Medovina, často označovaná ako "nápoj bohov", predstavuje jeden z najstarších alkoholických nápojov na svete, ktorého korene siahajú hlboko do histórie ľudstva. Je to fascinujúci nápoj, ktorý vzniká fermentáciou roztoku medu a vody, pričom sa často obohacuje o rôzne bylinky, koreniny, ovocie či ovocné šťavy. Jej príjemná medová vôňa a sladká chuť ju robia obľúbenou pochúťkou už po stáročia. Táto komplexná tekutina, podobná vínu, no s jedinečným charakterom, si zaslúži podrobné preskúmanie jej pôvodu, výroby, rôznych variantov a prospešných vlastností.
Prapôvod a História Medoviny: Od Prírodného Fenoménu po Kultúrny Symbol
História medoviny je úzko spojená s objavom medu a jeho fermentačných vlastností. Predpokladá sa, že prvá medovina vznikla ešte pred objavením poľnohospodárstva a dokonca aj pred samotným ľudstvom. V dutinách stromov, kde včely skladovali med, sa v období sucha mohol med zmiešať s dažďovou vodou. Následne prírodné kvasinky, prítomné v mede a na včelích produktoch, spustili fermentačný proces, čím vznikol prvý kvasinkový a alkoholický nápoj na svete. Tento "nápoj bohov" si neskôr zamiloval aj človek.
Archeologické nálezy potvrdzujú pradávny pôvod medoviny. Hrnčiarske nádoby objavené v severnej Číne, pochádzajúce z obdobia okolo 7 000 rokov pred Kristom, vykazujú chemické stopy medu, ryže a organických zlúčenín spojených s fermentáciou. V Európe sa prvé zmienky o medovine objavujú v keramických zvyškoch z obdobia približne 2800 - 1800 pred Kristom.
Jedným z najstarších zachovaných opisov medoviny je zmienka v hymnoch Rigvédy, posvätných knihách starovekého indického náboženstva, datovaných do obdobia okolo 1700 - 1100 pred Kristom. Počas zlatého veku antického Grécka bola medovina obľúbeným nápojom. Filozof Aristoteles (384-322 pred Kristom) sa o nej zmieňoval vo svojich dielach, rovnako ako rímsky prírodovedec Plínius starší (23 - 79 po Kristovi), ktorý ju vo svojej "Prírodnej histórii" nazval "víno sladené medom" alebo "medové víno". Hispánsko-rímsky prírodovedec Columella v roku 60 po Kristovi publikoval recept na medovinu v diele "De re rustica". Podľa jeho receptu sa odstátá dažďová voda zmiešala s medom (na výrobu slabšej medoviny v pomere jedna rímska libra medu na šesť sextariusov vody). Tento roztok sa potom vystavil slnku 40 dní a následne sa nechal v blízkosti ohňa. V prípade nedostatku dažďovej vody sa odporúčalo prevariť pramenitú vodu.
V stredoveku mnohé kláštory udržiavali tradíciu výroby medoviny, najmä v oblastiach, kde nebolo možné pestovať hrozno. V slovanských krajinách mala medovina výnimočné postavenie. Starí Slovania ju pili pri významných rodových a kmeňových slávnostiach, čo svedčí o jej slávnostnom charaktere. Správy z 9. až 11. storočia označujú medovinu za typický slovanský nápoj, používaný pri obradoch aj v každodennom živote. Na niektorých územiach Slovenska dokonca poddanské obce odvádzali dávky v medovine. V 18. storočí bola najlepšia medovina vyrábaná v Levoči.
V Číne sa medovina (蜜酒 - mi ťiou) prvýkrát spomína počas vlády dynastie Tchang.
V histórii sa výrazy "medovina" a "medové víno" často používali ako synonymá. Niektoré kultúry však tieto pojmy odlišujú. Napríklad Maďari tvrdia, že medovina je vyrobená z medu, vody a kvasníc, zatiaľ čo medové víno je kombinácia medu fermentovaného s hroznovým vínom alebo vínom z iného ovocia, prípadne víno s pridaným medom. Vzhľadom na legislatívu Európskej únie, ktorá reguluje používanie označenia "víno", sa v súčasnosti termín "medové víno" pre medovinu používa menej často, aby sa predišlo nejasnostiam.
