Ako si vyrobiť vlastné víno: Kompletný sprievodca domácou výrobou

Výroba kvalitného vína nie je výsadou len veľkých vinárstiev. Aj v domácich podmienkach je možné vytvoriť lahodný nápoj s jedinečnou chuťou, prispôsobenou vašim preferenciám. Hoci sa to môže zdať zložité, základný proces premeny cukrov v mušte na alkohol pomocou kvasenia je v podstate rovnaký, či už vyrábate víno vo veľkom objeme alebo len pre vlastnú potrebu. Tento článok vás prevedie celým procesom od výberu hrozna až po fľaškovanie, pričom sa zameriame na zrozumiteľnosť a praktickosť, aby ste si aj vy mohli vychutnať pohár vlastnoručne vyrobeného vína.

Výber hrozna: Základ kvalitného vína

Kvalita hrozna je najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje výslednú chuť vína. Je dôležité vyberať zrelé a zdravé hrozno, bez známok plesní alebo hniloby. Výhodou malovýroby vína je možnosť ručne vytriediť zhnité strapce alebo ich časti. Najlepšie je použiť hrozno určené na výrobu vína (tzv. muštové odrody), ktoré majú vyšší obsah cukru a kyselín.

Medzi obľúbené odrody vhodné na výrobu domáceho vína patria napríklad:

• Rizling rýnsky: Elegantná, aromatická odroda s vysokou kyselinkou, vhodná na výrobu suchých a polosuchých vín.
• Müller-Thurgau: Skorá odroda s jemnou arómou, vhodná na výrobu ľahkých, sviežich vín.
• Frankovka modrá: Modrá odroda s ovocnou chuťou a dobrou štruktúrou, vhodná na výrobu červených vín.
• Svätovavrinecké: Modrá odroda s jemnou korenistosťou, vhodná na výrobu červených vín s plným telom.

Dôležité je poznať charakteristiku jednotlivých odrôd, aby ste si vybrali tú, ktorá najviac vyhovuje vašim chuťovým preferenciám. Lokálne dostupné odrody sú často najlepšou voľbou, pretože sú prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam.

Kedy oberať hrozno?

Termín oberačky je spravidla každý rok iný, podľa priebehu počasia v celej sezóne, no najmä na jej konci. Ak si nie sme istí, či už oberať, ostriháme niekoľko strapcov, pomelieme ich, vytlačíme šťavu do úzkej vyššej nádoby, vložíme do nej muštomer a necháme ho voľne „plávať“. Na výrobu kvalitného vína bez dodania cukru má mať mušt aspoň 19 jednotiek NM (stupňa normalizovaného muštu). Ak nemá, so zberom počkáme, kým to počasie dovolí, inak bude nutné cukornatosť zvýšiť pomocou bieleho kryštálového repkového cukru, ktorý sa rozpúšťa vo vode a pridáva k muštu.

Potrebné vybavenie a suroviny

Na výrobu domáceho vína budete potrebovať:

• Hrozno: Množstvo závisí od požadovaného objemu vína. Pre prvý pokus odporúčame začať s menším množstvom, napríklad 5-10 kg.
• Nádoba na kvasenie: Sklenená alebo plastová nádoba s objemom o niečo väčším, ako je predpokladané množstvo vína. Vhodné sú demižóny alebo plastové sudy určené na potravinárske účely.
• Kvasná zátka: Umožňuje únik oxidu uhličitého, ktorý vzniká pri kvasení, a zároveň zabraňuje vniknutiu vzduchu do nádoby.
• Cukromer (hustomer): Na meranie obsahu cukru v mušte.
• Vinárske kvasinky: Špeciálne kvasinky určené na výrobu vína, ktoré zabezpečia správny priebeh kvasenia. Spoliehať sa na tie, ktoré sa vyskytujú vo víne prirodzene, by sa nemuselo vyplatiť, nakoľko ich nemusí byť dostatok a môžu dať vínu špecifickú, nie vždy žiaducu chuť.
• Cukor (voliteľné): Na zvýšenie obsahu alkoholu v prípade, že hrozno nemá dostatočnú cukornatosť.
• Síra (voliteľné): Na stabilizáciu vína a zabránenie nežiaducim procesom. Sírenie kvasných nádob aj demižónov sa v praxi bežne používa. Ak dodržíte predpísaný postup uvedený v návode, nemusíte sa ho báť. Má praktický zmysel: víno sa bez neho ochotne kazí, ohrozuje ho napríklad vznik plísní. Na účinné zabránenie tomu si môžete zakúpiť napríklad špeciálne sirné knoty. Zo zdravotného hľadiska by sme sa však mali síreniu radšej vyhnúť.
• Živná soľ (voliteľné): Na podporu správnej činnosti kvasiniek.
• Fľaše a zátky: Na fľaškovanie hotového vína.
• Lis na hrozno (voliteľné, ale odporúčané): Uľahčí získavanie šťavy z hrozna.

