Chuť vína je komplexná symfónia, v ktorej jednotlivé tóny hrajú kľúčovú úlohu v celkovom zážitku. Jedným z najvýraznejších prvkov, ktorý často rozhoduje o tom, či si víno obľúbime na prvý dúšok, či ho zvolíme k jedlu, alebo ho otvoríme pri výnimočnej príležitosti, je jeho sladkosť. Sladkosť vína však nie je len otázkou náhody či vkusu. Je výsledkom prírodných procesov, majstrovstva vinára a precíznej rovnováhy medzi viacerými chuťovými zložkami, kde dominantnú úlohu zohráva cukor. Pochopenie pojmov ako "cukornatosť" a "zvyškový cukor" je kľúčové pre každého milovníka vína, ktorý chce plne oceniť umenie jeho výroby.

Ako vzniká cukor vo víne: Od slnečnej energie k fermentácii
Cukor je prirodzenou súčasťou hrozna. Počas dozrievania vinič premieňa slnečnú energiu na glukózu a fruktózu, ktoré sa ukladajú v bobuliach. Čím dlhšie hrozno dozrieva a čím viac slnka má k dispozícii, tým vyšší je jeho obsah cukru. Po zbere sa hrozno spracuje na mušt a spustí sa kvasenie. Proces, pri ktorom kvasinky premieňajú cukor na alkohol. Ak kvasenie prebehne úplne, vzniká suché víno. Ak sa však proces zámerne preruší alebo prirodzene spomalí, časť cukru zostáva nezmenená. Tento zvyškový cukor potom určuje, či víno patrí medzi polosuché, polosladké alebo sladké. Vinár tu zohráva kľúčovú úlohu, pretože rozhoduje, kedy a ako kvasenie ukončí, aby dosiahol želaný štýl vína.
Vinohrad, ktorý je rodiskom vína, do veľkej miery určuje jeho výslednú kvalitu. Kľúčový je samotný TERROIR a zloženie pôdy, na ktorej sa vinič pestuje. Rovnako tak odroda hrozna či použitá metóda výroby (oxidatívna alebo reduktívna) vplývajú na výsledný charakter vína.
Cukornatosť verzus zvyškový cukor: Dva pohľady na sladkosť
Na začiatok je dôležité vysvetliť tieto dva často zamieňané pojmy. Cukornatosť hrozna označuje obsah cukru v mušte/hrozne. Ide o počet kg cukru na 100 litrov muštu. Udáva sa v tzv. stupňoch normalizovaného moštomeru (NM). Na druhej strane, zvyškový cukor udáva, koľko gramov cukru obsahuje liter vína. Tento údaj nájdete na každej etikete a približne vám prezradí, akú „sladkosť“ môžete vo víne očakávať. Obidva pojmy spolu úzko súvisia, keďže počas výroby vína prebieha fermentácia (kvasný proces), počas ktorej kvasinky transformujú cukry. Už vieme, že sladkosť vína je ovplyvnená obsahom zvyškového cukru, ktorý nebol počas fermentácie premenený na alkohol. Fakt, že alkohol vzniká pri fermentácii postupne, nám dáva možnosť rozhodnúť o finálnej sladkosti vína. Je to možné prostredníctvom predčasného zastavenia fermentácie v správnom čase. Avšak aj napriek spomínanej náročnosti sa to oplatí, pretože týmto spôsobom vieme vo víne zachovať pôvodný prírodný cukor a sladkosť bez potreby prisladenia.

Vplyv faktorov na cukornatosť vína: Od klímy po odrodu
Obsah cukru vo víne je výsledkom súhry viacerých faktorov. Zásadnú úlohu zohrávajú klimatické podmienky daného ročníka. Teplé a slnečné roky prinášajú hrozno s vyššou cukornatosťou, zatiaľ čo chladnejšie obdobia podporujú sviežosť a vyššiu kyselinu. Dôležitá je aj odroda viniča. Niektoré odrody majú prirodzene vyšší potenciál na tvorbu cukru, iné vynikajú skôr kyselinou a ľahkosťou. Veľký vplyv má aj spôsob pestovania, termín zberu a samotné spracovanie hrozna. Víno, ktoré zreje dlhšie v sude, môže pôsobiť plnšie a sladšie, aj keď reálny obsah cukru zostáva nízky. Práve preto nie je sladkosť vždy rovnaká ako pocit sladkosti na jazyku.
