Rozhodovanie sa prestať piť alkohol je často dlhý a náročný proces, plný vnútorných bojov a vonkajších tlakov. Michal, abstinujúci alkoholik a autor blogu, otvorene opisuje svoju cestu zo závislosti, ktorá je pre mnohých inšpiráciou. Jeho skúsenosti, spolu s odbornými pohľadmi klinickej psychologičky a štatistickými údajmi, odhaľujú komplexnosť alkoholizmu a ponúkajú nádej tým, ktorí chcú zmeniť svoj životný štýl. Je presvedčený, že ten, kto pije veľa, podvedome alebo v zábleskoch triezvosti vie, že pije veľa a že to je deštruktívne.
Alkohol a zmenené vnímanie reality
Je veľmi dôležité uvedomiť si, že alkohol, najmä jeho dlhodobé nadužívanie, mení naše vnímanie toho, čo považujeme za „normálne“. Michal sa v tridsiatich troch rokoch ocitol v špirále životných udalostí, ktoré ho postupne prevalcovali. Krátkodobý únik našiel v alkohole, ale netušil, že jeho problémy týmto iba začínajú. Od prvého momentu, keď sa napil - v to ráno cítil, že to nie je správne. A tak to šlo. Trvalo to niekoľko rokov a on sa postupne menil. Jeho vnímanie sa radikálne zmenilo - zúžilo sa iba na fľašu. Stratil všetko, čo predtým považoval za dôležité. V tom stave závislosti bolo oveľa ťažšie niečo zmeniť.
Uvedomoval si, že je to celé o práci s jeho vôľou. Bolo to ťažké preto, že uviazol v pasci sebaľútosti, potrebe sebapoškodzovania a pitia, ktoré nieslo znaky masochizmu. Pokúšal sa prestať piť viackrát, ale bolo to viac-menej na želanie jeho rodiny, tlaku okolia, neschopnosti nájsť si prácu. Svoj voľný čas trávil v krčme, kde našiel vždy dostatok podobne nastavených ľudí. A čím viac času strávil v tomto prostredí a s týmito ľuďmi, tým viac sa im podobal. A tak mu časom prišlo normálne, že pred robotou aj po robote sa ide do krčmy, kde sa lamentuje nad osudom a pohŕda usporiadaným životom. Zdalo sa mu nenormálne vidieť na prechádzke obyčajnú rodinku. To, čo cítil, bol hnev, závisť a hlavne neprajnosť. Za to, kde je, mohol celý svet.
Priznanie si závislosti a pokora ako kľúč k úspechu
Závislosť je silnejšia ako človek. Vždy bola. Môžeme sa snažiť hrať na to, že sme silní a zvládneme to sami, no veľmi rýchlo to oľutujeme. Kľúč k úspechu je len a len pokora, stotožnenie sa s tým, kto sme - alkoholici a že alkohol je silnejší ako my. Potom nastupuje zmena vnímania - kedy som sám seba prestal vidieť ako poloboha a zistil som, že som len malé zrnko v piesku, ktoré nerozhoduje o všetkom a niektoré veci sa jednoducho musí naučiť prijať.
Tento pohľad potvrdzuje aj klinická psychologička PhDr. z Nemocnice AGEL Košice-Šaca, ktorá zdôrazňuje, že cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť. Závisí aj od toho, ako na tom s alkoholom sme. Odlišne ho budú prežívať ľudia, u ktorých bol alkohol prítomný len výnimočne a inak jeho každodenní konzumenti.
Mýtus kontrolovaného pitia a cesta k liečbe
Témou, ktorá trápi takmer každého alkoholika, ktorý skúša prestať piť, je myšlienka, že po nejakom čase triezvosti sa bude môcť k pitiu opäť vrátiť. Volá sa to „kontrolované pitie“. Túžime po tom, veríme, že sa trošku dáme dokopy, budeme sekať dobrotu a zase bude všetko fajn. Michal vedel, že alkohol je zlý, takže mal plán - liečenie. No a po troch mesiacoch na liečení pochopil, že má trochu iný problém ako bežný konzument. Tvrdil o sebe, že je alkoholik, ale tvrdil to preto, lebo to od nich chceli. Chceli, aby povedal: „Som Michal a som alkoholik.“ Je to totiž súčasť terapie.