Dôležité je snažiť sa zabrániť kontaminácii vína, ale aj prostredia, v ktorom kvasný proces prebieha. Dodržiavať treba nasledovné zásady: vyberať len čisté a zdravé plody ovocia, dôkladne umyť a nechať vysušiť. Všetky nádoby a náradie, ktoré budeme používať, dôkladne umyjeme, prípadne aj sterilizujeme. Priestory, kde bude kvasenie prebiehať, musia byť čisté a dobre vetrané, keďže pri kvasení vzniká oxid uhličitý.

1. Príprava hrozna a drvenie

Hrozno pred mletím neumývame, ak nie je extrémne znečistené. Ak by sme ho umyli, zmyjeme aj prirodzené kvasinky. Po zbere je potrebné hrozno zbaviť stoniek (odstopkovanie). Odstopkovanie znamená, že jednoducho odstránime stopky, ktorým sa hovorí aj trepiny. Jednoducho musia preč všetky časti, ktoré v nápoji nechceme. Potom sa hrozno melie alebo drví, k čomu potrebujeme špeciálny mlynček či drtičku. Tento krok uvoľní šťavu a umožní kvasinkám prístup k cukru.

2. Lisovanie (pre biele víno)

Ak by sme hrozno na výrobu bieleho vína lisovali hneď po odstopkovaní a rozdrvení, získali by sme biele víno. Maximum farbív sa totiž nachádza v šupke.

3. Macerácia a lisovanie (pre červené víno)

Pri výrobe červeného vína postupujeme inak. Nechávame ho „stáť na šupke“, aby sa farbivá uvoľnili. Celý obsah niekoľkokrát za deň premiešavame. Tento proces sa nazýva macerácia a jej dĺžka sa líši podľa druhu vína. U bieleho vína to môže byť len v ráde hodín, zatiaľ čo macerovanie budúceho červeného vína môže trvať práve aj niekoľko týždňov. Lisujeme ho už nakvasený až po niekoľkých dňoch až týždni. Lisovanie sa musí realizovať veľmi opatrne. Inak by sa mohli porušiť jadierka v jednotlivých hrozne.

4. Odkalenie muštu

Procesu čistenia muštu hovoríme odkalenie - mušt sa zbavuje pevných úlomkov zo šupky a semienok. Odkalenie muštu sa uskutočňuje preto, aby sme mušt zbavili pektínových a pevných podielov (šupky, hmyz, úlomky semienok). Odkalovanie muštu sa môže uskutočňovať staticky, alebo odstreďovaním pomocou centrifúg a iných zariadení. Pred samotným procesom odkaľovania je možné pridať do muštu aj látky na ošetrovanie muštov (bentonit, kazeín, želatínu ai.). Bentonit je dobrá pomôcka, je schopný na seba viazať rôzne nečistoty, ktorý do muštu zamiešame a necháme postáť. Odkalovanie robíme spôsobom, že nádobu schladíme, aby sme urýchlili sedimentáciu kalov. Odkalený mušt stočíme do inej nádoby - pri sklenej nádobe cez sklo uvidíme rovinu kalu, po ktorú stáčame.

