Pri pomyslení na borovičku sa mnohým z nás vybavia rôzne spomienky. Alkohol, ktorý má typickú arómu po borievkach, určite vyskúšala väčšina. Je už na nás, čo mu bude dotvárať pár pri jeho konzumovaní. Avšak, pre veľké množstvo konzumentov je pre borovičku neoddeliteľnou dvojicou práve pivo. Meno tohto destilátu je odvodené od nášho slovenského slova borievka, ktorá sa okrem borovičky používa aj pri výrobe ďalšieho alkoholu, pri výrobe ginu. Borovička patrí medzi tradičné slovenské alkoholické nápoje s typickou arómou a chuťou po borievkach.
Pôvod a Vývoj Slovenského Destilátu
Pôvod borovičky siaha do čias, keď sa v strednej Európe začali vyrábať destiláty podobné ginom. Na rozdiel od ginu, borovička využíva výlučne borievky bez pridania iných bylín. Prvý krok pre vznik borovičky je špeciálna fermentácia borievok. Tento borievkový destilát musí prejsť ďalším procesom, kde je potrebné použiť pitnú vodu a neutrálny lieh. Rovnako ako gin, aj borovička zreje približne polroka. Pravdou však je, že borovička nemala vždy rovnaký proces výroby. Jedny z najstarších zmienok o borovičke uvádzajú, že prví výrobcovia pochádzajú spod Tatier. Hoci sa borovička skutočne pripisuje k týmto končinám, bolo by chybou myslieť si, že ide o alkohol, ktorým sa môžu pýšiť iba Slováci. Medzi majiteľov borovičkární patrili aj Nemci, Židia či Rusíni, ktorí majú na východe svoju špecifickú, rusnácku borovičku. Niektoré dobové záznamy udávajú, že pálenie borovičky bolo bežné takmer v každom dome už na začiatku 19. storočia.
V Európe má pálenie alkoholu tiež dlhú tradíciu. Františkánsky mních Johannes de Rupescissa v 14. storočí opísal výrobu alkoholu buď destiláciou vína, alebo kvasením, koncentrovaním a následnou destiláciou ovocia, liečivých bylín a korienkov. Rozvoju destilácie na Slovensku určite pomohol rozvoj sklárstva, ktoré sa spája s obdobím vládnutia Karola I. Róberta z Anjou v Uhorsku (1308 - 1342). Od 14. storočia slovenské sklárne vyrábali sklá nielen pre maľované chrámové okná, ale vyrábali aj duté sklo pre potreby baníkov a alchymistov a tiež sklenené nádoby. Súčasti destilačných zariadení zo skla boli postupne nahrádzané trvanlivejšími z medi. Od 13. storočia neustále rástol význam regiónu Spiša ako obchodnej cesty do Poľska. Je veľmi pravdepodobné, že prví spišskí páleničiari čerpali informácie o výrobe pálenky práve z Poľska, kde to bolo v tom čase už „rodinné remeslo“. Aj borovička má vlastne pôvod v Poľsku. „Oni tam pálili takzvanú samohonku nevýraznej chuti a vylepšovali ju práve pridaním fialových guľôčok z jalovca, teda z borievok,“ vysvetľuje Július Forsthoffer, popredný odborník v oblasti liehovarníctva a tiež člen Slovenského Rádu rytierov destilátov. „No a Spišiaci začali borievku, ktorá bola voľne a hojne dostupná, dávať už do kvasu. V Spišskej Belej sa v tom čase pálilo naozaj v každom dome. A zaujímavé je, že alkohol pálili ženy, lebo muži boli pri vojsku.“ Isté je, že prvú borovičku začali páliť v Spišskej Belej a teda jej názov spišská je úplne oprávnený. Okrem Spiša sa na naše územie dostala borovička aj cez Myjavu. „Tá mala korene v Holandsku a po bitke na Bielej hore v roku 1620 sa cez vojakov víťazných armád dostala na myjavské kopanice.“
Na území Spiša a možno aj Horného Uhorska bol prvým pálenčiarom borovičky Sebastian Lam. V roku 1432 začal páliť jalovec a pálenku pomenoval borovička. „Borovička odvtedy prešla vývojom a mnohými zmenami. Niektoré receptúry sa nenávratne stratili. Hlavne zo židovských a z nemeckých páleníc. Jedni skončili v koncentrákoch a druhí boli deportovaní a všetci si svoje výrobné tajomstvo odniesli so sebou. Aj tak dnes máme niekoľko výborných spišských borovičiek. Je však veľmi smutné, ako si náš jedinečný alkohol znehodnocujeme a predávajú sa aj jeho nekvalitné napodobeniny,“ tvrdí Forsthoffer.
