Bolí vás hlava, keď vypijete trochu viac vína? Nie ste v tom sami! Pre mnohých je to známy pocit - pohárik za pohárikom, príjemná atmosféra, no ráno vás namiesto spomienok na skvelý večer víta nepríjemná bolesť hlavy. Aj keď existuje jednoduché riešenie v podobe miernej konzumácie a dostatočnej hydratácie, čo ak vás nevoľnosť alebo migréna zasiahnu už po dvoch pohároch? Ako rodinné vinárstvo s dôrazom na kvalitu sme presvedčení, že bolesť hlavy k pitiu vína nepatrí. Preto vyrábame vína, ktoré obsahujú minimum látok spôsobujúcich tieto nepríjemnosti. Bolesť hlavy po konzumácii vína má viacero príčin. Kombinácia látok, ktoré sa vo víne prirodzene nachádzajú alebo sa doň pridávajú počas výroby, za určitých okolností pôsobí negatívne. Tieto zlúčeniny obvykle pôsobia synergicky, teda zosilňujú svoje účinky, čo môže viesť k nepríjemným symptómom.
Histamín: Nevítaný spoločník vo vínach
Histamín patrí medzi biogénne amíny, ktoré vznikajú prirodzene počas fermentácie vína. Množstvo histamínu závisí od zdravotného stavu hrozna, hygieny počas výroby a použitých technologických procesov (napr. jablčno-mliečna fermentácia). Vyššie koncentrácie sa nachádzajú v červených a oranžových vínach. Tieto vína prechádzajú dlhšou maceráciou šupiek a zvyčajne sa pri nich využíva aj spomínaná jablčno-mliečna fermentácia. U citlivých osôb môže táto látka spôsobovať migrény, začervenanie kože, tráviace problémy či alergické reakcie. Pre konzumentov s histamínovou intoleranciou sú ideálnou voľbou biele vína, ktoré boli filtrované a neprešli jablčno-mliečnym kvasením. Histamínovo čisté vína sú vína s nízkym obsahom histamínu, vznikajúce starostlivou výrobou, pri ktorej sa jeho množstvo minimalizuje.
Histamínová intolerancia je ochorenie spôsobené neschopnosťou tráviaceho systému správne tráviť histamín. Histamín je látka, ktorá sa nachádza v mnohých potravinách a je produkovaná niektorými baktériami v našom tráviacom trakte. Môže sa tiež vytvárať v našom tkanive v reakcii na alergie alebo infekcie. Histamín je dôležitý pre mnohé funkcie v našom tele, ako napríklad regulácia krvného tlaku a kontrakcia hladkých svalov. Príznaky histamínovej intolerancie môžu zahŕňať: bolesti hlavy, nauzeu, vracanie, kŕče v bruchu, pálenie záhy, opuchy, svrbenie kože, začervenanie, náhle zmeny krvného tlaku a dýchacie ťažkosti. Niektoré potraviny obsahujú prirodzene vysoké hladiny histamínu, ako napríklad paradajky, kyslá kapusta, korenisté jedlá, niektoré druhy syra, kakao a ryby.
Histamínová intolerancia je zvyčajne diagnostikovaná pomocou niekoľkých krokov. Prvým krokom je vylúčenie iných príčin príznakov, ako je alergia na potraviny alebo Crohnova choroba. Stravovací plán s nízkym obsahom histamínu zahŕňa výber potravín s nízkym obsahom histamínu a vynechanie tých s vysokým obsahom histamínu. Lieky na zníženie hladiny histamínu v tele zahŕňajú antihistaminiká, ako je diphenhydramín alebo cetirizín. Existujú aj iné spôsoby, ako pomôcť zmierniť príznaky histamínovej intolerancie. Histamínová intolerancia je zvyčajne dobre kontrolovaná pomocou stravovacieho plánu s nízkym obsahom histamínu a užívaním liekov na zníženie hladiny histamínu v tele. Avšak, v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutná väčšia zmena stravy alebo iné liečebné postupy. Ak sa príznaky histamínovej intolerancie ignorujú alebo sa nekontrolujú, môže dôjsť k závažným komplikáciám, ako sú anafylaktický šok, poruchy trávenia alebo zlyhanie obličiek. V závere je dôležité povedať, že histamínová intolerancia môže byť nepríjemná a spôsobovať rôzne nežiaduce príznaky, ale s odpoveďou a liečbou je možné ju úspešne kontrolovať a zabrániť komplikáciám.
