Pestovanie viniča a výroba vína na území dnešného Slovenska sa pýši hlbokými historickými koreňmi, ktoré siahajú až do obdobia pred naším letopočtom. Archeologické nálezy, ako napríklad sedem vinohradníckych nožov pochádzajúcich zo 6. - 7. storočia p.n.l., naznačujú, že už keltské obyvateľstvo sa aktívne venovalo vinohradníctvu a spracovaniu hrozna. Tieto nálezy svedčia o prítomnosti vinárskej kultúry na našom území omnoho skôr, než sa pôvodne predpokladalo, a poukazujú na to, že víno bolo v tej dobe považované za luxusný tovar, ktorý sa dokonca vyvážal do severnejších oblastí.
Rímsky vplyv a Veľká Morava: Základy vinárskej tradície
Významnú úlohu v rozvoji vinohradníctva na území dnešného Slovenska zohrali Rimania. Počas 1. až 4. storočia n. l. bolo územie južného Slovenska súčasťou širšieho rímskeho vplyvu, najmä prostredníctvom provincie Panónia. Rímske légie a osadníci priniesli do regiónu nielen kvalitnejšie odrody viniča, ale aj pokročilé metódy vinifikácie. Medzi tieto inovácie patrili nové techniky obrábania pôdy, vrúbľovanie viniča, ako aj skladovanie vína v amforách či drevených sudoch, čo predstavovalo významný posun oproti dovtedajším postupom. Rímsky cisár Marcus Aurelius Probus v treťom storočí dokonca nariadil svojim légiám, aby zakladali nové vinice na dobytom území Galie a Panónie, čím sa vinič rozšíril aj do týchto „severnejších“ oblastí.
Po zániku Rímskej ríše však pestovanie viniča nezaniklo, ale pretrvalo až do príchodu Slovanov do Karpatskej kotliny. Počas existencie Veľkomoravskej ríše (9. - 10. storočie) zohrávalo vinohradníctvo dôležitú úlohu, najmä v súvislosti s rozvojom kresťanstva. V roku 892 poslal pražskému kniežaťu Bořivojovi na tú dobu nevídaný dar - sud vína. Jeho manželke Ľudmile víno zachutilo, požiadala preto Svätopluka o sadenice a sama tak založila vinicu pri Mělníku. V období panovania kráľa Štefana I. (997 - 1038) sa začína vytvárať ucelené malokarpatské vinohradníctvo, rozšírené od Bratislavy do Rače, Svätého Jura, Limbachu, Pezinka, Modry, až po Horné Orešany.
Hľadanie pravdy v slovenskom víne (dokument)
Stredovek a novovek: Kolonizácia, cechy a kráľovská podpora
V období stredoveku, najmä od 13. storočia, získali vinohrady na význame vďaka nemeckým a talianskym kolonistom, ktorí priniesli nové odrody viniča, ako aj nové vinohradnícko-vinárske technológie. Kráľ Belo IV. po tatárskych vpádoch, ktoré spustošili slovenské vinohrady, podporoval osídľovanie a vinohradníctvo. Viacerým mestám udelil štatút vinohradníckych oblastí, čo svedčí o ekonomickom a spoločenskom význame vína. Mnoho miest získalo kráľovské výsady práve na základe ich kvalitného vína. Napríklad Svätý Jur sa vďaka svojmu vínu stal slobodným kráľovským mestom ešte skôr ako Pezinok.
Významným obdobím bolo 16. a 17. storočie, keď slovenské vinohradníctvo a vinárstvo začalo napredovať. Vznikali vinohradnícke cechy a bratské spolky, ktoré dohliadali na kvalitu produkcie a zdieľali odborné poznatky. V druhej polovici 16. storočia dosiahla výroba vína na našom území 650 až 700 tisíc hektolitrov ročne pri počte obyvateľstva asi 1 milión. V tomto období malo mimoriadne postavenie hlavné mesto Bratislava, predovšetkým vďaka Dunajskej obchodnej ceste. Bratislava sa považuje za najstaršiu vinohradnícku obec na Slovensku s písomnými záznamami o pestovaní viniča siahajúcimi do rokov 997-1038. V roku 1435 bolo v Bratislave zaevidovaných 474 vinohradníckych rodín, ktoré vlastnili 2 003 viníc. Títo vinohradníci vyprodukovali v uvedenom roku približne 15 356 hektolitrov vína. Vznikla tradícia platenia daní z viníc a produkcie mestám a panovníkom, čo napomáhalo rozvoju remesiel a obchodu.
V 18. storočí spustila Mária Terézia a Jozef II. viacero reforiem, ktoré upravovali vinohradníctvo a podporovali jeho rozvoj. Najväčší rozmach vinohradníctva na našom území nastal práve počas ich panovania. Výmera viníc dosahovala takmer 57 000 ha. Mnohé vína zo Slovenska konkurovali tým najlepším európskym značkám a dostávali sa aj na kráľovské dvory. Obľúbené víno uhorskej panovníčky bola napríklad „obyčajná“ Frankovka modrá z Rače, na jej výrobu vydala Mária Terézia v roku 1776 dispozičnú listinu. V roku 1825 sa Bratislava stala prvým výrobcom šumivého vína mimo územia Francúzska, keď vznikla značka J. E. O niekoľko desaťročí neskôr v Bratislave založil svoje vinárstvo Jakub Palugyay, ktorého vína pili vládcovia Japonska, turecký sultán, brazílsky cisár a belgický kráľ, a podávali sa dokonca aj na palube Titanicu. Palugyay je známy aj ako muž, ktorý prvý vybudoval „vínovod“, vedúci z pivníc jeho sídla do priestorov Hlavnej stanice.
