Príbeh trnavského pivovaru Karpat je ukážkou dynamického vzostupu a následného bolestivého pádu, ktorý je neodmysliteľne spojený s ambicióznym podnikaním, inovatívnymi prístupmi, ale aj s kontroverznými eurofondmi a finančnými problémami. Pivovar, ktorý vznikol na vlne rastúceho záujmu o remeselné pivo na Slovensku, sa snažil presadiť nielen na domácom trhu, ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte.
Zrod ambiciózneho projektu
Pivovar Karpat, ktorého majiteľom je spoločnosť Distrib Capital, sa na slovenskom pivnom trhu objavil v lete 2015. Za jeho vznikom stáli manželia Andrej a Miriam Sabovčíkovci, ktorí do projektu vniesli svoje dlhoročné skúsenosti z obchodu s pivom. Pri budovaní pivovaru v Hrnčiarovciach nad Parnou, v blízkosti chráneného územia s rybníkmi, využili moderné technológie a zároveň sa zamerali na zachovanie remeselného charakteru výroby.
Kľúčovým strategickým rozhodnutím od samého začiatku bolo zameranie sa nielen na produkciu piva v sudoch, ale aj v lahvách, s cieľom preniknúť do veľkých maloobchodných reťazcov. Tento prístup sa ukázal ako úspešný. Pivovar Karpat sa stal jedným z prvých malých slovenských pivovarov, ktorému sa podarilo nadviazať exkluzívnu spoluprácu s obchodným reťazcom Tesco. Ich pivo sa tak začalo objavovať nielen v špecializovaných predajniach, ale priamo na pultoch hypermarketov.
Partnerstvo s Tescom a expanzia
Spolupráca s Tescom nabrala na obrátkach, keď slovenská jednotka začala ponúkať pivá značky Karpat. Neskôr, od leta, sa ponuka rozšírila o šesť remeselných pív pod prémiovou privátnou značkou Tesco Finest, ktoré pre reťazec varil práve pivovar Karpat. Andrej Sabovčík zdôraznil, že do inej ako prémiovej rady by sa nepúšťali, čím signalizoval ambíciu budovať značku na kvalite.
Toto partnerstvo neostalo len na Slovensku. Tesco v tom čase prechádzalo transformáciou svojej štruktúry a začalo riešiť obchody v rámci strednej Európy pre štyri krajiny naraz: Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Slovensko. To znamenalo aj sjednotenie sortimentu, vrátane privátnych značiek. Pivovar Karpat sa tak stal dodávateľom prémiových pív pre túto rozsiahlu stredoeurópsku sieť.
Spolumajitelia si boli vedomí, že pre úspech v maloobchodných sieťach nestačí len kvalitné pivo. Andrej Sabovčík, ktorý priniesol do rodinnej firmy skúsenosti z veľkého pivovarníctva, sa zameral na obchodnú stratégiu. „Nestačí umět pivo uvařit, musíte vědět, co s ním dál,“ zdôraznil. Táto kombinácia remeselnej zručnosti sládkov a obchodného know-how bola kľúčom k ich počiatočnému úspechu.
Remeselná výroba a česko-slovenský rukopis
Pivovar Karpat sa hrdo hlásil k označeniu "craft beer", teda remeselné pivo. Tento termín symbolizuje vysoký podiel ručnej práce vo výrobnom procese. Na rozdiel od priemyselnej výroby, kde proces často riadia počítače, v Karpatoch bol proces varenia piva pod priamym dohľadom sládkov, ktorí vykonávali manuálne rozbory a ochutnávky. Tento prístup sa odlišoval od veľkých pivovarov, kde sa ľudská ruka takmer nedotkne produkcie.
Zaujímavosťou je, že pivovar mal na pozícii hlavného sládka Tomáša Hubu, ktorý pochádzal z Českej republiky, konkrétne z Moravy. Tento fakt podčiarkoval česko-slovenský charakter produktu, keďže moravský slad a žatecký chmeľ sú považované za základ kvalitného českého ležiaka.
Pivovar pôvodne experimentoval s rôznymi druhmi pív. Ako prvé prišlo na rad ležák, ktorý bol základom portfólia. V pláne bola aj 15-stupňová IPA (India Pale Ale), vrchné kvasené pivo anglického typu. Napokon sa v ponuke udržali všetky uvarené pivá, ktoré sa sezónne rozdelili. Jediným neúspešným produktom bola desiatka, ktorej sa nepodarilo predať ani celú jednu várku, nakoľko ju zákazníci od pivovaru neočakávali.
