Diskusia o zdravotných prínosoch vína siaha hlboko do histórie, pričom staroveké civilizácie ho už pred tisícročiami poznali ako liek. Od starovekého Grécka a Ríma až po stredovek bolo víno súčasťou každodenného života, využívané na dezinfekciu vody, podporu trávenia, čistenie rán a zmierňovanie bolestí. Aj dnes, napriek pokrokom modernej medicíny, sa vynárajú nové poznatky o výhodách striedmej konzumácie tohto nápoja. Je však víno skutočne elixírom zdravia, alebo sa pod jeho príjemnou chuťou skrývajú skryté riziká?
Víno ako liek v histórii a súčasnosti
Vinič je tradičná liečivá rastlina, ktorej listy sa už tisícročia uplatňujú v tradičnej gréckej a balkánskej kuchyni. Pôsobia močopudne, potopudne a tonizujúco, napomáhajúc vylučovaniu kyseliny šťaveľovej z organizmu. V starovekej medicíne sa žuvali listy pri zápaloch ďasien a ústnej dutiny. Hrozno samo o sebe je jedným z najzdravších bobuľovitých ovocí, dôležitou potravinou pre svoj biologický, nutričný a dietetický význam, blahodarné účinky na tráviace ústrojenstvo, látkovú premenu, tvorbu krvi, prevenciu pred srdcovo-cievnymi chorobami a podporu homeostázy.
Víno je vlastne istá forma konzervácie hroznového muštu. Aj víno sa od nepamäti používalo ako liek v ľudovom liečiteľstve. Už pred 2000 rokmi predpisovali víno proti únave, bolesti, žiaľu, vyčerpanosti a používali ho aj na obklady a zvýšenie potencie. Známy je tzv. francúzsky paradox, na základe ktorého vedci dokázali, že Francúzi napriek veľkej konzumácii tukov majú neuveriteľne nízky počet srdcovo-cievnych ochorení, čo sa pripisuje práve konzumácii vína.
Víno je slabý alkoholový vodný roztok, ktorý obsahuje približne 75 % vody a 25 % iných substancií ako sú alkohol, cukor, kyseliny, mikroelementy (meď, železo, kobalt, mangán, bróm, jód a iné), ktoré spolupôsobia pri výmene látok ako biokatalyzátory, aktivujúce činnosť hormónov a fermentov. Ďalej sú v ňom vitamíny - komplex vitamínov B, vitamín H, vitamín C, a polyfenoly, ako sú flavonoidy, antokyány a katechíny, ktoré sú základnými antioxidačnými látkami.
Louis Pasteur potvrdil antibiotické pôsobenie vína, keď odporúčal víno v boji proti týfusu, úplavici a cholere, ale aj so stafylokokmi. Dokázal aj vynikajúci dezinfekčný účinok vína. Už malé množstvo červeného vína dokáže zmeniť vodu zamorenú vírusmi na pitnú. Pitie vína má teda aj profylaktický účinok pri konzumácii s jedlom.
Najnovšie výsledky výskumu ukazujú na priamy vplyv vína na zníženie rizika srdcových ochorení, zlepšenie tvorby krvi, zníženie tvorby žlčových kameňov a odbúravanie "zlého" cholesterolu. Naopak, pri miernej konzumácii dochádza k zvýšeniu "dobrého" cholesterolu.
Červené víno: Poklad plný antioxidantov
Červené víno je často označované za liečivejšie ako biele, a to predovšetkým vďaka vysokému obsahu prospešných látok. Medzi kľúčové patria polyfenoly, ktoré sa nachádzajú v šupkách a semenách hrozna. Tieto látky pôsobia ako silné antioxidanty, zachytávajú voľné radikály z buniek tela a chránia ich pred poškodením. Voľné radikály sa spájajú s predčasným starnutím a rozvojom rôznych chorôb.
Jedným z najvýznamnejších antioxidantov obsiahnutých v červenom víne je resveratrol. Tento polyfenol, vysoko cenený už v starej Číne a Japonsku, pôsobí proti ukladaniu krvných platničiek, čím prispieva k prevencii srdcových ochorení. Pomáha rozkladať cholesterol, zvyšuje využitie glukózy a kontroluje hladiny stresu, čím znižuje tlak na srdce a udržuje prietok krvi. Resveratrol sa ukázal ako účinný aj v boji proti rakovinovým bunkám a pri predlžovaní života.
Ďalším dôležitým antioxidantom je kvercetín, rastlinný flavonol z flavonoidovej skupiny polyfenolov. Kvercetín má antioxidačné vlastnosti a chráni telo pred voľnými radikálmi. Podľa Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny pôsobí proti rakovinovým bunkám a dokáže vyvolať prirodzený zánik buniek pri určitých typoch rakoviny.
