Ukrajina, krajina s bohatou históriou siahajúcou tisícročia pred náš letopočet, je už dlho spájaná s pestovaním viniča a výrobou vína. Hoci sa na prvý pohľad nemusí spájať s vinárstvom, jej vinohradnícke tradície sú hlboko zakorenené a siahajú až do starovekého Grécka. Dnešné ukrajinské vinárstvo čelí nielen výzvam klimatických zmien a globálnych ekonomických otrasov, ale aj priamym dôsledkom vojnového konfliktu, ktorý ovplyvňuje produkciu, export a dokonca aj spotrebiteľské návyky.
Antické korene a stredoveký rozvoj
Dejiny pestovania viniča a výroby vína na území súčasnej Ukrajiny siahajú do 4. storočia pred Kristom. Grécki kolonizátori, ktorí osídlili južné pobrežie Krymu, priniesli so sebou hrozno a techniky výroby vína. Archeologické nálezy, ako sú starobylé lisy na hrozno a amfory, potvrdzujú rozsiahlu vinársku činnosť v tomto období. Tieto objavy sa našli nielen na južnom pobreží Krymu, ale aj na viacerých iných lokalitách, čo svedčí o postupnom šírení vinohradníctva do ďalších regiónov.
V 10. a 11. storočí, za vlády kyjevského veľkokniežaťa Vladimíra I. Veľkého, bolo víno súčasťou dvorného života. Hoci vtedajšie duchovenstvo vnímalo medovinu ako pohanský nápoj a pivo ako nápoj barbarov, víno si nachádzalo svoje miesto. Podľa dobových záznamov Vladimír I. obľuboval grécke vína, čo naznačuje pretrvávajúce grécke vplyvy v kultúre a obchode.
Na Zakarpatsku sa vinohradníctvo a vinárstvo začalo rozvíjať približne v rovnakom čase ako na Kryme. V stredoveku, keď bol región súčasťou Uhorského kráľovstva, kráľ Belo IV. pozval talianskych a nemeckých vinárov, aby prispeli k rozvoju miestneho vinárstva. Aby podporil ich presídlenie a prácu, udelil im desaťročné oslobodenie od desiatkov a daní. Spočiatku sa zakarpatské vína vyrábali prevažne na domácu spotrebu. Avšak už v 14. storočí začali miestni vinári svoje produkty predávať a v 18. storočí sa export vína rozšíril aj do zahraničia.
Vzostup a pády ukrajinského vinárstva
Významný prínos k rozvoju vinohradníctva na Kryme mali osobnosti ako gróf Michail Voroncov, ktorý založil prvé vinice neďaleko Jalty, a knieža Lev Golicyn. Golicyn sa preslávil najmä iniciovaním výroby šumivých vín na svojom panstve Novyj Svet a založením presláveného vinárstva Massandra. Massandra sa stala synonymom kvality a tradície, pričom jej archívne vína sú dodnes cenené po celom svete.
Počas druhej svetovej vojny utrpeli ukrajinské vinice, najmä na Zakarpatsku, značné škody. V 70. rokoch 20. storočia však Ukrajina dosiahla významné postavenie v rámci Sovietskeho zväzu, keď disponovala štvrtou najväčšou plochou viníc. Tento progres bol však drasticky prerušený v rokoch 1985-1987 počas protialkoholickej kampane iniciovanej Michailom Gorbačovom. V rámci tejto kampane bolo zničených približne 80 000 hektárov ukrajinských viníc, čo predstavovalo obrovskú stratu pre celé odvetvie.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 a období ekonomického chaosu sa začali objavovať priekopnícki investori, ktorí skupovali pozemky na juhu Ruska a priťahovali zahraničných expertov z Francúzska a Talianska. Tento proces bol motivovaný aj snahou o obnovu a modernizáciu vinárskeho sektora.
Moderné vinárstvo a vplyv geopolitických udalostí
V posledných rokoch Rusko aktívne podporuje domácu vinársku produkciu, prezentujúc ju ako súčasť snahy o hospodársku sebestačnosť. Napriek tomu, že vinárstvo predstavuje len malú časť ruskej ekonomiky, produkcia vína dosiahla najvyššiu úroveň za posledných desať rokov. V roku 2022 Rusko zdvojnásobilo clá na vína zo "znepriatelených krajín" na 25 percent, čo viedlo k prudkému rastu cien dovážaných vín o 30-40 percent. Tieto opatrenia donútili ruských spotrebiteľov obrátiť sa k domácim alternatívam. V dôsledku toho sa predaj ruského vína prudko zvýšil a jeho podiel na trhu dosiahol približne 60 percent, v porovnaní s približne 25 percentami pred desiatimi rokmi. V moskovských supermarketoch teraz dominujú ruské, gruzínske a arménske vína.
