Chránené zemepisné označenie Tokaj: Boj o dedičstvo a identitu

V neustále sa vyvíjajúcom svete vinohradníctva a vinárstva zohráva kľúčovú úlohu pochopenie označení, ktoré informujú spotrebiteľa o pôvode, kvalite a jedinečnosti vína. Európska únia zaviedla komplexný systém na ochranu a reguláciu vín s chráneným zemepisným označením, ktorý sa uplatňuje od 14. januára 2019. Toto nariadenie, konkrétne Delegované nariadenie (EÚ) 2019/33, dopĺňa širšie pravidlá stanovené v Nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a jeho cieľom je zjednodušiť, objasniť a harmonizovať postupy týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných označení, čím sa zabezpečí súlad s inými poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami. V tomto kontexte je mimoriadne dôležité pochopiť komplexnú situáciu okolo chráneného zemepisného označenia Tokaj, kde sa prelínajú legislatívne peripetie, historické nároky a snaha o zachovanie jedinečného dedičstva.

Chránené označenie pôvodu (CHOP) a Chránené zemepisné označenie (CHZO): Základné pilierov kvality a regiónu

V centre regulácie vín s chráneným zemepisným označením stoja dva hlavné pojmy: Chránené označenie pôvodu (CHOP) a Chránené zemepisné označenie (CHZO). Tieto označenia nie sú len formálnymi atribútmi, ale predstavujú záruku spojenia vína s konkrétnym územím a jeho jedinečnými vlastnosťami.

Chránené označenie pôvodu (CHOP) je najvyššia kategória, ktorá označuje názov regiónu, špecifického miesta alebo, vo výnimočných prípadoch, celej krajiny. Toto označenie sa používa na opis výrobku, ktorého kvalita a charakteristiky sú v podstatnej miere dané osobitným zemepisným prostredím. Kľúčovým predpokladom pre víno s CHOP je, že sa musí vyrábať výlučne z hrozna zistenej zemepisnej oblasti, pričom sa využíva uznávané a zaznamenané know-how. Všetky vínne výrobky s CHOP sa musia vyrábať výlučne z hrozna pochádzajúceho z príslušnej oblasti.

Na Slovensku je CHOP synonymom najvyššej kvalitatívnej triedy slovenských vín. Vína tejto kategórie môžu na svojich etiketách niesť názov vinohradníckej oblasti, rajónu, obce alebo dokonca konkrétneho honu. Pôvod hrozna musí byť samozrejme len zo Slovenska, a jeho cukornatosť pri zbere musí dosiahnuť minimálne 16 °NM pre akostné vína, resp. 19 °NM pre akostné vína s prívlastkom. Pre vína s CHOP je tiež stanovená minimálna cukornatosť muštu pri zbere, ktorá sa líši v závislosti od vinohradníckych oblastí: v najteplejšej Južnoslovenskej a Tokajskej oblasti sa požaduje najmenej 17 °NM, v Malokarpatskej a Východoslovenskej oblasti 16,5 °NM a v chladnejšej Nitrianskej a Stredoslovenskej oblasti 16 °NM. Maximálny hektárový výnos hrozna pri zbere nesmie presiahnuť 18 000 kg z jedného hektára pre všeobecné CHOP, 17 500 kg vo všetkých oblastiach (s výnimkou Tokaja) pre akostné vína a 14 000 kg hrozna pre akostné vína CHOP vo vinohradníckej oblasti Tokaj. Hrozno alebo hroznový mušt po vylisovaní možno obohatiť repným cukrom alebo zahusteným muštom z hrozna toho istého zberu, a to pri bielych vínach najviac do 22 °NM a pri červených vínach najviac do 24 °NM. Medzinárodným označením pre CHOP špecifickým pre Slovensko je skratka D.S.C. (Districtus Slovakia Controllatus).

