Donovalský pivovar, ktorý sa pýšil sloganom „Poctivé pivo od počiatku“, bol od svojho vzniku spájaný s Jánom Počiatkom. Hoci sa mená na papieroch k Donovalskému pivovaru menia, všetky majú jedného spoločného menovateľa - títo ľudia majú vždy väzby na bývalého ministra dopravy. Dodnes sú konečnými užívateľmi výhod pivovaru bývalí Počiatkovi nominanti na ministerstve dopravy: Branislav Kušík (s manželkou) a Martin Čatloš. Tento stav platí minimálne od roku 2020, keď register partnerov verejného sektora vznikol.
Od počiatku spojený s Počiatkom
Novinár Ján Kuciak spojil Donovalský pivovar s ľuďmi Jána Počiatka už v roku 2016. Vtedy boli jeho akcionármi Mário Partl, ktorý v rovnakom čase pracoval v štátnom podniku rezortu dopravy Letové prevádzkové služby, a advokát Dionýz Stehlík. Partlove väzby na exministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka sú zjavné, pretože šéfoval firme Bratislava Trade Center, kde boli obaja bývalí ministri akcionármi. Táto spoločnosť mala vo svojom portfóliu už pred Partlovým príchodom majetok zo staršej kauzy Kovošrot. Stehlík je zas dlhoročný kamarát Branislava Kušíka, ktorý ich priateľstvo v minulosti verejne priznal. No a práve Kušíka pomerne často dosadzoval jeho bývalý spolužiak z vysokej školy Počiatek do dozorných rád rôznych podnikov. Kušíkovu stopu možno zachytiť aj pri rozbehu pivovaru - ručil za úver štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorý si akciovka na začiatku vzala.
Za zmienku stojí, že Stehlík bol aj v štátnych službách, a to za Radičovej vlády, keď sedel vo výkonnom výbore Fondu národného majetku. Za vlády Petra Pellegriniho zas pôsobil ako konateľ dcérskej firmy Slovenského plynárenského priemyslu - SPP CNG. Kým Kušík v minulosti vystupoval len v pozadí financovania pivovaru, dnes už je priamo v akcionárskej štruktúre.
Stále Počiatkovi blízki
Po článku Jána Kuciaka z roku 2016 sa akcionárska štruktúra Donovalského pivovaru zahmlila, pretože spoločnosť prestala zverejňovať zápisnice z valných zhromaždení. Nové svetlo do nej priniesol register právnických osôb, v ktorom musia firmy od roku 2020 zverejňovať svojich konečných užívateľov výhod. V prípade Donovalského pivovaru register odhalil, že ide o tri osoby: už spomínaný Kušík, jeho manželka Zuzana Kušíková a Martin Čatloš.
Nielen Kušík, ale aj Čatloš boli pomerne častými nominantmi Počiatka v spoločnostiach spadajúcich pod rezort dopravy. Boli v dozorných radách bratislavského letiska, Letových prevádzkových služieb, štátnej pošte, Verejných prístavov a železničného Cargu. Okrem toho Čatloš pôsobil aj ako vedúci služobného úradu Počiatkovho ministerstva. To bolo za druhej Ficovej vlády, ale Čatloš pôsobil ako vysoký úradník aj v ére prvej Ficovej vlády. Vtedy bol vedúcim služobného úradu na ministerstve vnútra Roberta Kaliňáka. Pod týmto ministrom figuroval aj v dozornej rade Nemocnice sv. Michala. Pre úplnosť dodajme, že druhý súčasný akcionár pivovaru, teda Kušík, bol za Počiatka členom dozornej rady v šiestich štátnych firmách jeho rezortu vrátane Národnej diaľničnej spoločnosti.
K vareniu piva má vzťah
Bývalý vysoký štátny úradník Martin Čatloš vraví, že do pivovaru vstúpil preto, lebo sa tejto branži už v minulosti venoval. „Vzhľadom na skutočnosť, že som sa v minulosti venoval problematike varenia a predaja piva, ma pán Kušík oslovil, či by som mu nepomohol s technickou a obchodnou stránkou projektu. Ako kompenzáciu mi ponúkol podiel na zisku v prípade, že projekt bude ziskový,“ dodal Čatloš. Svoj vzťah s Kušíkom považuje za pracovno-priateľský. S Počiatkom nie je v kontakte od roku 2016, keď prestal pracovať na ministerstve. Dovtedy mali pracovné vzťahy.