Pohromy a obnova: Fyloxéra a socializmus
Napriek priaznivému obdobiu postihla Slovensko v 19. storočí pohroma v podobe fyloxéry, zhubnej choroby viniča, ktorá zničila veľkú časť vinohradov. Koncom 19. storočia bolo na území Slovenska viac než 80 tisíc hektárov vinohradov, avšak väčšina z nich podľahla fyloxére viničovej. Záchrana prišla spoza oceánu, keď sa vo viniciach začal používať na výsadbu americký podpníkový vinič odolný voči tejto chorobe. V dôsledku tejto devastácie sa nenávratne zničili niektoré tradičné odrody a vinohradníctvo v celej Európe bolo na kolenách.
Počas 20. storočia prešlo slovenské vinohradníctvo viacerými zmenami. Počas socializmu boli vinice kolektivizované a orientované na masovú výrobu. Dôraz sa kládol skôr na kvantitu než kvalitu, čo viedlo k úpadku tradičných vinohradníckych postupov a k zníženiu kvality vína. V porovnaní s rokom 1945, kedy sa vinič pestoval na ploche 15 250 ha, vzrástli jeho pestovateľské plochy v roku 1985 na 32 140 ha, avšak na úkor kvality. Odpadol odsun väčšiny Nemcov, ich skonfiškované vinice pridelili často ľuďom bez skúseností s pestovaním. V tomto období vzniklo od roku 1948 Jednotné roľnícke družstvo, ktoré neskôr prešlo transformáciou na Villa Vino Rača, a.s.
Súčasnosť: Moderné vinárstva a regióny
V súčasnosti patrí Slovensko k rešpektovaným vinárskym krajinám s rozdelením na šesť vinohradníckych oblastí: Malokarpatskú, Južnoslovenskú, Nitriansku, Stredoslovenskú, Východoslovenskú a Tokaj. Každá z týchto oblastí má svoje špecifické klimatické a pôdne podmienky, ktoré ovplyvňujú charakter pestovaných odrôd a výsledné vína.
Malokarpatská vinohradnícka oblasť, historicky najstaršia, sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska, kde vinice ležia na slnkom prehriatych južných svahoch Malých Karpát. Najdôležitejšie pestované odrody sú Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Frankovka modrá. Táto oblasť je známa svojou rozmanitosťou, zahŕňajúcou vinice v Stupave, na Záhorí, v okolí Senca, Trnavy a Hlohovca, čo umožňuje prístup k surovine aj výrobcom bez vlastných viníc.
Južnoslovenská vinohradnícka oblasť sa pýši najlepšími podmienkami na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín, hoci najviac sa tu pestujú biele muštové odrody ako Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Pinot blanc a Chardonnay.
Nitrianska vinohradnícka oblasť ponúka najrozmanitejšie podnebia vďaka svojej rozmanitej expozícii, ako aj pôdnym a makroklimatickým podmienkam.
Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je známa svojou vulkanickou pôdou a historickými pivnicami, ktoré boli často vyhĺbené už v 16. storočí do tuftu a pôvodne slúžili ako úkryt pred Turkami.
Východoslovenská vinohradnícka oblasť patrí medzi menšie oblasti, kde sa pestujú odrody ako Pinot blanc, Pinot gris a Pinot noir, ale aj Müller-Thurgau, Rizling vlašský, Chardonnay a Tramín Červený, Frankovka modrá a Dunaj.
Tokajská vinohradnícka oblasť, hoci malá, je svetoznáma a patrí medzi najvýznamnejšie vinohradnícke oblasti na svete. Rozkladá sa v povodí rieky Bodrog a jej slovenská časť má 908 hektárov. Prvé tokajské víno sa tu údajne vyrobilo v roku 1650. Tufové pivnice s jedinečnou mikroklímou sú kľúčové pre vyzrievanie a skladovanie tokajského vína. Tradičnými muštovými odrodami sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Tokajské víno získalo od francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. titul „Vinum Regnum - Rex Vinorum“, „Víno kráľov - kráľ vín“.
Moderné slovenské vinárstva spájajú tradičné metódy s inovatívnymi prístupmi, čím sa im darí presadzovať na medzinárodnom trhu. Prvému zápisu slovenského vína do svetoznámeho Wine Spectatoru sa postaral Rizling rýnsky 2001 zo Chateau Belá. V súčasnosti sa ročná spotreba vína na jedného Slováka pohybuje okolo 12 až 14 litrov, čo je výrazne menej ako vo Francúzsku či Taliansku, kde presahuje 50 litrov.
Vznikali aj dôležité výskumné ústavy, ako napríklad Ústav pre agropedológiu založený v roku 1920, ktorý sa zaoberal pôdnymi podmienkami pre vinič. Neskôr v roku 1924 bol v Bratislave založený Vinársky ústav, ktorý bol v roku 1956 premenovaný na Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky a začlenený do SAV. Tento ústav dosiahol významné úspechy v šľachtení nových odrôd viniča, udržiavaní genofondu a vo výskume nových metód výroby vína. Významne prispel aj k rozvoju slovenského vinohradníctva vypracovaním rajonizácie viniča.
Vinohradníctvo na Slovensku nie je len priemyslom, ale predovšetkým kultúrnym dedičstvom našich predkov. Od rozličných tradícií, ako zdobenie sochy sv. Urbana ratolesťami viniča, po zvyky spojené s vinobraním, vinohradníctvo je vryté hlboko v našej kultúre. Aj keď v posledných rokoch zaznamenalo vinohradnícke odvetvie značný prepad v plošných výmerách, dnes predstavuje zberová plocha len necelých 10 000 ha, súčasné moderné prístupy a obnova činnosti vinohradníckych spolkov dávajú nádej na ďalší rozkvet tohto vzácneho odvetvia.