Najskôr deti ochutnávajú pivo. Podľa opakovaných prieskumov Úradu verejného zdravotníctva ho pijú už pred dovŕšením desiateho roku. Nasleduje víno, ktoré ochutnali už v priemere 10 a pol ročné deti, a potom je tvrdý alkohol - v necelých jedenástich rokoch. Odborníci upozorňujú, že alkohol je pre mladých ľudí nebezpečný. Mozog sa vyvíja až do 25. roku, takže čím viac mladý pije, tým horšie. Dôležité je, aby rodičia o alkohole s deťmi hovorili. Občianske združenie Fórum PSR (pime s rozumom) pre Slovensko upozorňuje, že práve tu majú rodičia čo doháňať. Výsledkom potom je, že po prvých skúsenostiach veľa detí s pitím pokračuje - čím sú staršie, tým viac. Trvá to už desaťročia, mnoho dnešných tridsiatnikov spomína na „prepité“ mladé roky, keď sa pilo pre zábavu.
Tento víkend napríklad polícia riešila prípad opitého mladíka za volantom. Bez vodičského preukazu šoféroval pri Košiciach podľa agentúry SITA s 1,56 promile, pričom opakované skúšky mali stúpajúcu tendenciu. Teraz má na krku obvinenie z ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Nejde o ojedinelý prípad. Na jar pri Prešove zasa havaroval 16-ročný teenager na skútri, ktorý po páde na zem od opitosti zaspal. Rozhodnutie nepiť je na samotných ľuďoch, najmä vo vyššom veku. Rodina však k tomu môže prispieť vytváraním správneho povedomia aj tým, ako doma o pití a alkohole rozpráva.
Ako upozorňujú odborníci z Fóra PSR, je napríklad veľký rozdiel, ak rodičia povedia: „Na toto sa napijeme“, namiesto „Toto musíme poriadne osláviť“. Tiež nie je dobré, ak oslava v domácnosti je symbolom opíjania sa. Dôležitý je tiež príklad, aký dávajú svojím správaním. Ak sa napríklad rodič po náročnom dni, kedy mu niečo nevyšlo, ako prvé napije alkoholu, dieťa tým dostáva signál - že takto sa riešia problémy. Zlý prístup je to, ak na nejakú oslavu kupujú rodičia ako darček práve fľašu - s tým, že je to predsa univerzálny darček, vhodný na každú príležitosť.
Skúsenosti s alkoholom a inými návykovými látkami v Nitre
Na nitrianskych školách má 47 percent detí vo veku od 13 do 15 rokov skúsenosť s alkoholom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si mesto nechalo vypracovať v rámci projektu Planet Youth. Nitra je prvým slovenským mestom, kde sa projekt realizuje.
Planet Youth pochádza z Islandu, kde sa podarilo znížiť percento mladých, ktorí užívajú návykové látky, z 30 na 6 percent. „Princípom islandského modelu je, že tínedžerov nikto nestraší represiou ani im nekáže, ako sa majú správať. Namiesto toho sa na základe veľmi presných a čerstvých dát skúma, ktoré faktory mladých k závislostiam lákajú a, naopak, ktoré ich pred užívaním návykových látok ochraňujú. Na základe toho sa potom v komunite škôl, rodičov a ďalších aktérov prijímajú účinné opatrenia,“ vysvetlil viceprimátor Miloslav Špoták.
Nitra má v súčasnosti k dispozícii presné dáta o viac ako 1500 tínedžeroch zo všetkých škôl na území mesta. V dotazníku sa zisťovali údaje o užívaní návykových látok, rodinnom zázemí, vzťahu detí ku škole, ale aj o súvislostiach medzi jednotlivými oblasťami. Podľa koordinátorky projektu Júlie Prableskovej priniesol prieskum medzi deťmi mnohé dôležité zistenia. Napríklad, že 30 percent školákov už fajčilo e-cigaretu a ďalších 22 percent bežnú cigaretu. Šnupací a žuvací tabak skúsilo 13 percent detí, 11 percent sa už opilo a tri percentá majú skúsenosti s marihuanou.
