Alkoholizmus: Cesta od prvého dúšku k plnohodnotnému životu

Alkoholizmus, známy aj ako závislosť od alkoholu, je komplexné a devastujúce ochorenie, ktoré zasahuje nielen jednotlivca, ale aj jeho rodinu a celé spoločenské okolie. Hoci sa často spája s negatívnymi stereotypmi a predsudkami, ide o vážny zdravotný problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc a pochopenie. Pochopenie povahy alkoholizmu, jeho štádií, príčin a dostupných možností liečby je prvým a najdôležitejším krokom k nájdeniu cesty von z tejto závislosti.

Pochopenie alkoholizmu: Od príjemného pocitu k závislosti

Alkoholizmus sa nevyvíja zo dňa na deň. Je to postupný proces, ktorý sa začína nenápadne. V počiatočnej fáze má alkoholik z pitia príjemný pocit, pije len príležitostne, spravidla pri spoločenských príležitostiach. V tejto fáze ide najmä o pocit uvoľnenia, väčšej suverenity a príjemný pocit. Na jej konci však už na dosiahnutie tohto príjemného pocitu potrebuje alkoholik niekoľkonásobne viac alkoholu. Keď niekto začal napríklad s pohárom vína, teraz už potrebuje dajme tomu liter.

Táto situácia prechádza do varovnej fázy, keď nestačí len príjemný pocit, ale objavuje sa aj potreba opiť sa aspoň raz za niekoľko týždňov. Alkoholik ešte nemusí mať tzv. „okná“ (výpadky pamäte), ale potrebuje stále viac alkoholu a jeho psychike robí dobre, keď sa opije. Postupne sa dostavujú spomínané okná a alkoholik sa pristihne, že na alkohol myslí veľmi často.

V našich podmienkach si alkoholici často vyberajú pivo, čo je typické pre „anglosaské typy“. Románske typy alkoholikov, teda Španieli, Francúzi, Taliani, preferujú skôr víno. V ďalšej fáze sa už pivo kombinuje s tvrdým alkoholom, v tých posledných je už človeku jedno, čo pije, hlavne nech je to alkohol. To si ho už vo veľkom kupuje sám, potrebuje napríklad ploskačku, aby mohol stále doplniť hladinu.

Ilustrácia postupného prechodu od príležitostného pitia k závislosti

Fázy alkoholizmu: Od kontrolovaného pitia k rozkladu osobnosti

Alkoholizmus má štyri hlavné štádiá, ktoré odrážajú postupný rozvoj závislosti a jej dopad na život jedinca.

1. Počiatočné štádium (experimentovanie a spoločenské pitie)

Toto štádium začína neškodne, keď osoba pije alkohol len príležitostne, často v spoločenských situáciách alebo na zábavu. Mnohí ľudia zostávajú v tomto štádiu a nemajú problémy s alkoholom, no pre niektorých to môže byť prvý krok k závislosti. Príznaky zahŕňajú pitie alkoholu kvôli spoločenskému tlaku, na oslavách alebo v rámci relaxu. Čas od času sa človek môže „prepiť“, ale neobjavujú sa ešte žiadne viditeľné problémy alebo negatívne dôsledky. Postupne môže osoba začať konzumovať alkohol častejšie.

2. Štádium zvyšujúcej sa tolerancie (pravidelné pitie)

V tomto štádiu už človek pije pravidelne, často aby si uvoľnil stres, zvládal emócie alebo sa jednoducho cítil lepšie. Tolerancia na alkohol začína stúpať, čo znamená, že osoba potrebuje väčšie množstvo alkoholu na dosiahnutie rovnakého účinku. Konzument pije alkohol častejšie, nielen počas spoločenských udalostí, ale aj osamotene. Zvyšovanie tolerancie na alkohol vedie k potrebe piť viac. Pravidelné pitie môže viesť k občasným výpadkom pamäte alebo k častému prejedaniu sa. Človek si môže začať uvedomovať, že pije viac, ale ešte nemusí pociťovať závislosť alebo negatívne dôsledky.

