Súčasná spoločnosť čelí zložitým výzvám, ktoré ohrozujú jej stabilitu a narúšajú fungovanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Tento článok sa zaoberá sociálno-patologickými prejavmi, ktoré sú pre túto dobu príznačné, pričom sa zameriava na definíciu sociálneho vplyvu a na to, ako sa odráža v rôznych aspektoch spoločenského života.
Človek a sociálne prostredie
Človek je spoločenská bytosť, ktorá nemôže existovať v izolácii. Ľudské bytie je úzko späté s prostredím, ktoré má zásadný vplyv na formovanie osobnosti a kvalitu života. Sociálne prostredie zahŕňa javy, stavy, procesy a vzťahy, ktoré človeka obklopujú v rodine, sociálnej skupine, spoločenskej vrstve a celej spoločnosti. Je to súhrn vplyvov ostatných ľudí a skupín, s ktorými sa jedinec stretáva a ktoré ovplyvňujú jeho vývoj a správanie. Pre človeka je prirodzené nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, rozvíjať pocit spolupatričnosti a vzájomnosti. Bez existencie prostredia a medziľudských vzťahov nemôže človek plne rozvíjať svoj potenciál. Byť súčasťou sociálneho prostredia, patriť do rodiny a spoločnosti znamená žiť v súlade s určitými pravidlami a hodnotami, ktoré by mali odrážať názorovú pluralitu a byť v súlade s cieľmi, ktoré si spoločnosť stanovuje.
Sociálna patológia: Keď sa spoločnosť odchyľuje od normy
V každej spoločnosti dochádza k zlyhávaniu jednotlivcov a skupín, čo ohrozuje stabilitu spoločenstva a vedie k nezdravým prejavom. Vtedy hovoríme o patológii. Pojem patológia vo všeobecnosti označuje niečo choré, nezdravé, čo ohrozuje stabilitu, istotu a pokoj. Dotýka sa všetkých oblastí ľudského života, rôznych aspektov spoločnosti, rodiny a jednotlivca. V kontexte sociálneho života, existencie v sociálnom prostredí, konania, slobodného rozhodovania a situácie, v ktorej sa človek nachádza, hovoríme o sociálnej patológii. Medzi takéto javy patrí agresia, alkoholizmus, drogové závislosti, samovražednosť, prostitúcia, homosexualita, rozvodovosť, nezamestnanosť, patologické hráčstvo, vojna a násilie. Etymologický pôvod pojmu "sociálna patológia" siaha k latinskému slovu "societas" (spoločnosť) a gréckemu "pathos" (utrpenie, nešťastie, choroba). Erich Fromm a Frankfurtská škola ho začali používať na označenie sociálneho zlyhania. V priebehu 20. storočia sa k pôvodným javom ako samovražednosť, alkoholizmus, homosexualita, prostitúcia, rozvody, nezamestnanosť a vojna pridali narkománia, široké spektrum závislostí, násilie, agresivita a extrémizmus. Nedostatočná sociálna regulácia môže viesť k sociálnej anómii, teda k rozkladu celého normatívneho systému spoločnosti. V sociálnej práci sa predmetom sociálnej patológie stáva jednotlivec, rodina, skupina alebo komunita, s cieľom zmierniť prejavy a dôsledky týchto javov.