5. Kvasenie muštu

Kvasinky sa okolo nás nachádza množstvo. Aby sa v mušte nerozvinuli pre naše potreby nevhodné druhy, napríklad octové a iné divoké kvasinky, pridáme do muštu šľachtené vínne kvasinky. Pridávame ich už rozkvasené, čiže dopredu namnožené v menšom množstve muštu, a poriadne ich vmiešame. Kvasenie muštu je hlavným krokom v procese výroby vína. Pri kvasení muštu dochádza k premene sacharidov na alkohol a oxid uhličitý. Kvasenie prebieha spontánne alebo za účasti kvasiniek druhu Saccharomyces cerevisiae. Kvasinky sa nachádzajú prirodzene na hrozne, preto je možné, aby fermentácia prebehla spontánne. Ale pri procese odkaľovania muštov dochádza aj k zníženiu množstva kvasiniek, preto sa kvaseniu pomáha prídavkom čistých kultúr kvasiniek rodu Saccharomyces. Čisté kultúry kvasiniek je možné dostať v špecializovaných predajniach pre vinárov, kde je uvedený presný postup aplikácie kvasiniek do muštov.

Teplotou v miestnosti vieme ovplyvňovať rýchlosť kvasenia, ktorá nemá byť príliš búrlivá, ale nesmie sa ani zastaviť pred dokončením procesu. Vhodná teplota v miestnosti je 19 - 23 °C. Pri kvasení totiž uniká oxid uhličitý, plyn bez zápachu, ktorý je vo väčšej koncentrácii smrteľne nebezpečný. Miestnosť vetráme. Počas intenzívneho kvasenia do pivnice či inej miestnosti nevchádzame. Starí vinári vchádzali do dobre vyvetranej pivnice vždy, až keď predpokladali ukončený proces kvasenia, a to zásadne so zapálenou sviečkou, ktorú pridržiavali v úrovni hlavy.

Príprava zákvasu:

Do zmesi z 1 dielu muštu a 2 dielov vody vmiešame kvasinky a udržiavame 20 min. teplotu 30 °C, pri ktorej sa rýchlo množia. Teplota sa nesmie zvýšiť, inak mikroorganizmy odumrú.

Priebeh a fázy kvasenia:

Po pridaní prvej tretiny cukru, živej soli a zákvasu kvasnú nádobu vzduchotesne uzavrieme a dáme do miestnosti s teplotou okolo 19 - 23°C. Nádoba by mala byť plná približne z 2/3 (je potrebné rozpočítať si to tak, že po pridaní zvyšného cukru bude takmer plná). Kvasenie pri správnom postupe nastáva už za niekoľko hodín a do 24 hodín nastáva „búrlivé kvasenie“.

• Prvá fáza (búrlivé kvasenie): Trvá približne 4 - 6 dní. Vyznačuje sa tvorbou veľkého množstva peny.
• Druhá fáza: Po 4 - 5 dňoch pridáme druhú tretinu cukru. Kvasenie už nie je také búrlivé.
• Tretia fáza: Po 4 - 5 dňoch pridáme poslednú tretinu cukru. Nádoba by mala byť takmer plná. Táto fáza sa vyznačuje pomalým kvasením.

Skončenie kvasenia signalizuje:

• Bublinky prestanú unikať cez kvasný uzáver.
• Ovocie (ak je celé v mušte) klesne na dno.
• Kal usadený na dne nádoby.
• Po ochutnaní víno nie je sladké (ak všetko vyšlo a nechceli ste sladké víno).

6. Tvorba vína a samočistenie

Po ukončení kvasenia sa tekutina vplyvom ďalších procesov pomaly premieňa na víno. Dochádza tiež k jeho samočisteniu. Okolitá teplota v klasickej pivnici už v tomto období prirodzene klesá. Rôzne kaly postupne sedimentujú na dno nádoby. Preto sa víno niekoľkokrát stáča, aby sa od nich oddelilo. Proces samočírenia vína býva dlhší proces, kedy kvasničné kaly postupne sedimentujú na dno nádoby.

7. Stočenie vína

Po ukončení kvasenia (keď sa už netvorí oxid uhličitý v kvasnej zátke) stočte víno z kalov (usadenín na dne nádoby). Použite hadičku na prečerpanie vína do čistej nádoby, pričom dbajte na to, aby ste neprečerpali aj kaly. Stočenie vína je dôležité na odstránenie nežiaducich látok, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť chuť vína.

8. Zrenie vína

Víno nechajte zrieť v chladnom a tmavom prostredí po dobu niekoľkých mesiacov. Zrenie umožňuje vínu zjemniť chuť a rozvinúť komplexnejšie arómy. Pri chemických reakciách sa vytvára takzvaný buket vína. Víno môže zrieť v nerezovom tanku, v drevenom sude alebo sklenej nádobe. Tento dlhodobejší proces trvá niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov.