Odborníci však skúmali aj situáciu v školách i v rodinách. Podľa nich sú dôležité predovšetkým vzájomné vzťahy medzi dátami. Vyplýva z nich napríklad skutočnosť, že z detí, o ktoré sa rodičia viac zaujímajú a trávia s nimi viac času, pije alkohol alebo fajčí štyri až päť percent. Naopak, u detí, ktoré sú so svojimi rodičmi v menej intenzívnom kontakte, je užívanie návykových látok niekoľkonásobne vyššie, na úrovni 18 až 25 percent. „Jasne sa nám ukazuje, že nielen kvalitne strávený čas s deťmi, ale už jeho samotná kvantita je významný ochranný faktor pri predchádzaní závislostiam,“ skonštatovala Prablesková.
Podľa Špotáka prieskum odhalil i ďalšie faktory, ktoré deti pred závislosťami môžu chrániť alebo ich k návykovým látkam privádzajú. „Napríklad pozornosť a vrúcnosť rodičov k deťom znižuje riziko užívania návykových látok o polovicu. Veľmi významným ochranným faktorom je aj to, ak sa deti cítia v škole dobre a majú záujem o učenie. Naopak, rizikovým faktorom je, ak sa rodičia o deti nezaujímajú, v škole sa necítia bezpečne alebo považujú učenie za zbytočné,“ vysvetlil Špoták. Ako doplnil, ďalšou etapou projektu bude vytváranie tímov, ktoré sa budú okrem pedagógov a ďalších odborníkov skladať aj z rodičov. „Tieto koordinačné skupiny sa potom budú snažiť získané údaje využiť na vytvorenie nástrojov, ktoré pomôžu v Nitre znížiť užívanie návykových látok medzi mladými,“ uviedol.
Nealkoholické pivo a "jemné" návykové látky - skrytá pasca?
Ak dáte dieťaťu odpiť z piva, aby lepšie spalo, môže si vytvoriť spojenie alkoholu a lepšieho spánku a ľahko sa to skončí závislosťou. Nedávajte deťom piť nealkoholické pivo či šampanské a nepite pred nimi. Odborník na závislosti a riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica v rozhovore vysvetľuje, že mladí ľudia dnes pijú menej ako v minulosti. Niektorí rodičia dávajú dieťaťu odpiť z piva. Niekedy to bolo spojené s predstavou, že dieťa potom lepšie zaspí. Alebo sa pridáva rum do koláčov či víno do jedla. Dieťa by sa takto nemalo stretávať s alkoholom. Pamätá si to a normalizuje si ho. Deti si zapamätajú, že rodič im dal trochu piva na zaspatie, a keď majú so spánkom problém vo vyššom veku, skúsia to tak, ako sa to naučili v detstve a dajú si pohár vína či piva. Riziko tam je. A ak si niekto bude pravidelne dávať alkohol pred spaním, môže sa narušiť jeho pravidelný rytmus. Vidíme to, že mnohí ľudia pijú večer doma. Prídu domov z práce a dajú si dve deci vína, potom štyri deci vína a takto sa rozbieha závislosť. Lebo alkohol má tlmivý, sedatívny efekt. Zrazu sa relax spojí s pitím alkoholu a veľmi ľahko sa to končí závislosťou. Problémom je strata kontroly.
Lekári - a už aj niektoré médiá - konečne začínajú uvádzať, že akékoľvek množstvo alkoholu je zdraviu škodlivé. Žiadne množstvo nie je v poriadku a piť alkohol by sme vôbec nemali. Ale ak o tom, že prijímame malé množstvá alkoholu, nevieme, nemusí sa to nijako prejaviť. Ak napríklad mladý človek alebo dieťa zje koláč, kde bol rum, alebo mäso pripravené na víne, nemusí sa to vôbec prejaviť. Ani to nemusí spustiť vytváranie závislosti. Ak niekto urobí rizoto s vínom, pre deti je to v poriadku, lebo o tom ani nevedia? Áno. Každý má v organizme alkohol, telo si ho aj samo vytvára. To však neznamená, že každý je konzument alkoholu. Ide o stopové prvky alkoholu, ktoré nemajú následky na organizmus ani na psychiku.