Rovnaké odrody hrozna sa líšia v cukornatosti od podľa oblasti kde sa pestovali. Geografická oblasť a vplyvy počasia majú teda veľký vplyv na konečnú cukornatosť vína.
Kategórie vín podľa zvyškového cukru: Sprievodca sladkosťou
Na Slovensku sú vinári povinní dodržiavať obsah zvyškového cukru podľa jednotlivých kategórií vín, taktiež ho aj uvádzať na etikete. Tieto kategorizácie nám pomáhajú zorientovať sa v ponuke a vybrať si víno podľa našich preferencií.
Suché vína: Obsahujú minimálne množstvo zvyškového cukru, zvyčajne 0 - 4 g/l. Sú charakteristické sviežosťou, čistotou chutí a výraznejšou kyselinou. Sú obľúbené najmä u milovníkov vína, ktorí vyhľadávajú autentický prejav odrody a terroiru. Suché vína sa výborne hodia k jedlu, pretože neprebíjajú jeho chuť, ale naopak ju dopĺňajú. Medzi najznámejšie biele suché vína patrí napríklad Riesling alebo Sauvignon Blanc, a medzi červené sa radí Frankovka, Cabernet sauvignon a mnohé iné.
Polosuché vína: Ponúkajú jemný kompromis medzi sviežosťou a ľahkou sladkosťou. Zvyškový cukor je v nich prítomný len v miernej miere, zvyčajne 4 - 12 g/l, vďaka čomu pôsobia harmonicky a prístupne. Sú vhodné pre tých, ktorí so svetom vína len začínajú koketovať, alebo pre chvíle, keď hľadáme niečo univerzálne a ľahko pitné. Polosuché vína sa tiež hodia k mnohým jedlám a potravinám, skvele si rozumejú napríklad so syrmi. Medzi polosuché patrí napríklad Rulandské biele či Veltlínske zelené, a čo sa červených týka, patrí tam napríklad Merlot.
Polosladké vína: Sú výraznejšie v chuti a často oslovujú tých, ktorí preferujú jemnosť a ovocnosť. Zvyškový cukor sa tu pohybuje v rozmedzí 12 - 45 g/l. Tento cukor vytvára mäkký, zaoblený dojem, ktorý dokáže vyvážiť vyššiu kyselinu alebo výraznejšie aromatické tóny. Takéto vína sú obľúbené pri neformálnych stretnutiach, oslavách či ako doplnok k dezertom. Polosladké vína majú radi všetci tí, ktorým prídu suché vína príliš „kyslé“, ale aj vinári, ktorí presne vedia aké víno sa hodí k danému jedlu či dezertu. Vinár odborník si polosladké víno dá nielen k dezertu, ale napríklad aj k syru.
Sladké vína: Sú výsledkom špecifických podmienok a často aj mimoriadnej trpezlivosti vinára, s obsahom zvyškového cukru viac ako 45 g/l. Vyrábajú sa z prezretého hrozna, bobúľ napadnutých ušľachtilou plesňou alebo z hrozna zbieraného pri nízkych teplotách. Majú bohatú chuť, vyšší obsah cukru a často aj dlhý potenciál zrenia. Sú ideálne na pomalé vychutnávanie a výnimočné chvíle. Niekedy sa im hovorí aj dezertné vína, podľa toho, že sa podávajú najmä k dezertom. Medzi tie najznámejšie sladké vína patrí Pálava, Tramín červený, a patria sem aj všetky slamové vína.
MADL-SEKT VÝROBA KROK ZA KROKEM
Zvyškový cukor verzus kyseliny: Tanec chutí
Chuť vína neurčuje len samotný obsah zvyškového cukru, ale predovšetkým jeho vzťah ku kyselinám. Práve kyseliny dokážu sladkosť výrazne potlačiť alebo naopak zvýrazniť. Víno s vyšším obsahom kyselín môže pôsobiť sviežo a suchšie, aj keď obsahuje viac zvyškového cukru. Naopak, víno s nižšou kyselinou môže chutiť sladšie, hoci reálne spĺňa parametre suchého vína. Z tohto dôvodu sa môže stať, že víno je oficiálne označené ako suché, no v chuti pôsobí jemne zaoblene alebo ovocne. Ide o prirodzenú rovnováhu chutí, nie o chybu. Práve táto harmónia medzi cukrom, kyselinami a alkoholom robí z pitia vína príjemný zážitok. Preto sa pri hodnotení vína neoplatí spoliehať len na čísla na etikete, ale predovšetkým na vlastné chuťové vnímanie.