Normalita vs. patológia: Hľadanie hraníc
Nie je možné rozpoznať normálne od nenormálneho, zdravé od chorého, ak nevieme rozlíšiť, čo je korektné, dobré a normálne. Na správne vymedzenie pojmu normality je potrebné zohľadniť faktor času a priestoru. Každá doba a každá kultúra sa vyznačuje svojou konformitou, zaužívanými zvykmi, pravidlami, normami, hodnotami a náboženstvom. Ich dodržiavanie či nedodržiavanie, zmeny a prijímanie nových pravidiel závisia od základov existencie ľudského bytia, stanovenia hraníc vzájomného spolužitia, vývoja spoločnosti, kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov ekonomického rozvoja a sociálnej a kultúrnej vyspelosti národa. Posudzovanie normality nie je jednoduché. V literatúre možno nájsť dvojaké chápanie normality: ako vnútornú istotu a prežívanie vlastného sveta, a ako normalitu typickú pre sociálny štát, teda pomoc pri zvládaní existujúcich sociálnych problémov. Je teda ponímaná subjektívnym prežívaním konkrétneho jedinca a následne sociálnym a kultúrno-etickým aspektom. Za normálne je zmysluplné pokladať sociálne javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoré umožňujú človeku také životné prejavy, aké sú výsledkom konsenzu a nepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastné zdôvodňovanie. Pojem normality sa dá vysvetliť pomocou spoločenských vzťahov, spoločenských rolí, postojov, vzorcov správania či kultúry v danej spoločnosti. Nie je však možné stotožňovať normalitu so štandardom. To, čo je pre jedného prirodzené a normálne, nemusí byť automaticky pre druhého. Je nevyhnutné upozorniť aj na socio-kultúrnu určenosť sociálno-patologických javov a ich premenlivosť v závislosti od času a prostredia, predovšetkým s ohľadom na vekové kategórie mládeže a dospelých.
Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov
Sociálno-patologické javy sa zväčša vyskytujú tam, kde dochádza k istým druhom problémov a záťažových situácií, ktoré vyvolávajú vnútorný tlak a nepokoj. Človek nedokáže takýto stav akceptovať, prispôsobiť sa mu alebo čeliť a nachádzať riešenia. O sociálnom probléme hovoríme až vtedy, keď problém presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie. Každá z vied prispieva k riešeniu danej problematiky do takej miery, do akej je schopná v rámci svojho predmetu záujmu získať potrebné poznanie konkrétneho sociálno-patologického javu. Sociálna práca predstavuje integrovanú disciplínu zaoberajúcu sa problematikou sociálnej patológie nielen v teoretickej, ale najmä praktickej rovine, a to zväčša v podobe sociálnej služby, ktorá je schopná riešiť individuálne, rodinné i celospoločenské problémy aj v súvislosti s nadväznosťou na sociálnu politiku.
Vplyv sociálno-patologických javov na jednotlivca, rodinu a spoločnosť
Sociálno-patologické javy sa dotýkajú každého jednotlivca, rodiny, ako aj celej spoločnosti. Sú nebezpečné a predstavujú ohrozenie a nestabilitu celej spoločnosti. Ich eventualita presahuje individuálne zlyhávania a dotýka sa všetkých vekových kategórii, detí, mládeže i dospelej populácie, ako aj inštitúcií, organizácií a celej spoločnosti. Zlyhanie jednotlivca môže mať za následok patologický zárodok širšieho spoločenstva, v ktorom jednotlivec existuje, a spoločenstvo, ktoré má znaky patologických prejavov, vyvoláva deštrukciu menších skupín a jednotlivcov. Ide o reťazovú reakciu, ktorú netreba podceňovať.
Alkoholizmus: Masová závislosť s devastujúcimi následkami
Zo všetkých negatívnych javov modernej ľudskej spoločnosti je alkoholizmus najnebezpečnejší vzhľadom na svoje masové rozšírenie. Počet chronických alkoholikov sa stále zvyšuje a v poslednom čase je medzi nimi aj dosť žien. Táto novodobá "narkománia" kultúrneho sveta zachvacuje ľudstvo celej zemegule a spôsobuje obrovské škody v oblasti psychickej, zdravotnej, spoločenskej i materiálnej. Za chronického alkoholika považujeme osobu, ktorá dlhodobo pije alkoholické nápoje, čím sa u nej vyvinula vystupňovaná chorobná psychosomatická závislosť, u ktorej pitie alkoholických nápojov vyvolalo niektoré psychické alebo rozličné pohybové poruchy. Nebezpečenstvo alkoholizmu spočíva v ľahkej návykovosti na pitie alkoholických nápojov, v ľahkej prístupnosti k "droge". V našich podmienkach k tomu v nemalej miere prispieva aj značná rozšírenosť domáckej výroby pálených liehových nápojov z rôznych surovín. Rozšírené je i pestovanie hrozna v malom, okolo domov, v záhradkách a výroba vína pre vlastnú potrebu. Alkoholizmus vyraďuje členov našej spoločnosti z pracovného procesu v najproduktívnejšom veku, spôsobuje obrovské škody v najrozličnejších oblastiach spoločenského života, najmä v manželských a rodinných vzťahoch, pri výchove detí a na pracoviskách. Alkohol psychicky degraduje osobnosť, u chronického alkoholika znižuje inteligenciu, ničí vôľu, ruinuje morálne i spoločenské zábrany a mravné hodnoty, znižuje ostražitosť a bdelosť. Spôsobuje mnoho dopravných nehôd, úrazov a tragédií. K tomu pristupujú mnohé trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu.