Podľa Čatlošovho vyjadrenia chcela pivovarnícka firma využiť jeho skúsenosti, takže nemusel vstúpiť s vlastným kapitálom. „Do projektu som neinvestoval vlastné finančné prostriedky, poskytol som iba svoj čas, skúsenosti, know-how a zahraničné kontakty na dodávateľov technológie a surovín,“ uzavrel bývalý úradník.
Slogan mu pripadal vtipný
Keď Aktuality.sk v septembri 2018 robili reportáž na Donovaloch, miestni spomenuli aj Kušíkovo meno. „V poslednom čase vystrkuje rožky. Akcie v pivovare vedia byť poriadne hlučné. Počiatek sa pritom správa ako šéf. Minule sme sedeli dole, na hornom poschodí bola uzavretá spoločnosť. Aj on tam bol, aj tí jeho podnikatelia. Sťažovali sme sa čašníkom, lebo tí hore kričali, búchali, nakoniec sa tam aj pobili. Ráno už boli všetci kamaráti,“ opisovala miestna obyvateľka Anna svoju spomienku na posedenie v pivovare.
Kušík sa teraz vyjadril aj k sloganu „Poctivé pivo od počiatku“, ktorý sa s pivovarom spája od jeho otvorenia. Uvádza, že slogan mu s kolegami pripadal vtipný a ide o odvážny marketing. „Aj zlá reklama je reklama. A pýtal som sa na to aj Jana Počiatka a ten nemal námietky. Tvrdil, že je to náš projekt, nech spravíme, ako chceme.“
Vo firmách blízko Brhela
Kušík nemá väzby len na Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Figuroval v mnohých biznisoch, niektoré sa spájali s Jozefom Brhelom. Ján Kuciak v minulosti vypátral, že Branislav Kušík robil účtovníctvo pre IT firmu Anext spájanú s Počiatkom a Brhelom, ktorú protischránkový súd vymazal z protischránkového registra. Toto súdne konanie sa začalo práve pre podozrenie, že za Anextom stoja Počiatek s Brhelom. Kušík sa obhajuje, že vlastnícke pozadie Anextu bližšie nepoznal. „Vždy som jednal s Jozefom Chamrazom,“ vyhlásil. Podnikateľ Chamraz, ktorého spomenul, bol v minulosti šéfom firmy a oficiálne aj jej tretinovým majiteľom.
Začiatkom milénia Kušík pôsobil v dozornej rade energetickej firmy VUJE, ktorej sa darí aj v štátnej prenosovej sústave, kde mal v minulosti veľký vplyv Jozef Brhel. Dnešnými majiteľmi VUJE sú Matej Korec a Zoltán Harsányi - v minulosti, keď vo firme pôsobil aj Kušík, ich bolo viac. Matej Korec nám povedal, že nevie, ktorého akcionára VUJE v tom čase Kušík zastupoval, nešlo však o Brhela. „To môžem vylúčiť,“ uviedol Korec. Kušík sa v blízkosti Brhela vyskytol aj v developmente Vydrica, ktorý momentálne vyrastá pod Bratislavským hradom. Developerskú spoločnosť Vydrica zastupoval Kušík v čase, keď ju ovládala brhelovská schránka Belfour Investments. „Nemám k tomu čo povedať,“ uviedol Kušík.
V IT firme Data group, ktorú taktiež ovládali Brhelovci, Kušík svojho času vystriedal na poste šéfa Petra Kažimíra - ten v roku 2006 mieril do funkcie štátneho tajomníka na ministerstve financií. Firme sa darilo za prvej Ficovej vlády v prenosovej sústave, o čom Aktuality.sk informovali v roku 2021. „Kaža si úprimne vážim. V tej firme som bol krátko, išlo o kamarátsku výpomoc, viac o firme si nepamätám,“ uviedol Kušík. Ako ďalej tvrdí, s viackrát spomínaným oligarchom Brhelom sa nestretával a pozná ho len ako bývalého pedagóga svojej manželky.