Červené víno obsahuje tiež melatonín, hormón, ktorý pomáha so spánkom a pôsobí ako silný antioxidant. Podľa niektorých vedcov by práve melatonín mohol byť zodpovedný za tzv. Francúzsky paradox.
Triesloviny v červenom víne zase pomáhajú pri trávení a v tráviacom trakte majú antibakteriálne účinky. Zloženie a koncentrácia polyfenolov sa líši podľa odrody hrozna, ročníka, geografie, podnebia a spôsobu vinifikácie. Červené víno má približne 10-krát viac polyfenolov ako biele, predovšetkým kvôli macerácii šupiek hrozna.
Španielska štúdia zistila súvislosť medzi nízkym až stredným príjmom alkoholu a nižším výskytom depresie. Priaznivé účinky červeného vína na mozog, tzv. neuroprotektívny efekt, sú dané tým, že všetky obsiahnuté látky (resveratrol, pterostilben, proanthokyanidiny aj melatonín) sa dostávajú do mozgu. Zvlášť zaujímavý je priaznivý účinok proti Alzheimerovej chorobe, kde resveratrol chráni bunky pred poškodením a zabraňuje duševnému úpadku spôsobenému starnutím.
Biele víno: Iné benefity pre iné potreby
Hoci sa červené víno často vyzdvihuje pre svoje antioxidačné vlastnosti, ani biele víno nezostáva pozadu, pokiaľ ide o potenciálne zdravotné benefity. Biele a šampanské vína sú bohaté na katalázu, enzým, ktorý chráni bunky v ľudskom tele pred starnutím. Kataláza rozkladá peroxid vodíka, ktorý je v ľudských vlasoch prirodzene prítomný, a jeho nedostatok môže viesť k šediveniu vlasov.
Biele vína tiež obsahujú rad látok, ktoré priaznivo pôsobia na obličky. Expertíza tokajských vín, ktoré patria medzi biele vína, potvrdila, že tento sladký klenot obsahuje celý rad vitamínov, minerálov aj enzýmov.
Zaujímavosťou je, že niektoré druhy vín, vrátane bielych, môžu priaznivo vplývať na plodnosť. U mužov môžu zvyšovať pohyblivosť spermií a u žien podporovať schopnosť počatia. Ide predovšetkým o vína pochádzajúce z Vinohradníckej oblasti Tokaj, ako napríklad Royal Cuvée.
Vďaka prítomnosti cibéb napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea sa v tokajských putňových vínach nachádzajú stopové prvky antibiotika zvaného botrycín.
Pri chudnutí je dôležité si uvedomiť, že biele víno obsahuje málo alkoholu a relatívne málo cukru, najmä ak ide o víno suché. Je však potrebné dávať pozor na zbytočné kalórie v podobe rôznych pochutín podávaných k vínu.
Francúzsky paradox a stredomorská strava: Inšpirácia pre dlhovekosť
Francúzsky paradox, fenomén nízkeho výskytu srdcovo-cievnych ochorení u Francúzov napriek vysokej konzumácii tukov, je často pripisovaný práve pravidelnej konzumácii vína. Vedec Serge Renaud v 90. rokoch pozoroval, že vysoký obsah tuku, mliečnych výrobkov a každodenné pitie vína k jedlu viedlo k nižšiemu výskytu koronárnej choroby srdca. Francúzi, ktorí milujú víno, bagety aj syry, sa v porovnaní s inými krajinami tešia priemerne vyššej dĺžke života. Francúzska vitalita sa pripisuje kultúrnej hodnote pitia 2-3 pohárov vína denne k jedlu.
Najdlhšie žijúci ľudia vo Francúzsku žijú v regióne Gers na juhozápade, kde sa štandardne konzumujú jedlá s vysokým obsahom nasýtených tukov. Miestne červené vína z oblastí ako Madiran, Cahors a Bergerac obsahujú triesloviny a kyseliny, ktoré nielenže redukujú tuk v tráviacom trakte, ale sú bohaté na prokyanidíny prospešné pre srdce.
Stredomorská strava, známa svojimi zdravotnými účinkami, spája miernu konzumáciu alkoholu (väčšinou červeného vína) s menším množstvom mäsa a vyššou spotrebou zeleniny, ovocia, orechov, strukovín, semienok a olivového oleja. V tomto kontexte je víno neoddeliteľnou súčasťou kultúry, histórie a životného štýlu Stredomoria.
Francúzsky paradox: sú nasýtené tuky podvod?