Vína s nízkou hladinou histamínu nie sú žiadnou novinkou doby či módnym hitom. Sú to vína, základom ktorých je produkcia hrozna v BIO kvalite, nepoužívajú sa geneticky modifikované organizmy a ani komerčné kvasinky či cudzorodé produkty. Pri zbere hrozna na výrobu týchto vín je dôležité odstrániť všetky poškodené bobule. Hrozno musí byť zozbierané v pravý čas a rýchlo spracované. Obsah histamínu je totiž vyšší, čím je hrozno prezretejšie a dlhšie stojí. Proces fermentácie sa zastavuje v čase, kedy by sa inak začal tvoriť histamín. Bezpečná miera histamínu pre histaminikov je 0,3 - 0,5 mg na liter vína. Ak si chcete dopriať nízkohistamínové víno v dobrej kvalite, nasledujúce vína z produkcie vinárstva Pavelka sú pre vás to pravé: Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Rulandské šedé, Chardonnay a Rosé cuvée. Všetky sú s obsahom histamínu nižším ako 0,25 mg/l, čím sú vhodné aj pre „histamínových vínkarov“. Nízkohistamínové vína sú nielen pre histaminikov adekvátnou voľbou, ale pre každého vyznavača čistého, autentického vína, ktorého autorom je hlavne príroda s malou pomocou vinára.
Ako sa zbaviť nafukovania a vyrážok pri histamínovej intolerancii
Siričitany: Konzervačné látky s dvojakým vplyvom
Siričitany sa používajú ako konzervačné látky na ochranu vína pred oxidáciou a rastom mikroorganizmov. Zákonom povolené limity pre siričitany závisia od typu vína: červené vína môžu obsahovať do 150 mg/l a suché biele vína do 200 mg/l. Kvalitné vína od svedomitých výrobcov obsahujú zvyčajne nižšie množstvo siričitanov, čo je šetrnejšie k organizmu.
Sulfity, známe aj ako siričitany, predstavujú skupinu chemických látok, ktoré sa bežne používajú ako prídavné látky v potravinách. Najčastejšie sa nachádzajú v rôzne spracovaných potravinách, no prirodzene sa vyskytujú aj v hrozne či vyzretých syroch. Tieto konzervačné zlúčeniny poznali už starovekí Gréci a Rimania, ktorí ich používali na predĺženie trvanlivosti potravín. Na obaloch potravín ich možno identifikovať podľa ich názvu alebo špecifického E-čísla v rozsahu od E220 po E228. Ich prítomnosť musí byť na etikete jasne uvedená, keďže ide o látky, ktoré môžu spôsobovať precitlivenosť a musia byť preto regulované. Siričitany sú síce schválené na použitie v potravinárstve, ich množstvo však podlieha prísnej kontrole. Od roku 1974 je stanovený bezpečný denný limit na ich príjem, konkrétne 0,7 mg na kilogram telesnej hmotnosti denne.
Napriek ich regulovanému použitiu môžu siričitany u niektorých ľudí vyvolať alergické či precitlivené reakcie. Ľudia trpiaci astmou by mali byť obzvlášť opatrní, keďže oxid siričitý môže u nich zhoršiť dýchanie. Vysoké dávky tejto látky môžu podráždiť dýchacie cesty a spôsobiť zúženie priedušiek, čo vedie k príznakom ako kašeľ, dýchavičnosť, sipot alebo chrapot.