Výroba Medoviny: Alchýmia Chutí a Trpezlivosti
Výroba medoviny je proces, ktorý si vyžaduje starostlivosť, trpezlivosť a pochopenie základných princípov fermentácie. Základom každej kvalitnej medoviny je, samozrejme, med. Kvalita medu priamo ovplyvňuje výslednú chuť a arómu medoviny. Môže sa použiť kvetový alebo medovicový, jednodruhový alebo zmiešaný med.
Proces výroby medoviny sa dá rozdeliť do niekoľkých kľúčových krokov:
1. Príprava medového roztoku: Prvým krokom je zmiešanie medu s vodou. Pre lepšie rozpustenie medu je možné roztok mierne zohriať, avšak maximálna teplota by nemala presiahnuť 36 °C, aby nedošlo k zničeniu cenných bielkovín a aromatických látok. Existujú dva základné spôsoby prípravy roztoku:
- Výroba za studena: Med sa zmieša s vodou, prípadne mierne zohriatym roztokom (max. 36 °C). Výhodou je zachovanie maximálneho množstva aromatických látok. Nevýhodou je dlhší čas čistenia medoviny (niekedy až 2 roky) a častejšie stáčať medovinu, pretože termolabilné bielkoviny sa postupne usadzujú na dne nádoby.
- Výroba za tepla: Roztok medu a vody sa krátko varí. Počas varenia sa odstraňuje pena, ktorá vzniká zrazením bielkovín. Varenie prebieha dovtedy, kým sa pena na hladine prestane tvoriť. Hlavnou výhodou je rýchlejšie čistenie medoviny. Nevýhodou môže byť čiastočná strata niektorých aromatických zložiek vplyvom vyššej teploty.
Koncentrácia cukrov v roztoku sa dá merať pomocou normalizovaného muštomeru (NM). Pre suchú medovinu sa odporúča koncentrácia okolo 20°NM, pre sladkú medovinu okolo 30°NM. Alternatívou pre domácu výrobu, ak nie je k dispozícii muštomer, je zmiešanie medu a vody v pomere 1:2 (jeden liter medu na dva litre vody) pre sladšiu chuť.
2. Pridanie živných solí: Med totiž často neobsahuje dostatočné množstvo živín pre správny priebeh fermentácie. Preto je nevyhnutné pridať do medového roztoku živnú soľ, ktorá obsahuje najmä dusík, fosfor, ale aj horčík a zinok. Tieto živné soli sú bežne dostupné vo vinárskych predajniach.
3. Pridanie kvasiniek: Po príprave roztoku sa pridajú ušľachtilé vínne kvasinky. Odporúčajú sa hlbokoprekvášajúce a chladnomilné kvasinky, ktoré sú vhodné na výrobu medoviny. Kvasinky sa dajú kúpiť pod názvom Aktívne suché vínne kvasinky (ASVK) vo vinárskych predajniach, prípadne aj vo včelárskych potrebách (napr. Dolské kvasinky, vyšľachtené vo Výskumnom ústave včelárskom). Ak bol roztok varený, je potrebné ho pred pridaním kvasiniek vychladiť na fermentačnú teplotu, aby kvasinky neuhynuli.
4. Fermentácia: Pripravený roztok s kvasinkami sa naleje do kvasnej nádoby (demižón, sud), ktorá sa naplní maximálne do 3/4 objemu, aby sa predišlo pretečeniu peny počas búrlivého kvasenia. Nádoba sa uzavrie kvasnou zátkou, ktorá umožňuje únik oxidu uhličitého a zároveň bráni prístupu vzduchu. Odporúčaná teplota pri kvasení je 20-25 °C. Nižšia teplota môže viesť k lepšiemu zachovaniu aromatických látok, avšak nie všetky kvasinky znášajú nízke teploty. Proces fermentácie, teda kvasenia, môže trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov. Meraním špecifickej hmotnosti medoviny pomocou hydrometra alebo refraktometra je možné sledovať priebeh fermentácie a určiť konečný obsah alkoholu.
5. Stáčanie a čistenie: Po ukončení búrlivého kvasenia a usadení kalu sa medovina prvýkrát stočí do čistej nádoby. Nádoba by mala byť naplnená po okraj zátky, aby sa minimalizoval kontakt s kyslíkom. Keďže sa časom stále usadzuje kal, proces stáčania sa opakuje, kým medovina nie je číra. Čím častejšie sa medovina odkaluje, tým jemnejšiu chuť nadobúda.