Po trojmesačnom pobyte si myslel, že je „vyliečený“. Celý čas mu hovorili, že alkoholizmus je choroba na celý život, že pre nich neexistuje iná cesta ako doživotná abstinencia. Toto bol jeho kameň úrazu. A myslí si, že aj veľkej väčšiny ostatných pacientov. Veril tomu, že je výnimka, že bude môcť po čase piť kontrolovane - s mierou. Alkohol vnímal tak, že ho má zakázaný. Že ho nesmie. Bolo to náročné na psychiku. Povedal si, že bude silný a vydrží to. Po čase mal potrebu odmeniť sa - za niečo, čo sa mu v práci podarilo alebo keď mal úspešný deň. Je to podobné, ako keď niekto chudne - zakazuje si sladkosti a potom sa raz za čas odmení čokoládou. On sa po čase odmenil alkoholom, presne preto, lebo ho vnímal ako zakázaný a preto to dlho nevydržal. Dostal sa do ešte väčších problémov ako predtým a skončil na druhom liečení. Dnes sa tomu nečuduje. Stačilo iba počúvať skúsených a nemyslieť si o sebe, že je niečo viac, že je iný.
Recidíva a pochopenie skutočného problému
Jeho posledná recidíva bola hrozivá. Bez akýchkoľvek náznakov, bez varovania, sa zastavil cestou z roboty v okienkovom predaji alkoholu a kúpil si ploskačku vodky, ktorú vypil priamo na ulici za bieleho dňa. A to bol rok abstinencie. Dodnes to nevie vysvetliť, vie len, že to bol dôsledok toho, že po alkohole túžil a „nesmel“ ho. Ešte v ten večer išiel na psychiatriu, a keďže mali voľné miesto, rovno tam aj ostal. Primárovi povedal, že má strach žiť život vonku, pretože nevie, čo robí. On mu povedal, že teraz má šancu pochopiť, že alkohol pre neho nie je zakázaný, ale že alkohol pre neho neexistuje.
Dvanásť krokov k novému životu
Nedávno dosiahol métu - 1200 dní bez alkoholu! Nikdy tak dlho nepil, v podstate od svojich pätnástich rokov. Pochopil a prijal fakt, že je alkoholik. Znovu objavil všetky krásy triezveho života a dnes pre neho alkohol zakázaný nie je. Týmto uvedomením nemá potrebu sa ním odmeňovať. Existujú pre neho narodeniny, Vianoce aj posedenia s priateľmi, ale bez toho, aby sa potreboval odmeniť niečím takým ako je alkohol. Neprestal existovať - je všade okolo neho. Legálna droga, masívne podporovaná médiami, akceptovaná spoločnosťou, dokonca s akousi aurou výnimočnosti. Ale on ho nechce. Odmieta ho a má pred ním obrovský rešpekt, lebo vie, že len jediný pohárik by ho mohol zabiť. Už sa s tým stotožnil, oslobodil sa a teraz berie život taký, aký je - práve z jeho rozhodnutia a z jeho vôle.
Rozhodoval sa dlho a pochopil, že stačilo počúvať autority. Čo ho dnes mrzí a trápi, nie je ani jeho minulosť, pretože tá bola jeho cestou a tá mu pomohla. Je mu ale ľúto všetkých ľudí, ktorí riešia podobné problémy, ale aj rodinných príslušníkov, mladých ľudí, čo nemajú dostatok informácií, zato majú veľmi negatívne vzory zo sociálnych sietí. Vie, že hoci jeho cesta viedla cez pád na úplné dno, nemusí to znamenať a ani neznamená, že to musí byť pravidlom pre ostatných.
Štatistiky a realita na Slovensku
Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť". To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. V obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Z dostupných štatistík, v konzumácii alkoholu na obyvateľa máme celosvetovo popredné miesta, podľa WHO z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri, Nemci, pred nami sú Bielorusko, Lotyšsko. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 %.
Alkohol negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Lekári všetkých špecializácií by k tomu mali čo povedať - od dermatológa (zmatnenie pokožky, zníženie elasticity) až po psychiatra. Alkohol je za úmrtím na cestách, príčinou mnohých nehôd.
