Súčasná situácia na európskom trhu s vínom predstavuje pre mnohých slovenských vinárov a vinohradníkov vážnu výzvu. Napriek rozsiahlym finančným prostriedkom určeným na stabilizáciu trhu, Európa čelí rastúcim zásobám nepredaného vína, klesajúcemu podielu na svetovom importe a zároveň narastajúcemu dovozu vín z tzv. Nového sveta. Komplexný a často nepriehľadný európsky systém označovania vín, ako aj predpisy obmedzujúce marketing, sťažujú konkurencieschopnosť európskych produktov. Tieto faktory, spolu s potenciálnym rozporom medzi európskymi predpismi a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), vytvárajú prostredie, v ktorom je nevyhnutné hľadať nové prístupy a riešenia.
Dôsledky súčasného stavu na slovenskom trhu
Na slovenskom trhu sú dôsledky týchto globálnych trendov viditeľné každodenne. V segmente stolových vín dominuje import, pričom aj v prípadoch, kde sa slovenským vinárom darí presadzovať s úspešnými značkami, je často využívaná dovážaná surovina. Keď je hrozno a víno slovenské, znamená to, že vinár a vinohradník na tomto produkte prerábajú, pretože za cenu, ktorá sa pohybuje okolo 14-15 korún za kilogram hrozna, nie je možné na Slovensku víno vyrobiť s primeranou ziskovosťou.
Dlhodobo sa videla perspektíva v triede akostných vín, kde Slovensko dokáže ponúknuť slušný pomer ceny a kvality. Ekonomický rozvoj krajiny a rastúci cestovný ruch poskytovali prísľub, že sa ťažisko spotreby postupne presunie do tohto segmentu. Hoci stolové víno zostáva najpredávanejšie, tento predpoklad sa pomaly napĺňa a spotreba kvalitnejších vín má rastúcu tendenciu. Avšak, podobná situácia ako pri stolových vínach sa začína opakovať aj v strednej akostnej triede. Na trhu sa objavuje čoraz viac zahraničných vín, najmä z Talianska, Francúzska a Španielska, za ceny, ktoré sú viac než konkurenčné. Keď je možné v obchodných reťazcoch nakúpiť vína z Bordeaux za približne 60 Sk, po odrátaní nákladov na dopravu, balenie, DPH a maržu obchodu, je zrejmé, že táto cena nemôže pokryť náklady francúzskych vinárov. Slovenský trh je opäť atakovaný rovnakou taktikou ako pred rokmi pri stolových vínach.
Potreba reformy a jej ciele
Situácia na trhu s vínom v Európe je už niekoľko rokov neúnosná. Do sektora sa každoročne investujú prostriedky vo výške takmer 1,5 miliardy eur určené na stabilizáciu trhu, napriek tomu stúpa množstvo nepredaných zásob a klesá podiel európskych vín na svetovom importe. Európsky systém označovania vína je považovaný za príliš zložitý a nepriehľadný, pričom predpisy komplikujú efektívnejší marketing. Tieto skutočnosti viedli k iniciatíve reformy trhu s vínom. Hlavným cieľom reformy je vytvoriť modernizovaný politický rámec na podporu konkurencieschopného, odolného a na budúcnosť orientovaného vinárskeho sektora EÚ.
Legislatívny návrh novej spoločnej organizácie trhu s vínom sa snaží riešiť definované ciele. Medzi opatrenia v rámci tzv. národných obálok SR by mala patriť predovšetkým reštrukturalizácia vinohradov. Podpora na propagáciu na trhoch tretích krajín sa však v slovenskom kontexte nepovažuje za prioritnú, keďže najväčším problémom je situácia na európskom trhu a vývoz slovenských vín do tretích krajín je zanedbateľný.
Kľúčové prvky reformy a ich dopady
Nová legislatíva, prijatá v rámci Európskej únie, prináša niekoľko kľúčových zmien, ktoré majú posilniť ochranu a podporu výrobcov vína:
- Reštrukturalizácia vinohradov a vyklčovanie: Členské štáty môžu podporovať opatrenia ako je vyklčovanie prebytočných viníc s cieľom predísť nadmernej ponuke a udržať stabilitu trhu. Toto opatrenie však vyvoláva diskusie, keďže pre mnohých poľnohospodárov sa javí ako jediné ekonomicky obhájiteľné východisko. Ide o politiku ústupu z pozícií a uvoľnenia trhu pre zahraničných producentov. Výmera vinohradov na Slovensku klesá alarmujúcim tempom - z takmer 38 000 ha v minulosti na niečo málo viac ako 10 000 ha v roku 2005. Príspevky na klčovanie by tento proces iba urýchlili. Malé okrajové vinárske oblasti, kam patria aj slovenské vinice, by si skôr zaslúžili ochranu a podporu v mene zachovania rozmanitosti európskeho vinárstva.
- Zjednodušenie pravidiel označovania: Pravidlá označovania sa v celej EÚ zjednodušia, čím sa znížia administratívne náklady a uľahčí sa cezhraničný obchod. Cieľom je zjednodušenie, vyjasnenie a transparentnosť súčasných pravidiel. Navrhovaná koncepcia počíta s členením na vína bez zemepisného označenia a vína so zemepisným označením (s chráneným označením pôvodu a s chráneným zemepisným označením). Nová koncepcia však minimalizuje dôraz na kvalitu a preceňuje postavenie zemepisného označenia. V SR je označovanie odrodou pri akostných vínach tradične významnou informáciou pre spotrebiteľa. Zjednodušenie, ktoré zájde za určitú hranicu, však môže znamenať zánik všetkého, čo je malé a stavia na svojej osobitosti, vrátane slovenských vín.