Firma s odsúdeným exdaniarom
V ďalšej firme BDK Advisory má Kušík spoločný biznis aj s odsúdeným exfunkcionárom daniarov Danielom Čechom. Kušík tvrdí, že sa spoznali v období, keď Čech na finančnej správe šéfoval daňovej a colnej sekcii a Kušík bol autorom akčného plánu boja proti daňovým podvodom. „Firma nebola zrušená, ale momentálne nefunguje,“ dodal. Kušík tiež pôsobil ako podpredseda predstavenstva vo firme Malchárek Racing exministra Jirka Malchárka, neskôr hlavnej postavy spisu Gorila. „Bol som len účtovník,“ tvrdí Kušík.
Štátna podpora a úverová história
Spoločnosť Donovalský pivovar na svoj podnikateľský zámer dostala na začiatku úver od štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vo výške 2 milióny eur. Poskytnutie dvojmiliónového úveru od štátnej banky pre firmu spájanú s vplyvnými osobami prirodzene vyvolalo otázky o transparentnosti a možnom politickom vplyve. Podľa zistení Aktuality.sk sa za tento úver zaručila spoločnosť BZ Accounting, ktorej spolumajiteľom je Branislav Kušík. Branislav Kušík, dlhoročný priateľ Dionýza Stehlíka a zároveň spolužiak Jána Počiatka z vysokej školy, pôsobil v minulosti ako poradca ministerstva financií, pod ktoré SZRB spadá. Tieto skutočnosti naznačujú komplexnú sieť vzťahov a prepojení.
Branislav Kušík sa k situácii vyjadril, že ho o garanciu požiadal priateľ Stehlík. Je zaujímavé, že Kušíkova firma na Donovaloch vlastní aj rekreačný dom, ktorý sa nachádza len asi 50 metrov od pivovaru.
Ponuka piva a prevádzka pivovaru
Donovalský pivovar ponúka širokú škálu remeselných pív, ktoré sú vyrábané metódou vrchného kvasenia. Medzi nimi nájdeme svieže pšeničné pivo, tmavé ochutené pivo s višňovou príchuťou, ľahké svieže pivo s americkým chmeľom, či veľmi tmavé pivo s komplexnou chuťou a vôňou. V ponuke sú aj špecifické druhy ako pivo s grapefruitovou a pomarančovou horkosťou, či sladkasté pivo s dlhým dozvukom.
Niektoré z pív sú charakterizované použitím špecifických surovín a postupov:
- Svieže pšeničné pivo: Varené zo siedmich druhov sladov, s dávkovaním chmeľu, dodávajúce vyrovnanú chuť a preto sa veľmi dobre pije.
- Tmavé ochutené pivo: S chuťou ovocia, ktoré dodalo tomuto pivu komplexnosť a vôňa vás uchváti.
- Ľahké svieže pivo: S grapefruitovou a pomarančovou horkosťou chmeľu, s citrusovým záverom.
- Superľahké svieže pivo: S príchuťou sliviek doplnenou nádychom limetky a kôry pomarančov.
Napriek potenciálnym kontroverziám a otázkam spojeným s jeho vznikom a financovaním, Donovalský pivovar sa snaží ponúknuť kvalitné remeselné pivo. Otázkou však zostáva, ako dlho si udrží svoj slogan „Poctivé pivo od počiatku“ v kontexte neustále sa meniacej vlastnickej štruktúry a finančných výsledkov, ktoré nie sú vždy ružové. Boli časy, kedy sa na Donovaloch nedalo veľmi slušne ubytovať a najesť sa tam dalo len veľmi priemerne. Chvalabohu, prišla nová doba. Na Donovaloch to už nie je len o lyžovačke, nájdete tam napríklad aj rozprávkový svet Habakuky, ktorý funguje práve vtedy, kedy snehu niet. Hotely Galileo a Residence ponúknu výborné ubytovanie aj najnáročnejším a kuchyňa v týchto hoteloch je tiež skvelá. Keď sme tu boli pred rokom, na parkovisku medzi dvoma kolibami to žilo čulým stavebným ruchom. Medzi domácimi sa povrávalo, že to bude nejaký pivovar. Po roku sme dorazili opať a čuduj sa svete, naozaj tu stojí Donovalský pivovar s reštauráciou a kaviarňou a podtitulom “POCTIVÉ PIVO OD POČIATKU”. Architektúra celej budovy korešponduje s jej účelom a čo ma prekvapilo hneď na Počiatku, bola naozaj milá, ale nenásilná a veľmi profesionálna obsluha. Jedálny lístok nebol