Môže byť víno suché aj s vyšším obsahom zvyškového cukru?
Podľa legislatívy je víno považované za suché nielen vtedy, keď má veľmi nízky obsah zvyškového cukru, ale aj v prípade, že vyšší cukor je vyvážený primeranou kyselinou. Ak kyseliny „unesú“ sladkosť a víno nepôsobí sladko, stále môže niesť označenie suché. Práve preto niektoré aromatické alebo svieže vína prekvapia plnšou chuťou, hoci sú formálne suché. Pre spotrebiteľa je to dôležitá informácia - suché víno nemusí byť vždy ostré a prísne, rovnako ako polosuché nemusí byť sladké. Rozhoduje celkový dojem, nielen údaj v analytickej tabuľke.
Zaujímavosťou je, že určité vína sa môžu označovať ako suché aj napriek vyššiemu obsahu zvyškového cukru (nad 4 g/l). Výnimka je možná vtedy, ak víno obsahuje dostatočné množstvo kyselín, ktoré hodnoty cukru vyvážia.
Cukornatosť v šumivých vínach: Viac kategórií, viac štýlov
Šumivé vína majú vlastný systém označovania cukornatosti, ktorý je ešte rozmanitejší než pri tichých vínach. Rozdiely v obsahu cukru tu zohrávajú veľkú rolu, pretože perlenie a kyseliny výrazne ovplyvňujú chuťový vnem. Práve preto môže šumivé víno s vyšším zvyškovým cukrom pôsobiť stále sviežo a ľahko. Zvyškový cukor sa v šumivých vínach pridáva až v poslednej fáze výroby, počas tzv. "dosage". Prídavok dozážneho likéru, ktorý môže obsahovať aj časť cukru, slúži na finálnu úpravu cukornatosti, aby bola zabezpečená harmónia chuti. Od rozhodnutia vinára následne závisia nápisy na etiketách šumivého vína, ktoré označujú jeho sladkosť.
Kategórie šumivých vín a obsah zvyškového cukru:
- Brut nature: 0 - 3 g/l
- Extra brut: 0 - 6 g/l
- Brut: 0 - 12 g/l
- Extra dry: 12,1 - 17 g/l
- Dry/sec: 17,1 - 32 g/l
- Demi-sec: 32,1 - 50 g/l
- Doux: obsah zvyškového cukru viac ako 50 g/l
Najsuchšie kategórie sú určené pre milovníkov výraznej sviežosti, minerality a čistého prejavu vína. Na opačnom konci stoja sladšie šumivé vína, ktoré sa výborne hodia na oslavy, k dezertom alebo len tak na vychutnávanie. Každá kategória má presne stanovené limity obsahu cukru, vďaka čomu si spotrebiteľ dokáže vybrať štýl, ktorý mu najviac vyhovuje.

Pre koho sú jednotlivé typy vín vhodné: Osobná preferencia a príležitosť
Výber vína podľa cukornatosti je do veľkej miery otázkou osobných preferencií, no úlohu zohráva aj príležitosť. Suché a polosuché vína sa hodia k jedlu, pracovným stretnutiam či dlhším večerom pri stole. Polosladké a sladké vína sú skvelou voľbou pre sviatočné chvíle, k dezertom alebo ako darček pre niekoho, kto má rád jemnejšie chute.
Obsah cukru môže ovplyvniť aj trávenie. Víno s vyšším zvyškovým cukrom býva sýtejšie a je vhodné piť ho pomalšie, ideálne v menšom množstve. Suché vína pôsobia ľahšie a sviežejšie, čo oceníme najmä v teplejších dňoch.
Víno, cukornatosť a správna kombinácia s jedlom: Harmónia chutí
Cukornatosť vína by mala ladiť s charakterom jedla. Platí jednoduché pravidlo - víno by nemalo byť sladšie než samotný pokrm, pokiaľ nejde o dezert. Suché a polosuché vína sa hodia k mäsu, rybám, syrom či cestovinám, zatiaľ čo polosladké a sladké vína krásne doplnia dezerty, ovocné koláče alebo jemné krémové zákusky.
