V srdci slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj sa rozhorel spor, ktorý presahuje rámec bežných obchodných záujmov. Ide o budúcnosť tohto unikátneho územia, ktoré je na pokraji zápisu do svetového dedičstva UNESCO. V centre pozornosti stojí plán spoločnosti Zemplínska plavebná spoločnosť na ťažbu perlitu v blízkosti obce Malá Bara. Tento zámer vyvolal vlnu odporu zo strany vinohradníkov, samosprávnych orgánov, ministerstiev a odborníkov, ktorí poukazujú na potenciálne nenávratné škody, ktoré by ťažba mohla spôsobiť jedinečnosti Tokaja.
Jedinečnosť Tokaja v ohrození
Vinohradnícke organizácie, obec Malá Bara, Košický samosprávny kraj (KSK), Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a dokonca aj Martin Benkovič z Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno, sa spoločne postavili proti plánom na ťažbu perlitu. Ich hlavným argumentom je nepopierateľná jedinečnosť Tokajskej oblasti. Táto oblasť, s jej špecifickým terroir, dlhou históriou vinárstva a potenciálom pre zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, si podľa nich zaslúži najvyššiu ochranu. Akákoľvek ťažba nerastov v jej blízkosti, vrátane ťažby perlitu, by podľa nich túto jedinečnosť vážne narušila a ohrozila jej status.
Kritici zdôrazňujú, že perlit nie je na Slovensku strategickou surovinou a jeho význam je skôr regionálny. Existujú alternatívne ložiská a dokonca aj iné materiály, ktoré môžu perlit nahradiť. Porovnávať ekonomický záujem z ťažby perlitu s globálnym kultúrnym a environmentálnym významom Tokajskej vinohradníckej oblasti považujú za nemožné a nelogické.
Administratívne prekážky a legislatívna medzera
Problém sa začal, keď Zemplínska plavebná spoločnosť požiadala košický obvodný banský úrad o určenie dobývacieho priestoru pre ťažbu perlitu. Napriek tomu, že tento zámer nie je v súlade s územnými plánmi obce Malá Bara ani Košického samosprávneho kraja, obvodný banský úrad rozhodol v prospech ťažobnej spoločnosti. Toto rozhodnutie následne napadli všetky dotknuté strany.
Právnik KSK, Jozef Šuchta, označil toto rozhodnutie ako "len vyhratú bitku, nie vojnu." Hrozba ťažby podľa neho nezmizla a hlavným cieľom oponentov je dosiahnuť odpis zásob ložiska perlitu. KSK už na tento účel spracoval návrh, v ktorom sa odvoláva na banský zákon. Podľa neho má byť odpis urobený v prípadoch, ak "ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo verejné záujmy," alebo ak "význam ochrany prevyšuje záujem na vydobytí týchto zásob."
Rezortné váhanie a politické tlaky
Situácia je skomplikovaná nejednotnými reakciami ministerstiev. Ministerstvo výstavby reagovalo neurčito, pričom uviedlo, že je potrebné odstrániť rozpor medzi krajským stavebným úradom a obvodným banským úradom. Ministerstvo hospodárstva a životného prostredia sa vyjadrovalo vyhýbavo, s tvrdením, že nechcú zasahovať do právomocí obvodného banského úradu.
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Zdenka Kramplová, sa však k problému postavila zásadne. Počas návštevy vo Viničkách vyjadrila svoje rozhorčenie nad tým, že "na malom území je veľa nerastov, ale nemáme technológie, ktoré by boli čisté." Poukázala na to, že "nemôže byť prioritou ministerstva hospodárstva ťažba na malom zaľudnenom území." Priznala, že definitívnym riešením je odpis zásob, ktorý je však v kompetencii Ministerstva hospodárstva.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo, Ján Slabý, po návšteve Tokaja uviedol, že až na mieste niektorí poslanci pochopili, ako blízko je ložisko k viniciam. "Riešenie je otázka interpelácií," dodal.
Minister pôdohospodárstva, Zsolt Simon, sa k situácii vyjadril po zasadnutí vlády v Humennom. Potvrdil, že "nie je momentálne eminentný záujem, aby sa ťažili ďalšie množstvá v nových ložiskách." Jeho rezort vychádza z toho, že súčasné ložiská perlitu sú využívané len na 30 percent a rokujú o vyňatí tejto oblasti z bilančných zásob Slovenska, čo by znamenalo odpis.