Miroslav, klient Denného psychiatrického stacionára a pacient II. psychiatrickej kliniky, opisuje svoju skúsenosť: „Miroslav za mladi konzumoval alkohol ako mnohí jeho kolegovia, priatelia - príležitostne. Po práci, pri posedení, s partiou. Jedného dňa si objednal nealkoholické pivo, miesto klasického. Kamaráti neverili, trúsili vtipné poznámky, posmešky, dokedy mu to vydrží. NEPIŤ. „Vydržalo mi to prakticky 15 rokov, kedy som sa alkoholu nedotkol. A vôbec mi nechýbal,“ začína svoje rozprávanie.“ Neskôr však prišli vážne problémy v osobnom živote a rodine, čo ho viedlo k návratu k alkoholu. „Tak som si povedal, že si dám poldeci, trošku sa uvoľním, lenže tak akosi,… alkohol je fakt závislosť. Z toho jedného poldeci na uvoľnenie, upokojenie boli dva, tri…,“ pokračuje. Potom už prišlo obdobie, „musím si niečo dať, už ma to ťahá.“

3. Štádium problémového pitia (zneužívanie alkoholu)

V tomto štádiu sa pitie stáva problémom. Jedinec často pije, aby zvládol emócie, stres alebo iné životné problémy. Pitie alkoholu začína ovplyvňovať rôzne aspekty jeho života vrátane práce, vzťahov a zdravia. Príznaky zahŕňajú pitie na zvládanie stresu, úzkosti alebo depresie, opakované výpadky pamäte alebo „okná“ po pití, zanedbávanie povinností, práce alebo rodiny kvôli alkoholu, zvyšujúcu sa izoláciu a pitie osamote. Začínajú sa objavovať fyzické príznaky, ako sú ranné trasenie, nespavosť alebo úzkosť. Osoba môže mať pocit, že už nemá úplnú kontrolu nad svojím pitím.

Tretia, tzv. kritická fáza, nastáva, keď sa alkohol stáva trvalou súčasťou života. Človek stráca nad pitím kontrolu, stavy opilosti sú čoraz častejšie, trvajú aj niekoľko dní po sebe. Alkoholik musí mať svoju dávku za každú cenu. V práci má ešte nad sebou akú takú kontrolu, ale začína vyhľadávať pitie už aj tam. Je síce ešte schopný fyzicky alebo duševne pracovať, ale hladinu alkoholu si musí dopĺňať už aj počas pracovného procesu. V tejto fáze ostáva už len liečenie. Človek ešte síce dokáže ako tak fungovať na istej spoločenskej a rodinnej úrovni, ale sociálne stagnuje.

4. Konečné štádium (závislosť na alkohole)

Toto je najzávažnejšie štádium, v ktorom sa alkohol stáva ústredným bodom života človeka, tzv. alkoholcentrické správanie. Závislosť je fyzická aj psychická, a pitie ovplyvňuje všetky aspekty života. Abstinenčné príznaky sú výrazné a osoba pije, aby sa im vyhla. Príznaky zahŕňajú silnú fyzickú a psychickú závislosť na alkohole, potrebu piť hneď ráno, aby sa predišlo abstinenčným príznakom (trasenie, nevoľnosť, úzkosť), výrazné problémy so zdravím (ochorenie pečene, žalúdočné problémy, vysoký krvný tlak, kognitívne poruchy), stratu záujmu o iné činnosti a záľuby, ktoré predtým prinášali radosť, zanedbávanie rodinných, pracovných a spoločenských povinností. Pokračovanie v pití aj napriek vážnym fyzickým, psychickým alebo sociálnym dôsledkom. Osoba môže byť konfrontovaná s výraznými zdravotnými problémami, zlyhaním vzťahov alebo stratou zamestnania.

V štvrtej fáze nastáva celkový rozklad osobnosti. Alkoholik potrebuje ranný dúšok, aby bol vôbec schopný fungovať, aby nejako naštartoval fyzické a duševné procesy. Nezvláda prácu ani rodinu. Jednak nie je schopný zabezpečiť rodinu po materiálnej stránke, jednak stráca záujem o bežné činnosti, ale napríklad aj o sex. Je to už ľudská troska, pre ktorú je alkohol taký silný fenomén, že mu podriadila celý svoj život. V tejto fáze sa už alkoholik aj pri veľmi malých dávkach opije.

