definuje vína, ktoré používajú zemepisné označenie, alebo sú chránené označením pôvodu. Musia byť dorábané z hrozna vypestovaného výlučne na uznaných vinohradníckych plochách v SR a to len z odrôd, ktoré sú v Listine registrovaných odrôd. Tradičné výrazy, ako napríklad akostné víno, neskorý zber, výber z hrozna, bobuľový výber, hrozienkový výber, cibébový výber, ľadové víno, slamové víno, pestovateľský sekt, sekt vinohradníckej oblasti, sekt V.O., či chateau, môžu mať na etiketách len vína s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením.
Dôležitú úlohu zohráva aj Zákon č. 71/1967 Zb. o právach účastníkov počas správneho konania. Tento zákon upravuje procesy kontroly, dokazovania a práva kontrolovaných subjektov, poskytujúc im nástroje na obhajobu.
Na európskej úrovni sú kľúčové nariadenia ako NARIADENIE RADY A EURÓPSKEHO PARLAMENTU (EÚ) Č. 1308/2013, ktoré vytvára spoločnú organizáciu trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a jeho implementačné predpisy, ako napríklad VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/34 a DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/33. Tieto nariadenia upravujú pravidlá pre žiadosti o ochranu označení pôvodu a zemepisných označení, námietkové konania, zmeny špecifikácií produktov a používanie symbolov.
Ďalšie relevantné predpisy zahŕňajú NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 178/2002 o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva, NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách potravín a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, ktoré je formulované priateľsky a zohľadňuje charakter výroby, pričom by malo spolupracovať s HACCP systémom.
Zákon č. 152/1995 Z. z. sa v kontexte vinohradníctva a vinárstva využíva primárne pre zdravotnú bezpečnosť. Ak by bolo víno zdraviu škodlivé, postupuje sa podľa neho.
Výzvy naturálnych a remeselných vín: Konflikt s kontrolnými orgánmi
V poslednom období sa na Slovensku objavil problém týkajúci sa stiahnutia niektorých vín z predaja, najmä tých vyrábaných tzv. naturálnym alebo remeselným štýlom. Tieto vína, často označované aj ako "nízkozásahové" alebo "autentické", sa vyznačujú minimálnym zásahom do procesu výroby, čo môže viesť k špecifickým senzorickým vlastnostiam, ako je napríklad zákal.
Vladimír Magula z Víno Magula opisuje situáciu nasledovne: "Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVaPS) začala klásť dôraz na senzorické požiadavky - najmä na čírosť - aj pri autentických vínach, uvádzaných na trh podľa §25 vinárskeho zákona. Problém je v tom, že senzorická analýza sa pri týchto vínach vôbec nemá vykonávať, tá sa robí len pre vína uvádzané na trh podľa §26, t.j. certifikované vína." ŠVaPS sa pri obhajobe svojho práva vykonávať senzorické posudzovanie opiera o tabuľku vo vyhláške 350/2009, no v zdôvodnení rozhodnutia už argumentuje porušením §25 - konkrétne chybnosťou vína, ktorú však zákon definuje úplne inak.
Zsolt Sütő z Vinárstva Strekov 1075 dodáva: "Základným problémom je argument kontrolných orgánov, že víno so zákalom je chybné víno. Predpisy EÚ stanovujú maximálny obsah olova a ochratoxínu. Slovenské predpisy navyše stanovujú maximálny obsah kvasiniek a koliformných baktérií. Problém vidím v tom, že naše vína presahujú rámec chápania kontrolných orgánov, preto sa odvolávajú na tabuľku, ktorá sa našich vín ani netýka. Vyhlasujú na základe senzorických vlastností, že víno je chybné. Prekračujú tým svoju kompetenciu a znemožňujú výrobcov."
Agnes Lovecká zo Slobodného vinárstva uvádza, že ŠVaPS stiahla z predaja tri ich vína v novembri, pričom dve z nich získali zlaté medaily na medzinárodnej súťaži Prague Wine Trophy a predávajú sa na troch kontinentoch. Zmena aplikačnej praxe podľa nej odštartovala pokyn pre kontrolu vín vydaný ŠVaPS na jar. Vladimír Magula spresňuje, že im bolo prikázané stiahnuť víno Carboniq 2018, bio víno z odrody Modrý Portugal, vinifikované metódou karbonickej macerácie. Dôvodom bola senzorická analýza, ktorá vínu vyčítala opalizáciu, vôňu a chuť, pričom sa zakázal ďalší predaj bez uvedenia konkrétneho zdravotného rizika.