Oxid siričitý je pre vinára pri výrobe vína takou samozrejmosťou, že si často ani neuvedomujeme široké spektrum jeho účinnosti. Z technologického hľadiska má oxid siričitý zatiaľ nenahraditeľné postavenie a neexistuje žiaden vhodný prostriedok, ktorý by úplne nahradil jeho účinok vo víne. Je bezfarebný toxický plyn, ktorý pri nízkych koncentráciách nemá pach, ale pri veľmi vysokých koncentráciách má ostrý štipľavý zápach. Pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky. V prírode znemožňuje fotosyntézu rastlín. Má bieliace účinky. Pôsobí ako redukčné činidlo - rH jeho hodnoty sa pohybujú 1-41, tzn. antimikrobiálny účinok - vo víne pôsobí ako konzervačné činidlo. Je účinný proti plesniam, baktériám a aeróbnym kvasinkám.
- Víno určené na konzum: 28 - 35 mg/lit.
- Víno určené na fľašovanie: 50 - 55 mg/lit.
- Víno určené na dlhodobé vyzrievanie v nádobe: 45 - 50 mg/lit.
Aj napriek pozitívnym vplyvom oxidu siričitého na víno, považujeme ho za cudzorodú látku vo víne s možným nepriaznivým účinkom na ľudský organizmus. Preto je v rámci EÚ zadefinovaná hodnota celkového oxidu siričitého, ktorá nesmie byť prekročená vo víne, určenom na konzumáciu alebo na predaj. Denná dávka oxidu siričitého pre 70 kg človeka by nemala presiahnuť 50 mg. Podľa nariadenia EU 1493 z roku 1999, príloha V.:
- Biele + ružové suché vína: max. 64 mg/l
- Červené suché vína: max. 64 mg/l
- Neskoré zbery: max. 64 mg/l
- Výber z hrozna: max. 64 mg/l
- Bobuľový, hrozienkový výber, ľadové víno: max. 64 mg/l
Z 1 g síry, spálením vzniknú 2 g oxidu siričitého. Keďže pri prelievaní vína cez síru, sa vo víne absorbuje približne 40 - 50 % oxidu siričitého, tak 100 lit. vína spálením 1g síry prisírime o 8 - 10 mg /lit. vína. Pozor, na trhu máme viacero druhov sírnych plátkov, preto si hneď po zakúpení sírnych plátkov, sčítajme kusy a vydelíme hmotnosť plátkov, počtom kusov plátkov, dostaneme priemernú hmotnosť pripadajúcu na jeden plátok. Pyrosiričitan musíme vždy skladovať uzavretý a v suchom prostredí, v opačnom prípade vznikajú značné straty na SO2. Pri sírení pomocou tohto roztoku treba postupovať podľa návodu od výrobcu. Tak v prípade 5 % roztoku doporučuje výrobca 20 ml kys. siričitej na 100 lit., aby sa SO2 voľne zdvihlo o 10 mg/lit.
Odkalenie sa realizuje bez prístupu vzduchu do nádoby s inertným plynom, do odkaleného muštu sa pridajú čisté kultúry kvasiniek, aby sa zabezpečilo rozkvasenie muštu do 12 - 24 hodín po skončení kvasného procesu, mladé víno aj s malou časťou kvasníc, prečerpáme do plnej nádoby a pravidelne každý druhý deň premiešavame, aby sme udržiavali víno stále v mútnom stave. Kvasinky udržiavajú v mútnom mladom víne redukčné prostredie a chránia víno voči oxidácii. T.j. 10 g / 100 lit. Hrozno vylisujeme, mušt odkalíme, zakvasíme a necháme prebehnúť kvasný proces, na konci kvasného procesu obsahuje mladé víno 8-12 mg/ lit. Preto dané víno okamžite, dolejeme v nádobe do plna a prisírime na hodnotu 40 - 50 mg/lit. voľnej síry. Tuná sa na sírenie ponúkajú dva možné spôsoby a to buď pomocou pyrosiričitanu draselného, alebo pomocou 5 - 6% roztoku kyseliny siričitej. Víno necháme v plnej nádobe 3-6 dní sedimentovať a stiahneme víno s kvasníc. Pri sťahovaní vína z kvasníc, sa dá predpokladať, že hodnota voľnej síry bude vo víne 35 - 40 mg/ lit. Preto upravíme pri pretáčaní vína, hladinu voľnej síry o cca 10 mg /lit. a to pomocou plátkovej síry. Je dobré, keď pretáčku vína z kvasníc spojíme aj so súčasným školením vína, bentonyt + želatína + kremičitý soľ. V takto ošetrenom víne by sa mala pohybovať voľná síra medzi 40 - 50 mg/lit.