Dôležitú úlohu pri vytváraní stereotypu pitia a neskôr vzniku závislosti totiž hrá očakávanie. Ako je to s nealkoholickými nápojmi, ktoré majú stopy alkoholu? Alkoholický nápoj má nad 0,5 percenta alkoholu. Problémom nealkoholického piva nie je až tak podiel alkoholu, ale to, že ide o pivo. Aj pri nealkoholickom pive sa tak môže dostať placebo efekt a človek cíti účinok, aj keď minimálny. Napríklad, ak sa niekto snaží abstinovať, neodporúča sa mu, aby pil nealkoholické pivo. Mali sme pacientov, ktorí roky abstinovali, pili nealkoholické pivo a nemali problém, že by sa rozpili ako predtým, keď vypili fľašu vodky a k tomu pivo. Ale sú aj takí, ktorí si potom dali aj desať nealkoholických pív za deň. Nie je to v poriadku. A nie je to v poriadku ani u detí. Ľubomír Okruhlica. Ja by som mladým neodporúčal ani nealkoholické pivo alebo nealkoholické šampanské. Vytvára sa totiž stereotyp. Legálne to nie je zakázané, ale z psychologického hľadiska to nie je správne. U mladých sa vytvorí návyk a postupne to prejde do závislosti. Návyk sa dá stopnúť.
Vo výstavbe: Alkohol a mozog tínedžera
Čo by mal rodič urobiť, ak príde dieťa domov opité? Ak by to bolo veľmi vážne, mal by ho najprv liečiť. Keď dieťa vytriezvie, treba si sadnúť a porozprávať sa s ním. Najlepšie nasledujúci deň, nie až o týždeň. Deti si väčšinou uvedomujú, že urobili niečo, čo nemali. Mladí vedia, že keď majú 15 či 16 rokov, nemajú piť. Rodič by mal dieťaťu dať najavo, že to neschvaľuje, že ho to mrzí aj trápi. A povedať, že sa to nemá opakovať. Veľmi ťažko sa totiž odpovedá na to, keď dieťa pri takomto rozhovore rodičovi povie: „Veď aj ty piješ, tak prečo by som nemal ja?“ To je problém rodičov, ktorí pijú alkohol. Preto je dobré nepiť, alebo len symbolicky a nie v prítomnosti dieťaťa. Ak rodič nepije, dieťa, aj keď je v pube rte, ľahšie prijme, že to nemá robiť a že alkohol je rizikový. Rodič je vzorom, a aj keď v puberte sa od tohto vzoru deti odkláňajú, stále to v nich je. Naši mladí pacienti hovoria, že im chýbala kontrola a boli by chceli mať väčšiu kontrolu počas puberty od rodičov. A dnes tak sami postupujú pri svojich deťoch. Na druhej strane, ak rodič niečo striktne zakazuje, tak dieťa si potom hľadá cesty, ako sa k tomu zakázanému dostať. Mladých treba upozorňovať, že alkohol je nebezpečný. A to sa nedá bez zákazov a upozornení. Dieťaťu treba povedať, že by nemalo piť alkohol nie preto, že je to nelegálne, ale preto, že je to škodlivé pre zdravie, jeho vývoj, psychiku. Obmedzenia a zákazy treba vždy deťom jasne zdôvodniť. Niektorí rodičia používajú taktiku, že dieťa pije pod ich dozorom tak, aby sa opilo a bolo mu zle, aby ho to neskôr od alkoholu odradilo. To robia niektorí aj s cigaretami. Keď zistia, že dieťa fajčilo, nútia ho fajčiť toľko, až mu je zle. Takýto postup nemôžem odporučiť, lebo to má obrovské zdravotné riziká. Deti môžu mať nediagnostikované rôzne srdcové poruchy, aneuryzmu, pri opitosti a útlmoch dochádza k výkyvom krvného tlaku a môže dôjsť aj k ťažkej otrave alkoholom.
Cigarety, e-cigarety a žuvací tabak: Skryté nebezpečenstvo pre mladých
Fajčenie detí nie je nevinný experiment. Deti nie sú len menší dospelí. Ich pľúca, mozog a imunitný systém sa stále vyvíjajú a práve preto má fajčenie a vapovanie na ich zdravie ešte vážnejší dopad ako u dospelých. Neexistuje žiadna bezpečná forma fajčenia pre deti a mladistvých - ani s nikotínom, ani bez neho. „Všetky formy fajčenia - tabakové, nikotínové jednorazové e-cigarety, či bylinné výrobky - sú pre deti a mládež škodlivé a nebezpečné. Vo svojej praxi sa stretávame s respiračnými kolapsami u inak zdravých detí, ktoré sa dostali do kontaktu s bežným vírusom. A keď hľadáme príčinu a riešenie, pri anamnéze častokrát zistíme, že dieťa pravidelne užíva napr. jednorazové elektronické cigarety, ktoré síce svojím názvom vyvolávajú dojem krátkeho užívania, ale deti si z nich poťahujú celý deň,“ upozorňuje MUDr.