Na Slovensku má alkohol dominantné postavenie spomedzi legálnych drog. Slovensko patrí v celosvetovom meradle ku krajinám s vysokou spotrebou alkoholu na obyvateľa. Iba asi 10 % pacientov so závislosťou od alkoholu je diagnostikovaných, pričom percento liečených je ešte nižšie. Pacienti s diagnózou závislosti od alkoholu sú počtom na prvom mieste spomedzi užívateľov psychostimulancií, ktoré sú na vzostupe.
Užívanie alkoholu má na človeka euforické, hypnotické až narkotické účinky (v závislosti od hodnoty promile). Pri akútnej intoxikácii hrozí asfyxia až útlm dychového centra. Dlhodobé užívanie alkoholu má zasa somatické a sociálne konzekvencie, okrem iného hrozí aj vznik alkoholickej bludnej poruchy (perzekučné, žiarlivostné bludy) a halucinácie (najčastejšie sluchové). Odvykací stav je sprevádzaný vegetatívnymi príznakmi ako palpitácie, tachykardia, hypertenzia, ortostatická hypotenzia, zvracanie, malátnosť, nespavosť, tremor a ďalšími prejavmi ako nepokoj, depresia, úzkosť, poruchy sústredenia, nevýkonnosť, malátnosť.
Liečba závislosti na alkohole je komplexná; farmakologická (benzodiazepíny, antidepresíva, neuroleptiká, "anticravingové" preparáty - Adepend, Campral, senzitizujúce preparáty - zhoršujúce znášanlivosť alkoholu - Antabus, Entizol a iné liečivá) a nefarmakologická (psychoterapia, podporné skupiny a i.).
Drogové závislosti: Od mýtického raja k realite záhuby
Problematika konzumácie drog a vzniku drogových závislostí predstavuje vážny sociálno-patologický jav s narastajúcou tendenciou a narastajúcim spoločenským významom. Drogová problematika už dávno nie je problémom ohraničenej skupiny konzumentov drog. Drogy a ich distribúcia predstavujú fenomén prekračujúci hranice krajín a kontinentov, ktorý vedie k výrazným medicínskym, sociologickým a ekonomickým dôsledkom s chabou a naivnou snahou na univerzálne riešenie. Jedinou možnosťou je poskytnúť širokej verejnosti čo najpravdivejšie informácie o márnom hľadaní chemického raja.
Psychoaktívne látky (návykové látky, drogy) sú prírodné, alebo syntetické látky, ktoré spôsobujú prechodné, subjektívne príjemné zmeny v prežívaní života a ktoré sú schopné vyvolať závislosť. Závislosť od psychoaktívnych látok je chronická psychická porucha, ktorú charakterizuje skupina psychopatologických príznakov, telesných príznakov a zmien správania. Drogy spôsobujúce látkovú závislosť sú legálne (alkohol, nikotín, prchavé látky a rozpúšťadlá a psychofarmaká) alebo ilegálne - marihuana, pervitín, extáza a i. (pozn.: Okrem látkových závislostí poznáme aj závislosti nelátkové, napr. gambling).