Taníny: Vplyv na chuť a potenciálne zdravotné dopady
Taníny (triesloviny) sú prirodzené zlúčeniny, ktoré nájdeme v šupkách, semenách a stopkách hrozna. Pri červených a oranžových vínach, ktoré prechádzajú dlhšou maceráciou na šupkách, je ich obsah výrazne vyšší. Taníny môžu ovplyvňovať produkciu serotonínu v mozgu, čo u niektorých ľudí vyvoláva migrény. Väčšina konzumentov ich však vníma ako príjemný efekt vína. Ak máte pocit, že ťažšie červené vína vám spôsobujú bolesti hlavy, môže ísť o citlivosť na triesloviny. Jednoduchý test urobíte pomocou čierneho čaju. Uvarte si šálku čierneho čaju a nechajte ho lúhovať o päť až desať minút dlhšie, ako je odporúčané. Čím dlhšie sa lúhuje, tým viac trieslovín sa z neho uvoľní. Po vypití čaju sledujte, či sa objaví bolesť hlavy. Ak áno, pravdepodobne ide o citlivosť na taníny.
Ako vplývajú triesloviny na chuť vína? Triesloviny (taníny) sú látky z hrozna alebo dreva, ktoré sa nachádzajú vo víne a dodávajú pocit suchých úst po prehltnutí vína. Taníny nachádzajúce sa v šupke, semenách a stopkách hrozna zohrávajú významnú úlohu v chemickom zložení červeného vína. Pomáhajú definovať mieru „plnosti“ červeného vína a vytvárať senzorickú rovnováhu so zvyškovým cukrom podľa toho, či vzniká víno sladké, polosladké, polosuché alebo suché. Výroba kvalitného červeného vína si vyžaduje dokonalú znalosť toho, ako najlepšie využiť potenciál obsahu tanínov vo víne.
Cukor a alkohol: Dve hlavné príčiny dehydratácie a bolesti hlavy
Vína s vysokým obsahom zvyškového cukru, ako sú dezertné a likérové vína, mnohokrát spôsobujú výkyvy hladiny cukru v krvi. To vedie k únave, malátnosti a bolestiam hlavy. Ak nie je zabezpečená dostatočná hydratácia, organizmus začne čerpať vodu z iných častí tela, vrátane mozgu. Preto nie je nič nezvyčajné, ak telo zareaguje bolesťou hlavy.
Alkohol (etanol) patrí medzi najčastejšie príčiny bolestí hlavy po konzumácii vína. Spôsobuje dehydratáciu, čím znižuje množstvo dostupnej tekutiny v organizme. Taktiež vedie k vyplavovaniu dôležitých minerálov z tela, ako je horčík a vitamíny skupiny B. Okrem toho, alkohol podporuje prekyslenie organizmu a zvyšuje diurézu (vylučovanie moču), čo ešte zosilňuje nepríjemné príznaky spojené s dehydratáciou a nerovnováhou elektrolytov.