9. Filtrácia

Filtrácia je predposledný krok celej výroby vína. Víno sa filtruje, aby nadobudlo iskru, aby sme zachytili prípadnú nečistôtku, alebo kvasinku, ktorá by nám mohla vo fľaši narobiť problémy.

10. Plnenie do fliaš

Plnenie do fliaš je finálny krok výroby vína. Ošetrené, filtrované víno sa plní do fliaš a zazátkuje. Fľaše skladujte v ležatej polohe na chladnom a tmavom mieste.

Riešenie bežných problémov

Pri výrobe domáceho vína sa môžu vyskytnúť rôzne problémy. Tu je niekoľko bežných problémov a ich riešení:

• Pomalé alebo žiadne kvasenie: Skontrolujte teplotu, uistite sa, že je v odporúčanom rozsahu. Skontrolujte, či kvasinky sú aktívne a či bol pridaný dostatok živín pre kvasinky. Pridajte aktivované kvasinky, ak je to potrebné.
• Octová chuť: Toto je zvyčajne spôsobené baktériami octového kvasenia. Dbajte na dôkladnú hygienu a používajte síru na stabilizáciu vína.
• Plieseň: Ak sa na povrchu vína objaví pleseň, opatrne ju odstráňte a víno stočte do čistej nádoby. Použite síru na zabránenie ďalšiemu rastu plesní.
• Vysoká kyslosť: Ak je víno príliš kyslé, môžete ho zmiešať s vínom s nižšou kyslosťou alebo použiť špeciálne prípravky na zníženie kyslosti.
• Predčasné zastavenie kvasenia: Kvasenie sa môže predčasne zastaviť z rôznych príčin, napríklad nedostatočný cukor, príliš nízka teplota alebo príliš vysoká koncentrácia alkoholu.

Alternatívy: Ovocné vína

Tradičný alkoholický nápoj z hrozna určite nie je jedinou alternatívou. Základný princíp je rovnaký ako pri výrobe vína z hrozna. Hlavnú „prácu“ opäť odvedú kvasinky. A skvasiť sa dá, s nadsázkou povedané, takmer čokoľvek. Vlastné víno môžeme vyrobiť z akéhokoľvek ovocia. Rybízové víno patrí k tým najznámejším produktom, víno sa dá ale vyrobiť aj z hrušiek alebo dokonca z jahôd. Výroba ovocného vína môže byť taktiež pomerne efektívnym spôsobom, ako spracovať úrodu ovocia, ktoré nestíhate spotrebovať inak. Prepojiť v nápoj sa dokonca aj ovocie sušené. Menej známe sú tiež vína z exotického ovocia, na ktoré sme v tuzemsku zvyknutí skôr v čerstvom stave, napríklad z banánov.

Pri spracovaní ovocia je potrebné odstrániť plesnivé, nezrelé alebo všeobecne nevzhľadné plody. Vyžmýkajte ich len trochu, určite nie extrémne - kaša je nežiaduca. Stláčajte opatrne, aby ste neroztlačili kôstky - horkosť sa dostane do vína, stačí, keď sa dužina rozbije.

Aj keď sa výroba vína môže zdať náročná, s dodržaním všetkých zásad v podstate nezáleží na tom, či sa jedná o veľkovýrobu alebo o malú domácu produkciu. Človek nemusí byť zrovna majiteľom rozsiahlych viníc, aby si vyššie popísaný proces mohol v malom merítku vyskúšať. Ak prístup k hroznu máte, čaká vás kompletná prípravná fáza popísaná vyššie. Jestliže je pre vás vlastný vinohrad nesplneným prianím, zúfať nemusíte. Výroba vína sa dá vyskúšať aj inak, mušt si totiž od vinára môžete kúpiť už hotový a nechať ho v príslušnej teplote (najlepšie teda v pivnici) kvasiť.

Právne aspekty výroby domáceho vína

Výroba domáceho vína je v mnohých krajinách legálna, ale môžu existovať určité obmedzenia týkajúce sa množstva vyrobeného vína a jeho predaja. Pred začatím výroby sa uistite, že poznáte platné zákony a predpisy vo vašej krajine.