6. Zrání: Po poslednom stočení nasleduje fáza zrenia. Počas zrenia dochádza k chemickým reakciám, ktoré harmonizujú chuť a vôňu medoviny. Tento proces môže trvať od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov, v závislosti od typu medoviny a požadovanej kvality. Dlhodobé zrenie zvyčajne vedie k jemnejšej a komplexnejšej chuti.
Rozmanitosť Medovín: Od Tradičných po Experimentálne
Medovina sa delí na rôzne typy, ktoré sa líšia použitými surovinami a výrobnými postupmi. Toto delenie umožňuje širokú škálu chutí a vôní, ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších konzumentov.
Tradičná medovina: Vyrába sa výlučne z medu, vody, živných solí a ušľachtilých kvasiniek. V jej chuti a vôni dominuje charakter medu, z ktorého bola vyrobená. Ide o najprirodzenejší druh medoviny, kde sa nedostatky nedajú skryť prídavnými látkami, preto je často najcennejšia a medzi znalcami najuznávanejšia.
Ochutená medovina: K základným surovinám sa pridávajú ďalšie ingrediencie, ktoré dodávajú medovine špecifický charakter.
- Bylinná alebo korenená medovina (Metheglin alebo Hippocras): Do roztoku sa pridávajú bylinky a/alebo koreniny. Charakter medoviny je potom ovplyvnený druhom a množstvom použitých bylín či korenín.
- Ovocná medovina (Melomel): Vyrába sa s prídavkom ovocia alebo ovocných štiav. Ovocie môže byť pridané vo forme šťavy alebo nakrájané na kúsky. Výhodou je, že ovocie dodáva potrebné živiny pre kvasný proces. Používajú sa napríklad jablká, bobuľové ovocie a iné.
- Hroznová medovina (Pyment): Ide o špecifický typ ovocnej medoviny, kde sa pridáva hrozno alebo hroznová šťava. Malomela sa ďalej delí podľa druhu použitej šťavy.
Výrobcovia medoviny sa často zameriavajú na jednodruhové medy, ako napríklad agátový, lipový alebo slnečnicový, aby dosiahli unikátne chuťové profily. Spoločnosť Apimed je príkladom výrobcu, ktorý sa špecializuje na produkciu medoviny podľa druhu medu a je jedinou spoločnosťou v strednej Európe s takýmto prístupom.
Medovina a jej Blahodárne Účinky: Viac ako Len Alkohol
Okrem svojej lahodnej chuti a bohatej histórie je medovina spájaná aj s pozitívnymi účinkami na ľudský organizmus. Vďaka obsahu medu, ktorý má prirodzené antimikrobiálne vlastnosti, môže medovina pomáhať v boji proti nežiaducim baktériám.
Pri konzumácii v rozumnom množstve (1-2 dcl denne) sa medovine pripisujú nasledujúce účinky:
- Udržiavanie vitality a duševnej sily: Medovina môže prispievať k celkovej vitalite a pozitívne vplývať na psychickú pohodu.
- Podpora imunitného systému: Konzumácia medoviny môže posilňovať obranyschopnosť organizmu.
- Zlepšenie trávenia: Podporuje tvorbu žalúdočných štiav, čím zlepšuje vstrebávanie železa.
- Ochrana ciev: Medovina môže chrániť artériálnu stenu pred arteriosklerózou a udržiavať jej priepustnosť. Obsahuje procyanidoly, ktoré pôsobia proti zvyšovaniu hladiny cholesterolu.
- Pozitívny vplyv na srdce: Mierne pitie medoviny môže znižovať tvorbu fibrinogénu, látky podporujúcej zrážavosť krvi, čím sa znižuje riziko vzniku embolií, trombóz, srdcových a mozgových infarktov. Alkohol v medovine tiež napomáha látkovej premene a podpore prekrvenia, zvyšuje hladinu "dobrého" cholesterolu (HDL) a znižuje hladinu "zlého" cholesterolu (LDL).
- Antibakteriálne a antivírusové účinky: Výskumy naznačujú, že medovina môže mať aj tieto vlastnosti.
- Afrodiziakálne účinky: Medovina je často spájaná s nápojom lásky, teda afrodiziakom.
Je však dôležité zdôrazniť, že tieto účinky sa prejavujú pri zodpovednej a miernej konzumácii. Nadmerná konzumácia alkoholu, bez ohľadu na jeho pôvod, má negatívne zdravotné dôsledky.