Prečo sú niektoré vína sladšie ako iné? Určite za tým nehľadajte pridaný cukor. Minimálne nie u kvalitných vín od poctivých vinárov. Cukor hrá rozhodujúcu úlohu vo všetkých formách výroby vína. Fermentačný proces je podporovaný prirodzeným obsahom cukru v hroznových šupkách, dužine a mušte. Bez vysokého obsahu cukru nemôže byť vysoký obsah alkoholu, pretože proces kvasenia by bol skrátený. Cukor, ktorý sa nepremenil na alkohol, ovplyvňuje chuť a úroveň sladkosti. Čiže, či je víno sladké, polosladké alebo suché, určuje obsah zvyškového cukru vo víne.
Pozná to skoro každý. Večer si dáš dva poháre vína, nič extrémne, žiadna divoká noc. A ráno sa zobudíš s hlavou, ktorá pôsobí, akoby si to prehnal minimálne trojnásobne. Prvá myšlienka býva jednoduchá. Lenže takto jednoduché to nie je. Víno je komplexný nápoj a bolesť hlavy má zvyčajne viac než jednu príčinu. Alkohol rozširuje cievy a zároveň odvodňuje organizmus. Do toho vstupuje acetaldehyd, látka, ktorú telo vytvára pri odbúravaní alkoholu. Je toxická a prispieva k tomu, čo poznáme ako opica. Čím viac alkoholu, tým viac práce pre organizmus.
Kvercetín a jeho úloha v bolestiach hlavy z červeného vína
Prečo z červeného vína niektorých ľudí bolí hlava? Existuje niekoľko už skúmaných dôvodov: siričitany, histamíny alebo možno len príliš veľa alkoholu. Nová štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports výskumníkmi z Kalifornskej univerzity však zistila niečo zaujímavé. Tým polyfenolom je kvercetín. Táto látka vzniká v šupke hrozna, keď strapce dostávajú veľa priameho slnečného žiarenia. Je prirodzene prítomný vo všetkých druhoch ovocia a zeleniny, vrátane hrozna. Keď konzumujete alkohol, Vaše telo ho odbúrava pomocou enzýmu alkoholdehydrogenáza (ADH), ktorý v pečeni premieňa alkohol na acetaldehyd. Ten sa následne ďalšou enzymatickou reakciou v pečeni rozkladá. Vráťme sa ku kvercetínu. Vedci zistili, že má jednu zlú vlastnosť. Blokuje totižto odbúravanie alkoholu a spôsobuje hromadenie toxického acetaldehydu v našom organizme.
Výskum prináša dôkazy, že alkohol u niektorých ľudí skutočne vyvoláva bolesti hlavy. V jednej metaanalýze bolo červené víno najčastejšie uvádzaným pôvodcom bolestí. V štúdii, do ktorej bolo zapojených takmer 2 200 ľudí trpiacich migrénami, zhruba každý tretí označil alkohol za spúšťač atakov. Väčšina z nich - asi 78 percent - tvrdila, že ich spúšťa víno, zvlášť červené. Niektorí ľudia môžu byť mimoriadne citliví na triesloviny (taníny) v hrozne, histamíny alebo siričitany vytvárané pri fermentácii alebo iné siričitany pridané na konzervovanie vína. Ak sa acetaldehyd nerozloží správne, môže sa v krvi hromadiť a spôsobiť citlivú reakciu na alkohol vrátane sčervenania tváre a bolestí hlavy. Kvercetín spôsobuje, že telo vytvára kvercetín glukuronid, ktorý môže poškodiť pečeňový enzým rozkladajúci acetaldehyd. Štúdia publikovaná v novembri sa robila v laboratórnych podmienkach.
Zvážte lacnejšie červené vína. Hrozno používané na výrobu lacnejších vín rastie na mohutných viničoch a dostáva sa mu menej slnečného svetla. Skúste slabšie červené víno, napríklad rulandské modré (pinot noir). Pred pitím zjedzte hlavné jedlo alebo výdatné občerstvenie. Ak máte diagnostikovanú napríklad migrenu, berte predpísané lieky tak, aby ste mali bolesti pod kontrolou. Bolesti hlavy z červeného vína sú bežné.
