Alkohol, chemicky známy ako etanol, je látka, ktorá sprevádza ľudstvo po tisícročia. Jeho úloha v spoločnosti, kultúre a histórii je nepopierateľná, no rovnako dôležité je pochopiť jeho komplexné účinky na ľudský organizmus, najmä na cievy a zrážanlivosť krvi. Hoci sa často hovorí o negatívnych dopadoch nadmerného pitia, vedci sa dlhodobo zaoberajú aj potenciálnymi pozitívnymi účinkami miernej konzumácie. Je však kľúčové rozlišovať medzi miernym a nadmerným pitím, pretože tenká hranica medzi liekom a jedom je v prípade alkoholu veľmi zreteľná.
Miera ako základné pravidlo
Neustále sa hovorí o tom, že alkohol môže ľuďom zničiť život. Samozrejme, že môže, ale len vtedy, keď človek nevie, koľko toho môže vypiť. Základným pravidlom je piť s mierou. Ak patríte k tým, ktorí po prvom poháriku nedokážu vidieť na dno a neustále si dolievajú, tak sa pokúste zdraviu prospešné látky z alkoholu získať niekde inde. Pretože keď vypijete viac, ako odborníci odporúčajú, tak alkohol prestane byť liekom, ale stane sa vašim vrahom. Vedci sa roky zaoberajú vplyvom alkoholu a množstvo štúdií dokázalo, že umiernené pitie znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Definícia mierneho pitia alkoholu sa v štúdiách líši, niektoré považujú za mierne pitie 1 drink (1 pohár vína, pol litra piva, 1 „poldeci“), iné sú veľkorysejšie a za mierne pitie považujú 3 - 4 drinky za deň. Funkcia negatívneho účinku alkoholu v závislosti od množstva má však tvar písmena J, čiže už miernym prekročením dávky rapídne stúpa riziko poškodenia zdravia, preto sa väčšina vedcov prikláňa skôr k definícii mierneho pitia 1 drink/deň pre ženy a 2 drinky/deň pre mužov.
Alkohol a jeho pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém
Vedci sa roky pokúšali vyvinúť bezpečné lieky, ktoré by zvýšili hladinu dobrého cholesterolu. A nakoniec zistili, že presne takéto účinky má alkohol. Mierne pitie alkoholu zvyšuje HDL cholesterol (ten „dobrý“), znižuje LDL cholesterol (ten „zlý“) a zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín. Tieto účinky prispievajú k zníženiu rizika vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Okrem toho, alkohol chráni aj pred tvorbou krvných zrazenín. Keď sa v tele hromadia krvné doštičky, môžu vytvoriť zrazeniny. Tieto zrazeniny môžu zablokovať tepny a spôsobiť infarkt alebo mŕtvicu. Malé dávky alkoholu môžu spôsobiť, že cievy začnú istým spôsobom relaxovať. V tom prípade sa zlepší krvný obeh. Toto zníženie zrážanlivosti krvi je jedným z kľúčových pozitívnych účinkov miernej konzumácie alkoholu na kardiovaskulárny systém.
Mechanizmy účinku na cievy a zrážanlivosť
Ako presne alkohol ovplyvňuje cievy a zrážanlivosť krvi? Etanol, hlavná psychoaktívna zložka alkoholu, má malú molekulu a je lipofilný (rozpustný v tukoch), čo mu umožňuje rýchlo prechádzať cez bunkové membrány. Po vstrebaní do krvného obehu sa distribuuje do celého tela.
V malých množstvách alkohol pôsobí ako vazodilatátor, teda rozširuje cievy na povrchu kože. To síce môže navodiť dojem zahriatia, ale v skutočnosti vedie k rýchlejšiemu odvádzaniu tepla z organizmu. Zároveň alkohol ovplyvňuje termoregulačné centrá v mozgu.
Pokiaľ ide o zrážanlivosť krvi, alkohol môže inhibovať agregáciu (zhlukovanie) krvných doštičiek. Tým znižuje pravdepodobnosť vzniku nebezpečných krvných zrazenín. Tento efekt je však prítomný len pri nízkych koncentráciách alkoholu v krvi.
Negatívne dopady nadmernej konzumácie
Samozrejme, že ak toho vypijete viac, ako sa patrí, môžete si poriadne zavariť. Alkohol môže stáť za vznikom chorôb pečene či za zvýšeným krvným tlakom. To však platí v prípade, keď nepoznáte dno.