Alex Clapp, ktorého príbeh je ilustráciou tejto fázy, opisuje: „Keď sa Alexovi Clappovi začal zhoršovať zrak, útechu našiel na dne pohára. Postupne bol pre neho alkohol tou najdôležitejšou vecou na svete. Alex Clapp roky bojoval so závislosťou od alkoholu, ktorá sa negatívne podpísala aj na jeho rodinnom živote. „Alkohol bol pre mňa oveľa dôležitejší, než byť dobrým otcom,“ priznal portálu Telegraph a porozprával, ako sa mu závislosti podarilo zbaviť.“

Grafické znázornenie štyroch štádií alkoholizmu

Ako spoznať alkoholizmus: Príznaky a varovné signály

Diagnostika alkoholizmu je komplexný proces, ktorý zahŕňa hodnotenie fyzických, psychických a sociálnych aspektov správania a zdravia pacienta. Lekári a odborníci na závislosti využívajú rôzne nástroje, rozhovory a vyšetrenia na zistenie, či niekto trpí alkoholizmom. Medzi najčastejšie príznaky alkoholizmu patria:

  • Strata kontroly nad pitím: Osoba nie je schopná kontrolovať množstvo vypitého alkoholu a často pije viac, ako plánovala. Pokusy o obmedzenie alebo zastavenie pitia bývajú neúspešné.
  • Silná túžba po alkohole (craving): Osoba má neustálu alebo pravidelnú túžbu piť alkohol a cíti, že bez neho nemôže fungovať alebo relaxovať. Alkoholu venuje veľa času - premýšľa o tom, ako a kedy bude môcť znova piť.
  • Tolerancia na alkohol: Na dosiahnutie rovnakého účinku musí osoba piť stále väčšie množstvá alkoholu, pretože telo si naň zvyká.
  • Abstinenčné príznaky: Pri prerušení pitia alebo znížení množstva alkoholu sa u človeka objavujú abstinenčné príznaky, ako sú trasenie, potenie, úzkosť, nevoľnosť, nespavosť, podráždenosť alebo dokonca záchvaty. Už jedna odpoveď „áno“ na otázku, či má problém s alkoholom, môže naznačovať problém.
  • Zanedbávanie povinností a sociálnych záväzkov: Alkohol sa stáva prioritou a človek môže začať zanedbávať rodinné, pracovné alebo školské povinnosti.
  • Pokračovanie v pití napriek negatívnym dôsledkom: Osoba pokračuje v pití aj napriek tomu, že jej alkohol spôsobuje problémy so zdravím, vzťahmi, financami alebo prácou.
  • Vyhýbanie sa aktivitám kvôli pitiu: Osoba začína vynechávať spoločenské aktivity, záľuby alebo rodinné stretnutia, aby mohla piť.
  • Pitie alkoholu v nevhodných situáciách: Konzumácia alkoholu v situáciách, kde to nie je vhodné alebo bezpečné (napríklad počas jazdy autom, v práci, pri starostlivosti o deti).
  • Skryté alebo osamotené pitie: Osoba môže začať piť tajne alebo vyhľadáva osamelosť pri pití, aby zakryla rozsah svojej závislosti.
  • Fyzické a psychické problémy: Tráviace problémy, trasenie, slabosť, únava, bolesti hlavy, zmeny nálad, podráždenosť, úzkosť, depresia.
  • Zanedbanie seba a vzhľadu: Osoba môže začať zanedbávať svoju hygienu a celkový vzhľad.

Podľa primárky oddelenia medicíny drogových závislostí na Prednej hore Márie Martinove je kritériom pre diagnózu alkoholizmu výskyt aspoň troch z nasledujúcich príznakov v priebehu posledného roka:

  • Silná túžba alebo nutkavosť užívať alkohol (tzv. craving)
  • Ťažkosti s kontrolovaným užívaním alkoholu (nedokáže piť s mierou, opíja sa…)
  • Telesný odvykací stav („absťáky“), kedy je alkohol užívaný na zmiernenie jeho príznakov
  • Rastúca tolerancia (znesie vypiť viac, stúpa množstvo vypitého alkoholu)
  • Postupné zanedbávanie iných záujmov
  • Pokračovanie pitia napriek jasnému dôkazu o jeho škodlivých dôsledkoch (zdravotných, rodinných, pracovných…)

Ak sa vyskytnú aspoň 3 z uvedených príznakov, je potrebné uvažovať o odvykacom liečení. Mária Martinove upozorňuje, že každá opitosť je akútna otrava alkoholom, pretože alkohol je telu cudzia látka.

Škodlivosť alkoholu. Je známa skutočná príčina alkoholizmu. Opilstvo.