prehnane obsiahly a kraľujú mu jedlá z grilu Josper, čo je akýsi Rolls Royce medzi grilmi. Ako pochutniku k vínu a pivu sme vyskúšali kačacie výpečky (4,50€) a pokračovali sme grilovanou kuracou polovičkou s coleslaw šalátom a domácim chlebom (10,50€), uruguajským ribeye steakom z Jospera s pečenou zeleninou (19,90€) a sviežim listovým šalátom s pomarančom a čili (5,50€). Celkový dojem z reštaurácie sme mali viac, ako dobrý. Všetci sme sa zhodli, že jedlá boli vynikajúce, ceny primerané, až skôr nečakane nízke vzhľadom na polohu a ponúkané služby. Josper gril naozaj dodáva jedlu šmrnc, uruguajský ribeye bol mäkký a lahodný, pečené kura výborné, šaláty veľmi vhodne dochutené. Navyše ku každému mäsu je písaný pôvod.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že založenie pivovaru je jednoduchá cesta k úspechu, najmä v dnešnej dobe "pivného boomu", kedy sa zdá, že sa predá takmer všetko. Avšak, realita prevádzkovania minipivovaru je omnoho komplexnejšia a vyžaduje si nielen zručnosti sládka, ale aj obrovskú dávku vášne, trpezlivosti a vytrvalosti. Tieto slová by mohol potvrdiť Peter Lariš, majiteľ a sládok čadčianskeho pivovaru Drotár, ktorého príbeh je dôkazom toho, že prevádzkovať minipivovar je skutočne "veľmi srdcová záležitosť", ako sám hovorí.
Návrat ku koreňom a tradícii varenia piva
Peter Lariš sa rozhodol pre založenie pivovaru v regióne Kysúc, kde je kúpna sila podstatne nižšia v porovnaní s väčšími mestami ako Bratislava. Jeho vášeň pre zlatistý mok a nespokojnosť s odklonom mnohých pivovarov od tradičných receptúr ho viedli k hľadaniu inšpirácie. Pravidelné návštevy malých pivovarov na Morave a v Česku ho utvrdili v presvedčení, že tradícia má svoje nezastupiteľné miesto aj v remeselnej výrobe piva. "Vtedy som si povedal, že aj na Kysuciach sa raz bude variť pivo," spomína s iskrou v oku. Jeho ambíciou bolo vrátiť Čadci tradíciu varenia piva, ktorá tam chýbala viac ako 120 rokov. Posledným historickým pivovarom bol "Panský pivovar", ktorý v druhej polovici 19. storočia vyhorel a v roku 1882 definitívne zanikol.
Cesta k vybudovaniu, otvoreniu a prevádzkovaniu pivovaru Drotár nebola vôbec jednoduchá. Okrem značného finančného vkladu a nekonečného množstva byrokracie na úradoch pri vybavovaní rôznych povolení, bolo najdôležitejšie "dať do projektu srdce", ako zdôrazňuje Peter Lariš. Región Kysúc je špecifický a nie je typickým "pivárskym" krajom, akým je napríklad Morava. Tieto faktory predstavovali pre začínajúci pivovar značnú výzvu.
Základnou filozofiou pivovaru Drotár je návrat k tradičnému spôsobu varenia piva. V dobe, kedy mnohé nadnárodné spoločnosti uprednostňujú predovšetkým zisk a produkujú "europivá", ktoré sa podľa Petra Lariša prakticky nelíšia značka od značky, Drotár siaha po starých ležiakoch, spodne kvasených pivách plzenského typu. "Hovorím, je tam fortieľ, je pasterizované, veci, ktoré robia pivo pivom, sú z toho zobraté. To znamená kvasinky a všetky tie dobré veci, ktoré v tom pive sú zdravé aj pre organizmus, sa týmito filtráciami a pasterizáciami ničia," vysvetľuje.
Pivo v Čadci sa varí v 500-litrovej varne. Základom ponuky je klasická dvanástka, nefiltrovaný a nepasterizovaný ležiak plzenského typu. Občas sa na pípe objavia aj silnejšie pivá, najmä polotmavé špeciály s obsahom alkoholu 14°, 15° či 16°. Pri príležitosti prvého výročia založenia pivovaru bol uvarený silný polotmavý špeciál Drotárka 18° a na druhé narodeniny polotmavý Drotár 17°. Tieto špeciály, aj keď boli veľmi úspešné a ľudia sa na ne dlho pýtali, boli náročné na výrobu a zrenie, a preto sa varili len jednorazovo.