Chránené zemepisné označenie (CHZO) odkazuje na región, určité miesto alebo, vo výnimočných prípadoch, na krajinu. Toto označenie sa používa na opis výrobku, ktorý má špecifickú kvalitu, povesť alebo iné charakteristiky, ktoré možno pripísať uvedenému zemepisnému pôvodu. Na rozdiel od CHOP, všetky výrobky s CHZO musia byť vyrobené s najmenej 85 % hrozna pochádzajúceho z príslušnej oblasti.

Na Slovensku CHZO predstavuje strednú kategóriu vín. Zaraďujú sa sem miestne špecifické a regionálne vína. Pre vína s CHZO platí, že sa musia vyrábať výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách na území Slovenskej republiky. Na etikete sa môže uvádzať buď označenie CHZO, alebo konkrétne označenie regiónu (napr. Slovenské víno, Slovenský vinohradnícky región, Slovenské regionálne víno, Regionálne víno). Ak výrobca uvádza tradičný názov "Regionálne víno", skratku CHZO môže v označení vína vynechať. Ostatné pravidlá označovania vína CHZO sú identické s označením vína bez zemepisného označenia. Z hľadiska kvality je potrebné, aby hrozno pri zbere dosiahlo cukornatosť najmenej 13 °NM a maximálny hektárový výnos neprekročil 20 000 kg (pre regionálne víno 18 000 kg). Hrozno alebo hroznový mušt možno obohatiť, a to najviac do 12 % objemu alkoholu pri bielych a 12,5 % objemu alkoholu pri červených vínach. Názov odrody, z ktorej bolo víno vyrobené, sa môže uviesť na etikete, keď podiel prímesí iných odrôd nepresiahol 15 % hmotnosti a použitá odroda je zapísaná v Listine registrovaných odrôd. V opačnom prípade sa uvádza tradičný názov "Značkové víno", ktorého výrobný postup je daný receptúrou výrobcu a evidovaný vo výrobnej dávke. Do kategórie CHZO patrí aj burčiak.

Pravidlá pre CHOP a CHZO: Od žiadosti po zrušenie ochrany

Nariadenie 2019/33 detailne vymedzuje pravidlá týkajúce sa CHOP a CHZO, ktoré pokrývajú celý životný cyklus týchto označení:

• Žiadosti o ochranu: Proces podávania žiadostí o ochranu označení pôvodu a zemepisných označení je prísne regulovaný, aby sa zabezpečila jeho transparentnosť a konzistentnosť.
• Námietkové konanie: V prípade, že sú vznesené námietky voči žiadosti o ochranu, nariadenie stanovuje pravidlá pre obmedzenie používania CHOP a CHZO. Toto konanie je dôležité pre zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže a ochranu práv dotknutých strán.
• Zmeny špecifikácie výrobku: Ak dôjde k zmenám v špecifikácii výrobku, ktoré majú vplyv na jeho CHOP alebo CHZO, musia byť tieto zmeny riadne zdokumentované a schválené.
• Zrušenie ochrany: Nariadenie tiež stanovuje podmienky, za ktorých môže byť ochrana označenia pôvodu alebo zemepisného označenia zrušená, napríklad ak prestane spĺňať stanovené kritériá.
• Používanie symbolov, označení a skratiek: Súčasťou pravidiel je aj presné vymedzenie používania národných log a označení, vrátane výnimiek, ktoré prispievajú k jednotnému vizuálnemu jazyku označovania vín v rámci EÚ.

Tradičné pojmy: Doplnok k zemepisným označeniam

Okrem CHOP a CHZO existujú aj "tradičné pojmy", ktoré dopĺňajú informácie o víne a jeho pôvode. Tieto pojmy sa používajú na:

• Označenie, že výrobok má CHOP alebo CHZO na základe právnych predpisov EÚ a právnych predpisov krajiny EÚ.
• Označenie spôsobu výroby alebo dozrievania, kvality, farby alebo typu miesta alebo konkrétnej udalosti súvisiacej s históriou výrobku, ktorý má CHOP alebo CHZO.