Výroba domáceho vína je obohacujúci proces, ktorý vám umožní vytvoriť si nápoj s jedinečnou chuťou a charakterom. S trochou trpezlivosti a starostlivosti si aj vy môžete vychutnať pohár vlastnoručne vyrobeného vína.

Sladenie šťavy / muštu

Takmer vždy je potrebné sladenie, teda podiel cukru umelo zvyšovať, pretože len veľmi málo plodín má výhodný pomer medzi cukrom a kyselinami. Dá sa povedať (nie je to však presné), že pre dosiahnutie 10% alkoholu je potrebné pridať 1 kg cukru do 5 litrov muštu, pre 12% alkoholu 1,2 kg a pre 14% alkoholu 1,4 kg cukru na 5 litrov šťavy. Záleží to od druhu ovocia a štádia zrelosti. Podiel prirodzeného cukru sa dá približne určiť podľa nasledujúcej tabuľky:

Množstvo cukru v ovocí

Pre výpočet množstva muštu je potrebné vedieť, že ak rozmiešame 1 kg cukru v 1 litri vody, dostaneme 1,6 litra cukrového roztoku. PRVÚ TRETINU cukrového roztoku pridáme hneď po vylisovaní šťavy. Prvé dni po rozkvasení prebehne tzv. „búrlivé kvasenie“. To sa okrem iného prejavuje aj vytváraním hustej peny, preto je dobré ak nie je kvasná nádoba celkom plná. TRETIU TRETINU cukrového roztoku pridáme po 4-6 dňoch po druhej dávke. Tu už môžeme doplniť kvasnú nádobu vodou na požadovaný objem.

To neplatí pri „turbokvasinkách“ a pri kvasinkách, kde je dávkovanie cukru uvedené na obale.

Cukor je najlepšie rozpustiť v horúcej prevarenej vode, počkať kým vychladne a potom vliať do muštu. Cukor musí byť úplne rozpustený, nesmie obsahovať nerozpustené kryštáliky - tie kvasinky nespracujú. Najlepšie je, ak si rozpočítame množstvo muštu tak, aby po pridaní všetkého cukrového roztoku ostalo v demižóne čo najmenej voľného miesta.

Pri ovocí, ktoré má menší podiel kyselín ako 6% (ak nepridávame vodu, alebo až po zriedení) je potrebné kyselinu pridať, najlepšie vo forme kyseliny citrónovej, ktorú rozmiešame v 2 dl vody a pridáme do muštu.

Koľko cukru je potrebné pridať do vína

Podiel cukru sa dá vypočítať podľa nasledujúceho vzorca: Koeficient 1,67 udáva, že na 1 objemové percento alkoholu je potrebné pridať 1,67 kg cukru na 100 litrov muštu. Ak chceme aby víno obsahovalo napríklad 12% alkoholu, vynásobíme 12 x koeficient 1,67.

VZOREC: 12 x 1,67 = 20,04 kg cukru (je potrebné pridať do 100 litrov muštu)

Samozrejme je potrebné odpočítať prirodzené množstvo cukru v mušte (po zriedení je to komplikovanejšie, preto sa radšej riadime overenými receptami a vzorec môžeme použiť orientačne).

Príklad:

Chceme vyrobiť 30 litrov černicového vína.Použijeme 8 kg černíc.Chceme vyrobiť 10% víno.Černice obsahujú 7% cukru, takže 7% z 8kg:VZOREC: (7 / 100%) x 8kg = 0,56 kg cukruChceme 10% víno (30 litrov, preto 0,3):VZOREC: (10 x (0,3 x 1,67)) - 0,56 = 4,45 kgTakže potrebujeme do muštu dodať 4,45kg cukru.

POZOR: víno bude mať 10%, bežné kvasinky sú schopné vyprodukovať 12% (info na obale). Takže ak necháte víno vykvasiť úplne dostanete suché víno. Ak chcete vínko sladšie počítajte vo vzorci s 13-14%. Zvyšné 1-2% bude zostatkový cukor. Alebo môžete zvyšný cukor dodať až po stočení z kvasiniek.

Rozkvasenie šťavy (muštu)

Po lisovaní máme v kvasnej nádobe šťavu, ktorú je potrebné rozkvasiť. Pridáme do nej zákvas, pripravený podľa návodu na kvasinkách.