Medovina Dnes: Obľúbený Nápoj s Rastúcou Popularitou
Popularita medoviny v posledných rokoch rastie, čo súvisí aj s celkovým nárastom záujmu o včelárstvo a prírodné produkty. Medovina sa teší obľube nielen na Slovensku, ale po celom svete. Je tradičnou súčasťou vianočných trhov a stáva sa vyhľadávaným nápojom na rôzne príležitosti.
Pri výbere medoviny je dôležité všímať si jej kvalitu. Nie všetky medoviny sú rovnaké, podobne ako pri víne, existujú rozdiely v kvalite a cene. Kvášené medoviny zvyčajne obsahujú 12-14% alkoholu; ak je obsah vyšší, mohlo dôjsť k pridaniu liehu. Dobrá medovina by mala byť číra, bez zákalu a sedimentu. Znalci často hľadajú medovinu, ktorá na skle zanecháva tzv. "nohy" (slzy), čo je znakom vyššieho obsahu alkoholu a cukru.
Medovina sa dá piť teplá aj studená, v závislosti od ročného obdobia a osobných preferencií. Chladená sa odporúča podávať pri teplote 12-16 °C. Pri tepelnej úprave sa v medovine rozvinú iné chuťové tóny, čo milovníci medovín radi objavujú. Medovina sa skvele hodí aj na prípravu rôznych miešaných nápojov, či už na letné párty alebo zimné večery pri krbe.
Zaujímavou možnosťou je aj príprava medovinovej ľadovej triešte. Nalejte požadované množstvo medoviny do plastovej fľaše a dajte ju do mrazáku. Voda obsiahnutá v medovine zmrzne, zatiaľ čo alkohol zostane tekutý, čím vznikne nápoj s konzistenciou ľadovej triešte, ktorý si zachová svoju výnimočnú chuť.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa môžu pochváliť vysokou kvalitou medoviny.
Víno: Nektár z Hrozna s Dlhou a Fascinujúcou Minulosťou
Víno, nápoj bohov a opojný alkohol, ktorý je tak starý, že už len určiť jeho pôvod je zložité. Vínna réva ako rastlina je staršia ako ľudstvo samé a navyše tak rozšírená, že aj medzi odborníkmi je relatívne diskutované, odkiaľ vlastne pochádza. Väčšina z nich sa asi zhodne, že pochádza z Kaukazu, z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Stopy o produkovaní vína nájdeme už v Egyptskej ríše, konkrétne na rozličných kresbách v hrobkách faraónov. Tam je možné vidieť nielen typické vinné nádoby, ale aj náznaky postupu výroby a to hovoríme o čase viac ako 3000 rokov pred našim letopočtom. Územie dnešného Slovenska s výrobou vína výrazne nemeškalo, zdroje uvádzajú, že sa tak dialo už počas Rímskej ríše, približne okolo roku 700 pred Kristom, prvé písomné zmienky pochádzajú z 9. storočia.
Asi každý vie, že základom vína je kvalitné hrozno. To sa zbiera zvyčajne začiatkom jesene, hovorí sa, že dobrý vinič by mal pred oberačkou absolvovať aj prvý mráz. Následne sa hrozno lisuje a vzniká mušt, sladká hroznová šťava ešte bez stôp alkoholu. Do tejto šťavy sa pridajú vínne kvasinky a budúce víno začne v sude pracovať. Po asi dvoch dňoch vzniká burčiak, ktorý si s takou radosťou užívame na rôznych hodoch no a prvé, skoré víno je pripravené asi po dvoch týždňoch kvasenia. Ďalšie procesy sa nazývajú školením vína, vtedy sa opatrne pridáva oxid siričitý, ktorý bráni pred znehodnotením vína, víno sa tiež číri a filtruje, aby bol odstránený nežiadúci kal.
Existuje množstvo spôsobov, akými sa víno delí a triedi, dôležitá je farba, (ne)šumivosť, odroda hrozna, rok výroby, či je víno sladké, polosladké, polosuché alebo suché, prípadne stolové, akostné alebo kabinetné. Čím odbornejšie kritéria, tým zložitejší výsledok.
Červené víno - napriek predstave, že farba červených odrôd je automaticky červená, nie je tomu tak. Samotné víno má bielu farbu, dlhšie však kvasí na šupkách, ktoré obsahujú farbivo.
Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
Niet nápoja, o ktorom by bolo toľko povedané, napísané, zveršované a spievané. Víno vytvára príjemnú atmosféru a navodzuje dobrú náladu. Vínna réva je staršia ako ľudstvo samé. Prvá písomná zmienka o víne sa objavuje už v Starom zákone. Popisuje ako Noe prežil potopu, vystúpil z archy a vysadil vinič na výrobu vína. Najstaršia fľaša vína má takmer 1700 rokov. Bola objavená v Nemecku a nachádza sa v Historickom múzeu Pfalz.