Pravidlá týkajúce sa tradičných pojmov zahŕňajú:

• Žiadosti o ochranu a konania o preskúmaní: Tieto procesy zahŕňajú aj špecifické požiadavky na jazyk a pravopis pojmov, podmienky platnosti a kontrolu zo strany Európskej komisie.
• Námietkové konanie: Podobne ako pri CHOP a CHZO, aj pri tradičných pojmoch existuje mechanizmus na riešenie námietok.
• Ochrana: Pravidlá upravujú vzťah tradičných pojmov k ochranným známkam a homonymám (slová s rovnakým pravopisom alebo výslovnosťou, ale odlišným významom alebo pôvodom), čím sa predchádza nejasnostiam a potenciálnym sporom.
• Úprava a zrušenie: Nariadenie tiež stanovuje postupy pre úpravu a zrušenie ochrany tradičných pojmov.

Označovanie a obchodná úprava: Informácie pre spotrebiteľa

Nariadenie sa venuje aj pravidlám označovania a obchodnej úpravy vín, ktoré sú kľúčové pre informovanosť spotrebiteľa a uznanie kvality výrobkov. Tieto pravidlá sa delia na "povinné údaje" a "nepovinné údaje".

Povinné údaje na etiketách vín zahŕňajú:

• Kategóriu vínneho výrobku, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1308/2013.
• Pojem CHOP alebo CHZO pre vína s týmito označeniami a príslušný názov.
• Skutočný obsah alkoholu.
• Označenie pôvodu.
• Označenie fľašovateľa, v prípade šumivých vín označenie výrobcu alebo predajcu, v prípade dovážaných vín označenie dovozcu.
• Obsah cukru šumivých vín.

Nepovinné údaje môžu zahŕňať:

• Ročník.
• Odroda, resp. odrody hrozna.
• Obsah cukru (pre vína iné ako šumivé víno).
• Tradičné pojmy pre vína s CHOP alebo CHZO.
• Symbol EÚ označujúci CHOP alebo CHZO.
• Pojmy odkazujúce na určité výrobné metódy.
• Pojmy odkazujúce na podnik.
• Špecifické tvary a uzávery fliaš.

Na slovenských etiketách sa môžeme stretnúť s tromi kvalitatívnymi triedami, ktoré sú odvodené od pôvodu hrozna:

• Víno bez zemepisného označenia (Víno): Najnižšia kvalitatívna trieda. Na etikete sa nesmie uvádzať menšia zemepisná jednotka ako štát. Hrozno môže pochádzať z ktorejkoľvek krajiny Európskej únie. Pre výrobu sa môžu použiť aj stolové odrody a na Slovensku neregistrované odrody. Najnižšia cukornatosť muštu je 13 °NM.
• Víno s chráneným zemepisným označením (CHZO): Vyrobené výlučne z hrozna dopestovaného na území Slovenskej republiky. Hrozno pri zbere musí dosiahnuť cukornatosť najmenej 13 °NM.
• Víno s chráneným označením pôvodu (CHOP, resp. DSC): Najvyššia kvalitatívna trieda slovenských vín. Na etikete môžu niesť názov vinohradníckej oblasti, rajónu, obce alebo honu. Hrozno musí pochádzať zo Slovenska a jeho cukornatosť musí dosiahnuť najmenej 16 °NM (akostné vína), resp. 19 °NM (akostné vína s prívlastkom).

Okrem týchto základných kategórií existujú aj špecifické označenia kvality, najmä v rámci CHOP, ako sú:

• Kabinetné: Víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 19 °NM.
• Neskorý zber: Víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 21 °NM.
• Výber z hrozna: Víno vyrobené z hrozna v plnej zrelosti, s cukornatosťou najmenej 23 °NM, získa sa zo starostlivo vyberaných strapcov.
• Bobuľový výber: Víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, s cukornatosťou najmenej 26 °NM.
• Hrozienkový výber: Víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM.
• Cibébový výber, botrytický výber: Víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom Botrytis cinerea, s cukornatosťou najmenej 28 °NM.
• Ľadové víno: Víno vyrobené z hrozna zberaného pri teplote -7 °C a nižšej, s cukornatosťou najmenej 27 °NM.
• Slamové víno: Víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna skladovaného na slame alebo rohožiach, prípadne visiacom na šnúrach najmenej tri mesiace, s cukornatosťou najmenej 27 °NM.
• Mladé víno: Víno naplnené do fliaš najneskôr do konca kalendárneho roka zberu. Na Slovensku sa objavuje aj označenie "Svätokatarínske víno" pre mladé vína vyrobené z tradičných muškátových odrôd.