Lukratívny perlit a neprimerané zisky ťažobných spoločností
Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza päť ložísk perlitu, pričom ťažba prebieha len v jednom - v Lehôtke pod Brehmi, kde navyše klesá. V najväčšom ložisku v Jastrabej sa vôbec neťaží. Jozef Šuchta poukazuje na to, že perlit nie je strategickou surovinou a jeho potenciálne zisky pre ťažobné spoločnosti sú v ostrom kontraste s minimálnymi platbami, ktoré štát získa.
Šuchta otvorene hovorí, že ťažobné spoločnosti láka na Slovensko kombinácia nedokonalej legislatívy s perspektívou vysokého profitu. Ako príklad uvádza ťažbu uránu na Jahodnej, kde sa odhaduje asi 3 milióny ton zásob. Náklady na dobývací priestor a technológiu sa pohybujú okolo 50-100 miliónov korún, zatiaľ čo predpokladaný profit spoločnosti sa odhaduje na desiatky miliárd. Štát z toho získa len zlomok. Za užívanie priestoru by ťažobná spoločnosť platila ročne 20-tisíc korún za kilometer štvorcový, z čoho by 15 tisíc išlo dotknutému mestu a len 5 tisíc štátu. Celkovo štát na poplatkoch za dobývacie priestory získa ročne asi 126 miliónov korún, pričom odhady hovoria o potenciálnych 3 miliardách. Pre porovnanie, len za ložisko ako Jahodná by v Kanade ťažiari zaplatili 30 miliónov dolárov.
Vplyv ťažby na životné prostredie: Pochopenie dôsledkov.
Chateau Grand Bari: Inovácia a rešpekt k tradícii
V tomto kontexte sa objavuje aj vinárstvo Chateau Grand Bari, ktoré sa snaží o inovatívny prístup k výrobe tokajských vín. Od založenia sa zamerali na budovanie moderného vinárstva od základov, s cieľom ponúknuť zákazníkom niečo unikátne. Ich portfólio dominujú ľahké a svieže odrodové vína, ktoré dozrievajú reduktívnou metódou v antikorových tankoch, čo zachováva arómu a zvýrazňuje ovocné tóny. Zároveň však nezabúdajú na tradíciu a vyrábajú aj tradičné tokajské vína, vrátane putňových vín, pomocou oxidatívnej metódy.
Chateau Grand Bari je tiež prvým vinárstvom na Tokaji, ktoré na slovenský trh prinieslo šumivé víno Sekt GRAND BARI, vyrobené tradičnou metódou sekundárnej fermentácie. V snahe o prepojenie s históriou darovali Košiciam 1 hektár viníc a spustili produkciu mestského vína CASSAVITA. Inovatívny prístup a snaha o "svetový Tokaj" odlišujú Chateau Grand Bari od konkurencie a ukazujú, že aj v tradičnom odvetví je priestor pre moderné vízie.
Riziká prieskumných vrtov a únik radónu
Ďalším vážnym rizikom, na ktoré upozorňuje Jozef Šuchta, sú prieskumné vrty pre potenciálnu ťažbu uránu v oblasti vymedzenej obcami Viničky, Ladmovce a Černochov. Tretina tohto územia zasahuje do Tokajskej oblasti. Už pri samotných prieskumných vrtoch dochádza k úniku radónu, čo predstavuje zdravotné riziko. Minister hospodárstva Jahnátek síce uviedol, že konzultoval s ministrom životného prostredia a upozornil ho, že "momentálne nie je vhodná doba na ekonomické využitie týchto zásob," no riziko environmentálnych dopadov prieskumných činností zostáva.
Celá kauza Chateau Grand Bari a plány na ťažbu nerastov v tokajskej oblasti tak predstavujú komplexný problém, ktorý spája environmentálne, kultúrne, legislatívne a ekonomické aspekty. Boj o ochranu jedinečného Tokaja pokračuje a jeho výsledok bude mať dlhodobé dôsledky nielen pre región, ale aj pre vnímanie Slovenska ako krajiny, ktorá si dokáže chrániť svoje prírodné a kultúrne dedičstvo.