Liečba alkoholizmu bez protialkoholickej liečebne: Alternatívne cesty k uzdraveniu

Napriek tomu, že pobyt v protialkoholickej liečebni je jednou z možností, existujú aj iné efektívne spôsoby liečby, ktoré sa zameriavajú na individuálne potreby pacienta a jeho reintegráciu do spoločnosti. Najväčším problémom pri liečbe je priznať si vlastný problém s alkoholom. Len keď toto človek dokáže a prestane si robiť ilúzie, že má všetko pod kontrolou, môže na sebe začať pracovať. Buď svojpomocne, alebo formou ambulantnej liečby.

1. Svojpomocné skupiny (napr. Anonymní alkoholici - AA)

Tieto skupiny predstavujú dôležitú formu podpory, kde sa ľudia s podobnými problémami stretávajú, zdieľajú svoje skúsenosti a navzájom sa povzbudzujú k abstinencii. Program AA je založený na 12 krokoch, ktoré poskytujú rámec pre osobný rast a zmenu. „Kontakt mali možnosť získať vo vašej redakcii,“ uvádza sa v poskytnutých informáciách, čo naznačuje záujem o túto formu pomoci. Stretnutia anonymných alkoholikov sú bezplatné a anonymné, čo umožňuje ľuďom hovoriť otvorene bez strachu z odsúdenia. Pravidelné stretnutia s vyliečenými pacientmi s možnosťou nadobudnúť nové kontakty sú tiež cenným prínosom. Získanie informácií o svojpomocných doliečovacích skupinách, A kluboch je skvelým prvým krokom.

2. Ambulantná liečba

Táto forma liečby umožňuje pacientom zostať doma a pokračovať v bežných aktivitách, zatiaľ čo sa zúčastňujú pravidelných terapeutických sedení. Ambulantný program môže zahŕňať:

  • Vstupné psychiatrické a psychologické vyšetrenie: Cieľom je zhodnotiť celkový stav pacienta, jeho psychiku a identifikovať prípadné komorbidity.
  • Pravidelné kontroly u lekára: Súčasťou kontrol je pravidelná dychová skúška na alkohol a sporadická toxikológia moču, ako aj sledovanie zdravotného stavu. V nemocniciach siete Svet zdravia vám poradia na Protialkoholickom oddelení v Rimavskej Sobote.
  • Didaktické a edukačné skupiny: Pacienti získavajú informácie o alkoholizme, jeho dôsledkoch a o tom, ako zvládať abstinenciu.
  • Skupinová a individuálna psychoterapia: Terapia pomáha pacientom pochopiť príčiny ich závislosti, naučiť sa zvládať stresové situácie bez alkoholu a rozvíjať zdravé copingové mechanizmy. Naučím sa riešiť stresové situácie bez alkoholu. Problémy budem riešiť, nie ich zapíjať a odkladať.
  • Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môžu byť predpísané lieky na zníženie chuti na alkohol alebo na liečbu sprievodných psychických problémov.

Odporúčaná doba ambulantnej liečby je minimálne jeden rok, pričom sa kladie dôraz na zmenu životného štýlu a resocializáciu, ktorá môže trvať aj šesť rokov.

Infografika zobrazujúca rozdiely medzi ambulantnou a ústavnou liečbou

3. Farmakoterapia a moderné lieky

Hoci lieky ako Disulfiram (Antabus) boli v minulosti používané, ich použitie je dnes obmedzené kvôli možným vážnym vedľajším účinkom. „Antabus je totiž zabiják,“ upozorňuje jeden z odborníkov. „Tento liek zabraňuje prirodzenému odbúravaniu alkoholu. Po požití antabusu hrozilo riziko, že človek skolabuje či dokonca zomrie.“ V súčasnosti sa skôr využívajú moderné lieky, ktoré pomáhajú znižovať túžbu po alkohole (napr. Naltrexon, Ondansetron) alebo liečia sprievodné symptómy. Lieky s averzívnym účinkom sa v súčasnosti u nás aktuálne nepoužívajú, nie sú registrované.

4. Terapia zameraná na zmenu životného štýlu a resocializáciu

Po ústavnej alebo ambulantnej liečbe je kľúčová resocializácia. „Proces resocializácie trvá minimálne šesť rokov,“ uvádza jeden z textov. Cieľom je naučiť sa riešiť problémy bez alkoholu, nebrať abstinenciu ako znevýhodnenie, ale ako príležitosť viesť zodpovedný a plnohodnotný život. Nebudem brať abstinenciu ako svoje znevýhodnenie. Budem viesť zodpovedný a plnohodnotný život. Dôležité je uvedomiť si, že pri pôvodnom životnom štýle sa abstinovať nepodarí. Pomoc pri opätovnom začleňovaní do rodinného systému je tiež neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu.

