Na pomedzí Slovenska, Česka a Poľska, kde sa kedysi pretínali cesty pastierov oviec a slobodných etník, dnes žije komunita Goralov. Títo ľudia, pre ktorých hranice nikdy neznamenali prekážku, si uchovávajú svoju jedinečnú kultúru, jazyk a tradície. Ich príbeh je odrazom života na pomedzí, prepojenosti komunít a snahy o zachovanie dedičstva v modernom svete. Starosta Čierneho, Peter Staňo, sám pochádzajúci z tohto regiónu a s osobnou väzbou na obe strany hranice, je živým dôkazom tejto prepojenosti. Jeho životná cesta, od starostovania v českej Hrčave až po súčasné pôsobenie v slovenskom Čiernom, ilustruje, ako sa hranice stávajú menej významnými, keď kultúra a ľudské vzťahy spájajú.
Živé kontakty a kultúrna výmena
Región na slovensko-česko-poľskom pohraničí funguje v úzkej spolupráci, ktorá je výsledkom dlhodobých historických a kultúrnych väzieb. Obyvatelia sú si blízki nielen jazykovo, ale aj kultúrne, čo sa prejavuje v prepojenosti rodín a každodenných interakciách. Starosta Staňo zdôrazňuje, že tento model spolupráce by mal byť príkladom pre celú Európsku úniu. Príkladom živých kontaktov je aj situácia, keď obyvatelia Hrčavy, kvôli zlej dopravnej dostupnosti do Česka, dochádzali za prácou skôr na Slovensko. Dnes, napriek zlepšeniu infraštruktúry, cestujú autom radšej cez Poľsko, než by využili úzku a kľukatú prístupovú cestu z Česka. Elektrické vedenie do Hrčavy, ktoré kedysi viedlo z Bohumína do Čadce, poukazuje na historické prepojenia, ktoré často predchádzali oficiálnym administratívnym hraniciam. Samotná Hrčava sa do Česka dostala až po prvej svetovej vojne na základe referenda, čo svedčí o dynamickej histórii územia.
Dnes sa na poľskej strane hranice rozvíja cestovný ruch, ktorý zahŕňa lyžiarske strediská, bežkárske trate, aquaparky a lanové parky. Starosta Staňo vyzdvihuje aktívny prístup k investíciám v tejto oblasti, ktorý pochopil, že turizmus nie je len zdrojom príjmu pre pohostinstvá, ale stimuluje celú ekonomiku regiónu. "Cestovný ruch rozhýbe všetky remeslá a služby," argumentuje. "Všetko sa začína bagristami, murármi, tesármi, klampiarmi, elektrikármi. Remeselníci sú dnes dobre platení." Tento pohľad zdôrazňuje multiplikačný efekt turizmu na lokálnu ekonomiku a zamestnanosť.
"Po našemu": Jazyk a tradície Goralov
Peter a Monika Staňovci, ktorí prevádzkujú farmu v Hrčave, sú príkladom aktívneho zapojenia do komunity. Vstávajú skoro, aby sa postarali o svoje zvieratá a syry, ktoré vyrábajú, predávajú vo svojom obchode alebo vymieňajú s členmi združenia Górolsko Swoboda. Toto združenie spája malých výrobcov regionálnych produktov z Česka, Poľska aj Slovenska, ktorí hovoria goralským nárečím. "My to voláme 'po našemu'," hovorí starosta Staňo o ich jazyku. "Používam ho denne, rozprávam sa tak s mamou aj s niektorými kolegami na obecnom úrade. Samozrejme, sú rozdiely medzi goralčinou v Poľsku, na Slovensku a v Česku, aj ja hovorím inou goralčinou ako moji zamestnanci, ale rozumieme si." Tento jazykový fenomén, hoci s lokálnymi variáciami, umožňuje hlboké porozumenie a spolupatričnosť medzi Goralami naprieč hranicami.
Gorali, ktorí prišli pred stáročiami ako pastieri oviec z dnešného Rumunska, si na území súčasného slovensko-česko-poľského pohraničia vybudovali jedinečnú kultúru. Okrem jazyka sú dodnes viditeľné typické prvky ich architektúry, tradícií, tancov, piesní a krojov. V súčasnosti Gorali z Poľska, Slovenska a Česka spoločne pripravujú nomináciu na zápis goralskej kultúry do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, čo je významným krokom k medzinárodnému uznaniu ich kultúrneho dedičstva.
V rámci združenia Górolsko Swoboda sa ponúkajú aj regionálne produkty ako pivo a tradičná pálenka "vařonka". Starosta Staňo opisuje jej prípravu: "Základom bol alkohol, kúpený v Poľsku, lebo tam bol lacnejší. V hrnci sa nechal skaramelizovať cukor. Miera karamelizácie rozhodla o výslednej farbe vařonky. Potom sa priliala voda, povarilo sa to a po miernom vychladnutí sa pridávali ďalšie ingrediencie: klinčeky, škorica, med, bylinky. A 'špiritus' z Poľska." Vařonka bola kedysi bežným nápojom, ktorý sa pil pri rôznych príležitostiach, často ešte teplý, no na slávnosti sa pripravoval aj niekoľko týždňov dopredu a podával sa chladený.