Výzvy a kontroverzie: Eurofondy a finančné problémy
Napriek počiatočnému úspechu a ambicióznym plánom sa príbeh pivovaru Karpat začal komplikovať. Jedným z najvýraznejších aspektov, ktorý sprevádzal jeho rozbeh, boli kontroverzné eurofondy. V rámci podpory výskumu, vývoja a inovácií získal pivovar prostredníctvom spoločnosti Distrib Capital od Ministerstva školstva SR sumu takmer 3,6 milióna eur, čo predstavovalo 45 % investície do projektu. Tieto prostriedky mali byť použité na vývoj inovatívnych výrobných postupov a produktov, vrátane výroby ciderov a sladových nápojov.
40 obchodných dokumentov, ktoré musíte potrebovať pri začatí podnikania
Tieto subvencie však od začiatku sprevádzali pochybnosti. Európska prokuratúra neskôr začala vyšetrovanie, ktoré naznačovalo možnú manipuláciu verejného obstarávania na nákup technológií. V súvislosti s eurofondovým projektom sa objavili problémy už v roku 2020, kedy agentúra zamietla pivovaru vyplatiť poslednú refundáciu a odmietla aj záverečnú monitorovaciu správu. Formálne projekt nebol ukončený a dôvodom mali byť vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní.
V roku 2020 došlo k ďalšiemu zlomovému bodu, kedy pivá Karpat zmizli z pultov Tesca pod značkou Finest. Hoci pivovar tvrdil, že výroba pre Tesco tvorila len malú časť ich produkcie, podľa portálu Finstat mali ich tržby klesajúcu tendenciu. Z 8,7 milióna eur v roku 2015 sa dostali na 2,5 milióna eur v roku 2021, s výrazným prepadom v roku 2020.
Pandémia koronavírusu tiež negatívne zasiahla pivovar, najmä v segmente "on-trade" (gastro prevádzky), keďže sudové pivo distribuovali do približne 40 prevádzok. Napriek tomu sa im darilo v "modern-trade" (sieťové predajne).
Konkurz a dlhy
Problémy vyvrcholili v septembri 2021, kedy veritelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu. Napriek snahám presvedčiť veriteľov o životaschopnosti firmy, v októbri 2022 súd rozhodol o vyhlásení konkurzu. Z konkurzných podkladov vyplynulo, že ide o jeden z najväčších konkurzov v segmente pivovarníctva na Slovensku, s prihlásenými pohľadávkami od 38 veriteľov.
Najväčším veriteľom sa stal Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré si nárokovalo späť vyše 3,2 milióna eur z eurofondov. Druhým najväčším veriteľom bola 365.banka s pohľadávkou 2,36 milióna eur. Medzi ďalšími veriteľmi figurovalo aj Finančné riaditeľstvo SR a rôzne súkromné firmy, vrátane dodávateľov technológií a marketingových agentúr.
Vzhľadom na nesplnenie podmienok udržateľnosti projektu financovaného z eurofondov, štát prostredníctvom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry mohol odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie vyplatených prostriedkov. Toto rozhodnutie by mohlo viesť k tomu, že Európska únia bude prostriedky požadovať späť od Slovenskej republiky.
Ďalšie problémy sa objavili v súvislosti s podozreniami z krátenia veriteľa, na základe čoho polícia začala vyšetrovanie. Hoci jedno trestné oznámenie bolo odmietnuté, situácia naznačovala napätie medzi pivovarom a jeho obchodnými partnermi.
Napriek pôvodným ambíciám stať sa regionálnym lídrom a ponúkať prémiové remeselné pivo, príbeh Pivovaru Karpat sa nakoniec stal varovaním pred rizikami spojenými s nadmerným zadlžovaním, kontroverzným získavaním financií a nedostatočným obchodným plánovaním v turbulentnom trhovom prostredí. Aj keď sa pivovar snažil konkurovať v prémiových segmentoch a expandovať na zahraničné trhy, finančné problémy a nedodržanie podmienok financovania napokon viedli k jeho úpadku.
Aktuálne sa zdá, že fungujúci e-shop pivovaru je mimo prevádzky, pravdepodobne z dôvodu konkurzu, hoci na stránke je uvedené odstavenie z dôvodu technickej údržby. Na dvore výrobne sa nachádzajú rôzne druhy antikorových tankov a materiál, ktorý naznačuje pozastavenú prevádzku. Príbeh Karpatu tak namiesto sľubovanej revolúcie v slovenskom pivovarníctve priniesol najmä miliónové dlhy a poučenie.