Slovenské šumivé vína môžu niesť označenia ako "sekt vinohradníckej oblasti" a "sekt V.O.", ako aj pojem "pestovateľský sekt". Existujú dva základné spôsoby výroby šumivých vín: metóda Charmat (kvasenie vo veľkých tankoch) a tradičná metóda (kvasenie priamo vo fľaši), pričom tradičná metóda sa používa pri sektách najvyššej kvality.

V rámci CHOP akostného odrodového alebo akostného značkového vína s prívlastkom sa okrem názvu vinohradníckej oblasti môžu uvádzať aj menšie geografické jednotky vrátane názvu vinohradu. Súčasťou označovania prívlastkových vín sú pridelené štátne kontrolné čísla. Ďalšie tradičné označenia zahŕňajú "Panenská úroda" (víno z prvej úrody vinohradu po vysadení) a "Archívne víno" (víno uvádzané na trh najskôr tri roky po zbere a spracovaní hrozna).

Spor o názov Tokaj: Legislatívne peripetie a národné záujmy

Slovenská republika sa nevzdala a nevzdá geografického názvu Tokaj, pretože ho má ako chránené označenie pôvodu a naďalej má právo tento názov používať. V období, kedy Európska komisia tvorila elektronický register, bol na území Slovenska platný a účinný zákon číslo 182 z roku 2005 o vinohradníctve a vinárstve, ktorý tento názov obsahoval. V čase rozhodujúcom pre zápis názvu Tokaj malo Slovensko tento názov chránený už tri roky, avšak Maďarsko v rozhodujúcom období na vlastnej legislatíve len pracovalo.

Podľa informácií, ktoré sú k dispozícii, Slovenská republika pôvodne v roku 2005 zapísala do svojho vinohradníckeho zákona, že má „Vinohradnícku oblasť Tokaj“. Tento názov bol v roku 2009 moji predchodcovia, konkrétne minister Becík, zmenili v zákone o vinohradníctve na Tokajskú vinohradnícku oblasť. V tom čase sme zároveň žiadali o zapísanie značky Vinohradnícka oblasť Tokaj do elektronického registra. Nie je jedno, či máte v zákone uvedené Tokaj, Tokajská, Tokajské alebo niečo iné. Komisia pre SR vo februári 2010 zapísala do elektronického registra značku „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Pre túto skutočnosť Maďarská republika podala 28. apríla 2010 na Európsku komisiu žalobu na Európsky súdny dvor (ESD), aby zrušil zápis komisie týkajúci sa chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj“, ktorý nahrádza skoršie chránené zemepisné označenie „Tokajská vinohradnícka oblasť“ do databázy E-Bacchus.

Podľa slov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona, "urobili sme presný opak toho, čo urobila Maďarská republika, pretože od 1. septembra tohto roku Slovensko zmenilo Tokaj na Tokajská." Podľa jeho slov mala SR vo vinárskom zákone platnom do konca augusta 2009 zemepisné označenie regiónu Tokaj. "Toto označovanie sme vypustili prijatím nového vinárskeho zákona účinného od 1. septembra 2009," konštatoval. Maďarská republika totiž podľa Simona zmenila dovtedajšie označenie Tokaji na Tokaj od 1. augusta 2007. "Je to dôsledok neodborného a neprofesionálneho prístupu mojich ministerských predchodcov, ktorí riadili tento rezort, hlavne tých posledných dvoch (Becíka a Chovana, obaja nominovaní stranou ĽS-HZDS - pozn. red.)." Minister Simon vyjadril nepochopenie, prečo jeho predchodcovia ohrozili značku Tokaj, s možnosťou, že o ňu Slovensko príde, keď na to v predchádzajúcom období ako poslanec Národnej rady SR upozorňoval.