Vojna na Ukrajine a následné sankcie Západu voči Rusku ešte viac umocnili tento trend. Sankcie zvýšili ceny zahraničných produktov, vrátane vín, a zúžili dostupnosť dovážaných značiek. Kým pred konfliktom dominovali v ruských supermarketoch francúzske a talianske vína, teraz sú tieto priestory zaplnené širokou škálou domácich produktov. Jurij Judič, predseda združenia reštaurátorov a hotelierov, poznamenal, že ruské víno získalo "veľmi vysoký podiel na ruskom trhu" aj vďaka vyšším dovozným clám z "nepriateľských krajín". Ruskí spotrebitelia si však stále "zvykajú" na chute miestnych vín.
Na druhej strane, Ukrajina, napriek tomu, že je zasiahnutá vojnou, má stále aktívne vinohradnícke odvetvie. Hlavné vinohradnícke regióny tradične zahŕňajú Krym (ktorý bol v roku 2014 anektovaný Ruskom), Odeskú oblasť, Chersonskú oblasť, Mykolajivskú oblasť, Záporožskú oblasť a Zakarpatskú oblasť. Približne 46% ukrajinského hrozna, z toho viac ako 90% je vínne hrozno, sa pestuje v Odeskej oblasti.
Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) uvádza, že globálna produkcia vína v roku 2022 dosiahla v priemere 259,9 milióna hektolitrov, čo je o jedno percento menej ako v roku 2021 a pod priemerom za posledných 20 rokov. Klimatické zmeny a rusko-ukrajinská vojna, spolu s pandémiou COVID-19, naďalej negatívne ovplyvňujú predaj aj produkciu v globálnom vinárskom priemysle.
Výzvy a príležitosti: Sankcie, vlastenectvo a pomoc
Sankcie, ktoré Západ zaviedol proti Rusku, mali nečakané dôsledky aj na talianske vinárstva. Viaceré vinárske spoločnosti v Toskánsku, kontrolované zahraničnými firmami alebo priamo prepojené na ruských oligarchov blízkych Vladimirovi Putinovi, sa ocitli pod sankciami, hoci nie všetky. Existujú obvinenia, že najmenej traja ruskí oligarchovia presmerovali prostriedky z poľnohospodárskych dotácií EÚ do svojich luxusných viníc. Príkladom je vinárstvo Fattoria della Aiola v Toskánsku, kde sa tvrdí, že skutočným vlastníkom je sankcionovaný Dmitrij Medvedev, hoci firma je vedená na meno Iľju Elisejeva. Elisejev je však s Medvedevom úzko prepojený prostredníctvom dlhoročnej spolupráce a rôznych spoločných nadácií a firiem. Tieto väzby poukazujú na komplexné siete, ktoré umožňujú kremeľskej elite obchádzať sankcie a udržiavať kontrolu nad majetkom v Európe. Elisejev je zároveň prepojený na firmy zapojené do výroby rakiet pre vojnu na Ukrajine, čo vyvoláva vážne etické a právne otázky.
Na druhej strane, niektorí ruskí vinári a podnikatelia sa postavili na stranu Ukrajiny. Evgeny Chichvarkin, ruský majiteľ úspešného vinárstva, už pred začiatkom vojny nakupoval zdravotnícky materiál pre Ukrajinu.
Vojna na Ukrajine vyvolala aj vlnu solidarity medzi ukrajinskými a európskymi vinárstvami. Zámocké vinárstvo na Slovensku sa rozhodlo prispieť sumou 1 euro z každej predanej fľaše vína na charitatívny účet organizácie Človek v ohrození. Podobne aj Víno DIOUS z Horných Orešian venuje 20% z predaja vína Červenému krížu na pomoc ukrajinským utečencom.
Deň vinohradníkov a vinárov, ktorý sa na Ukrajine oslavuje druhú nedeľu v novembri, bol oficiálne ustanovený prezidentom Volodymyrom Zelenským v júli 2020. Tento sviatok pripomína dôležitosť vinohradníctva pre ukrajinskú ekonomiku a vzdáva hold práci odborníkov v tomto odvetví. Napriek všetkým výzvam, ukrajinské vinárstvo pokračuje vo svojej ceste, hľadajúc nové cesty k rozvoju a obnove v náročných časoch. Najrozšírenejšie odrody hrozna na Ukrajine zahŕňajú Rkatsiteli, Aligoté, Cabernet Sauvignon, Saperavi, Riesling, Rulandské šedé, Fetească, Gewürztraminer a Isabella. V Odeskej a Chersonskej oblasti sa pestuje aj pôvodná odroda Telti-kuruk.
tags: #vinohradnictvo #a #vinarstvo #na #ukrajine