Závislosť po týždni, poškodenie zdravia už po pár dávkach. Nikotín patrí medzi najrýchlejšie návykové látky. U detí vo veku 10 - 14 rokov môže dôjsť k vytvoreniu závislosti takmer okamžite. U adolescentov sa môžu objaviť príznaky závislosti už po 3 - 5 dňoch a až 30 % z nich uvádza, že sa cítili závislí do jedného týždňa od začiatku užívania, vysvetľuje MUDr. Jednorazové e-cigarety síce pôsobia nevinne, ale jedno balenie môže obsahovať dávku nikotínu ekvivalentnú 3 - 10 klasickým cigaretám. Navyše, obsahujú aj ďalšie toxické látky ako formaldehyd, kovové častice (olovo, nikel) a arómy, ktoré môžu spôsobiť poškodenie pľúc známe ako EVALI (vážne až život ohrozujúce poškodenie pľúc spojené s požívaním e-cigariet a vapovaním). „Aj pasívne fajčenie alebo výpary z e-cigariet môžu u detí spustiť reťazec zdravotných komplikácií. Dokonca už malé množstvo tekutiny, menej než čajová lyžička, môže byť pre malé dieťa pri požití smrteľné,“ varuje MUDr.
Riziká fajčenia pre deti a mládež: „Vývoj pľúc u detí prebieha do približne ôsmeho roku života, následne pokračuje ich rast až do puberty. Negatívne vplyvy, ako fajčenie alebo pasívne vdychovanie dymu, môžu tento vývoj významne narušiť. Deti dýchajú rýchlejšie ako dospelí, čím vdychujú viac oxidu uhoľnatého aj ďalších škodlivých látok na kilogram telesnej hmotnosti. Ich dýchacie cesty, pľúcne vačky aj vyvíjajúci sa mozog sú zároveň citlivejšie na toxíny z dymu a aerosólov,“ vysvetľuje riziká fajčenia u detí a mladých ľudí MUDr. Odborníci tiež poukazujú, že ani bylinné formy cigariet nie sú bezpečnou alternatívou a ani krátkodobé používanie nie je bez rizika. Bylinné cigarety (napr. s mätou, levanduľou, šalviou) sú často marketingovo označované ako „prírodné“ alebo „bez nikotínu“, čo vytvára mylný dojem bezpečnosti. Pri ich spaľovaní sa však do pľúc dostávajú karcinogény - oxid uhoľnatý, sadze, polycyklické uhľovodíky, aromatické amíny či aldehydy. Osobitne nebezpečné sú bylinné produkty s obsahom CBD alebo THC.
Závery lekárov sú jednoznačné: „Neexistuje žiadna bezpečná forma fajčenia alebo vapovania pre deti a mladistvých - ani s nikotínom, ani bez neho,“ konštatuje MUDr. Iveta Neuschlová a zdôrazňuje, že z odborného aj preventívneho hľadiska je nevyhnutné dôsledne dodržiavať zákaz predaja všetkých fajčiarskych výrobkov neplnoletým a zamedziť marketingovým praktikám, ktoré podsúvajú deťom a tínedžerom „prírodné“ alebo „menej škodlivé“ alternatívy.