Na Slovensku má z legálnych drog dominantné postavenie alkohol a tabak a z ilegálnych marihuana. V období posledných štyroch rokov, od roku 2020, mierne klesal počet užívateľov psychostimulancií (nižší počet novozistených ochorení kvôli pandémii COVID-19), pričom v roku 2023 bolo zaznamenaných 1 144 osôb. Väčšina z nich užívala drogu zo skupiny amfetamínov, najčastejšie pervitín (1 079 osôb).
Všeobecne platí, že tlmivo pôsobiace drogy (opioidy, hypnotiká, sedatíva, anxiolytiká) vyvolávajú predovšetkým somatickú závislosť a drogy s excitačným účinkom (kokaín, psychostimulanciá, antidepresíva, antiparkinsoniká a psychotikomimetiká) najmä psychickú závislosť.
Diagnostické kritériá závislosti: Prítomné aspoň 3 z nasledujúcich kritérií trvajúcich aspoň 1 rok:
- Baženie (craving) - silná, nutkavá túžba po droge
- Porucha kontroly užívania drogy
- Abstinenčný syndróm charakterizovaný abstinenčnými príznakmi (napr. potenie, nepokoj, nespavosť, tras, úzkosť…)
- Zmeny tolerancie (zvýšenie, klesanie)
- Dominovanie problematiky užívania drog v myslení (zaujatie užívaním látky, činnosti nevyhnutné k zaobstaraniu, užívaniu, alebo zotaveniu sa z účinkov látky prejavujúce sa opustením, alebo zredukovaním iných záujmov, záľub…)
- Pokračovanie v užívaní drogy napriek nepriaznivým následkom
Charakteristiky jednotlivých návykových látok/činností
Látkové závislosti:
- Alkohol: Euforické, hypnotické až narkotické účinky. Pri akútnej intoxikácii hrozí asfyxia až útlm dychového centra. Dlhodobé užívanie vedie k somatickým a sociálnym konzekvenciám, alkoholickej bludnej poruche a halucináciám. Liečba je komplexná (farmakologická a nefarmakologická).
- Opioidy: Morfín, heroín, kodeín, tramal. Silná psychická aj somatická závislosť, stúpajúca tolerancia. Spôsobujú eufóriu, pohodu. Odvykací stav môže byť sprevádzaný záchvatmi, nepokojom, zmätenosťou. Typické sú zmeny vzhľadu, hypotenzia, palpitácie, tras, depresia, úzkosť. Najvážnejším dôsledkom je útlm dychového centra. Často sa využíva substitučná liečba (metadón, suboxon) alebo abstinencia a psychoterapia.
- Marihuana a syntetické kanabinoidy: Obsah THC nad 15 % vyvoláva účinky a závislosť podobne ako tvrdé drogy. Má halucinogénny, stimulačný i sedatívny účinok. U predisponovaných osôb hrozí rozvinutie psychotickej poruchy.
- Sedatíva, hypnotiká alebo anxiolytiká (napr. benzodiazepíny): Ťažká somatická závislosť. Typické účinky: somnolencia, dysartria, útlm, hypotenzia. Najobávanejšou komplikáciou je útlm dychového centra.
- Kokaín: Silný psychostimulant.
- Psychostimulanciá (amfetamín, metamfetamín - pervitín, metkatinón): Pervitín je najčastejšou ilegálne užívanou drogou. Zvyšuje dopamín, serotonín, noradrenalín, spôsobuje eufóriu, hyperaktivitu, stratu zábran. Spôsobuje silnú psychickú závislosť. Môže viesť k pohybovým stereotypom, psychotickým symptómom (paranoja, halucinácie), depresii, agresivite, myšlienkam na samovraždu. Dlhodobo spôsobuje chudnutie, ochorenia kože, zubov, poškodenie mozgu (neurotoxicita). Akútne príznaky zahŕňajú tachykardiu, hypertermiu, hypertenziu, krvácanie do mozgu, kŕče. Liečba je prevažne nefarmakologická (psychoterapia), symptómy sa zvládajú liekmi.