Kľúčovým momentom v spore o názov Tokaj je dátum 31. júl 2009. Od 1. augusta 2009 totiž vstúpila do platnosti nová kategorizácia a označovanie vín podľa EÚ a vytvára sa E-Bacchus - register chránených označení pôvodu vín. Do 31. júla 2009 sa víno v EÚ zjednodušene rozdeľovalo na stolové a akostné víno. Stolové víno nesmelo niesť žiaden bližší zemepisný údaj ako názov krajiny. Naproti tomu akostné víno muselo povinne obsahovať údaj o vinohradníckej oblasti danej krajiny, kde bolo víno vyrobené a muselo to tak byť uvedené v legislatíve danej krajiny.

Pre SR v tomto období platil Zákon č. 182/2005 Z.z., ktorý uvádzal názvy vinohradníckych oblastí (pre SR aj rajónov) ako povinný údaj ku kategórii akostné víno a bol platný až do 31. augusta 2009. V SR boli teda platné názvy vinohradníckych oblastí Malokarpatská, Východoslovenská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska a Tokaj a názvy 39 rajónov.

S platnosťou od 1. augusta 2009 sa v EÚ tieto kategórie vín zrušili a zaviedli sa nové kategórie - namiesto stolového vína - jednoducho víno, pričom ostala platiť zásada, že nesmie niesť bližšie zemepisné označenie ako názov krajiny. Namiesto kategórie „akostné víno“ vznikla nová kategória „víno s chráneným označením pôvodu“. Zároveň sa vytvoril register chránených označení pôvodu vín E-Bacchus. Zaviedol sa aj procedurálny postup, ako prihlasovať chránené označenia pôvodu do E-Bacchusu. Postup prihlasovania má dve možnosti. Jeden oficiálny procedurálny postup - tento postup je veľmi zložitý a poznáme ho zo zápisu napríklad skalického trdelníka, alebo oštiepka. V tomto postupe sa totiž k návrhom chránených označení pôvodu majú možnosť vyjadriť všetky členské krajiny EÚ a majú možnosť vzniesť pripomienky a námietky a EÚ ich musí akceptovať a zápis tak trvá viac ako 6 mesiacov. Oficiálny procedurálny postup sa týka úplne nových chránených označení pôvodu vín, ktoré ešte len vzniknú. Druhý postup - nazvime ho zrýchlený, sa použil pri založení E-Bacchusu. Kategória chráneného označenia pôvodu a teda aj E- Bacchus sa na začiatok k 1. augustu 2009 vytvorili tak, že sa vlastne transformovali doteraz EÚ nahlásené akostné vína spolu s vinohradníckou oblasťou. Názov oblasti, ktorý bol doteraz povinným údajom akostných vín, sa povýšil na „chránené označenie pôvodu“ a priamo sa zapísal v E-Bacchuse, bez toho, aby musel prejsť celou oficiálnou procedúrou. A teda bez možnosti ostatných krajín sa k nemu vyjadriť, poprípade vzniesť pripomienky. Týmto postupom sa E-Bacchus vytvára len na začiatku! (aj keď začiatok trvá v EÚ dva roky). Rozhodujúcim pre zápis do E-Bacchusu na začiatku je pritom znenie vinohradníckej oblasti v zákone príslušnej krajiny uvedené v legislatíve do 31. júla 2009.