Už trinásťroční skúšajú alkohol s kamarátmi či sami, no častejšie siahnu po cigarete. Vyplýva to z dotazníkov projektu Hovorme o alkohole. Alkohol skúšajú aj mladšie deti. Pri pití sú deti najčastejšie ovplyvňované rovesníkmi či staršími kamarátmi. Piť zvyknú príležitostne, najčastejšie raz týždenne. Obvykle pijú na rôznych oslavách, keď chcú zapadnúť, prípadne keď chcú byť sebavedomejšie alebo sa chcú zbaviť negatívnych pocitov. Okrem alkoholu skúšajú aj cigarety a drogy. „Projekt je určený žiakom siedmych ročníkov a doteraz sa doň zapojilo vyše 15-tisíc žiakov zo 190 škôl po celom Slovensku. Žiaci počas interaktívnych hodín hovoria o alkohole s vyškolenými lektormi, počúvajú príbehy svojich rovesníkov, hovoria o vlastných skúsenostiach a zážitkoch. „Niektoré priznania aj skúsených lektorov doslova šokujú ,“ opísal projekt Tomáš Huba z OZ Fórum Pi s rozumom (FPSR). Doplnil, že práve deti v siedmom ročníku sú veľmi rizikovou skupinou, pretože v tomto veku sa po prvýkrát stretávajú s alkoholom, a to medzi kamarátmi alebo v rodine. Zároveň sa samy za deti nepovažujú, no sú veľmi ovplyvniteľné. Podľa prieskumu občianskeho združenia každý štvrtý rodič sám ponúkne dieťaťu alkohol. Často ide o pivo, ktoré sa spolu s vínom mylne považuje za „mäkký" alkohol. Huba tvrdí, že delenie alkoholu na mäkký a tvrdý je omyl. Doplnil, že jeden deciliter vína, dva a pol decilitra piva a tri centilitre vodky majú rovnaký obsah alkoholu. Podľa lektorky Zuzany Žilinčíkovej deti často pijú, pretože im alkohol zakazujú, a ony chcú vyskúšať zakázané. Keďže vidia dospelých piť, považujú pitie alkoholu za normálne. „Je veľký rozdiel medzi tým, keď dieťa vníma alkohol ako čosi výnimočné a tým, keď ho vníma ako úplne bežnú a niekedy aj neodmysliteľnú súčasť života. Len na nás záleží, ako bude dieťa k alkoholu pristupovať, no striktné zákazy a tresty nie sú tou správnou cestou. Najmä staršie deti túžia najsilnejšie po tom, čo im zakazujeme,“ vysvetľuje psychológ Josef Šedivý z OZ Sananim, ktoré sa venuje drogovým závislostiam a spolupracuje s FPSR. Podľa lektorky deti vítajú prednášky Hovorme o alkohole. Oceňujú najmä možnosť otvorene o tom hovoriť. Tínedžeri nechápu, prečo polícia nerobí častejšie razie na alkohol. Ocenili by aj tvrdšie tresty za alkohol, a to najmä u vodičov.
Ako reagovať na prvé skúsenosti detí s návykovými látkami?
Zistenie, že dieťa skúša alkohol alebo cigarety, je pre rodiča nepríjemné a často sprevádzané obavami. Je prirodzené, že vás môže ovládnuť hnev, strach či pocit sklamania. No práve vaša reakcia v tej chvíli rozhodne o tom, či sa dieťa uzavrie, alebo bude mať chuť o tom hovoriť.
- Nepanikárte - no neignorujte: Prvá emócia býva často výbuch: „Ako si to mohol urobiť?!“ Ale krik či dramatické reakcie môžu zatlačiť dieťa do obrany. Namiesto toho si zachovajte pokoj. Neznamená to, že súhlasíte, ale že sa chcete dozvedieť viac - prečo to skúsilo, ako sa k tomu dostalo, s kým bolo, ako to vníma?
- Rozlišujte vek a kontext: Je rozdiel, či ide o 11-ročné dieťa, ktoré „tajne“ ochutnalo cigaretu s kamarátom, alebo 15-ročného tínedžera, ktorý pravidelne pije alkohol. U mladších detí ide často o zvedavosť - vtedy treba primerane veku vysvetliť riziká. U starších už môže ísť o začínajúce rizikové správanie - tam treba byť dôslednejší.
- Hovorte o hodnotách, nie len zákazoch: Jednorazový zákaz bez vysvetlenia nefunguje. Skúste dieťaťu vysvetliť, prečo vám na tom záleží. Ak si ho len postavíte „na lavicu obžalovaných“, nebude vnímať.
- Stanovte jasné hranice a dôsledky: Ak ide o porušenie pravidiel (napr. priniesol domov alkohol alebo fajčil), dieťa by malo vedieť, že prídu následky. Tie by mali byť primerané, zrozumiteľné a nie ponižujúce. Môže ísť o obmedzenie výhod (napr. víkendové aktivity), viac povinností doma, ale aj o záväzok otvorene hovoriť o ďalších situáciách.