- Halucinogény (LSD): Najsilnejšia psychoaktívna látka. Spôsobuje eufóriu, závraty, nutkavý smiech. Vyššie dávky vyvolávajú poruchy vnímania, silné halucinácie, stratu kritického posúdenia, zvyšujú agresivitu. Psychická závislosť je mierna. Pri "bad tripe" hrozí úzkosť, agresivita, panické ataky. Telesné prejavy: tachykardia, tremor, kŕče, mydriáza, hypertermia. Možný "flashback efekt".
- Nikotín: Silná fyzická aj psychická závislosť.
- Kofeín: Stimulant s miernou závislosťou.
- Prchavé látky: Rozpúšťadlá, lepidlá. Rýchle nástup účinkov, krátkodobé, ale vážne poškodenie orgánov.
- MDMA, MDA (extáza): Diskotéková droga. Eufória, komunikatívnosť, strata zábran, ale aj hypertermia, hypertenzia, kŕče, dehydratácia. Pri dlhodobom užívaní sa siaha po silnejších stimulanciách. Odvykací stav: únava, rozlada, craving.
- Disociatíva - ketamín, fencyklidín: Zmeny vnímania, halucinácie, pocit oddelenia od tela.
- Syntetické katinóny: Podobné účinky ako psychostimulanciá.
- Kombinované závislosti: Užívatelia kombinujú rôzne látky.
- Poruchy spôsobené užívaním špecifických psychoaktívnych látok vrátane medikamentov: Závislosť na liekoch s psychoaktívnym účinkom.
- Poruchy spôsobené užívaním nepsychoaktívnych látok: Napr. nadmerné užívanie kofeínu.
Nelátkové závislosti:
- Porucha patologického hráčstva (gambling): Neskorotná vášeň a chuť hrať, ťažko ovládateľné nutkanie. Osoba stráca pojem o čase, je zaujatá myšlienkami na hru. Opakované epizódy, stupňovanie, tajenie pred blízkymi. Vôbeck hranie sa realizuje na úkor sociálnych, materiálnych, rodinných a pracovných hodnôt. Často sa týka mužov, s anamnézou konfliktného vzťahu s otcom. Riziko straty zamestnania, zadlžovanie, klamstvá, krádeže. Zvyšuje sa množstvo peňazí vkladaných do hazardu. Neúspešné pokusy o kontrolu, redukciu alebo stopnutie hry. Kolotoč výčitiek, sklamania, vnútorného nepokoja. Liečba: psychoterapia.
- Gaming (počítačové hry, videohry, virtuálny svet): Závislosť od internetu alebo online závislosť je nadmerné používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické, sociálne, pracovné alebo školské komplikácie. Je to nelátková závislosť, často pripodobňovaná k poruchám kontroly impulzov. Dôležitý je vzťah človeka k danej aktivite a jej dôležitosť v jeho živote (saliencia). Zmeny nálad, zvýšenie tolerancie, syndróm z odňatia, konflikt a relaps sú typické znaky. V súčasnosti je v DSM-5 zaznamenaný len návrh diagnózy "závislosť na online počítačových hrách". Riziko znižovania medziľudského kontaktu, sociálnej izolácie, problémov v škole či práci, klesajúcej sebadôvery. Zhoršenie zraku, bolesti chrbtice, deformácie prstov, ochabnutie svalov. Často sprevádzaná depresívnymi náladami, úzkosťou, zníženým sebahodnotením. Riziko zvyšuje zraniteľnosť, impulzivita, zlé sociálne zručnosti, introverzia, úzkosť, neuróza. Často sa vyskytuje súčasne s látkovými závislosťami, depresiou, OCD, sociálnou fóbiou, ADHD. Online aktivity môžu byť spôsobom, ako zvládnuť náročné životné obdobia.
- Iné špecifické poruchy spôsobené závislým správaním: Kybersex zahŕňa všetky sexuálne aktivity realizované v prostredí internetu. Rizikovým faktorom je možnosť ľahko zažiť slasť, únik od problémov. Môže viesť k závislosti a problémom v partnerskom živote.
