Bratislava, mesto s bohatou históriou a dynamickou súčasnosťou, je neodmysliteľne spojená s vínom. Táto spojenitosť nie je len náhodná, ale má hlboké korene siahajúce až do staroveku, keď sa tu usadili prví vinári. Vínna stopa mesta sa vynára v dávnych časoch, zanechaná Keltmi, Rimanmi a neskôr Slovanmi. Skutočný rozvoj vinárstva však nastal s nemeckou kolonizáciou na prelome 13. a 14. storočia, čo prinieslo mestu prosperitu a pozornosť panovníkov. Bratislava sa stala nespochybniteľným a kedysi najväčším vinohradníckym mestom krajiny, podobne ako iné slávne európske mestá ako Bordeaux, vyrástla na víne.
Bratislavské vinice: Od hradného vrchu po Malé Karpaty
História vinohradníctva v Bratislave siaha viac ako tisíc rokov dozadu. Počiatky pestovania viniča možno doložiť už do 9. storočia nášho letopočtu, pričom k vzniku tejto tradície prispelo šírenie kresťanstva, priaznivé klimatické podmienky a praktická potreba - pitie čistej vody nebolo vždy bezpečné. Vinárske remeslo sa tradične spájalo s úpätím Malých Karpát, najmä s mestskými časťami Rača, Vajnory a Devín. Tieto oblasti boli pôvodne samostatnými vinohradníckymi mestečkami patriacimi pod Devínske panstvo, ktoré v ranom novoveku vlastnil šľachtický rod Pálfiovcov.
Bratislava mala vlastné vinohrady v okolí hradného vrchu, smerom od hradu na východ, až po hranice s Račou. Vajnorské vinohrady boli podľa dobových autorov považované za kvalitnejšie, dokonca ich porovnávali so svätojurskými. Vinič sa pestoval a v malej miere pestuje aj na územiach dnešných mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Lamač či Devínska Nová Ves.
Napriek tomu, že Bratislava má stovky hektárov vinohradov, ktoré sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, nie všetky sú v optimálnom stave pre maximálnu úrodu. Na rozdiel od niektorých susedných krajín, Slovensko zatiaľ nepristupuje k rozvoju tejto oblasti s takým dôrazom na budúci rast a rozvoj.
Račianska Frankovka: Kráľovský nápoj s liečivými účinkami
Špecifickým pojmom v slovenskej enológii je bezpochyby Račianska Frankovka. Slávny polyhistor a vedec Matej Bel v roku 1720 o tomto výnimočnom víne napísal: "Toto výnimočné víno patrí medzi najvyberanejšie lahôdky a pije sa vždy s veľkou nádejou na celkové uzdravenie." Už stredovekí obyvatelia Rače si ním natierali reumatické údy aj kríže, varené ho pili v zime na potenie, pri horúčkových stavoch a bolestiach hrdla.
Tento liečivý potenciál bol ocenený aj na najvyššej úrovni. V roku 1767 dostala Račianska Frankovka od cisárovnej Márie Terézie dispozičné právo ako privilegovaný nápoj, ktorý sa dodával vo veľkých objemoch na kráľovský dvor vo Viedni. Stalo sa to vďaka tomu, že račiansky farár M. Radochányi daroval cisárovnej sud tohto lahodného vína.
Červené vína, vrátane Frankovky, sú od začiatku minulého storočia internistami považované za nápoj s pozitívnym vplyvom na ľudí so srdcovými problémami. Pri uvážlivom pití môžu až o 30 percent znižovať riziko infarktu vďaka obsahu vzácnej zlúčeniny resveratrolu, silného prírodného antioxidantu.
Bratislavské šumivé víno: Zrod legendy Hubert J.E.
Bratislava má aj prvenstvo v oblasti výroby šumivého vína v Európe, hneď po Francúzsku. Slovenský národ by ťažko nepoznal značku Hubert. Hoci sa dnes najslávnejšie slovenské šumivé víno vyrába v Seredi, jeho korene siahajú do roku 1825 práve do Bratislavy.
Podľa legendy sa mestom prechádzal zranený napoleonský vojak Johan Hubert. Tento príbeh však obsahuje isté historické nezrovnalosti, keďže Napoleon poslednú bitku vybojoval pri Waterloo v roku 1815, desať rokov pred údajným pobytom vojaka v Bratislave.
Skutočný príbeh úspechu značky Hubert je úzko spojený s podnikateľským duchom Pauline Hubertovej. Keď sa v roku 1877 vydala za Johanna Evangelistu Huberta, priniesla do firmy nielen značné veno vo forme vinohradov, ale aj výnimočný podnikateľský talent. Pauline Hubertová prijala tri kľúčové rozhodnutia, ktoré formovali budúcnosť firmy. Jej aristokratické šampanské "Gentry club" sa v roku 1896 dostalo na stôl cisára Františka Jozefa I.