Viete odkiaľ pochádza zvyk štrngania pohármi? Zaviedli ho starí Rimania zo strachu z otrávenia svojimi nepriateľmi. Štrngali si tak silno, že víno vyprsklo aj do susedných pohárov. Ako to, že sa nerozbili?
Je dobre známe, že najväčšími producentmi, ale najmä milovníkmi vína sú Francúzi. Majú najlepšie vína na svete, ale zároveň aj najdrahšie. Francúzi si vážia víno a pijú ho nie preto, aby otupili svoje zmysly, ale aby ich prebudili. Každý pohár vína si vedia vychutnať s osobitným pôžitkom. Ak sú pozvaní k niekomu na večeru, je takmer isté, že prinesú fľašu starostlivo vybraného vína ako prejav úcty a vďaky voči hostiteľovi.
Nenetbeansite ho vychladiť na vhodnú teplotu. Chuť bieleho vína sa najlepšie rozvinie pri teplote 10 až 13 stupňov, červenému lichotí o niečo vyššia teplota. Na etikete by mala byť uvedená doporučená teplota pre dané víno. Voľba vína a tiež jeho nalievanie je úlohou pánov, dáma si nikdy nenalieva sama. Ak nejde o šampanské, ktoré sa nalieva takmer po okraj, pohár plníme do jednej tretiny. Chute a vône potrebujú svoj priestor aby sa dokonale rozvinuli. Znovu dolievame až keď je pohár prázdny. Dobré víno je skutočné umenie, ktoré dokáže podčiarknuť výnimočné chvíle. Ak milujete víno, tieto ponožky od Paradoo by nemali chýbať vo Vašom šatníku.
Slnko sa usmieva čoraz viac cez zuby, ale ešte príjemne hreje. Listy stromov sa pestro farbia v odtieňoch žltej a červenej, na zem klopkajú žalude a gaštany. Veľké šarkany ťahané na šnúrach sa snažia dostať vysoko na oblohu ale vzduchom poletujú najmä jemné pavučinky babieho leta. Na poliach a v záhradách vrcholí zber úrody. A vo vinohradoch? Nastal čas oberačiek!
Nápoj Bohov: Historiou Vinohradníctva na Slovensku
Vínna réva je staršia ako ľudstvo samo, a aj do jeho dejín vstúpila pomerne skoro. Dôkazy o jej pestovaní, či aj o samotnom víne sa našli už v hrobkách egyptských faraónov. V starovekých kultúrach sa víno považovalo za posvätný nápoj bohov, starí Gréci a Rimania ho používali na liečenie, bolo súčasťou okázalých hostín vládcov, ale aj jednoduchého obyvateľstva. V starovekom Ríme dosiahlo pestovanie vína nebývalý rozmach. Dokonca počas vojenských výprav mali rímske légie príkaz zakladať vinohrady na územiach, ktoré obsadili. Tak sa vinič rozšíril do Francúzska, Portugalska, Španielska. Aj k nám. A tak sa pestovanie viniča dostalo aj k nám. Slovania ho prijali za svoje a ďalej ho zveľaďovali. V staroslovanských modlitbách sa objavili modlitby, ktoré sa odriekali - jedna pri zakladaní vinice, ďalšia pred oberačkou hrozna a tretia pred kvasením vína. V stredoveku dosiahlo vinohradníctvo na Slovensku vynikajúcu úroveň, v Bratislave mali vinári svoj vlastný cech, v menších mestách sa združovali do bratstiev svätého Urbana.
V stredoveku prekvitalo vinohradníctvo aj vďaka kláštorom. Práve mníšske spoločenstvá zakladali nové vinice a zdokonaľovali technológiu dorábania vína. V kláštoroch a na farách sa budovali vínne pivnice, v nich sa mohlo uskladňovať kvalitné omšové víno počas dlhšej doby. Súvisí to s predpismi, ktorým sa podriaďuje výroba vína pre bohoslužobné účely. Musí to byť čisté prírodné víno z plodov viniča a nepokazené. Nesmú sa do neho pridávať žiadne cudzie prvky, teda ani cukor, voda a síra. Farba omšového vína nie je podstatná, môže byť biele aj červené.