- Nešpecifické poruchy spôsobené závislým správaním: Napr. závislosť od nakupovania, práce, vzťahov.
"Dizajnérske drogy"
Čoraz väčším problémom sa stávajú nové psychoaktívne látky - "dizajnérske drogy" (syntetické kanabinoidy, syntetické katinóny, fenyletylamíny, tryptamíny, piperazíny a látky rastlinného pôvodu). Napodobňujú účinky ilegálnych drog. Mnohých krajinách nie sú kontrolované v rámci medzinárodných dohôd o kontrole drog a ak aj v niektorých sú, dochádza k obchádzaniu zákona predajom týchto látok pod zavádzajúcimi názvami (napr. "Výživa pre rastliny" alebo "Soľ do kúpeľa"). Systém včasného varovania (EWS) monitoruje nové psychoaktívne látky a umožňuje medzinárodnú výmenu informácii o týchto látkach syntetického alebo rastlinného pôvodu (produkty zo šalvie, durmanu, kratomu či khatu).
Šikanovanie: Násilie v školách a rodinách
Agresia, agresivita a násilie sú vážnymi sociálno-patologickými javmi. Agresia označuje útočné správanie ako reakcia na ohrozenie, často ako prejav hnevu. Existujú teórie pudovo-inštinktívne, frustračné a teórie sociálneho učenia. Pojem hostilita označuje nepriateľský postoj voči ľuďom, ktorý sa môže prejavovať verbálne, gestami alebo vylúčením zo skupiny. Veľmi častým javom je tyranie a zneužívanie detí, najmä v školách a rodinách. Osobitný druh násilia tvorí terorizmus.
Oaklander upozorňuje, že dospelí často vnímajú detskú priamosť a spontaneitu v správaní ako agresivitu. Podľa Vágnerovej agresivita označuje tendenciu k násilnému reagovaniu, zatiaľ čo agresia je reálny prejav tohto správania. Podľa Oaklandera agresívne správanie môže zahŕňať deštruktívne prejavy ako ničenie majetku, krádeže a podpaľačstvo. Podľa Vágnerovej je agresia reakcia, ktorá rieši problém útokom na prekážku alebo zdroj ohrozenia. Podľa Ondrejkoviča sa pojmom hostilita označuje všeobecne nepriateľský postoj voči ľuďom a spoločnosti.
Samovražednosť: Tragický dôsledok zúfalstva
Samovražednosť je jedným z najvážnejších sociálno-patologických javov. Je často dôsledkom psychických problémov, depresie, pocitu beznádeje, izolácie a neschopnosti zvládať životné problémy. V kontexte sociálnej patológie je samovražednosť chápaná ako sociálne zlyhanie. Prevencia samovrážd zahŕňa dostupnosť psychologickej pomoci, podporu duševného zdravia a budovanie odolnosti voči stresu.
Prostitúcia: Obchod s ľudským telom a jeho dôsledky
Prostitúcia je stará ako ľudstvo samo a štát sa ju v rôznych obdobiach snažil regulovať. Je to citlivá téma s hlbokým ľudským rozmerom, pretože človek by nemal byť predmetom obchodu. Je mylné domnievať sa, že ženy prostituujú dobrovoľne; vždy ich k tomu prinútili okolnosti. Kriminalita spojená s prostitúciou je vysoko latentná, ale prostitúcia sa stala aj lukratívnym odvetvím medzinárodne organizovanej kriminality. Obchodovanie s ľuďmi, kupliarstvo a viktimizácia prostitútok sú vážnymi problémami. Príčiny prostitúcie sú často ekonomické, právne a sociálne slabšie postavenie žien, ale aj nevhodné podmienky počas dospievania, diskriminácia a sexuálne zneužívanie. Prieskumy ukazujú, že vysoké percento prostitútok bolo v detstve vystavených sexuálnemu násiliu. Existujú rôzne formy prostitúcie, od tých s vlastnou klientelou až po tie spojené s masážnymi salónmi.