Migréna vs. bežná bolesť hlavy: Rozlíšenie a spúšťače
Nie každá bolesť hlavy je rovnaká. Bolí vás hlava po náročnom dni, po zlej noci alebo po dlhom sedení za počítačom? Väčšina ľudí automaticky siaha po tabletke a považuje to za banalitu. Neurológ MUDr. Mário Lazar zo Spineo Clinic však upozorňuje, že medzi bežnou bolesťou hlavy a migrénou je zásadný rozdiel, ktorý sa často prehliada. „V medicínskej terminológii je pojem bežná bolesť hlavy niečo ako bežný požiar - pre postihnutého je to málokedy bežné,“ vysvetľuje lekár. To, čo ľudia najčastejšie označujú ako obyčajnú bolesť hlavy, je v skutočnosti tenzná bolesť hlavy. Ide o tupý, zvieravý tlak, ktorý postihuje obe strany hlavy a pôsobí, „akoby vám niekto nasadil o číslo menšiu helmu“. Je nepríjemná, no väčšinou umožňuje fungovať.
Migréna je však úplne iný príbeh. Migréna ako neurovaskulárna búrka v mozgu: „Migréna je komplexná neurovaskulárna búrka,“ hovorí MUDr. Lazar. Bolesť, často pulzujúca a jednostranná, je len viditeľným prejavom hlbšieho problému. Migréna je chronické neurologické ochorenie, ktoré sprevádza celý rad ďalších symptómov, od nevoľnosti a vracania až po poruchy zraku, reči či citlivosti. Neurológovia rozlišujú viacero typov bolestí hlavy. Medzi primárne patria migréna, tenzná bolesť hlavy či klastrová bolesť, ktorá je známa extrémnou intenzitou v oblasti oka. Sekundárne bolesti sú už symptómom iného ochorenia, napríklad infekcie, cievnej poruchy, úrazu alebo nadmerného užívania liekov. Práve pri migréne sa často objavuje tzv. aura. „Pri aure dochádza k rôznym typom halucinácií - zrakovým či čuchovým, k výpadkom zorného poľa, poruchám reči alebo citlivosti a sily končatín,“ opisuje lekár. Tieto stavy môžu pripomínať dokonca cievnu mozgovú príhodu, a preto by ich mal vždy posúdiť neurológ.
Ako spoznať, že nejde len o stres či únavu? Rozlíšiť migrénu od obyčajnej bolesti hlavy pomáhajú typické príznaky. Ak bolesť pulzuje, je jednostranná, zhoršuje sa pri chôdzi alebo predklone a sprevádza ju neznášanlivosť svetla či zvuku, je veľmi pravdepodobné, že ide o migrénu. MUDr. Lazar to opisuje bez prikrášľovania: „Únava vás nenechá zvracať v tmavej izbe s pocitom, že vám niekto v spánku vŕta dieru do lebky.“ Migréna človeka doslova vyradí z bežného života a často si vyžaduje úplné ticho, tmu a pokoj.
Za migrénu môže tzv. trigeminovaskulárny systém. Trojklanný nerv, ktorý sprostredkúva vnímanie bolesti v oblasti hlavy a tváre, sa pri migréne stáva nadmerne citlivým. „Váš trojklanný nerv sa rozhodne prehnane reagovať na rôznorodé podnety, ako červené víno, cigarety či dokonca sexuálna aktivita,“ vysvetľuje neurológ. Následne sa uvoľňujú neuropeptidy, napríklad CGRP, ktoré vyvolajú sterilný zápal ciev v mozgových obaloch. Výsledkom je intenzívna bolesť. Jednostrannosť migrény súvisí s nerovnomernou aktiváciou mozgovej kôry. Nevoľnosť a vracanie majú zase pôvod v mozgovom kmeni, kde sa nachádza centrum regulácie zvracania. Počas záchvatu jednoducho prestane fungovať správne.