- Buďte dlhodobo dôslední a otvorení: Prevencia nie je jednorazová prednáška. Ak chceme, aby deti odolali tlaku rovesníkov, potrebujú s nami pravidelne hovoriť o tom, čo prežívajú. Vytvárajte doma prostredie, kde sa neboja povedať pravdu - aj keď viete, že sa vám to nebude páčiť.
- Nestrašte, ale používajte fakty: Strašenie typu „Zomrieš na rakovinu!“ má často opačný efekt. Skôr než vyvolávať hrôzu, skúste používať konkrétne príbehy (aj zo života), výskumy či zdravotné fakty, ktoré dieťa dokáže pochopiť. Psychológ či poradca vám môže pomôcť nastaviť komunikačný most, ktorý sa v puberte ľahko stráca.
Záver: Jedno ochutnanie neznamená automaticky závislosť, ale ani sa netreba tváriť, že sa nič nestalo. Najdôležitejšie je nestratiť vzťah.
Vplyv rodičov na návykové správanie detí: Príklad z Českej republiky
Deti robia to, čo vidia u nás dospelých. Aj tento posledný prieskum priamo medzi deťmi dokazuje smutnú pravdu o tom, že ak im ideme zlým príkladom, má to svoje následky. V Českej republike totiž začínajú fajčiť už 9 a 10-ročné deti, ktorým sú v tom vzorom ich rodičia. Vyplýva to z unikátneho výskumu Univerzity Karlovej o rizikovom správaní detí. Jeho výsledky sa budú vyhodnocovať niekoľko rokov, ale prvá časť je už k dispozícii, uviedol portál iDNES.cz.
Smutné čísla: V 10-tich rokoch skúsi podľa prieskumu prvú cigaretu 7% školákov, v deviatich a menej rokoch 1 zo 100. 21% detí fajčí pravidelne, priznalo sa k tomu dokonca aj percento 9-ročných. Autorka výskumu Dagmar Dzúrová z katedry sociálnej geografie a regionálneho rozvoja Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej konštatovala, že zatiaľ čo v mnohých iných krajinách sa darí posúvať začiatok prvých fajčiarskych pokusov u detí do vyššieho veku, v ČR je tento vek veľmi nízky "a navyše sa stále plazivo znižuje".
Fajčíte či pijete? Potom tomu podľahnú i vaše deti: Výskum prírodovedeckej fakulty ako prvý ukázal prekvapivé súvislosti fajčenia a pitia alkoholu u detí s tým, či pijú a fajčia aj ich rodičia. Ku každodennému fajčeniu cigariet sa prihlásilo 14% školákov. Avšak z tých, ktorí uviedli, že fajčí ich matka, vezme denne cigaretu do úst 33%, teda celá tretina. U potomkov nefajčiarok je to len desatina, teda podpriemer. Asi najsilnejšie "puto" však existuje medzi matkami konzumujúcimi denne liehoviny a ich deťmi. Takmer polovica detí matiek (46,2%), ktoré každý deň ochutnajú tvrdý alkohol, tiež pije. Naopak - potomkovia abstinentiek holdujú alkoholu len v deviatich percentách prípadov.
Výskumu sa zúčastnilo 979 školákov: V prieskume odpovedalo formou dotazníka 979 školákov vo veku 14-15 rokov z pražských i mimopražských škôl. Zber dotazníkov sa skončil v marci 2014. Autorky výskumu Dagmar Dzúrová a Jana Spilková si pozvali na prvú diskusiu o výsledkoch aj politikov a úradníkov a v júni chcú pozvať aj žiakov škôl, ktoré sa zapojili. V prieskume totiž žiaci odpovedali aj na otázku, aké problémy pozorujú v okolí svojho bydliska a školy. Tretina žiakov vidí ako veľký alebo stredne veľký problém konzumáciu drog alebo alkoholu v okolí školy. Práve skutočnosť, že cigarety a liehoviny v ČR bežne dostať v okolí škôl, má podľa výskumníčok vplyv na nízky vek detí, ktoré prvýkrát vyfajčili cigaretu. "Opäť je to veľkou toleranciou našej spoločnosti voči fajčeniu a nedostatočnou kontrolou predaja cigariet a alkoholu deťom a mladistvým.