Zákvas pozostáva zo zmesi muštu a vody (1 diel muštu a 2 diely vody) s troškou rozpusteného cukru, do ktorej vmiešame kvasinky. Zákvas udržiavame pri teplote 30 - 35°C po dobu minimálne 20 minút, až kým začne viditeľne kvasiť. Ak je teplota nižšia, rozkvasenie trvá dlhšie.

POZOR: teplota nad 40°C kvasinky zabíja a mušt nezačne kvasiť.

Ideálne je, ak má šťava ešte okolo 30°C, pretože kvasinky sa pri nej rýchlejšie množia a množenie prebieha ešte aj po primiešaní zákvasu do šťavy. Postupne ako šťava chladne, spomaľuje sa aj množenie kvasiniek a zanedlho nastáva hlavné kvasenie.

POZOR: rozdiel teplôt šťavy a zákvasu by nemal byť väčší ako 8 - 10°C, inak môžu kvasinky dostať tzv. tepelný šok. Začiatok kvasenia sa môže oddialiť, časť kvasiniek môže odumrieť a kvasenie prebieha nesprávne.

Po pridaní zákvasu šťavu poriadne zamiešame a kvasnú nádobu uzavrieme kvasným uzáverom. Uložíme ju do miestnosti s teplotou okolo 20°C (podľa druhu použitých kvasiniek). Miestnosť by mala byť dobre vetraná, pretože unikajúci CO2 je vo väčšej koncentrácii nebezpečný.

Priebeh a fázy kvasenia

Po pridaní prvej tretiny cukru, živej soli a zákvasu kvasnú nádobu vzduchotesne uzavrieme a dáme do miestnosti s teplotou okolo 19 - 23°C. Nádoba by mala byť plná približne z 2/3 (je potrebné rozpočítať si to tak, že po pridaní zvyšného cukru bude takmer plná). Kvasenie pri správnom postupe nastáva už za niekoľko hodín a do 24 hodín nastáva „búrlivé kvasenie“.

PRVÁ FÁZA sa nazýva tzv. búrlivé kvasenie a trvá približne 4 - 6 dní (podľa druhu ovocia, kvality kvasiniek (zákvasu), okolitej teploty…). Vyznačuje sa tvorbou veľkého množstva peny, aj preto neplníme kvasnú nádobu doplna, ale sladenie delíme na tretiny. Ak je celé ovocie v mušte, je vytlačené nad hladinu a môžu sa na ňom tvoriť rôzne nežiaduce mikroorganizmy. Nedoporučuje sa často otvárať kvasnú nádobu a miešať, hrozí riziko naoctenia a ovocie zanedlho aj tak vypláva nad hladinu. Ak máte možnosť, je dobré zaťažiť ovocie ťažkým vekom z neagresívneho materiálu tak, aby bolo počas celej doby kvasenia ponorené pod hladinu.

DRUHÁ FÁZA - po 4 - 5 dňoch pridáme druhú tretinu cukru. Kvasenie už nie je také búrlivé a nehrozí, že nám pena pretečie cez kvasný uzáver von z nádoby. Po pridaní cukrového roztoku kvas premiešame. Robíme to čo najrýchlejšie, aby bol kvas v čo najkratšom kontakte so vzduchom.

TRETIA FÁZA - po 4 - 5 dňoch pridáme poslednú tretinu cukru. Nádoba by mala byť takmer plná. Posledná fáza sa vyznačuje pomalým kvasením, pretože kvasinky brzdí v činnosti vyprodukovaný alkohol. Táto fáza môže trvať 7 dní až 2 mesiace, podľa druhu ovocia, použitých kvasiniek, množstva cukru …

Skončenie kvasenia signalizuje:

• HLAVNE - bublinky prestanú unikať cez kvasný uzáver
• ovocie klesne na dno
• kal usadený na dne nádoby
• po ochutnaní víno nie je sladké (ak všetko vyšlo a nechceli ste sladké víno 🙂

Po skončení kvasenia víno stočíme z usadených kalov čo najskôr do inej nádoby, nie do fliaš!

Predčasné zastavenie kvasenia

Kvasenie sa môže predčasne zastaviť z rôznych príčin.

[Počet hodnotení: 68 Priemer: 4.5] Značky: cukornatosť, koľko cukru pridať do vína, kvasenie, sladenie

tags: #kde #nechat #kvasit #vino