Agnes Lovecká zdôrazňuje, že pri výrobe oranžových vín nejde o netradičný spôsob, ale o jeden z najstarších a najtradičnejších, bežne používaný pri výrobe červených vín. Je presvedčená, že úspech naturálnych vín začína niekomu vadiť, či už zo závisti alebo z ekonomických dôvodov.
Dôvody sťahovania vín a snahy o legislatívne zmeny
Vladimír Magula špekuluje, že dôvodom zvýšeného tlaku na ŠVaPS môže byť obrovský problém s predajom falšovaných vín z nelegálneho dovozu, ktorý reálne ničí slovenské vinohrady a zavádza spotrebiteľov. ŠVaPS v riešení tohto problému podľa neho dlhodobo zlyháva. Zsolt Sütő, ktorý už 14 rokov vyrába vína bez prídavkov a sedem rokov bez čírenia a filtrácie, upozorňoval ministerstvo už od roku 2015 na nepochopenie ich výroby zo strany kontrolných orgánov.
Ako sa vyrába víno
Napriek tomu, že ministerstvo pôdohospodárstva a súčasné zákony podporujú slobodnú vinársku tvorbu, existuje snaha zo strany Zväzu vinohradníkov, ovládaného veľkovýrobcami vína, presadiť legislatívne zmeny, ktoré by znemožňovali predávať vína s odlišným senzorickým profilom.
V reakcii na tieto problémy prebieha v legislatívnom procese úprava vyhlášky. Ministerstvo pôdohospodárstva si uvedomuje absurdnosť situácie a má snahu ju riešiť. V pripomienkovom konaní bola zmena vyhlášky č. 350/2009 Z. z., ktorá má definovať tzv. "naturálnu" scénu. Vladimír Magula zdôrazňuje potrebu zabrániť zapracovaniu reštriktívnych zmien a podporiť klarifikačnú iniciatívu ministerstva. Je pripravený domáhať sa svojich práv a náhrady škôd súdnou cestou.
Zsolt Sütő uvádza, že využijú všetky zákonné prostriedky na ovplyvnenie tvorby novej vyhlášky. Agnes Lovecká v mene združenia AUTENTISTA SLOVAKIA podala pripomienku k návrhu novely vyhlášky s cieľom získať podporu pre hromadnú pripomienku a účasť na rozporovom konaní. Zdôrazňuje, že slovenská vinárska scéna potrebuje legislatívnu zmenu, ktorá by jasne definovala aj "naturálnu" scénu, podobne ako to urobili iné vyspelé krajiny.
Slovenský vinársky zákon jasne hovorí: „Je zakázané uvádzať na trh vinárske produkty, ak sú zdraviu škodlivé, falšované alebo chybné.“ A za chybné považuje zákon víno, ktorého kvalita vylučuje ľudskú spotrebu. Vinári zdôrazňujú, že ich vína nie sú chybné, falšované, ani zdraviu škodlivé a každé víno má chemickú analýzu z akreditovaného laboratória. V prípade neúspechu sa budú domáhať súdnej ochrany.
Budúcnosť slovenského vinárstva: Hľadanie rovnováhy
Cieľom nie je presvedčiť o tom, že naturálny štýl výroby vína je ten najlepší, najzdravší či najchutnejší. Skôr ide o apel na štátne orgány, aby sa začali zaoberať reálnymi problémami na trhu s vínom. To znamená robiť kontroly, zisťovať, ktoré vína sú naozaj pre konzumenta škodlivé (pri akomkoľvek štýle výroby), ktoré dovezené vína sú označované ako slovenské a pod. Potrebujeme legislatívny posun k vyspelým krajinám, ktoré už dokázali zadefinovať aj spomínanú "naturálnu" scénu.
V súlade so zákonom robia vinári, ktorí čelia týmto výzvam, vína, ktoré sú jedinečné, živé, charakterné, prinášajú radosť im a ich zákazníkom. Mnohí z nich sa etablovali vo svetovej špičke, vyvážajú do desiatok krajín a ich vína nájdete v prestížnych reštauráciách. Prístup k výrobe na základe nezákonného úradníckeho aktivizmu rozhodne meniť nebudú. Tvorba autentického vína je pre nich nielen prácou, ale v prvom rade vyjadrením životného štýlu a filozofie. Veria, že pravda a právo je na ich strane a budú za ne bojovať.
Je nevyhnutné, aby sa legislatíva prispôsobila realite a podporela rôznorodosť a inováciu vo vinárstve, namiesto toho, aby ju obmedzovala. Vyvážený prístup, ktorý jasne definuje pravidlá pre všetky štýly výroby vína, bude kľúčom k prosperite slovenského vinárstva a k naplneniu očakávaní spotrebiteľov hľadajúcich kvalitu a autenticitu.
tags: #vinarsky #zakon #falsovanie #vina