Cigarety, alkohol, mäkké drogy. Najlepšie je v mladosti ich vôbec neskúšať. Puberta je totiž rizikovým obdobím a ich užívanie môže tínedžerom poškodiť mozog, kosti i plodnosť. Pred strednými školami postáva každé ráno plno fajčiacich tínedžerov. Určite mnohí rodičia nevedia o tom, že ich deti fajčia. Niektorí však len prižmurujú oči, lebo fajčia aj oni sami. Alebo majú pocit, že sa s tým jednoducho nedá nič robiť. Existuje však niekoľko pádnych dôvodov, prečo s fajčením v puberte vôbec neexperimentovať. Asi najdôležitejším je veľké riziko vzniku celoživotnej závislosti. Je overené, že ľudia, ktorí začali s fajčením ešte v puberte, si od závislosti na cigaretách oveľa ťažšie odvykajú než tí, ktorí začali fajčiť po dvadsiatych narodeninách. Výskumy ukázali, že čím skôr začali fajčiari pravidelne fajčiť, tým dlhšie tento zlozvyk u nich pretrval. Deti fajčiarov majú aj oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že v puberte začnú fajčiť aj ony.
Malí a nevyvinutí: Chlapcov by mohlo odradiť, že fajčenie znižuje rast a ak začnú fajčiť v puberte, ich konečná výška môže byť až o pätinu menšia, než akú by dosiahli, ak by nefajčili. Fajčiace dievčatá musia zase rátať s tým, že fajčenie spomaľuje rast pŕs. Znižuje totiž produkciu vitamínu C, ktorá je potrebná pri produkcii kolagénu a raste prsného tkaniva. To však nie je to najhoršie. Fajčenie u pubertálnych dievčat prudko zvyšuje pravdepodobnosť výskytu rakoviny pŕs vo vyššom veku, najmä ak vo fajčení pokračujú. Samozrejme, chemikálie obsiahnuté v cigaretovom dyme majú vplyv aj na zdravie a činnosť reprodukčnej sústavy a môžu spôsobiť výkyvy menštruácie a neskoršie problémy s plodnosťou. Nedávna americká štúdia skúmala vyše 200 dievčat, ktoré fajčili vo veku od 13 do 19 rokov a porovnávala ich s nefajčiarkami v ich veku. Ukázalo sa, že tie dievčatá, ktoré fajčili, mali vo veku 19 rokov dokázateľne nižšie hodnoty kostnej hmoty v oblasti chrbtice aj v oblasti krčka stehnovej kosti než ich rovesníčky, ktoré sa zaobišli bez cigariet. Či si to už tínedžeri pripúšťajú, alebo nie, cigarety negatívne pôsobia aj na mozog, najmä na prefrontálny lalok, ktorý sa v tínedžerskom veku ešte vyvíja a je zodpovedný za rozhodovanie sa. Cigarety spôsobujú, že jeho činnosť je znížená.
Prázdne kalórie: Pri alkohole platí to isté, čo pri cigaretách - ak s ním mladí začnú v tínedžerskom veku, prepadnú návyku oveľa ľahšie než dospelí. Joel Swendsen z univerzity v Bordeaux spolu s kolegami skúmali frekvenciu užívania alkoholu a nelegálnych drog, vek počas ich prvého užitia a demografické faktory u dospievajúcich. Ich prieskum zahŕňal reprezentatívnu vzorku 10 123 dospievajúcich vo veku 13 až 18 rokov. Výsledky štúdie naznačujú, že 78,2 percenta adolescentov v neskorej puberte konzumovalo alkohol, pritom 47,1 percenta alkohol konzumovalo pravidelne - vypili minimálne 12 nápojov počas roka. Až 15,1 percenta spĺňalo kritériá pre celoživotné zneužívanie alkoholu. A to je dosť vysoké číslo. Alkohol je okrem toho nepriateľ každej diéty a marí účinky cvičenia. Obsahuje totiž len prázdne kalórie, nemá žiadne výživové látky. V prepočte je to asi 8 kalórií na 1 gram. Liter červeného vína obsahuje 568 kalórií, v jednom litri whisky ich nájdete trikrát toľko!