Nadmerná konzumácia alkoholu má na kardiovaskulárny systém priamo opačný účinok. Môže spôsobiť zvýšenie krvného tlaku, arytmie a poškodenie srdcového svalu (kardiomyopatia). Chronické nadmerné pitie vedie k zápalu cievnych stien, čo zvyšuje riziko aterosklerózy, srdcového infarktu a mozgovej príhody.
Zvýšená zrážanlivosť krvi pri chronickom alkoholizme môže byť paradoxne spojená aj so zníženou schopnosťou zrážania pri akútnom poškodení pečene, ktorá je zodpovedná za tvorbu zrážacích faktorov. Poškodená pečeň nedokáže produkovať dostatočné množstvo týchto proteínov, čo vedie k zvýšenému krvácaniu.
Vplyv na tráviaci systém a vstrebávanie živín
Pohár dobrého vína alebo piva chutí najlepšie s dobrým jedlom, ale alkohol môže ovplyvňovať vstrebávanie dôležitých látok z pokrmu. Evidencia dokazuje, že alkohol síce podporuje vylučovanie žalúdočnej kyseliny (tento efekt sa využíva u aperitívov), znižuje ale produkciu tráviacich enzýmov, preto je pitie alkoholu napr. pri zápale pankreasu alebo u ľudí so zlým trávením úplne zakázané.
Keďže alkohol znižuje tvorbu enzýmov, zhoršuje vstrebávanie aminokyselín, tukov (aj vitamínov rozpustných v tukoch ako A, D, E, K), glukózy, niektorých minerálov ako zinok, kyseliny listovej, ale naopak zvyšuje vstrebávanie železa zo stravy. Z tohto hľadiska keď si pripravíte nutrične bohaté jedlo a chcete, aby z neho telo vyťažilo čo najviac, nie je vhodné ho kombinovať s alkoholom. Naopak, ak máte deficit železa a chcete ho doplniť pomocou stravy, kombinácia malého množstva kvalitného alkoholu a červeného mäsa alebo vnútorností zvýši absorpciu asi o 25%.
Mnohé štúdie poukazujú na fakt, že pri pravidelnej konzumácii aj malých dávok alkoholu dochádza k zvýšenému vylučovaniu alebo zlému vstrebávaniu niektorých dôležitých vitamínov a minerálov. Alkohol zvyšuje vylučovanie magnézia obličkami. U alkoholikov sú zásoby horčíka v tele takmer vyčerpané, čo spôsobuje vznik mnohých komplikácií alkoholizmu. Zvýšené straty horčíka spôsobuje aj cukrovka a užívanie niektorých liekov ako diuretiká alebo inhibítory protónovej pumpy.
Alkohol znižuje absorpciu folátov v strave a zvyšuje ich vylučovanie. Aj mierne pitie (240 ml červeného vína denne počas dvoch týždňov výrazne znížilo hladinu folátov v sére), preto ak pravidelne popíjame alkohol, mali by sme dbať na zvýšený prísun vnútorností a listovej zeleniny. V rizikovej skupine sú najmä ženy, ktoré plánujú počatie a pacienti so zvýšeným homocysteínom. Niektoré štúdie spájajú pravidelné pitie alkoholu s vyšším rizikom rakoviny prsníka, čo môže byť spojené práve s nedostatkom folátov.
Alkohol spôsobuje deficit vitamínov skupiny B. Pravidelná konzumácia alkoholu zvyšuje vylučovanie vitamínu B1 (tiamínu), B12 (kyanokobalamínu) a blokuje premenu B6 (pyridoxínu) na jeho aktívnu formu. Nedostatok B1 a B12 sa môže prejavovať zhoršenou pamäťou, nedostatok B12 ďalej spôsobuje periférnu neuropatiu a demenciu a nedostatok B6 vedie ku kŕčom.
Alkohol vyčerpáva telesné zásoby selénu, ktorý funguje ako dôležitý antioxidant.
AKO OVPLYVŇUJE ALKOHOL ĽUDSKÉ TELO ?
Alkohol a mozog
Alkohol narúša komunikáciu mozgu s rôznymi časťami tela. A čím viac alkoholu, tým viac nedorozumení. Keď alkohol pôsobí na mozgovú kôru, predlžuje sa spracovanie informácií zo zmyslových orgánov. Ste jednoducho trochu pomalší. Rôzne časti mozgu majú na starosti rôzne telesné procesy. Ste v opitosti precitlivelý? To reaguje limbický systém, ktorý riadi pamäť a city. Motáte sa a nie ste schopní odhadnúť, kde končí chodník? Unavil sa vám mozoček. Kapitola sama o sebe je hypotalamus. Ten má na starosti niekoľko vecí, vrátane pohlavného vzrušenia a sexuálnej výkonnosti, na ktoré má alkohol skutočne paradoxný vplyv. Prehnali ste to a zaspali na stole? Vypili ste toho toľko, že alkohol zasiahol aj váš mozgový kmeň, ktorý riadi tak zásadné funkcie, ako sú dýchanie, tep srdca a vedomie.