Alkohol a jeho dvojaká tvár: Riziká a umiernenosť
Napriek mnohým zdravotným výhodám, ktoré sa vínu pripisujú, je nevyhnutné pamätať na to, že víno je alkoholický nápoj. Alkohol v akejkoľvek forme, aj v malých dávkach, zaťažuje pečeň, môže viesť k predčasnému starnutiu a neprospieva mozgovým bunkám.
- Riziká nadmernej konzumácie: Popíjanie štyroch a viac drinkov v noci zvyšuje riziko ochorení srdca a mŕtvice. Desať pohárov vína týždenne vám môže skrátiť život o dva roky. Ťažká konzumácia alkoholu, teda všetko nad povolený limit dvoch deci vína, malého piva alebo štamperlíka tvrdého, zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby. Dva poháre vína denne znižujú kvalitu spánku takmer o 40%. Biele víno môže dokonca zvýšiť sklon k rakovine prostaty až o 26%. Len pohár vína denne dokáže zvýšiť riziko rakoviny prsníka.
Kľúčom k využitiu zdravotných benefitov vína je preto umiernenosť. Platí známe príslovie: „Menej je viac“. Víno by sa malo piť s rozumom, nie nalačno. Vhodne zvolený pokrm navyše dokáže prehĺbiť chuťový zážitok z výborného vína.
Sociálne a psychologické benefity vína
Okrem fyzických zdravotných prínosov má víno aj významné sociálne a psychologické účinky. Spoločenské rituály spojené s pitím vína, či už formálne alebo neformálne, hrajú dôležitú úlohu v celkovom zdraví a pohode. Lekár Hippokrates obhajoval holistický prístup k zdraviu, v ktorom bolo potrebné priateľstvo, potešenie a víno.
Pôžitok z dobrého vína a spoločnosti ponúka úľavu od stresu moderného sveta a pomáha nám spomaliť, stať sa vedomými a prítomnými. Tento rituálny proces je dôležitý pre zdravie a pohodu. Zapájanie sa do regeneračných aktivít sa ukázalo ako veľmi prospešné pre naše zdravie.
Výskum zistil, že alkohol uvoľňuje dopamín, neurotransmiter zodpovedný za prežívanie potešenia. Hydroxytrosol, fenolová zlúčenina a antioxidant prítomný vo víne a olivovom oleji, napomáha uvoľňovaniu dopamínu za pomoci etanolu.
Víno má tiež psycho-sociálne výhody, ktoré podporujú celkovú životnú pohodu. V červenom víne sa nachádza resveratrol, ktorý dokáže v mozgu blokovať enzým zodpovedný za pocity depresie či úzkosti. Dánska štúdia ukazuje, že pitie vína je všeobecným ukazovateľom "optimálneho sociálneho, kognitívneho a osobnostného rozvoja". Štatisticky sú ľudia, ktorí pijú víno, vzdelaní, majú vyššie príjmy a celkovo sú v lepšom zdravotnom stave ako ľudia, ktorí pijú iné alkoholické nápoje alebo nepijú vôbec.
Vinohradnícke oblasti a vinice môžu byť tiež považované za "terapeutickú krajinu". Antropológia a kultúrna geografia ich definujú ako priestory liečenia, najmä tam, kde sa prírodné a sociálne prostredie prekrýva. Ďalším psychologickým zdravotným prínosom vína je zmysel, ktorý všetci hľadáme. Víno má významnú históriu, ktorá nás spája so starými civilizáciami, náboženskými tradíciami, krajinou, podnebím a komunitou.
Slovenská scéna vína a budúcnosť
V kontexte slovenského vinárstva, značky ako Reya, Château Topoľčianky a Karpatská Perla patria medzi top predajné značky na základe reálnych dát z e-shopov. Vinárstvo Vinidi prichádza s novými vínami ročníka, ktorý sa nesie v znamení vyváženosti, prirodzenej zrelosti a výbornej technologickej kvality. Svet vína má opäť dôvod oslavovať, keď významné osobnosti talianskeho vinárstva získavajú prestížne ocenenia.
Víno ako produkt prírody a kultúry je zdravotná a psycho-sociálna záležitosť, ktorá si vyžaduje viacero pohľadov. Samozrejme, žať zdravotné benefity vína znamená vyvažovať zdravotné riziká alkoholu. Akákoľvek nadmerná konzumácia (2-3 poháre denne pre mužov, 1-2 pre ženy) zruší výhody. Vínu je najlepšie priblížiť sa stredomorským štýlom ako súčasť zdravej výživy a životného štýlu. Môže to zlepšiť šance na dlhý a dobrý život.
tags: #vino #roku #ucinkujuci