Po smrti Pauline prevzal vedenie firmy jej syn Henrik Hubert. Firma rástla a šumivé víno z Bratislavy sa pilo po celej Európe, dokonca aj v Amerike. Rodina vlastnila Hubert až do roku 1945, kedy bola na firmu uvalená národná správa a v roku 1949 sa z nej stal národný podnik. Po Nežnej revolúcii vznikla zo štátneho podniku akciová spoločnosť. Hubert J.E. zostáva dodnes mýtickým a fenomenálnym vínom, ktoré má na trhu šumivých vín v Európe dominantné postavenie.
Palugyayovci: Dynastia bratislavských vinárov svetového formátu
Zatiaľ čo svet pozná slávne "chateau" z Bordeaux, málokto pozná Bratislavu v súvislosti s vínom. Zmenil to však jeden muž, ktorý ju preslávil svojimi nádhernými vínami - zakladateľ veľkej dynastie prešporských vinárov, pochádzajúci zo zemianskeho rodu z Liptovskej Palúdzky a Bodíc. Postupne zarábal viac a viac, pričom investoval nielen do nákupu najlepších vín, ale aj do budovania supermoderného vinárskeho podniku.
Palugyayovci sa stali pre Slovákov prototypom úspešných podnikateľov s vynikajúcim nosom na reklamu. Investovali do prieskumných plavieb, čo im prinieslo obrovský ohlas. Dobová tlač písala, že "všetkých desaťtisíc fliaš vína si po prekonaní rovníka zachovalo vynikajúcu kvalitu." Ako ich podnikanie rástlo, Palugyayovci ukážkovo modernizovali výrobu, dokonca používali paru na dezinfekciu vinárstva.
Palugyayovská vinárska spoločnosť zanikla v búrlivých časoch prvej polovice 20. storočia, ale jej odkaz v meste stále žije. Raz do roka sa slovenskí vinári stretávajú v nádherných priestoroch bývalého palugyayovského sídla, aby vybrali vinárstvo roka.
Apponyiho palác a Národný salón vín: Srdce bratislavského vinárstva
V srdci historického centra Bratislavy, v mestskej časti Staré Mesto, stojí prekrásna rokoková budova Apponyiho palác. Postavený v rokoch 1761 - 1762 grófom Jurajom Apponyim z Oponíc, je tento palác výnimočným skvostom s bohatou minulosťou. Dnes v ňom sídli Ministerstvo zahraničných vecí a jeho priečelia zdobia vinárske motívy, pričom v podzemí sa nachádzajú nádherné pivnice.
Apponyiho palác je domovom Národného salónu vín Slovenskej republiky, ktorý ponúka rôzne degustačné programy sprevádzané skúseným someliérom. Ak sem zavítate so zahraničnými priateľmi, degustácia môže prebiehať aj v anglickom alebo nemeckom jazyku.
Národný salón vín Slovenskej republiky predstavuje reprezentatívny výber tých najlepších slovenských vín. Nachádza sa v historickej pivnici Apponyiho paláca, v časti Múzea vinohradníctva a vinárstva. Je to najvyššia súťaž vín vyrobených na Slovensku z hrozna dopestovaného na našom území. Organizátorom a odborným garantom súťaže je Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska. Cieľom salónu je prezentovať verejnosti top 100 slovenských vín, ktoré sa umiestnili v najvyššej súťaži vín. V rámci prezentácie slovenských vín organizuje salón vlastné podujatia, ktoré prinášajú dôležité informácie zo slovenskej vitikultúry, bohatej vinárskej histórie a moderného vinárstva. Národný salón vín tiež ponúka na predaj výber zo 100 najlepších vín minulého roka.
Unikátne zážitky: Degustácia v tme a Malokarpatská vínna cesta
Pre tých, ktorí hľadajú nevšedné zážitky, ponúka Bratislava a jej okolie jedinečné možnosti. Na webovej stránke zavinom.sk nájdete informácie o ochutnávkach slovenských vín a vinárstvách z Bratislavy a okolia, ako aj magazín o víne.
Jednou z najzaujímavejších ponúk sú jedinečné ochutnávky slovenských vín v tme. Predstavte si, že nič nevidíte, len vnímate vôňu a chuť. Táto skúsenosť vám umožní sústrediť sa výlučne na senzorické vnemy a objaviť víno z úplne novej perspektívy. Ak máte pocit, že ste z vín už ochutnali všetko, táto degustačná metóda vám rozhodne ponúkne nové prekvapenia.