Pre SR teda v zákone č. 182/2005 Z.z., kde je uvedený názov oblasti Tokaj. Takéto rýchle vytvorenie E-Bacchusu však v sebe prináša riziká, ktoré využilo aj Maďarsko. Platí, totiž, že krajina, ktorá si schválila názvy vinohradníckych oblastí do 31.7. 2009 v legislatíve, tak sa jej jednoducho zapíšu do E-Bacchusu. Výhoda je tá, že takéto názvy oblastí a teda po novom „chránené označenia pôvodu“ uznané v krajine do 31. 7. 2009 nepodliehajú oficiálnemu procedurálnemu postupu pre zápis do E-Bacchusu a teda sa k nemu nevyjadrujú iné členské štáty.

Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku považuje schválenie takéhoto postupu za veľmi nebezpečný precedens. Povinnosť nahlásiť zmenu uskutočnenú do 31. júla 2009 majú členské krajiny dva roky, to znamená, že v roku 2011 sa môžu objaviť aj ďalšie označenia „Tokaj“ napríklad pre Taliansko alebo Francúzsko, alebo Ukrajinu. Aj keď sú to zatiaľ len dohady, môžu sa premeniť na skutočnú hrozbu. E-Bacchus sa pripravoval už v apríli 2009, a práve vtedy vzniesla SR pripomienku, aby sa jej opravil názov „Tokajská vinohradnícka oblasť“ na chránené označenie pôvodu. EÚ tento návrh neakceptovala.

Každý názov, schválený v E-Bacchuse na začiatku, v tom vyššie uvedenom zrýchlenom procese, sa musí do dvoch rokov zdokladovať dodaním tzv. špecifikácie. Táto špecifikácia uvádza presné znenie názvu, o ktorý sa žiada ochrana, podrobné podmienky výroby, vymedzenie oblastí a množstvo ďalších definícií.

V SR bola schválená špecifikácia s podrobným postupom a chránené označenie „Tokaj“, vo všetkých formách deklinácie aj prídavného mena Tokajská, - ské, - ský rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva z 28. júla 2009. Od tohto dátumu sa teda v SR za chránený považuje názov uvedený v tomto rozhodnutí. V novom zákone o vinohradníctve a vinárstve č. 313/2009 Z.z. sa už uvádzajú len vinohradnícke oblasti, nie samotné chránené označenia pôvodu a nie je dôležité, v akej forme, či Tokaj alebo Tokajská vinohradnícka oblasť. Špecifikácia totiž už podrobne určuje možnosti a tvary použitia chráneného označenia pôvodu aj vo vzťahu k jednotlivým produktom - výber 3 - 6 putňový, mášláš, forditáš… Takéto obsiahle pokyny nemôže ponímať žiaden zákon, veď máme chránených až 46 názvov.

V SR teda k 31. júlu 2009 platil zákon č. 182/2005 Z.z., ktorý obsahuje názov oblasti Tokaj a zároveň platila špecifikácia, ktorá určuje presný názov chráneného označenia pôvodu a v nej je tiež uvedené Tokaj. Oboje aj zákon aj rozhodnutie slúžia ako podklad pre E-Bacchus. EÚ jednoznačne nepostupovala správne, keď SR odmietla zapísať výraz „Tokaj“ medzi chránené označenia pôvodu a zapísala jej názov „Tokajská vinohradnícka oblasť“.

Súčasný stav a ohrozenie značky

Slovenskej republike reálne hrozí, že príde o chránenú značku Tokaj. Dohoda medzi Slovenskou republikou a Maďarskom je vážne ohrozená a vyše roka trvajúce bilaterálne rokovania, ktoré mali túto sedemročnú kauzu definitívne uzavrieť, môžu následkom konania Tokajského združenia a Úradu priemyselného vlastníctva SR vyjsť nazmar.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon bol nemilo prekvapený, keď sa dozvedel, že v rámci Európskej únie bola zapísaná špecifikácia vína Vinohradnícka oblasť Tokaj. Úrad priemyselného vlastníctva SR to urobil na základe požiadavky Tokajského združenia, bez toho, aby sa obrátili na ministerstvo. Oba subjekty tým pravdepodobne porušili nielen platný zákon o potravinách, ale aj zákon o vinohradníctve a vinárstve. Slovenská legislatíva totiž jasne hovorí, že každá špecifikácia výrobku, liehovín alebo potravín pred podaním žiadosti o chránené označenie pôvodu musí byť odborne posúdená a odsúhlasená ministerstvom. "Plnú zodpovednosť za ochranu značky Tokaj na seba preberá Úrad priemyselného vlastníctva a tých pár ľudí, ktorí bez konzultácie s ministerstvom túto kompetenciu zobrali do svojich rúk."