Sladenie šťavy / muštu: Príprava na kvasenie
Pri domácej výrobe vína sa často stretávame s potrebou upraviť obsah cukru v mušte. Len veľmi málo plodín má výhodný pomer medzi cukrom a kyselinami. Takmer vždy je potrebné sladenie, teda podiel cukru umelo zvyšovať. Dá sa povedať (nie je to však presné), že pre dosiahnutie 10% alkoholu je potrebné pridať 1 kg cukru do 5 litrov muštu, pre 12% alkoholu 1,2 kg a pre 14% alkoholu 1,4 kg cukru na 5 litrov šťavy. Záleží to od druhu ovocia a štádia zrelosti. Podiel prirodzeného cukru sa dá približne určiť podľa nasledujúcej tabuľky:
Priemerný obsah kyselín a cukru v surovej ovocnej šťave:
| OVOCIE | Obsah cukru (%) | Obsah kyselín (%) |
|---|---|---|
| Baza | 8,5 | 9 |
| Broskyne | 8 | 9 |
| Brusnice | 7 - 9 | 19 - 22 |
| Čerešne pestré | 12,6 | 7 |
| Čerešne čierne | 10 | 7 |
| Čerešne srdcovky | 9,5 - 11,5 | 6 - 8 |
| Černice | 7 | 12 |
| Čučoriedky | 6 - 7,5 | 8 - 12 |
| Drienky | 6,2 | 26 |
| Dráč obecný | 4 | 60 |
| Dula | 8 | 19 |
| Egreš | 6 - 7,5 | 14 |
| Figy | 50 | 11 |
| Hloh | 3,3 | 3 |
| Hrozno | 17 | 10 |
| Hrušky | 9,5 - 11 | 3 - 5 |
| Jablká | 8 - 9 | 6 - 7 |
| Jahoda lesná | 5,5 | 14 |
| Jahoda záhradná | 6 - 7 | 10 |
| Jarabina | 15 | 3,2 |
| Kľukva | 3 | 32 |
| Maliny lesné | 6,5 | 13 |
| Maliny záhradné | 5 - 7 | 15 - 17 |
| Maliny žlté | 5,9 | 12 |
| Marhule | 10,5 | 9 - 10 |
| Melón vodný | 3,9 | 1 |
| Melón žltý | 3,8 | 1 |
| Moruša biela | 16 | 2 |
| Moruša trnavská | 18 | 9 |
| Oskoruša | 9,7 | 17 |
| Rajčiny | 0,5 - 3 | 3 |
| Rebarbora | 6 | 20 |
| Ríbezľa červená | 6,5 - 8 | 22 - 24 |
| Ríbezľa čierna | 9 - 9,5 | 22 - 30 |
| Ríbezľa biela | 7,5 | 25 |
| Slivky | 8 | 10 |
| Slivy mirabelky | 10 | 6 |
| Slivy ringloty | 9,5 | 10 |
| Šípky | 6 - 15 | 4 - 25 |
| Tekvica | 1,3 | 3 |
| Trnky | 7 - 11 | 19 - 26 |
| Višne | 8 - 10,5 | 13 - 15 |

Pre výpočet množstva muštu je potrebné vedieť, že ak rozmiešame 1 kg cukru v 1 litri vody, dostaneme 1,6 litra cukrového roztoku. Cukor je najlepšie rozpustiť v horúcej prevarenej vode, počkať kým vychladne a potom vliať do muštu. Cukor musí byť úplne rozpustený, nesmie obsahovať nerozpustené kryštáliky - tie kvasinky nespracujú. Na sladenie používame zásadne repný kryštálový cukor, ktorý úplne rozmiešame v prevarenej vode. Pri ovocí, ktoré má menší podiel kyselín ako 6% (ak nepridávame vodu, alebo až po zriedení) je potrebné kyselinu pridať, najlepšie vo forme kyseliny citrónovej, ktorú rozmiešame v 2 dl vody a pridáme do muštu.
Pri výrobe ovocného vína je dôležité zabezpečiť, aby obsahovalo určité množstvo alkoholu, cukru a kyselín, aby bolo lahodné a trvanlivé. Pridaním vody do šťavy znížime množstvo kyselín, ale aj cukru. Preto musíme cukor pridávať.
Koľko cukru je potrebné pridať do vína: Výpočet pre optimálny výsledok
Podiel cukru sa dá vypočítať podľa nasledujúceho vzorca: Koeficient 1,67 udáva, že na 1 objemové percento alkoholu je potrebné pridať 1,67 kg cukru na 100 litrov muštu. Ak chceme aby víno obsahovalo napríklad 12% alkoholu, vynásobíme 12 x koeficient 1,67.