Výzvy a príležitosti v pohraničí
Peter Staňo spomína aj na obdobie komunizmu, keď bola hranica medzi Československom a Poľskom prísne strážená. "Boli sme bratské národy, ale oddelení drôtom," hovorí. "Ľudia si prilepšovali ku každodennému životu tak, že pašovali z Poľska." Spomína na nočné streľby na poľskej strane, ktoré boli spojené s pašovaním tovaru, a na tragické prípady, keď boli pašeráci zastrelení. Našťastie, dnes je situácia iná a hranicu vnímajú ako prínos. Mnohí Slováci pracovali a stále pracujú v železiarňach v Třinci a baniach na Ostravsku. Vďaka programom cezhraničnej spolupráce vzniklo v regióne dvesto kilometrov cyklotrás, ktoré podporujú turistiku a lokálnu ekonomiku.
Starosta Staňo zároveň poukazuje na rozdiely v rozvoji cestovného ruchu medzi Slovenskom a Poľskom. Zatiaľ čo na poľskej strane sú aktívne investície do infraštruktúry a turistických atrakcií, na slovenskej strane je tento sektor menej rozvinutý. "Aktívne pristúpili k investíciám, pochopili, že turisti nie sú zdrojom príjmu len pre krčmárov, ale rozhýbu celú ekonomiku regiónu," argumentuje. Tento rozdiel v prístupe k rozvoju turizmu má vplyv na ekonomickú prosperitu regiónov a na vytváranie pracovných miest.
Od farmárčenia k regionálnym značkám
Zatiaľ čo v Poľsku salaše a drobní remeselníci stále prosperujú, na Slovensku čelia výzvam. Peter Staňo sa snaží podporiť malých výrobcov a farmárov na Slovensku, aby sa stali súčasťou združenia Górolsko Swoboda. Často však naráža na byrokraciu a nezáujem. "My to voláme 'po našemu'," hovorí starosta. "Používam ho denne, rozprávam sa tak s mamou aj s niektorými kolegami na obecnom úrade. Samozrejme, sú rozdiely medzi goralčinou v Poľsku, na Slovensku a v Česku, aj ja hovorím inou goralčinou ako moji zamestnanci, ale rozumieme si." Gorali prišli pred niekoľkými storočiami horami karpatského oblúka z dnešného Rumunska ako pastieri oviec a usadili sa aj v kopcoch na súčasnom slovensko-česko-poľskom pohraničí. Okrem jazyka sú tu stále viditeľné typické prvky ich architektúry, tradície, tance, piesne, kroje. Gorali z Poľska, zo Slovenska a z Česka práve pripravujú spoločnú nomináciu o zapísanie goralskej kultúry na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Starosta Staňo porovnáva podmienky na Slovensku a v Česku, pričom ako príklad uvádza ochranu oviec proti vlkom. V Česku dostali farmári stopercentné dotácie na vybudovanie elektrických ohradníkov, fotovoltaiky, fotopascí a nákup strážnych psov. "Takúto dotáciu dostal každý, kto o ňu požiadal. Všetci farmári v okolí. Opatrenia sú teda celoplošné a majú hmatateľný efekt. Nejde tam o vydávanie brožúrok, ale o reálnu pomoc," hovorí. Tento príklad ilustruje rozdiel v podpore poľnohospodárstva a regionálnej produkcie medzi susednými krajinami.
V rámci regionálnej značky sa ponúkajú aj tradičné produkty ako syry, ktoré vyrábajú na farme Staňovcov. Tieto produkty sú súčasťou širšej iniciatívy na podporu lokálnej produkcie a zachovanie tradícií. "Do posilňovne nechodíme," smejú sa manželia. "Oddýchneme si pri práci, pri zvieratách. Stále sme na čerstvom vzduchu. Je to najlepšia forma relaxu a ešte nás to aj baví." Ich životný štýl je príkladom spojenia práce, relaxu a lásky k prírode a tradíciám.
Archeologické bohatstvo a moderná infraštruktúra
Región trojhraničia skrýva aj bohatú históriu, ktorá siaha až do obdobia budovania zemného opevnenia medzi 16. a 18. storočím. Tieto fortifikačné časti, ktoré sa tiahli na dĺžke niekoľkých desiatok kilometrov, mali pôvodne chrániť Sliezsko pred osmanskou expanziou a nepokojmi. Nad Čiernym sa zachoval úsek valu Malé Šance s dĺžkou jeden a pol kilometra. Archeologické výskumy odhalili pozostatky pevnosti v tvare nepravidelnej osemcípej hviezdy, kde sa našli úlomky nádob, kachličiek, mince a hlinené fajky.
Súčasne s historickým dedičstvom sa v regióne buduje aj moderná infraštruktúra. Po úzkych cestách, ktoré boli pôvodne postavené ako obslužné cesty pre výstavbu diaľnice a mostov, sa návštevníci dostanú k najvyššiemu mostu na Slovensku a v strednej Európe - mostu Valy, ktorý sa týči do výšky osemdesiatpäť metrov. Hoci most predstavuje inžiniersky úspech, jeho výstavba mala aj negatívne dopady na okolitý región, keďže obrala obyvateľov o pokoj, na ktorý boli zvyknutí. Tento kontrast medzi historickým bohatstvom a modernou infraštruktúrou odzrkadľuje dynamiku rozvoja regiónu a jeho neustále sa meniace tváre.