Bolesť hlavy, ktorú netreba ignorovať. Nie každá bolesť hlavy je neškodná. V neurológii sa používa mnemotechnická pomôcka SNOOP, ktorá upozorňuje na varovné signály. Patria sem bolesti spojené s horúčkou či úbytkom hmotnosti, náhle vzniknuté bolesti, nové bolesti po päťdesiatke, neurologické príznaky ako slabosť končatín či zmena správania a bolesti, ktoré sa rýchlo zhoršujú. Bolesti spojené s horúčkou alebo rýchlym zhoršovaním treba vyšetriť bez odkladu. V takýchto prípadoch už nejde o migrénu, ale o stav, ktorý si vyžaduje okamžité vyšetrenie. Paradoxne, časté užívanie analgetík môže viesť k ďalšej bolesti hlavy. „Ak užívate triptány alebo kombinované analgetiká viac ako 10 dní v mesiaci, koledujete si o MOH - Medication Overuse Headache,“ upozorňuje MUDr. Lazar. Organizmus si na lieky zvykne a bolesť sa vracia hneď, ako ich účinok pominie.
Spúšťače migrény: stres, počasie aj víkend. Migrénu môže vyvolať množstvo faktorov a u každého pacienta sú iné. Častým spúšťačom je nedostatok spánku, hormonálne výkyvy či stres. Zaujímavým fenoménom je tzv. víkendová migréna, keď bolesť udrie práve vtedy, keď stres opadne. Významnú rolu zohráva aj počasie. „Migrenici sú v podstate biologické barometre,“ hovorí neurológ. „Zmeny atmosférického tlaku ovplyvňujú intrakraniálny tlak a vazomotoriku ciev, čo je pre citlivý migrenózny mozog ideálna vstupenka do stavu záchvatu,” dodáva odborník. Strava ovplyvňuje približne pätinu pacientov. Zrejúce syry a červené víno sú vedecky potvrdené spúšťače. Čokoláda má však lepšiu povesť, než sa zdá. „Čokoláda je často nevinne obvinená - chuť na sladké v prodromálnom štádiu migrény spôsobí, že ju zjete tesne predtým, než bolesť prepukne. Čokoláda bola len posol zlých správ, nie vrah,” vysvetľuje neurológ.
Dá sa migréne predchádzať? Základom prevencie je pravidelnosť. „Mozog migrenika miluje sterilitu a nudu,“ hovorí lekár. Stabilný spánkový režim, dostatok tekutín, vyrovnaná hladina cukru v krvi a zvládanie stresu môžu výrazne znížiť počet záchvatov. „Ak žijete ako metronóm, migréna bude mať menej príležitostí,” dopĺňa doktor Lazar. Ak však migréna človeka obmedzuje viac než trikrát do mesiaca alebo ak akútna liečba nezaberá, režimové opatrenia nestačia. Vtedy prichádza na rad preventívna liečba, od nízkych dávok antiepileptík až po modernú biologickú terapiu. „Anti-CGRP liečba v podstate vypne prenos migrenózneho signálu,“ uzatvára MUDr. Mário Lazar. Migréna teda nie je rozmar ani výhovorka. Je to komplexné neurologické ochorenie, ktoré si zaslúži pozornosť a správnu liečbu.
Stratégie na minimalizáciu nežiaducich účinkov vína
Dobrá správa je, že bolesť hlavy po víne sa vôbec nemusí dostaviť. Existuje niekoľko jednoduchých spôsobov, ako si vychutnať víno bez nepríjemných následkov.
- Vyhnite sa lacným vínam: Tieto môžu obsahovať vyššie množstvo histamínov, siričitanov a iných problematických látok.
- Hydratácia je kľúčová: Pitie vína by malo ísť ruka v ruke s pitím vody.