V roku 1875 bola založená Borovičkáreň Adolf Gabriel a v roku 1914 vznikla Borovičkáreň Greb &Vaverčák. Postupom času sa však proces výroby borovičky zdokonalil a začala sa vyrábať vo veľkom. Medzi jej najstaršiu značku môžeme zaradiť trenčiansky Juniperus. „Aj keď v Spišskej Belej boli doslova desiatky páleníc, po druhej svetovej vojne všetky zanikli a vznikol Slovenský liehový priemysel a neskôr Východoslovenské liehovary. Až teraz v lete vznikla na území mesta nová pálenica,“ hovorí Milan Vdovjak, autor knihy o alkoholových etiketách. „Máme etiketu liehovaru, ktorý v roku 1875 založili v Spišskej Belej na výrobu špeciálneho alkoholu. Založili ju otec a syn Kleinbergerovci. Zrejme však borovičku začali vyrábať okolo roku 1850, keď rodina Kleinbergerovcov prišla do Spišskej Belej. V roku 1901 založili Hospodárske družstvo, kde ročne vyrobili 720 litrov liehu. Neskôr sa z družstva stal Hospodársky liehovar s výrobou 100-tisíc fliaš liehu, liehovín a likérov. V roku 1940 bola firma Kleinbergerovcov arizovaná obvodným tajomníkom Hlinkovej ľudovej strany Ladislavom Leporisom. V roku 1947 bol podnik Kleinbergerovcom vrátený, neskôr im však firmu znárodnili…“ Výroba borovičky potom fungovala v závode Východoslovenských liehovarov Košice, ktorý v 90. rokoch privatizovali a neskôr zavreli. Tradícia výroby tradičnej spišskej borovičky sa mnohokrát spretrhala, ale jej výroba a kvalita sa zachovala dodnes.
Borovička v Európskej Únii a Jej Tradičné Využitie
To, že borovička je stále jedinečným alkoholom Slovenska, je zohľadnené aj v zmluve o vstupe Slovenska do Európskej únie. V rámci prístupových rokovaní do Európskej únie, sa Slovensko rozhodlo ochrániť svoje najkvalitnejšie druhy.
Mnoho ľudí by alkohol nepokladalo ako správny spôsob liečby, no pravdou je, že borovička sa často objavuje v radách starej matere. Údajne pomáha pri bolesti zubov, kedy by sme mali trošku alkoholu vyliať na vatičku a priložiť na boľavé miesto. Oveľa väčšie plus pre borovičku v oblasti liečby sa však pripisuje pri problémoch s tráviacou sústavou.
Dnes už je dostupných mnoho variantov tohto "lesného" nápoja. Limetková, brusnicová či dokonca ružová alebo zlatá s vetvičkou borievky vo fľaši. Najznámejšia a najpopulárnejšia je príchuť Borovička s horcom. Vzniká lúhovaním koreňa horca v borovičke. Horec je horská rastlina, ktorého koreň sa využíva v ľudovom liečiteľstve na zažívacie ťažkosti.
Chlapská borovička, to je ako prejsť sa do lesa.
Ako sa Vyrába Borovička?
Neexistuje borievkový destilát. Nebolo by možné pozbierať toľko plodov, ktoré sú vlastne suché šišky. Borievky sa umyjú, pomelú a naložia do liehu. Po čase sa pridajú kvasinky a celé sa to prekvasí. Neskôr sa táto zápara predestiluje, až vznikne destilát so 70 % koncentráciou alkoholu. Ten sa presným pomerom pridáva do jemného liehu, a tak vzniká borovička. Čiže nápoj sa vyrába rezaním borievkového destilátu liehom.
Borievka - Kľúčová Zložka
Borievka, nazývaná aj jalovec, je ihličnatý vždyzelený ker až malý strom s modročiernymi bobuľami. Rastie na suchých stráňach a kvitne od apríla do júna. Plody borievky majú dezinfekčné, antibakteriálne a silno močopudné účinky. Používali sa v ľudovom liečiteľstve aj na vyvolanie potratu, preto ten názov jalovec. Bobule sa používajú aj ako korenie.
Pohľad na Alkohol a Životný Štýl
Existujú rôzne názory na konzumáciu alkoholu a jeho vplyv na zdravie a dlhovekosť. Zatiaľ čo niektorí uprednostňujú prírodné produkty a bylinné čaje ako recept na dlhovekosť, iní poukazujú na to, že alkohol, ak sa pije s mierou, môže byť súčasťou vyváženého životného štýlu. Dôležité je rozlišovať medzi kvalitným alkoholom a nekvalitnými náhradkami, či takzvaným "čucom".
Argumentuje sa, že moderná strava, plná E-aditív a spracovaných potravín, môže byť škodlivejšia ako umiernená konzumácia čistého alkoholu. V kontexte dlhovekosti sa spomína aj Čína, odkiaľ pochádza kustovnica čínska, známa svojimi priaznivými účinkami na zdravie. Ak sa táto plodina lúhuje v kvalitnej domácej pálenke, môže to byť podľa niektorých názorov prospešné.
Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že nadmerná konzumácia alkoholu a alkoholizmus vedú k vážnym zdravotným problémom a končia na JIS oddeleniach. Preto je kľúčová zodpovednosť a striedmosť pri akomkoľvek požívaní alkoholických nápojov.
Skrátka, borievka do Tatier patrí! A borovička, ako náš pravý národný alkohol, si zaslúži uznanie pre svoju históriu, unikátnu chuť a kultúrny význam.