Kedy je liečba nevyhnutná?

Podľa Márie Martinove, primárky oddelenia medicíny drogových závislostí na Prednej Hore, je kritériom pre diagnózu alkoholizmu výskyt aspoň troch z uvedených príznakov v priebehu posledného roka. Ak sa vyskytnú aspoň 3 z uvedených príznakov, v takom prípade je už potrebné uvažovať o odvykacom liečení. Nakontaktujem sa na niektorú psychiatrickú ambulanciu, kde získam ďalšie informácie týkajúce sa liečby.

Niektoré situácie, ako napríklad agresivita, ničenie majetku, vyhrážanie sa samovraždou alebo opakované problémy so zákonom a políciou, naznačujú potrebu urýchlenej intervencie, ktorá môže zahŕňať aj súdne nariadené liečenie. V takýchto prípadoch môže zdravotnícke zariadenie oznámiť súdu prevzatie osoby, aby súd rozhodol o prípustnosti jej držania v zariadení. Miroslav si vybral druhú možnosť a vyhľadal pomoc na II. psychiatrickej klinike na Rastislavovej 43. Postupne si uvedomoval, že s alkoholom sám od seba nedokáže prestať. Skúšal to síce, ale začali abstinenčné stavy, ktoré sa nedali osamote zvládať. Miroslav je abstinujúci alkoholik, po prvej liečbe sa niekoľko rokov držal veľmi dobre, potom však nastali v jeho živote opäť vážne osobné problémy a minulé leto prišla recidíva. „Zase som do toho spadol. Ale po čase som nabral energiu, vôľu a som znovu na liečení. Netreba sa s tým zmieriť, že prosto už je konečná, finito a ideš sa upiť k smrti.“ Je už v seniorskom veku, o to ťažšie sa hľadá motivácia, seba presviedčanie, prečo sa z takýchto zlomových situácií dostať. Je to však aktívny, tvorivý dôchodca, veľmi rád fotografuje, miluje hudbu a kultúru.

Mýty a fakty o alkoholizme a jeho liečbe

Existuje mnoho mýtov o alkoholizme, ktoré môžu brániť ľuďom v hľadaní pomoci:

  • Mýtus: Každodenné pitie je jediným kritériom závislosti.Pravda: Závislosť sa nemusí prejavovať každodenným pitím. Dôležité sú iné faktory, ako strata kontroly, craving a pokračovanie v pití napriek negatívnym dôsledkom. Každodenné pitie nie je kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu.
  • Mýtus: Množstvo alkoholu a intoxikácia sú jedinými kritériami.Pravda: Existuje aj tzv. hladinový štýl pitia, pri ktorom nedochádza k opitosti. Množstvo alkoholu a intoxikácia alkoholom nie sú kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu. Vyžaduje odbornú pomoc.
  • Mýtus: Lieky s averzívnym účinkom sú bežnou súčasťou liečby.Pravda: Lieky ako Antabus sa už kvôli riziku vážnych vedľajších účinkov v súčasnosti nepoužívajú. Lieky s averzívnym účinkom sa u nás aktuálne nepoužívajú, nie sú registrované.
  • Mýtus: Závislosť je len psychický problém.Pravda: Závislosť je fyzické a psychické ochorenie, ktoré je spojené so zmenami fungovania nervového systému.
  • Mýtus: Po určitom období nepitia je možné znovu piť s mierou.Pravda: Pre väčšinu alkoholikov je celoživotná abstinencia jediným spôsobom, ako udržať kontrolu nad závislosťou. Pokusy o kontrolované pitie často vedú k recidíve. Nie je vhodné pokúšať sa o abstinenciu bez pomoci lekárov. Abstinenčné príznaky môžu byť po náhlom vysadení alkoholu nebezpečné, až život ohrozujúce. Zároveň si pacient po určitom období nepitia svoj stav racionalizuje a myslí si, že už dokáže piť. Spúšťa tak proces recidívy, ktorej výsledkom je masívne pitie.