- Jedlo ako spojenec: Konzumácia jedla pred a počas pitia vína pomáha zmierniť účinky alkoholu.
- Preferujte vína s nižším obsahom alkoholu a cukru: Tieto sú často šetrnejšie k vášmu telu.
- Pozor na kombinácie: Kombinácia rôznych druhov alkoholu (napr. víno a destiláty) zvyšuje riziko bolestí hlavy a nevoľnosti.
- Špecifické potreby: Ak trpíte histamínovou intoleranciou alebo citlivosťou na siričitany, zvoľte vína s nízkym obsahom týchto zlúčenín. Ideálnou voľbou sú suché biele vína, ktoré zvyčajne obsahujú najnižšie hladiny histamínov a siričitanov.
- Množstvo je kľúčové! Najčastejšou príčinou bolesti hlavy po víne je nadmerná konzumácia alkoholu a nedostatočná hydratácia. Najlepší spôsob, ako predísť týmto problémom, je zastaviť ich ešte predtým, ako nastanú. Odporúčaná denná dávka vína je 1,5-3 dcl, pričom presné množstvo závisí od vášho pohlavia, telesnej konštitúcie a zdravotného stavu. Aj keď sú ostatné rady užitočné, bez zdravej miery sa nepríjemným príznakom asi nevyhnete. Ako už povedal Paracelsus, každá látka je jed - záleží len na dávke.
Teraz už viete, že víno obsahuje rôzne zlúčeniny, ktoré môžu pri nadmernom príjme zaťažiť organizmus. Na druhej strane, umiernená konzumácia kvalitného vína prináša telu množstvo benefitov. Víno je bohaté na antioxidanty, ktoré dokážu pozitívne ovplyvniť zdravie (tzv. francúzsky paradox). Odporúča sa neprekračovať dennú dávku jeden a pol až tri decilitre, pravidelne sa hydratovať a kombinovať víno s jedlom bohatým na vitamíny a zdravé tuky. Pamätajte, že víno má byť pôžitkom, nie zdrojom problémov. Konzumované s mierou a rozvahou môže byť nielen súčasťou zdravého životného štýlu, ale aj zážitkom, ktorý obohatí váš život.
Vínko chutí… Ale niekedy musíte ďalší pohár odmietnuť
Vinníkmi sú v takom prípade sulfity a amíny. Sulfity sú konzervačné látky, obsiahnuté v rôznych potravinách. Preto môžete podobne reagovať aj na pizzu, olivy či tuniaka z konzervy. Ak všetky tieto dobroty konzumujete bez vedľajších účinkov, potom sú s vysokou pravdepodobnosťou na vine amíny. Víno obsahuje rovno dve varianty: Histamín a tyramín. Histamín rozširuje krvné cievy v našom mozgu, zatiaľ čo tyramín ich zužuje. Amíny sa nachádzajú aj v rôznych druhoch syra alebo v chrene. Ak sa ťažkosti vyskytnú pri ich konzumácii, možno ich jednoznačne označiť za vinníkov. Ak vás trápia sulfity, mali by ste siahnuť po víne bez prísad. Po pití vína sa oplatí krátka prechádzka na čerstvom vzduchu alebo poriadne vyvetrať miestnosť. Ak máte po pití vína na druhý deň bolesti hlavy, doprajte si bielkovinové raňajky. Vsaďte na ľahkostráviteľné potraviny ako je pomarančový džús, kuracie mäso, papája alebo losos. Na raňajky by nemal chýbať ani med. Fruktóza v ňom obsiahnutá pomáha rozkladať alkohol. S pitím vody by ste mali začať už pri popíjaní vína. Alkohol, podobne ako káva okráda totiž telo o extrémne množstvo tekutín a živín.
Víno nie je problém. Bolesť hlavy po víne nie je o jednej látke. Je to súhra alkoholu, hydratácie, štýlu vína a individuálnej citlivosti. Víno zostáva tým, čím má byť. Nápojom pre pôžitok.