Podľa ministra Simona je otázne zabezpečenie súladu so zabezpečením špecifikácie slovenského Tokaja s maďarským Tokajom a tí, ktorí sa v tomto procese bez vedomia ministerstva rozhodli angažovať, o tejto otázke vôbec neuvažovali. Na to, aby sme na Slovensku mohli produkovať Tokaj, je najprv potrebné dosiahnuť dohodu na detailoch produktovej špecifikácie s maďarskou stranou. Vinohradnícka oblasť Tokaj totiž neoznačuje produkt, ale zemepisné označenie územia. V Tokajskom združení je približne 18 tokajských vlastníkov pôdy a vinárov, pričom v oblasti je ich celkovo okolo 700. Minister Simon sa dozvedel, že predsedníčka Tokajského združenia si nebola vedomá faktu, že voči Európskej komisii je kvôli vinohradníckej oblasti Tokaj zo strany Maďarska vedený spor.

Maďarsko vedie s Európskou komisiou súdny spor, v ktorom namieta zápis názvu Vinohradnícka oblasť Tokaj pre Slovenskú republiku v systéme E-BACCHUS. Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku verí, že sa Ministerstvu pôdohospodárstva v spolupráci s príslušnými orgánmi a zástupcami pestovateľov hrozna a výrobcov vína podarí presadiť oprávnené záujmy slovenských vinohradníkov a vinárov v otázke Tokaja. Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku zastáva názor, že Európska komisia postupovala diskriminačne, ak neuznala Slovenskej republike chránené označenie pôvodu Tokaj.

Stanovisko Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku k chránenému označeniu pôvodu Tokaj

Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku považuje celú situáciu za dôsledok neodborného a neprofesionálneho prístupu predchádzajúcich vedení ministerstva pôdohospodárstva. Slovenská republika má v databáze E-Bacchus uvedené chránené označenie pôvodu „Tokajská /Tokajské/ Tokajský vinohradnícka oblasť“. Maďarská republika mala do novembra 2009 chránené označenie pôvodu „Tokaji, Tokaji borvidék,“ v súčasnosti má uvedené označenie „Tokaj.“

Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku podáva zjednodušenú analýzu súčasného problému v otázke Tokaja. Podľa nich rozhodujúci pre zápis do E-Bacchusu na začiatku bol znenie vinohradníckej oblasti v zákone príslušnej krajiny uvedené v legislatíve do 31. júla 2009. Pre SR vtedy platil zákon č. 182/2005 Z.z., ktorý obsahuje názov oblasti Tokaj. Zároveň platila špecifikácia, ktorá určuje presný názov chráneného označenia pôvodu a v nej je tiež uvedené Tokaj. Oboje - zákon aj rozhodnutie - slúžia ako podklad pre E-Bacchus. Zväz preto považuje za nesprávne, že EÚ jednoznačne nepostupovala správne, keď SR odmietla zapísať výraz „Tokaj“ medzi chránené označenia pôvodu a zapísala jej názov „Tokajská vinohradnícka oblasť“.

Hoci sa situácia okolo chráneného zemepisného označenia Tokaj vyvíja, je zrejmé, že ide o komplexný problém s hlbokými legislatívnymi a historickými koreňmi. Snaha o ochranu jedinečného produktu a regiónu je pochopiteľná, no zároveň je nevyhnutné dbať na dodržiavanie medzinárodných pravidiel a hľadať konsenzus, aby sa predišlo strate cenného kultúrneho a ekonomického dedičstva.

tags: #chranene #zemepisne #oznacenie #tokaj