Problémy so zabezpečením verejného poriadku a rastúci počet priestupkov v slovenských mestách vyvolali vážne obavy medzi samosprávami. Únia miest Slovenska (ÚMS) v snahe o riešenie tejto situácie intenzívne komunikuje s relevantnými štátnymi inštitúciami. Kľúčovým bodom rokovaní, ktoré sa uskutočnili aj s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, bola neúnosná situácia v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorá priamo ovplyvňuje aj sektor obchodu s alkoholom.
Pochopenie problému a hľadanie spoločných riešení
Primátori miest, ktorí sa stretli s generálnym prokurátorom, vyjadrili svoje uspokojenie z jeho prístupu. „Generálny prokurátor absolútne pochopil naše požiadavky aj situáciu. Zhodli sme sa na jednej kľúčovej veci, že na vnútornej bezpečnosti štátu sa nešetrí,“ uviedol jeden z účastníkov stretnutia. Dôraz bol kladený na to, že ochrana občanov pred páchateľmi trestných činov a priestupkov by mala byť prioritou, bez ohľadu na náklady spojené s výkonom väzby. Táto perspektíva zdôrazňuje potrebu preventívnych opatrení a efektívneho vymáhania práva, ktoré by odradili od páchania protizákonnej činnosti.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa podľa informácií zaujímal o situáciu aj priamo v teréne. Rozprával sa s predavačkami v obchodoch, ktoré potvrdili narastajúci problém s krádežami. Tento fenomén sa začína týkať širšieho okruhu obyvateľov, ktorí čoraz častejšie páchajú priestupky a kradnú v obchodoch. Prokuratúra na základe týchto poznatkov zvažuje legislatívne kroky, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu situácie.
Kritika politických návrhov a apel na štátnu zodpovednosť
Primátor Bratislavy Matúš Vallo kriticky reagoval na víkendové odporúčania podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), ktorý navrhoval, aby sa ľudia pred zlodejmi poistili a zamykali si bicykle. Vallo zdôraznil, že zodpovednosť za bezpečnosť nesie jednoznačne štát a nemôže sa jej zbavovať. „Nechceme, aby SBS vykonávali spravodlivosť alebo ľudia brali spravodlivosť do vlastných rúk,“ povedal. Tento postoj odráža obavu, že takéto prístupy by mohli viesť k chaosu a nelegitímnym zásahom do práv občanov.
Primátor Nitry Marek Hattas v tejto súvislosti poznamenal, že Tibor Gašpar žije v Nitre a mal by navštíviť obchodné centrá a porozprávať sa s predajcami. „Potom sa môžeme rozprávať o pocitovej bezpečnosti. Je tak mimo reality, že má zaslepené politické videnie. Nechce vnímať, že je tu existujúci problém, poukazujú na to primátori od východu na západ. Poďme to vyriešiť,“ apeloval. Hattas tiež poukázal na problém s nemajetnými ľuďmi, ktorí podľa neho využívajú súčasnú legislatívu na páchanie krádeží s cieľom získať prostriedky na alkohol či drogy. „Novela urobila podľa neho ‚z bezdomovstva‘ výhodnú činnosť,“ uviedol.
Legislatívne riešenia a návrat "horalkového paragrafu"
Na stretnutí s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) sa primátori zhodli na potrebe investovať do novej legislatívy. „Ľudia musia mať rešpekt pred zákonom. Legislatívou sme docielili, že ten rešpekt jednoducho zmizol,“ skonštatoval Hattas. Okrem návratu takzvaného „horalkového paragrafu“, ktorý sa týkal recidívy drobných krádeží, primátori žiadajú aj zníženie hranice medzi trestným činom a priestupkom.
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) súhlasí s návratom „horalkového paragrafu“. Zároveň poukázala na to, že nárast priestupkov nemožno presne vyčísliť, pretože sa nikdy nedokumentovali. „Tie čísla neexistujú. Nie je pravda, ak teraz niekto rozpráva, že vie povedať, aké boli čísla predtým a aké sú teraz,“ uviedla. Podľa nej štát nie je pripravený zvládať záplavu priestupkov po nedávnej trestnej novele. „To, čo sa udialo, je nevídané. Tu sa skutočne vymenila bezpečnosť nás všetkých za to, aby blízki tejto vládnej koalície unikli pred spravodlivosťou. Obrovská zmena prebehla zo dňa na deň bez pripomienkového konania,“ dodala.
Naopak, Tibor Gašpar je proti návratu „horalkového paragrafu“. Argumentuje tým, že na polícii evidovali tisícky spisov s nevymožiteľnými pokutami. Nárast krádeží by riešil alternatívnymi trestami alebo verejnoprospešnými prácami. „Ak niekto potrebuje ukradnúť potravinu, pretože nemá na to, aby si ju kúpil, trest nepomôže,“ uviedol. ÚMS však zdôrazňuje, že ak by mali byť trestom verejnoprospešné práce, rozhodovať by nemali okresné úrady, ale vyššia právna sila.