VZOREC: 12 x 1,67 = 20,04 kg cukru (je potrebné pridať do 100 litrov muštu)
Samozrejme je potrebné odpočítať prirodzené množstvo cukru v mušte (po zriedení je to komplikovanejšie, preto sa radšej riadime overenými receptami a vzorec môžeme použiť orientačne).
Príklad: Chceme vyrobiť 30 litrov černicového vína. Použijeme 8 kg černíc. Chceme vyrobiť 10% víno. Černice obsahujú 7% cukru, takže 7% z 8kg.
VZOREC: (7 / 100%) x 8kg = 0,56 kg cukru
Chceme 10% víno (30 litrov, preto 0,3):
VZOREC: (10 x (0,3 x 1,67)) - 0,56 = 4,45 kg
Takže potrebujeme do muštu dodať 4,45kg cukru.
POZOR: víno bude mať 10%, bežné kvasinky sú schopné vyprodukovať 12% (info na obale). Takže ak necháte víno vykvasiť úplne dostanete suché víno. Ak chcete vínko sladšie počítajte vo vzorci s 13-14%. Zvyšné 1-2% bude zostatkový cukor. Alebo môžete zvyšný cukor dodať až po stočení z kvasiniek.
Rozkvasenie šťavy (muštu): Príprava pôdy pre kvasinky
Po lisovaní máme v kvasnej nádobe šťavu, ktorú je potrebné rozkvasiť. Pridáme do nej zákvas, pripravený podľa návodu na kvasinkách. Zákvas pozostáva zo zmesi muštu a vody (1 diel muštu a 2 diely vody) s troškou rozpusteného cukru, do ktorej vmiešame kvasinky. Zákvas udržujeme pri teplote 30 - 35°C po dobu minimálne 20 minút, až kým začne viditeľne kvasiť. Ak je teplota nižšia, rozkvasenie trvá dlhšie. POZOR: teplota nad 40°C kvasinky zabíja a mušt nezačne kvasiť. Ideálne je, ak má šťava ešte okolo 30°C, pretože kvasinky sa pri nej rýchlejšie množia a množenie prebieha ešte aj po primiešaní zákvasu do šťavy. Postupne ako šťava chladne, spomaľuje sa aj množenie kvasiniek a zanedlho nastáva hlavné kvasenie. POZOR: rozdiel teplôt šťavy a zákvasu by nemal byť väčší ako 8 - 10°C, inak môžu kvasinky dostať tzv. tepelný šok. Začiatok kvasenia sa môže oddialiť, časť kvasiniek môže odumrieť a kvasenie prebieha nesprávne. Po pridaní zákvasu šťavu poriadne zamiešame a kvasnú nádobu uzavrieme kvasným uzáverom. Uložíme ju do miestnosti s teplotou okolo 20°C (podľa druhu použitých kvasiniek). Miestnosť by mala byť dobre vetraná, pretože unikajúci CO2 je vo väčšej koncentrácii nebezpečný.
Priebeh a fázy kvasenia: Od búrlivosti k pokojnému dozrievaniu
Po pridaní prvej tretiny cukru, živnej soli a zákvasu kvasnú nádobu vzduchotesne uzavrieme a dáme do miestnosti s teplotou okolo 19 - 23°C. Nádoba by mala byť plná približne z 2/3 (je potrebné rozpočítať si to tak, že po pridaní zvyšného cukru bude takmer plná). Kvasenie pri správnom postupe nastáva už za niekoľko hodín a do 24 hodín nastáva „búrlivé kvasenie“.
PRVÁ FÁZA: tzv. búrlivé kvasenie, trvá približne 4 - 6 dní (podľa druhu ovocia, kvality kvasiniek (zákvasu), okolitej teploty…). Vyznačuje sa tvorbou veľkého množstva peny, aj preto neplníme kvasnú nádobu doplna, ale sladenie delíme na tretiny. Ak je celé ovocie v mušte, je vytlačené nad hladinu a môžu sa na ňom tvoriť rôzne nežiaduce mikroorganizmy. Nedoporučuje sa často otvárať kvasnú nádobu a miešať, hrozí riziko naoctenia a ovocie zanedlho aj tak vypláva nad hladinu. Ak máte možnosť, je dobré zaťažiť ovocie ťažkým vekom z neagresívneho materiálu tak, aby bolo počas celej doby kvasenia ponorené pod hladinu.