- Podpora inovácií a adaptácie: Nový balík opatrení poskytne väčšiu podporu v podobe monitorovania, diagnostiky, školení a výskumu na boj proti chorobám rastlín, ako je zlaté žltnutie viniča. Zvýši sa podpora investícií pre vinárov do adaptácie na klimatickú zmenu až na 80%.
- Označovanie nealkoholických a nízkoalkoholických vín: Jasné pravidlá pre označovanie nealkoholických a nízkoalkoholických vín reagujú na meniace sa spotrebiteľské trendy. Pojem „nealkoholické“ sa bude vzťahovať na výrobky s obsahom alkoholu nižším ako 0,5 %, pričom „0,0 %“ sa bude používať pre výrobky s obsahom alkoholu nižším ako 0,05 %. Pre vína so zníženým obsahom alkoholu bude označenie „so zníženým obsahom alkoholu“.
- Podpora vinárskej turistiky: Pozitívne vnímaná je podpora vinárskej turistiky, ktorá môže priniesť pracovné miesta a príjmy priamo do regiónov. Opatrenia na stimuláciu hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach a propagáciu kvalitných európskych vín v tretích krajinách by boli oprávnené na financovanie EÚ až do výšky 60 %.
Výzvy pre slovenských vinárov
Napriek pozitívnym aspektom reformy, slovenskí vinári čelia špecifickým výzvam. Branislav Ondruš upozorňuje, že slovenskí vinári sú dlhodobo podfinancovaní a z európskej podpory išlo na Slovensko len minimum. Aj keď nové pravidlá vníma ako krok správnym smerom, nie sú cieľom. Pre ochranu vinárov pred nekalými praktikami a pomoc pri zvládaní klimatických aj trhových výkyvov je potrebná spravodlivejšia a silnejšia podpora. Michal Wiezik zdôrazňuje, že je dôležité, aby peniaze z EÚ na Slovensku naozaj skončili u vinárov a farmárov a nerozplynuli sa v kauzách.
Kľúčovým problémom ostáva aj samotná tvorba cien a konkurencieschopnosť. Vstupenkou na tzv. komoditný trh je cena, ktorá sa pohybuje od 25 do 40 centov za liter. Vyrobiť liter vína z vlastnej suroviny za 7-12 korún (v starej mene) je na Slovensku prakticky nemožné, keďže krajina nedosahuje vysoké hektárové výnosy s vysokou cukornatosťou.
Terroir ako kľúč k exkluzívnejšiemu trhu
Kľúčom k exkluzívnejšiemu segmentu trhu, ako aj v iných komoditách, je meno a reputácia. Tu sa dostávame k problému terroiru. Svetu veľkých vín dominuje práve terroir - špecifické a jedinečné spojenie prírodných zvláštností a profesionálneho majstrovstva. Reforma európskeho označovania jednoznačne povýšila terroir na hlavný a prakticky jediný relevantný rozlišujúci ukazovateľ. Slovensko má v tomto smere čo doháňať. S výnimkou Tokaja, význam terroiru v slovenskom vinárstve je malý.
Príčiny nedostatočného rozvoja terroiru na Slovensku sú rôzne. Súvisia čiastočne so spôsobom označovania vín, čerpajúcim z nemeckej tradície, ktorá zdôrazňovala viac odrodu hrozna ako jeho pôvod. Obdobie združstevňovania a socialistickej veľkovýroby tvorbe terroiru príliš neprialo. Oddelenie pestovateľov hrozna od výrobcov vína a podmienky veľkovýroby boli pre vznik vín s individuálnou nezameniteľnou tvárou krajne nepriaznivé. Navyše, dlhodobá nedôvera k zmesovým vínam a zanedbávanie ekonomického dôvodu pre rozvoj špecifických vín prispeli k tomuto stavu. V minulosti bola cena vína chránená cenovou bariérou voči zahraničným vínam, čo neposkytovalo motiváciu pre rozvoj terroiru.
Budúcnosť slovenského vinárstva
Reforma trhového poriadku a súvisiacich predpisov je dlhodobý proces. Možnosti Slovenska podieľať sa na jeho konečnej podobe sú limitované jeho ekonomickou váhou a podielom na celoeurópskej produkcii vína a hrozna. Preto je o to dôležitejšie, aby Slovensko postupovalo koordinovane a koncentrovalo sa na tie otázky, kde môže byť jeho úsilie zavŕšené úspechom.
Zjednodušenie pravidiel na označovanie vína v záujme lepšieho marketingového využitia obchodných značiek a uľahčenie orientácie zákazníka v kvalite je zložitý problém bez jednoduchých odpovedí. Vytvorenie a uvedenie terroiru do podvedomia zákazníkov je oveľa náročnejšie ako vytvorenie novej obchodnej značky. Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo čelí výzve, aby sa prispôsobilo novým trendom a využilo reformu ako príležitosť na posilnenie svojej pozície na trhu, najmä v exkluzívnejšom segmente, kde hrá terroir kľúčovú rolu.
Podpora pre sektor vinárstva sa umožní už od finančného roku 2025, čo má zabezpečiť efektívne čerpanie finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Cieľom je, aby tieto prostriedky reálne podporili rozvoj sektora a pomohli slovenským vinárom čeliť výzvam súčasnosti.