Prevencia: Kľúč k budúcim generáciám

Prevencia alkoholizmu začína už v rodine a škole. Výchova detí k zdravému životnému štýlu, otvorená komunikácia o rizikách alkoholu a podpora zdravej sebadôvery sú kľúčové. Školy zohrávajú dôležitú úlohu v primárnej prevencii, zameranej na vytváranie podmienok pre zdravý vývin detí a včasnú elimináciu problémov. Sekundárna prevencia sa zameriava na odbornú prácu s deťmi s poruchami správania, zatiaľ čo terciárna prevencia sa zaoberá komplexnou starostlivosťou o deti so závažnými poruchami.

Žijeme v prostredí, kde sa od malička preberajú vzory od rodičov, od dospelých preberáme modely správania sa. „Tieto vzory sa nikdy nemenili. Už od malička sa u nás stretávame so spoločenským pitím alkoholu, v rodinách, kde sa to normalizuje. Či už sú to spoločenské návštevy, ale výnimkou nie sú ani stretnutia mladých mamičiek pri pohári proseca a podobne. Pri tom sú deti často prítomné. Dospelí im síce vysvetlia, že to nie je správne, chýba však ďalší krok.“ Problémom je aj pomerne ľahká dostupnosť alkoholu, a tak ho v skorom veku začínajú skúšať už deti. „Dnes si ho môžu zabezpečiť online. K alkoholu sa tak dostávajú oveľa skôr, než to bolo v minulosti.“

Kampaň „Suchý február“ je skvelým príkladom prevencie a osvety. Je zameraná na celú populáciu, zapojiť sa môže ktokoľvek. Cieľom je nekonzumovať žiadne alkoholické nápoje po dobu jedného mesiaca a následne vyhodnotiť, ako sa človek cíti. Medzi benefity nekonzumovania alkoholu patrí aj lepší spánok, viac energie, menšia podráždenosť a impulzívnosť.

Podľa Štatistického úradu SR, každý Slovák, bez rozdielu veku v roku 2022 vypil 85,9 litra rôznych alkoholických nápojov, čo je o 0,8 litra viac ako v roku 2021. Stúpa však konzumácia tvrdého alkoholu a vína. V prepočte na čistý lieh konzumácia alkoholu na obyvateľa Slovenska stúpla na 8,5 litra. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je ročný výskyt závislosti v slovenskej populácii nad 14 rokov približne 5,5%, s prevahou mužov.

Zásadné je, aby si spoločnosť uvedomila, že alkoholizmus je choroba, nie morálne zlyhanie. Boj proti nemu by sa mal zamerať skôr na osvetu a podporu liečby ako na represiu. „Je oveľa účinnejšie šíriť osvetu napríklad aj formou článkov v médiách, aby si ľudia uvedomili, čo so sebou alkohol prináša,“ zdôrazňuje jeden z odborníkov.

Chcem sa liečiť. Budem hrdý na to, kto som a čo som dokázal.


Túto radu pre vás vypracovala Mgr. Magdaléna Kureková.

Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta, a. s. sa tento rok po prvý krát zapojila do tradičného mestského podujatia s nadregionálnym charakterom a síce do 35. ročníka Behu Galantou - Behu oslobodenia, pri príležitosti 780. výročia založenia mesta. Podujatie sa konalo v sobotu 8.

Pacienti po úrazoch, s ochoreniami pohybovej či nervovej sústavy či športovci dostanú v Nemocnici Svet zdravia Rožňava nové služby v novom prostredí. Rožňavská nemocnica totiž posledné týždne rekonštruovala svoje priestory, nakupovala nové medicínske prístroje a dnes slávnostne otvorila úplne novú ambulantnú časť fyziatricko-rehabilitačného oddelenia.

Ďalšiu diskusiu viedla vyhľadávaná lekárka gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia žiarskej pôrodnice MUDr. Monika Zimanová. Budúce mamičky diskutovali s pani doktorkou na témy ako epidurálna analgézia, odber pupočníkovej krvi, či prvý kontakt s dieťatkom po pôrode. S pôrodnou asistentkou si prakticky vyskúšali dýchanie a nácvik tlačenia v 2. dobe pôrodnej.

Autor článkuMgr. Martina Macfeldová Vyštudovala som farmaceutickú fakultu Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Od 90. rokov sa nepretržite venujem praktickému lekárenstvu, pričom sa tiež zaujímam o novinky vo svete farmácie. Dôkladne zisťujem zloženie produktov, ktoré sú dostupné v zahraničí a u nás zatiaľ nie. Voľný čas predovšetkým trávim s rodinou, s ktorou veľmi rada chodím do prírody a po horách.

tags: #boj #alkohol #alebo #ja