Slnkom Zaliate Slovenské Terroire: Potenciál pre Svetové Biele Víno
V rámci Európy predstavuje Slovensko najsevernejšiu hranicu rentabilného pestovania viniča. Darí sa mu na južných, slnkom zaliatych svahoch, úbočiach teplých kotlín a úpätiach pohorí. Dávne zakladanie vinohradov si vyžadovalo najskôr vyrúbanie starých lesov. Po vyrúbaní stromov sa porast spálil a korene vyklčovali, čím sa aj pôda dostatočne prehnojila popolom.
Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad. Neskôr sa pôda vo vinohradoch celoročne kyprila a prekopávala, plela sa burina, na jar sa zatĺkali kolíky, vyväzoval sa vinič a podsádzali sa štepy. Ak prišli v máji „traja zmrznutí“, bolo treba vinohrady vydymiť, aby sa pred ich mrazom ochránila budúca úroda v už napučaných kvetoch. Do konca júla nasledovali vo vinohrade „zelené roboty“ - odstraňovanie chorých výhonkov, vylamovanie nepotrebných neplodných letorastov aj zálistkov. To aby zbytočne neodoberali živiny a podporil sa vývin hlavných púčkov. Ale listov malo ostať tak akurát, aby strapce ostali prevzdušnené, ale zároveň aby boli chránené od priamych slnečných lúčov. Potom bol vo vinici od roboty pokoj až do septembra, kedy nastali prípravy na oberačky.
Vinohrady, vinohrady, dobré vínko dávate. V oberačke sa odráža celoročné snaženie vinohradníkov. Pred jej začatím si bolo treba všetko starostlivo pripraviť - nachystať náradie, opraviť a vyčistiť sudy, dať do poriadku lis, vybieliť pivnicu a vymazať hlinenú dlážku v nej. Na oberačky sa chodilo včasráno, oberači rozostavení po riadkoch postupovali z jedného konca na druhý. Strapce hrozna odrezávali nožom alebo odstrihávali nožnicami, plnili nimi vedrá, tie vysýpali do putní, a plné putne zas presýpali do kadí. V kadiach na vozoch sa hrozno mliaždilo, aby pustilo šťavu, také sa zvážalo do lisovní či pivníc a prekladalo sa do prešu.
Posledný voz. Zvážanie posledného voza znamenalo koniec oberačky a patrila mu veľká sláva. Voz vyzdobili farebnými stuhami, hájnik trúbil a strieľal, prizvala sa muzika, pri ktorej sa vinohradníci bavili, tancovali a spoločne hodovali. Na väčších gazdovstvách, na znak zdarného ukončenia oberačiek, odovzdali robotníci gazdovi veľkú kyticu uviazanú zo strapcov hrozna a viničných ratolestí a on im za to z vďačnosti pripravil hostinu.
V pivničke. Lisovaním sa z hrozna získal mušt a ten sa prelial do sudov, v ktorých začal kvasiť. Kvasenie sa chodilo kontrolovať a načúvanie sudom, v ktorých to „šušká“, bolo pre vinohradníkov najkrajšou hudbou. Do vínnej pivnice sa ale muselo chodiť so zapálenou sviečkou - ak plameň zhasol, znamenalo to, že v priestore je už veľa kysličníka uhličitého a bolo z nej treba rýchlo vyjsť von, aby nedošlo k otrave.
Vinobranie: Súčasnosť a Tradícia
Dnes poznáme vinobranie skôr ako verejné slávnosti v mestečkách s vinárskou tradíciou, ktoré sa konajú po zahájení zberu hrozna. Akcia býva spojená s kultúrnym programom, s historickým sprievodom, vystúpeniami hudobníkov, folklórnych súborov a divadiel, pre deti sú v prevádzke kolotoče. Podstatou vinobrania však aj dnes ostáva degustácia vína a koštovanie burčiaku. Ten v stánkoch ponúkajú miestni vinári spolu s gastronomickými špecialitami, slanými aj sladkými chuťovkami.
Fascinuje ma život našich predkov, ich zvyky, kultúra, umenie a ukazujem to aj svojim deťom. objavovať to zabudnuté a krásne. Niekedy obrazne, niekedy doslova.
Zdá sa, že do relácie Moja mama varí lepšie ako tvoja prišli ďalší veľkí hráči. Pierre a Renato sú skutočne vážnou konkurenciou aj pre ostrieľaného Cyrila a jeho kamaráta Donala, ktorí sa odteraz musia mať na pozore. Ich noví súperi toho ešte chcú ukázať veľa. Ani pre jedného z nich nie je gastronómia žiadna neznáma. Pierre sa napríklad v súčasnosti venuje skutočným lahôdkam, ktoré ocení každý správny maškrtník.