Drotár je prvým minipivovarom na Kysuciach, ktorý vznikol po kompletnej rekonštrukcii a prestavbe v priestoroch bývalej reštaurácie. Ide o prvý reštauračný pivovar na Kysuciach, ktorý bol oficiálne otvorený 9. októbra 2015. Pivo je varené tradičným spôsobom z kysuckej vody, žateckého chmeľu a moravských a českých sladov, s použitím kvasníc na spodné kvasenie. Ponúka príjemné nefajčiarske prostredie v štýle českých krčmičiek s milým personálom.
Výzvy súčasnosti a koniec jednej éry
Napriek tomu, že Peter Lariš si splnil svoj sen a prevádzkovanie pivovaru je pre neho "koníček", nie vec, v ktorej by sa dalo zbohatnúť, súčasná spoločenská situácia kladie na malé prevádzky obrovské nároky. "Prostredie teraz, v posledných mesiacoch, nepraje žiadnej prevádzke, nieto ešte malému pivovaru," priznáva. Obdobie pandémie a s ním spojené obmedzenia, ako napríklad otvorenie len vonkajších terás v obmedzenom režime, predstavovali pre pivovar existenčnú hrozbu. "Keď to je takto v obmedzenom množstve, tak to je doslova zázrak prežiť," hovorí Lariš. "Zo začiatku som rozmýšľal, že to zatvorím. Bol som z toho frustrovaný, lebo je to môj koníček a nie je o nejakom veľkom biznise. Takže, doplácať na niečo dlhú dobu je nezmysel."
Jednou z nevýhod pivovaru Drotár je aj jeho umiestnenie. Aj keď priestor okolo pivovaru ponúka bezpečné prostredie pre deti, čo láka rodiny s deťmi a mamičky s kočíkmi, celková poloha mimo centra mesta a vzdialenosť od hlavných trás môže byť pre niektorých zákazníkov odrádzajúca. "Ľudia sú už pohodlní a už aj týchto pivární, krčiem a pohostinstiev, kde sa čapuje pivo je veľa. Najväčším trendom sú teraz tie sídliskové pivovary, pivárne. Takže, to je veľký problém," konštatuje majiteľ.
Napriek všetkým výzvam sa Peter Lariš nevzdával. "Robím všetko pre to, aby sa ten pivovarík zachoval, aby sme fungovali ďalej a to pivo sme tu varili aj naďalej." Veril, že sa situácia zlepší a podniky sa čoskoro otvoria naplno.
S poľutovaním však musíme konštatovať, že napriek snahám a vášni majiteľa, Pivovar Drotár v Čadci po takmer desiatich rokoch prevádzky končí. "Spoločenská situácia" donútila majiteľa k ťažkému rozhodnutiu. "Varenie piva bola moja srdcovka, ale rozhodol som sa to zavrieť," hovorí majiteľ a sládok v jednej osobe. Predáva svoju technológiu a na pivovarníckej mape Slovenska tak zmizne ďalšie mesto. Je to smutný koniec pre pivovar, ktorý sa snažil priniesť do regiónu poctivé remeselné pivo a vrátiť sa k tradíciám.
Zmienky o existencii chmeľníc na Kysuciach, ktoré sa tiahli od Čadce smerom na Oščadnicu, sú staršie ako história varenia piva v tomto regióne, siahajúca do 19. storočia. V tomto období existoval pravdepodobne v Čadci historicky jediný mestský pivovar "Panský pivovar". Po viac ako sto rokoch sa rozhodol v Čadci s varením piva začať Pivovar DROTÁR, ktorého názov je historicky spojený s drotárstvom, ktorým boli Kysučania vo svete preslávení. Napriek ukončeniu prevádzky, príbeh Petra Lariša a pivovaru Drotár zostáva svedectvom o tom, aké dôležité je nasledovať svoje srdce a vášeň, aj keď cesta je plná prekážok. Je to pripomienka, že za každým remeselným produktom stojí príbeh človeka, jeho odhodlanie a láska k tomu, čo robí.