Cvičia zbytočne: Alkohol zároveň blokuje metabolizmus a telo má problémy so spracovaním a štiepením tuku. Organizmus má totiž toľko práce s trávením alkoholu, že úplne zastaví spracovanie tukov. Aj „dvíhači železa“ medzi mladými chlapcami by na alkohol mali úplne zabudnúť. Rast svalov sa pri pravidelnom pití alkoholu znižuje až o 20 percent. Prvým dôvodom je, že alkohol spôsobuje dehydratáciu svalových buniek. Svaly fungujú najlepšie vtedy, ak sú dostatočne zásobené vodou. Keď nemajú dostatok tekutín, nemôžu rásť, preto sa nezväčšujú ani nespevňujú. Druhým dôvodom, prečo alkohol bráni nárastu svalov, je, že podobne ako pri tuku zastavuje metabolizmus dôležitých výživových látok, ktoré sa podieľajú na spevňovaní, kontrakciách a uvoľňovaní svalov: železa, vápnika, fosforu. Alkohol zasahuje aj do hormonálnej rovnováhy. Znižuje hladinu testosterónu a zvyšuje hladinu estrogénu. Vysoká hladina estrogénu je dôvod, prečo sa u mužov, ktorí pijú veľa alkoholu, objavuje gynekomastia alebo tzv. mužské prsia. Testosterón výrazne vplýva na odbúravanie tuku, alkohol však tento účinok zastavuje.
Hlúpi a hlúpejší?: Pamätáte sa na sťahováka z filmu Samotári, ktorý fajčil toľko marihuany, že zabudol, ako znie štátna hymna a že už jednu frajerku má? Žiaľ, nie je to výmysel. Z užívania marihuany v puberte sa dokázateľne hlúpne. O dosť veľa a nezvratne. Jedinci, ktorí pravidelne užívajú konopné produkty už na strednej škole, sa pripravujú priemerne o osem bodov na stupnici takzvaného inteligenčného kvocientu (IQ). A to bez šance na nápravu. Vyplýva to zo štúdie medzinárodného vedeckého tímu, ktorý 25 rokov sledoval tisícku novozélandských dobrovoľníkov. Ukázalo sa, že THC, teda účinná látka obsiahnutá v konope, spôsobuje nezvratné zmeny na mozgu najmä vtedy, ak sa užíva pred dosiahnutím osemnásteho roku života, keď sa mozog ešte stále vyvíja. Autori výskumu vytypovali vhodných kandidátov ešte skôr, než mohli začať holdovať marihuane. Urobili im psychologické testy a po dvadsiatich piatich rokoch ich otestovali znovu. Z niektorých sa medzitým stali pravidelní konzumenti.
Čím viac, tým horšie: „Táto práca vysvetľuje, prečo sú chronickí užívatelia konope často menej úspešní v škole, v práci i v manželstve,“ vysvetlila BBC jedna z autoriek výskumu Terrie Moffitt z Psychiatrického inštitútu v Londýne. „Účastníci štúdie nám stopercentne verili a boli úprimní. Až 96 percent z nich s nami spolupracuje od roku 1972 až doteraz. Som si úplne istá, že zatiaľ čo fajčenie marihuany pred 18. rokom života je veľmi nebezpečné, v dospelosti už také riziko nepredstavuje,“ dodala. Fakt, že fajčenie marihuany poškodzuje dospievajúci mozog, sa potvrdil, aj keď vedci zohľadnili ostatné negatívne faktory, ako sú konzumácia alkoholu, fajčenie cigariet či užívanie ďalších nelegálnych drog. Ukázalo sa tiež, že platí priama úmera: čím viac ľudia v pube rte konope fajčia, tým väčší úbytok inteligencie ich čaká. Tí, ktorí so svojím zlozvykom po niekoľkých rokoch skoncovali, síce boli na tom lepšie, no úplná náprava u nich už nenastala.
Je to neurotoxín: „Tieto zistenia potvrdzujú doterajšie špekulácie, že konope má neurotoxický účinok na mozog počas obdobia puberty, keď prechádza jednou zo svojich najdôležitejších vývojových fáz,“ píše sa v záveroch štúdie publikovanej v odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences. „Jednoducho povedané, štúdia preukázala, že marihuana nie je vhodná pre deti. To, čo platí pre alkohol a tabak, zjavne platí aj pre konope,“ zhrnul pre denník The Guardian spoluautor štúdie Avshalom Caspi. S niektorými vecami je teda skutočne dobré nezačínať.