Pre milovníkov histórie a vína je pripravená nezabudnuteľná autobusová exkurzia po Malokarpatskej vínnej ceste. Táto cesta vás prevedie obcami Svätý Jur, Pezinok a Modrá, ktoré ležia na úpätí Malých Karpát. Počas exkurzie môžete zablúdiť do romantických zákutí vinohradov a do čarovných pivníc, kde vám nalejú lahodné víno priamo zo suda.
Malokarpatské vínne múzeum v Pezinku ponúka tri unikátne zážitkové degustácie, ktoré vám priblížia bohatú históriu, úrodné vinice a výnimočné vína tohto regiónu.
Slovenské odrody: Unikátna chuť domova
Zatiaľ čo svetové odrody ako Chardonnay, Merlot či Sauvignon sú známe po celom svete, Slovensko ponúka aj vlastné, unikátne odrody, ktoré máte možnosť ochutnať len u nás. Medzi ne patria napríklad Devín, Dunaj a Mília.
Z devínskeho bieleho hrozna, ktoré je krížencom odrody červeného Tramínu a Veltlínskeho, sa vyrába zelenožlté víno so stredne korenistou vôňou, pripomínajúce muškát. Víno Devín je korenisté a suché, s ostrosťou, plnou a dokonalou harmóniou chutí, ktorá v sebe skrýva tóny marhúľ, púpavového medu a chleba.
V roku 1958 vznikla odroda Dunaj, keď sa najskôr skrížil Muškát Bouchet s odrodou Oporto a neskôr sa pridalo aj Svätovavrinské. Dunaj je veľmi kvalitná odroda, ktorá dáva vína tmavočervenej farby s výraznou chuťovou plnosťou.
Bratislava a jej vinárska identita: Výzvy a príležitosti
Slovensko žne so svojím vínom úspechy v Európe a zároveň intenzívne hľadá svoju vlastnú vinársku identitu. Víno je naozaj dobre čitateľné v dejinách aj prítomnosti Slovenska, čo najlepšie dokumentuje Bratislava - nespochybniteľné a kedysi najväčšie vinohradnícke mesto krajiny.
Bratislavské vína sú špecifické aj vďaka zvláštnemu geologickému podložiu, ktoré spočíva na bratislavskom žulovom masíve. Tento masív začína v Bratislave a končí za Račou, pričom zloženie podkladu sa smerom na Pezinok mení. Vďaka tejto jedinečnej geológii sa bratislavské vína vyznačujú jemnou mineralitou.
Na bratislavskú vinársku tradíciu dnes nadväzuje viacero menších vinárstiev v Rači, Vajnoroch a na Devíne, ako napríklad Vinárstvo Hulanský. Toto vinárstvo obhospodaruje 3,8 hektára vinohradov a kladie si prioritu na udržateľný a ekologický prístup. Aj malé vinárstva však čelia výzvam, ako sú nepriaznivé počasie či prírodné katastrofy, ako napríklad požiar, ktorý v auguste 2022 zničil časť úrody vo vinohradoch v Rači.
Ak by malé vinárstva v týchto oblastiach kontinuálne upadali, bola by to nenapraviteľná škoda pre našu vinársku tradíciu. Víno totiž nie je len alkoholickým nápojom; je nositeľom kultúry, histórie a tradície, gastronomickým špecifikom. Je to strata porovnateľná s tým, keby v Plzni prestali vyrábať pivo. Verí sa však, že vinohradníctvo a vinárstvo v Bratislave prežije.
Mesto sa snaží podporovať rozvoj vinohradníctva nielen prostredníctvom múzeí a salónov vín, ale aj inovatívnymi projektmi. Jedným z nich je projekt pretvárajúci zanedbané plochy z južnej strany hradného brala na vinicu, ktorá by slúžila ako interaktívny verejný priestor. Hlavným aspektom tohto zámeru je sociálna inklúzia v spojení s produkciou hrozna a vína. Ako súčasť mestskej zelene dodáva vinica tomuto priestoru jasnú identitu a zároveň ponúka miesto na stretnutie. V sociálnej rovine kontakt so zemou pri produkcii hrozna prehlbuje vzťah k pôde a rozvíja archetypálnu podstatu človeka.
Bratislava je mestom vinoték a krásneho vína, ktoré je rovnako pôvabné ako jej obyvatelia. V meste nájdete množstvo vinoték, reštaurácií a tiež krásne Vinohradnícke múzeum v samom centre. S novou atraktivitou v podobe expozície Národného salónu vín sa Bratislava stáva ešte významnejším centrom pre milovníkov vína, čím prináša zadosťučinenie pre mesto i celé Slovensko.
tags: #vino #na #bratislavskom #hrade