Deviácia a sociálna deviácia: Odchýlka od normy
Deviácia (sociálna) predstavuje určitý druh sociálneho správania a označuje odchýlku od štandardizovaného (normálneho) správania, ktoré predpisuje sociálna norma platná v danej spoločnosti. Spor nastáva pri definovaní toho, čo je "normálne" správanie. Normalita sa nedá stotožňovať s priemerom, ale skôr s prevládajúcimi spoločenskými rolami, postojmi a kultúrou. Pojem deviácia sa začal používať v americkej a anglickej sociológii ako náhrada k sociálnej patológii. V spoločnosti, kde prestávajú platiť sociálne normy a zákony, sa môžu objavovať deviácie.
Chudoba a sociálna nerovnosť
Chudoba nie je okrajovým javom v spoločnosti a dotýka sa približne tretiny obyvateľstva našej planéty. Najčastejšie sa chápe ako nedostatok životných prostriedkov a je považovaná za sociálno-patologický jav. Bieda je poväčšine spájaná s hladom a utrpením, pričom hranice medzi biedou a chudobou nie sú presne stanovené. Chudoba súvisí s predstavami o ľudskej dôstojnosti, solidarite a spravodlivosti, zatiaľ čo sociálna nerovnosť je dôsledkom rozdielov v spoločnosti. Problematika chudoby je na Slovensku dlhodobo predmetom pozornosti výskumných ústavov.
Rodinná patológia: Keď zlyháva základný pilier spoločnosti
Rodina je základným socializačným subjektom, ktorý má bezprostredný vplyv na ďalšie smerovanie a uplatnenie sa svojich členov v spoločnosti. Dysfunkčnú rodinu vystihujú charakteristiky ako popieranie problémov, chýbajúca intimita, vzájomné obviňovanie, potláčanie identity, chýbajúce jasné hranice a nejasné kompetencie. To má za následok rozpory, konflikty, stresy, stratu životnej istoty a zázemia. Príčiny nezhôd v rodine sú rôzne názory na výchovu, financie, voľný čas, náboženstvo či vzdelanie. Príčiny rozvodov u žien zahŕňajú alkoholizmus, zlé zaobchádzanie a neveru partnera, u mužov neschopnosť manželky starať sa o rodinu a zlé zaobchádzanie.
Štyri prístupy k normalite rodiny podľa Sobotkovej sú: normalita ako zdravie a absencia patológie, normalita ako ideál (hodnoty ako vernosť, porozumenie, tolerancia), normalita ako priemer (fungovanie zodpovedajúce štandardom spoločnosti) a normalita ako transakčný proces (zohľadňujúci sociálny a časový kontext).
Rizikové faktory zvyšujúce riziko problémov v rodine podľa Nešpora zahŕňajú nedostatok času na dieťa, dlhodobý manželský konflikt, psychické problémy rodičov, chudobu, nezamestnanosť, sexuálne zneužívanie alebo týranie dieťaťa, nedostatočný priestor pre záujmy dieťaťa, život bez rodiny a domova, zlé medzigeneračné vzťahy. Najtragickejším prvkom rodiny je nechuť rodičov mať deti, nízka pôrodnosť a celková priepasť medzi rodičmi a deťmi. V Európe klesá počet manželstiev a stúpa počet rozvodov. Faktory ako spoločenská akceptácia rozvodu, rast zamestnanosti žien a vplyv globálneho sveta prispievajú k tomu, že sa rozvod stal bežným javom.
Základné rodinné dysfunkcie zahŕňajú nezrelú, preťaženú, ambicióznu, perfekcionalistickú, autoritársku, protekcionalistickú, liberálnu, odkladajúcu a disociovanú rodinu.