Alkohol ako únik a jeho zradnosť
Slúži bežným ľuďom alkohol ako spôsob odvrátenia sa od problémov? Mnohí áno, na chvíľu, z dlhodobého hľadiska si však jeho užívaním vyrobia oveľa viac. Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď, alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Potreba navodiť si zmenu svojho stavu, akúsi mieru opojenia, býva jedným z najzávažnejších dôvodov pitia. Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie, alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu, možno inventúru vo svojom vnútri, vo svojom živote. Taktiež, napríklad, keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu ako napríklad počas mesačnej výzvy.
Za bezproblémových konzumentov môžeme byť považovaní, ak nám požitie alkoholu nespôsobuje žiadne riziká a neovplyvní naše konanie tak, aby sme spôsobovali problémy iným. Táto myšlienka by sa dala rozmeniť do mnohých príkladov z každodenného života.
Účinky alkoholu na mozog a telo
Fázy vývoja alkoholizmu podľa Jellineka
Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka. Od iniciálnej, resp. úvodnej fázy (keď nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname zaradzovať pitie do svojho životného štýlu, ale ešte nie je nápadné okoliu) cez fázu, ktorá je predzvesťou choroby (v nej naďalej stúpa tolerancia - znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a pod.), sa dostávame k tretej, rozhodujúcej fáze. Naša pozornosť a záujmy v nej sú už „alkohol-centrické", to znamená, že sa točia okolo alkoholu, strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím, mávame obdobia tzv. vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť, odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví, u mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.). Štvrtá, tzv. terminálna alebo záverečná fáza je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania.
Možnosti liečby a svojpomocných skupín
Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná hora, Veľké Zálužie…), centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam.
Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Ich stretnutia prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Okrem anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al-Anon), či anonymných gamblerov (GA) a podobne.
Prvé kroky k zmene a nové návyky
Ak si človek prizná, že má problém, je to dobrý východiskový bod. Prestať piť alkohol nie je len otázkou pevnej vôle, ale predovšetkým rozhodnutím, ktoré mení celý životný štýl. V krajine, kde je pivo považované za „tekutý chlieb" a každá oslava sa nezaobíde bez prípitku, môže byť cesta k abstinencii náročná, ale rozhodne nie nemožná. Otázka, ako prestať piť alkohol, trápi čoraz viac ľudí - či už kvôli zdraviu, vzťahom, alebo vlastnému sebapoňatiu. Sociálne siete a internetové diskusie sú plné svedectiev, návodov, aj zúfalých otázok: "Ako prestať piť alkohol sám? Dá sa to zvládnuť bez liečby? Alkohol sa do nášho života často vplíži nenápadne - pohár večer na ukľudnenie, dve na oslave, pár pív po práci. Niekedy ani nezbadáme, ako sa zo „spoločenského pitia" stane rutina. A práve ten moment, keď si človek uvedomí, že alkohol prestáva byť voľbou a začína byť potrebou, je kľúčový.
Skúsenosti ľudí, ktorí prestali piť bez pomoci lekárov alebo liečební, majú jedno spoločné: potrebujú plán. Nestačí si len povedať „od zajtra nepijem". Je potrebné vedieť, čo robiť namiesto pitia, ako zvládať stres aj nudu, a čím nahradiť rituály spojené s alkoholom.
- Nahraďte večerný alkohol novým rituálom. Namiesto pohára vína pri televízii si dajte bylinkový čaj, choďte na prechádzku alebo si prečítajte knihu.
- Píšte si denník. Zaznamenávajte si, ako sa cítite, čo vás spustilo túžbu po alkohole, a ako ste to zvládli.
- Vyhýbajte sa spúšťačom. Identifikujte situácie, ľudí, miesta alebo aktivity, ktoré vás lákajú piť viac, ako ste si pôvodne plánovali.
- Nájdite si komunitu. Nemusíte chodiť na stretnutia Anonymných alkoholikov, ale online diskusie alebo tematické podcasty môžu byť veľkou oporou.
- Zvážte odbornú pomoc. Ak nefungujú domáce metódy, nie je hanbou vyhľadať psychológa alebo terapeuta so skúsenosťou so závislosťami.