Niekto musí zasadnúť za volant hoc aj cestou z oslavy, niekto zase berie lieky, alebo mu jednoducho alkohol nerobí dobre. Presne pre týchto ľudí je ako stvorené spomínané nealko víno. Ide o variant, ktorý nemá žiaden zvyškový alkohol, pridaný cukor či konzervanty. Na druhej strane si zas môže ktokoľvek bez obáv a strachu z nafúkania za volantom vychutnať klasické odrodové víno, ktoré je lahodné a má všetky benefity, na ktoré sme zvyknutí. „Konzervuje sa hroznovou či v prípade červeného vína ríbezľovou šťavou a chuť je tak plná a cítiť všetky triesloviny,“ prezrádza Pierre. Nealko segment vína je pomerne nová vec, ktorú ocenia nielen športovci či šoféri. Popularita nealko vína sa neustále zvyšuje. Jedinou nevýhodou je zatiaľ azda to, že vo väčšine vinární takúto lahôdku zatiaľ nenájdeme a musíme zájsť skôr do obchodu. Napriek tomu však má nealko víno pred sebou sľubnú cestu a podobne ako pivo si aj ono nájde miesto u istej skupiny ľudí. Aj samotný Pierre pritom vníma túto verziu obľúbeného nápoja skôr ako obohatenie a doplnok klasických druhov vína.
Víno označované za nektár bohov pijú ľudia tisícky rokov. Nápoj z bobúľ vínnej révy údajne ochutnal už človek mladšej doby kamennej. Presný dátum a okolnosti "zrodu" vína však zostávajú zatiaľ zahalené pláštikom tajomstva, opradené mýtmi a povesťami. Niektorí sa vínom len barbarsky opíjajú, iným slúži na opájanie nedostupných žien. Pseudofilozofi v ňom hľadajú pravdu, umelci stratenú inšpiráciu. Nájdu sa aj takí, ktorým slúži unikátny mok výlučne na prezentáciu majetku a potvrdenie spoločenskej prestíže.
Na svete sa konajú stovky výstav a súťaží, na ktorých sa degustuje a porovnáva. Na otázku - ktoré víno je najlepšie? - však odpoveď neexistuje. Skúsení milovníci vína to dobre vedia a po "najvíne" už nepátrajú. Iba ochutnávajú, vychutnávajú…
Synonymom kvalitného vína je v očiach laikov Francúzsko. Málokto však vie, že Slovensko má potenciál vyrábať najlepšie biele vína na svete. Podľa majiteľa internetového portálu o víne vinko.sk Tibora Vitteka sú biele vína v našich podmienkach schopné dosiahnuť výnimočnú sviežosť, chuť a vôňu. "Niektoré, aj známejšie svetové biele vína, pôsobia popri našich dokonca ťažkopádne." Potvrdzuje to aj someliér spoločnosti Vitis Pezinok Erik Brunovský - máme pestovateľov hrozna i výrobcov vína, ktorí dokážu vypestovať víno svetovej kvality. "Slovenské vína sú špecifické plnosťou, harmonickosťou, vyvážením kyselín a jemných cukrov, drsnosťou."
Snahu dosiahnuť rovnakú chuť, vôňu, farbu i čírosť ako zahraniční výrobcovia pritom nepovažuje za najšťastnejšiu. "Zaujímavá je práve osobitosť každej krajiny. Rovnako to platí aj pre červené vína, ktoré nemožno porovnávať s červenými vínami dovážanými z Čile, Austrálie, Talianska či zo Španielska. "Naše červené vína sú však živšie, vedia byť korenistejšie a ovocnejšie," dodáva Vittek. Víno sa však vo svete chápe ako súčasť teritória a gastronómie. Ak by sme pili iba mohutné prebarriquované vína, tak by sa nám "prejedli". Na charakter vína totiž pôsobia pôdne a klimatické podmienky konkrétnej oblasti i technológia spracovania. Najdôležitejší je však rukopis pivničného majstra, ktorí pretvára hrozno na víno.