DRUHÁ FÁZA: po 4 - 5 dňoch pridáme druhú tretinu cukru. Kvasenie už nie je také búrlivé a nehrozí, že nám pena pretečie cez kvasný uzáver von z nádoby. Po pridaní cukrového roztoku kvas premiešame. Robíme to čo najrýchlejšie, aby bol kvas v čo najkratšom kontakte so vzduchom.
TRETIA FÁZA: po 4 - 5 dňoch pridáme poslednú tretinu cukru. Nádoba by mala byť takmer plná. Posledná fáza sa vyznačuje pomalým kvasením, pretože kvasinky brzdí v činnosti vyprodukovaný alkohol. Táto fáza môže trvať 7 dní až 2 mesiace, podľa druhu ovocia, použitých kvasiniek, množstva cukru …
Skončenie kvasenia signalizuje:
- HLAVNE - bublinky prestanú unikať cez kvasný uzáver
- ovocie klesne na dno
- kal usadený na dne nádoby
- po ochutnaní víno nie je sladké (ak všetko vyšlo a nechceli ste sladké víno 🙂
Po skončení kvasenia víno stočíme z usadených kalov čo najskôr do inej nádoby, nie do fliaš!
Predčasné zastavenie kvasenia: Možné príčiny a riešenia
Kvasenie sa môže predčasne zastaviť z rôznych príčin. Jednou z nich môže byť príliš nízka teplota, nedostatok živín pre kvasinky, príliš vysoká koncentrácia alkoholu, alebo kontaminácia nežiaducimi mikroorganizmami. V takom prípade je potrebné analyzovať situáciu a prípadne zasiahnuť - napríklad pridaním ďalších kvasiniek, živných solí, alebo úpravou teploty.
Zvyškový cukor v domácej výrobe: Od receptov k poznaniu
Pri domácej výrobe vína záleží len na nás, aký postup si zvolíme. Výroba vína je mikrobiologický kvasný proces, pri ktorom je hygiena základom úspechu. Preto treba v maximálnej miere zabrániť vstupu nežiaducich mikroorganizmov do kvasnej suroviny a vína, ale aj do prostredia, kde kvasný proces prebieha. Dávky cukru, vody, živných solí i kvasiniek uvedené v receptoch vychádzajú zo skúseností a z priemerného obsahu cukru a kyselín v muštoch z jednotlivých druhov ovocia. Na domácu výrobu kvalitného vína to stačí. Mušt riedime vodou zvyčajne tak, aby bol obsah kyselín po zriedení 6 až 9 g/l.
Príprava vína z rôznych plodov často zahŕňa špecifické postupy, ktoré ovplyvňujú výslednú cukornatosť a chuť. Napríklad pri výrobe vína z černíc, šípok, jarabín alebo ríbezlí sa často používa metóda teplého nakvášania, ktorá môže ovplyvniť extrakciu látok z plodov a tým aj výsledný charakter vína. Pri výrobe vína z jabĺk sa zasa drvina musí rýchlo vylisovať, aby sa zabránilo jej oxidačnému hnednutiu.
Cukornatosť ako súčasť príbehu vína: Viac než len číslo
Cukornatosť nie je známkou kvality ani jej nedostatku. Je to štýl, ktorý odráža charakter hrozna, ročníka a filozofiu vinára. Každé víno má svoje miesto a správny okamih. Veľmi veľa ľudí má rado víno. Niet sa čomu diviť, tento nápoj Bohov je populárny už od staroveku. Dodnes lekári odporúčajú pohár - dva vína týždenne, a to aj vďaka jeho pozitívnym účinkom na zdravie. Ale pozor! Čoraz viac ľudí sa aj aktívne zaujíma o to, aké víno pije. A vďaka cestovaniu a otvorenému trhu môžeme ochutnávať vína z celého sveta. Každý má to svoje preferované víno, a väčšinou si vyberá nielen podľa farby (biele, červené či rosé), ale najmä podľa cukornatosti. Za kvalitným vínom sa ukrýva celá veda.

Bez ohľadu na to, či dávate prednosť suchému vínu alebo radšej siahnete po nejakom sladšom, v bohatej ponuke vín si určite vyberiete.
tags: #cukornatost #pri #sladkom #vine