Metabolizmus alkoholu v tele
Po požití sa alkohol vstrebáva najprv cez sliznice v ústach a pažeráku. Najväčšia časť sa do nášho obehu dostane zo žalúdka (cca 20 %) a čriev (cca 80 %). Tu môže putovanie alkoholu do krvi spomaliť natrávená potrava. Potom alkohol cestuje telom spoločne s krvou, rozpúšťa sa v nej a vstupuje do rôznych orgánov.
Najviac dáva alkohol zabrať pečeni. Pomocou pečeňových enzýmov sa toxický alkohol premení z etanolu na acetaldehyd, ktorý je však toxický. A tak ho zase iný enzým premení na nejedovatú kyselinu octovú. S tou si už organizmus dokáže poradiť. Ak vypijete príliš veľa alkoholu a vaša pečeň ho nezvláda spracovávať, v tele sa tak hromadí jedovatý acetaldehyd.
Obličky naše telo zbavia približne 5 % vypitého alkoholu. Ich úlohou je udržiavať správne zloženie krvi a zabezpečiť telu stabilný obsah vody. Cítite sa vyprahnutý, keď máte opicu? Je to preto, že alkohol funguje ako diuretikum, teda močopudná látka, a do moču sa dostane viac vody, než je normálne. Približne 5 % alkoholu sa z tela vylúči dýchaním.
Alkohol ako protijed?
V poslednej dobe sa objavili informácie o tom, ako môže alkohol pôsobiť ako protijed, napríklad pri otrave metanolom. Metanol, látka z chemickej stránke veľmi podobná etanolu, vzniká často pri výrobe podomácky vypálených liehovín. Už požitie približne 10 ml stopercentného metanolu spôsobuje slepotu až smrť. Na metabolizme metanolu sa zúčastňuje ten istý enzým ako na metabolizme etanolu, ADH (alkoholdehydrogenáza). Avšak k etanolu tento enzým prejavuje 100-krát väčšiu afinitu, čo v praxi znamená, že keď je v organizme metanol a prijme sa etanol, ADH prestane spracovávať metanol a začne spracovávať etanol. Tým sa spomalí metabolizmus metanolu a telo má viac času na jeho vylúčenie.
Alkohol a jeho historický kontext
Tradícia prípravy alkoholických nápojov fermentáciou jednoduchých cukrov je stará už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie historické dôkazy o existencii piva pochádzajú spred viac ako 5 tisíc rokov, od Sumerov. Pivo spolu s datľovým vínom sú najstaršie alkoholické nápoje. Zmienku o pive nájdeme už v starodávnom Epose o Gilgamešovi. Verejné výčapy piva sú doložené v Chammurapiho zákonníku z druhého tisícročia pred n. l. Éra antiky neznamenala pre rozvoj piva priaznivé obdobie, víno a medovina vyhrávali na celej čiare. Jedinú výnimku tvorili starí Germáni, ktorí varili pivo a do medoviny pridávali chmeľ. Vikingovia sú vynálezcami tzv. vymrazovania piva.
V súčasnosti sa alkoholu venuje veľké množstvo výskumov. Kým pred 15-timi rokmi bol pomer na alkoholizmus liečených mužov k ženám 5:1, dnes sa tento pomer znížil na 3:1.
Zhrnutie: Umenie rovnováhy
Alkohol je komplexná látka s potenciálom byť prospešná aj škodlivá. Kľúčom k využitiu jeho pozitívnych účinkov na cievy a zrážanlivosť krvi je umiernenosť. Jedna až dve malé dávky denne môžu prispieť k zníženiu rizika srdcovo-cievnych ochorení. Avšak prekročenie tejto hranice rapídne zvyšuje riziko mnohých zdravotných problémov, vrátane poškodenia pečene, zvýšeného krvného tlaku, narušenia trávenia a metabolizmu živín, ako aj negatívnych dopadov na mozog a nervový systém. Pochopenie vlastných limitov a zodpovedný prístup k pitiu je nevyhnutné pre zachovanie zdravia a pohody.
tags: #alkohol #rozsiruje #cievy #zrazanlivost #upchate #cievy