Investovať do vína sa oplatí. "Cena niektorých vín sa môže v priebehu dvoch-troch rokov zvýšiť aj o dvesto percent," potvrdzuje jeden z najznámejších slovenských výrobcov vína Peter Matyšák. Historicky najúspešnejší ročník v histórii slovenských vín je podľa neho ročník 2006. Do akého vína sa teda oplatí investovať? V slovenských podmienkach je to jednoznačne tokajské víno. "Cena sa každoročne zvyšuje približne o 15 percent," hovorí Brunovský. Čo sa týka svetových vín - určite je to bordó a talianske vína z oblasti Piemont. "Spoločnosti, ktoré v oblasti Bordó vyrábajú špičkové vína, ponúkajú možnosť kúpiť víno, ktoré sa bude fľašovať o tri roky," hovorí Vittek. Nakupovať pritom treba kvalitné značkové vína, ktoré sú predajné na svetových trhoch. Milovníci dobrého vína nenakupujú v super- či hypermarketoch. Do siete sa totiž podľa zasvätených skutočná kvalita nedostane. Platí to rovnako pre domáce i zahraničné vína. Pre mnohých vinárov je dokonca distribúcia otázkou prestíže - ak sa víno dodáva do veľkých obchodných sietí, v očiach milovníkov vína a majiteľov prestížnych hotelov či reštaurácií sa diskvalifikuje. Navyše, výber vína v strohých halách s ostrým neónovým svetlom a overenými hitmi znejúcimi na pozadí ľudskej vravy nemá a ani nemôže mať čaro pivníc učupených uprostred vinohradov. "Nákup" vína priamo u vinohradníkov má neopakovateľné čaro, osobitú atmosféru a zaužívaný rituál.
Kvalitné víno nie je najlacnejšou záležitosťou. Podľa someliéra Radovana Poláka z Národného salónu vín však majú niektoré vinotéky nadhodnotené ceny. - z etikety sa milovník vína dozvie ročník, konkrétnu odrodu, zvyškový cukor (či ide o suché, polosuché, polosladké alebo sladké víno), vinohradnícku oblasť.
Zlatá Baňa a Nápoj Bohov: Unikátna Degustácia v Kremnickej Štôlni
Stredoveká baňa v Zlatom meste je svetovou raritou. Okrem toho, že sa v nej vrátite v čase, môžete hlboko pod zemou ochutnať vína zo všetkých oblastí Slovenska. Pri 7-stupňovej teplote ich servírujú na starodávnom huntíku ozdobenom sviečkami. Prechádzku časom zavŕšenú lahodným vínom sme si vyskúšali na vlastnej koži. V starodávnych podzemných priestoroch bez elektriny sa pohybujeme ako baníci, ktorí v nej kedysi ťažili zlato. Na cestu nám svietia len čelovky pripevnené na prilbách. Kremnická Andrej štôlňa zo 16. storočia ukrýva autentické banské nástroje, ale aj ligotavé zlatinky v kremennej žilke.
Svetová rarita. Zlatou baňou v takmer 100 metrovej hĺbke nás sprevádzajú šéf kremnického banského múzea Dušan Roob a odborník na vína Martin Varhaňovský. Práve oni prišli s nápadom podávať v štôlni v rámci zážitkovej turistiky aj nápoj bohov. „Baníci pili najmä pivo, no keďže Kremnica má vlastné víno, rozhodli sme sa ho symbolicky nalievať aj v priestoroch typických pre toto mesto,“ povedal Roob. „Karol Róbert z Anjou dal Kremnici v roku 1328 mestské banské a minciarske práva. Vtedy sa tu rozmohli mešťania obývajúci námestie. Pod ich domami boli gotické pivnice, v ktorých najbohatšia vrstva uskladňovala víno,“ hovorí Varhaňovský. „Obchodníci s ním, ale aj ťažiari a minciari, sa nazývali Ringbürgeri. Podľa nich sa volá aj terajšie kremnické víno, ktoré je zaradené do ochutnávky v tomto podzemí,“ vysvetlil. Po hodinovej chôdzi tmavými chodbami sme prehliadku zavŕšili v baníckej odpočivárni.
Na starom huntíku nás čakali poháre s fľašami vína zo všetkých oblastí Slovenska. Ich degustácia, pri teplote 7 stupňov, sa začala veľkolepým otvorením sektu šabľou. To ohúrilo aj partiu mužov, ktorá sa do podzemia vybrala po návšteve zámku a mincovne. „Dať si víno v banskej klíme je fantastický zážitok. Popritom sme sa veľa dozvedeli nielen o tomto nápoji, ale aj o starej štôlni,“ pochvaľoval si s pohárom v ruke Pavol Engler.