Odolávanie spoločenskému tlaku a mýty o abstinencii
Na rozdiel od iných druhov závislostí je alkoholizmus spoločensky prijateľný. To je možno jeho najväčšia pasca. Keď sa niekto rozhodne prestať fajčiť, väčšina ľudí ho podporí. Keď ale poviete, že už nepijete, reakcie bývajú menej vľúdne. „Nepreháňaš to?" Podľa Štátneho zdravotného ústavu má v Česku problémové pitie až 1 milión ľudí. Z toho ale len zlomok vyhľadá odbornú pomoc. Väčšina sa snaží prestať piť sama, často opakovane. Diskusie „ako prestať piť alkohol" sú plné príbehov o pádoch a znovuzrodeniach.
Jedným z najväčších mýtov je viera, že človek musí klesnúť na úplné dno, aby mohol prestať. V skutočnosti je ideálne prestať skôr, ako dôjde k vážnym následkom. Ďalším omylom je predstava, že abstinent musí byť navždy „outsider".
Podľa aktuálnych dát Svetovej zdravotníckej organizácie je Česko v prvej desiatke štátov s najvyššou spotrebou alkoholu na obyvateľa. Táto štatistika je znepokojujúca nielen kvôli zdraviu jednotlivcov, ale aj kvôli širšiemu dopadu na spoločnosť. Alkohol súvisí s domácim násilím, dopravnými nehodami aj stratou produktivity. Prestať piť alkohol nie je zlyhanie, ale oslobodenie. Je to rozhodnutie, ktoré môže zmeniť vzťah k sebe samému, zlepšiť zdravie, posilniť vzťahy a otvoriť nové možnosti. Ako povedal nemecký spisovateľ Hermann Hesse: „Mnoho ľudí mieni, že sú slobodní, len pretože odmietli reťaze. V skutočnosti sú slobodní len vtedy, keď si vytvorili nový spôsob života." A práve tým môže byť život bez alkoholu - nie obmedzením, ale novým spôsobom, ako byť plne prítomní, vedomí a slobodní.
Efektívne stratégie pre zníženie konzumácie alkoholu
Výskumníci objavili efektívny spôsob, ako motivovať ľudí k tomu, aby sa naučili menej piť alkohol. Dôsledky nadmerného pitia alkoholu totiž, ako vedci prízvukujú, siahajú ďaleko za hranice okamžitej opitosti. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že alkohol môže byť príčinou až 7 percent predčasných úmrtí na celom svete.
Experti zostavili zoznam štyroch efektívnych stratégií, ako piť menej alkoholu:
- Nastav si limity: Rozhodni sa, koľko dní v týždni plánuješ piť a koľko nápojov chceš skonzumovať. Napríklad sa môžeš rozhodnúť piť iba v piatok alebo sobotu večer a vypiť len jeden drink.
- Uvedom si, čo je spúšťač tvojich chúťok: Identifikuj situácie, ľudí, miesta alebo aktivity, ktoré ťa lákajú piť viac, ako si pôvodne plánoval. Vyhni sa týmto spúšťačom, napríklad namiesto návštevy happy hour s kolegami navrhni obyčajný obed.
- Veď si denníček: Zaznamenávaj si svoje emócie a situácie, ktoré vyvolávajú chuť na alkohol. Uvedomovanie si svojich emócií je kľúčové.
- Vyhľadaj pomoc: Ak máš pocit, že sama nezvládaš situáciu, nehanbi sa vyhľadať odbornú pomoc. Psychiatrická ambulancia alebo svojpomocné skupiny sú tu pre teba.
Je dôležité si uvedomiť, že psychologická závislosť býva silnejšia než fyzická. Aj keď sa telo zotaví rýchlo, hlava potrebuje čas. Niektorí opisujú obdobie „ružového oblaku" - prvých pár týždňov je plných energie a eufórie, ktorá ale môže čoskoro vyprchať.
Pre svoje vlastné dobro a dobro svojej rodiny je dôležité začať riešiť problém s alkoholom. Návšteva psychológa ani psychiatra nie je hanba. Psychické ochorenia sú rovnaká choroba ako každá iná. Deti ti nebudú odobraté, ak sa budeš liečiť. Naopak, ak budeš pokračovať v pití, môžeš o ne prísť.
Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť. Prestať piť alkohol nie je zlyhanie, ale oslobodenie. Je to rozhodnutie, ktoré môže zmeniť vzťah k sebe samému, zlepšiť zdravie, posilniť vzťahy a otvoriť nové možnosti.