Kriminalita a násilie
Kriminalita je najzávažnejší sociálno-patologický jav, ktorý predstavuje súhrn trestných činov spáchaných v spoločnosti. Kriminológia sa zaoberá príčinami trestnej činnosti, kriminalistika jej objasňovaním a penológia výkonom trestu. Viktimológia sa zaoberá obeťami trestnej činnosti. Kriminalita je veda, ktorá sa zaoberá príčinami páchania trestnej činnosti, druhmi trestných činov a typológiou osôb páchajúcich trestnú činnosť. Kriminálne správanie je definované ako súhrn aktivít porušujúcich právne normy. Sankcionovanie spoločensky neprijateľných skutkov má nápravnú a preventívnu funkciu. Enviromentálna kriminalita sa týka trestnej činnosti proti životnému prostrediu. Kriminálny extrémizmus označuje verbálne, grafické alebo fyzické prejavy extrémizmu.
Homosexualita: Mýty a realita
Psychológovia, psychiatri a odborníci z oblasti duševného zdravia sa zhodujú, že homosexualita nie je choroba, duševná porucha ani citový problém. V minulosti bola homosexualita považovaná za duševnú chorobu kvôli skresleným informáciám a štúdiám zameraným len na liečených homosexuálov. Vedecký výskum však ukázal, že homosexuálna orientácia nesúvisí s citovými ani sociálnymi problémami. V roku 1973 Americká asociácia psychiatrov vyškrtla termín "homosexualita" z oficiálneho zoznamu duševných porúch.
Prevencia a liečba sociálno-patologických javov
Cieľom sociálnej patológie v sociálnej práci je odstránenie alebo zmiernenie prejavov a dôsledkov sociálnych problémov v živote jednotlivca, rodiny, skupiny alebo komunity. Prístupy protidrogovej prevencie zahŕňajú široké spektrum intervencií zameraných na spoločnosť ako celok aj na rizikových jednotlivcov. Hlavným cieľom preventívnych aktivít je predchádzanie vzniku možných zdravotných, sociálnych a ekonomických problémov vyplývajúcich z rizikového užívania psychoaktívnych látok. V prevencii nelátkových závislostí je dôležité zameriavať sa na plnohodnotné trávenie voľného času, nerizikové aktivity, záujmy či koníčky.
Prevencia sa delí na primárnu (ochrana pred kontaktom s drogou alebo závislosťou), sekundárnu (identifikácia rizikových jednotlivcov a ich liečba) a terciárnu (predchádzanie recidívam).
Závislosť je podľa WHO choroba. Alternatívny názov pre drogovú závislosť je toxikománia. V psychológii je definícia rozšírená aj o túžbu a potrebu po istých formách správania. Závislosť (návyk) je nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho dôsledky.
Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Ľudia však často nevyhľadajú pomoc z dôvodu presvedčenia, že ju nepotrebujú, neprichystanosti vzdať sa závislosti, nevedomosti, ako začať, obavy z mienky ostatných alebo strachu z vplyvu na pracovné prostredie.
Základným mechanizmom vzniku závislosti je narušenie systému odmeny v mozgu, najmä vplyvom dopamínu. Pri rozvíjajúcej sa závislosti si nervové zakončenia "zvyknú" na zvýšené dráždenie a stávajú sa menej citlivými, čo vedie k potrebnej vyššej dávke alebo intenzite na dosiahnutie rovnakého efektu (tolerancia). Dôležitú úlohu hrá aj dlhodobá pamäťová stopa príjemných podnetov, ktorá môže viesť k relapsu.
Medicínsky výskum posledných rokov poukazuje na významnú úlohu endokanabinoidného systému (EKS) pri vzniku závislosti. EKS, pomenovaný podľa rastliny konope, je súčasťou tela, ktoré produkuje vlastné "drogy" - kanabinoidy, ktoré pôsobia cez receptory CB1 a CB2.
Závislosť je komplexný problém s vážnymi dôsledkami pre jednotlivca, rodinu a celú spoločnosť. Riešenie si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci prevenciu, liečbu a sociálnu podporu.
tags: #89 #alkoholizmus #toxikomania #sikanovanie #samovrazednost #prostitucia