Turbulencie na trhu s alkoholom: dane, inflácia a zmena spotrebných návykov
Zatiaľ čo verejná diskusia sa sústreďuje na legislatívne a bezpečnostné aspekty, slovenský trh s alkoholom prechádza vlastnými, významnými turbulenciami. Podľa Jiřího Štetinu, generálneho riaditeľa spoločnosti Jägermeister CZ/SK, ide o najzásadnejšie zmeny za posledné desaťročia. Celkové objemy predaného alkoholu síce klesajú, ale paradoxne rastie chuť Slovákov na prémiové a drahšie nápoje.
Trh sa ešte celkom nezotavil z dopadov pandémie COVID-19 a následných ekonomických šokov, ako je inflácia a energetická kríza. Napriek tomu, že podniky môžu pôsobiť plno, obchodné dáta ukazujú pokles predaja. Priemysel sa po pandemických rokoch nedokázal vrátiť na predkrízové čísla a krivka predaja smeruje nadol. Dôvodov je viacero, od interných problémov v sektore až po externé ekonomické tlaky.
„Celkové objemy predaných liehovín na Slovensku od roku 2022 klesajú,“ uvádza Štetina. Konkrétne, v roku 2022 to bolo približne o dve percentá, v roku 2023 o šesť percent (čo súviselo so zvýšením spotrebnej dane v máji 2023) a v roku 2024 pokles pokračoval o ďalšie tri percentá. Zásah štátu prostredníctvom zvýšenia spotrebnej dane sa okamžite premietol do koncových cien, čo mohlo odradiť časť zákazníkov.
Celkovo za posledné štyri roky poklesla celá kategória predaja liehovín zhruba o 10 percent. Tieto čísla pochádzajú z maloobchodného predaja, ktorý dominuje a reprezentuje približne 80 percent predaného objemu na Slovensku.
Právne dôsledky a regulácia predaja alkoholu
Problematika obchodu s alkoholom nie je len o ekonomických číslach a spotrebných daniach, ale aj o dodržiavaní zákonov a povolení. Povolenie na predaj alkoholu predstavuje jednu z najčastejších právnych povinností, ktoré podnikatelia v gastronómii prehliadajú. Neznalosť rozdielu medzi všeobecným oprávnením na predaj nápojov a špecifickými požiadavkami na predaj alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov je častým problémom.
Právna úprava rozlišuje medzi rôznymi typmi alkoholických výrobkov. Kým pivo a víno možno predávať na základe štandardnej živnosti, tvrdý alkohol (lieh) alebo miešané drinky podliehajú osobitnej regulácii. Správu týchto povolení vykonáva colný úrad. Podnikatelia často predpokladajú, že živnostenské oprávnenie automaticky zahŕňa predaj všetkého alkoholu, čo je z právneho hľadiska nesprávne. Rovnako mylná je domnienka, že príležitostný predaj nepodlieha týmto pravidlám, keďže zákon nerozlišuje medzi pravidelným a občasným predajom.
Problematické je aj nadobúdanie existujúcich prevádzok, keďže povolenie na predaj alkoholu je osobné oprávnenie a pri zmene vlastníctva sa neprenáša automaticky. Žiadateľ musí preukázať bezúhonnosť a mať zapísaný príslušný predmet podnikania. Nevedomosť zákona neospravedlňuje.
Porušenie povinnosti má vážne právne dôsledky, vrátane finančných sankcií, nariadenia zatvorenia prevádzky a konfiškácie neoprávnene predávaného alkoholu. Povolenie na predaj alkoholu nie je len formálna náležitosť, ale právna ochrana prevádzky.
Prípadová štúdia: Vplyv na maloobchodné predajne
Príkladom reakcie na problémy spojené s nadmernou konzumáciou lacného alkoholu a jeho následkami je rozhodnutie predajne KRAJ-Pekná cesta v bratislavskej Rači. Na žiadosť mestskej časti Rača spoločnosť TERNO real estate prestala s ďalším objednávaním vín v PET obaloch a fľaštičiek s tvrdým alkoholom s objemom 0,5 dl. Toto opatrenie má zabrániť nelegálnemu pitiu na verejných priestranstvách a redukovať odpad.
Starosta mestskej časti Bratislava-Rača Michal Drotován uviedol, že oslovili predajňu s požiadavkou prestať predávať poldecáky a papierové vína, keďže vytvárajú problémy. Verí, že sa postupne pridajú aj ďalšie prevádzky v Rači. Riešenie týchto problémov nie je jednoduché a vyžaduje si komplexný prístup.
Spoločnosť Lidl sa k tejto situácii vyjadrila, že vzhľadom na časté znečistenie okolia svojej predajne v Rači - Pekná cesta zvýšila intenzitu pravidelného čistenia parkoviska a okolia.
Tieto kroky na lokálnej úrovni demonštrujú snahu riešiť dôsledky dostupnosti lacného alkoholu a prispieť k zlepšeniu verejného poriadku a životného prostredia v mestských častiach.
tags: #zasahy #prokuratury #v #alkohole