Miloslav Láber, známejší pod prezývkou Whisky, je osobnosť, ktorá na seba púta pozornosť nielen svojou hudobnou kariérou ako frontman kultovej kapely Slobodná Európa, ale aj svojimi rozsiahlymi cestovateľskými zážitkami a nečakanými životnými zvratmi. Po prvýkrát sa verejnosť dozvedela viac o jeho súkromí, konkrétne o jeho najväčšom životnom spoločníkovi - 11-ročnom psovi Maxovi. Tento článok sa ponorí do rôznych aspektov Whiskyho života, od jeho vzťahu k zvieratám, cez jeho závislosť na cestovaní a dobrodružstvách, až po jeho umelecké projekty a minulosť.
Max: Najdôležitejšia osoba v Whiskyho živote
V malebnej krajine neďaleko obce Košariská, rodiska Milana Rastislava Štefánika, sa štáb relácie Miláčikovo stretol s Miloslavom Láberom, prezývaným Whisky. Tu sa rozhovor stočil k jeho najväčšiemu miláčikovi - jedenásťročnému psovi Maxovi. Whisky prezradil zaujímavý príbeh o tom, ako sa Max dostal do jeho života. Matka psa bola „papierový veľký Kaukazák“ suseda, ktorý bol často zaneprázdnený vo svojej dielni. Keďže v oblasti nie sú ploty, suka často navštevovala Whiskyho pozemok. Maxov otec bol náhodný okoloidúci pes, čo vysvetľuje Maxov neobvyklý vzhľad - nie je obézny, ale skôr „hrubý, valčekovitý“. Max sa narodil u priateľov a ako šteniatko si začal zvykať na Whiskyho, ktorý s ním následne strávil veľa času. Whisky o Maxovi hovorí ako o „najdôležitejšej osobe v jeho živote“. Pochopiteľná je jeho úprimnosť vzhľadom na jeho časté cestovanie. „Toto je pre mňa jediná možnosť ako mať psa. Keďže veľa cestujem, niekedy odídem na tri týždne a nemal by som ho kde dať. Max je zvyknutý a keď cestujem, ide k susedovi. Prvú noc je ešte u mňa, vidím ho na kamerách. Čaká ma, pretože to pozná a vie, že sa napríklad niekedy vrátim nad ránom.“
Z Bratislavy na samotu: Nový životný štýl
Líder Slobodnej Európy v posledných rokoch prešiel výraznou zmenou životného štýlu. Opustil ruch Bratislavy a usadil sa na samote, v mlyne pri Vrbovom, ktorý si sám čiastočne zrekonštruoval. Okrem cestovania po svete sa jeho vášňou stali aj vysokohorské túry. Táto vášeň ho však nedávno postihla nepríjemným zranením. Počas jednej z túr si zlomil nohu a skončil v nemocnici v Poprade. S fotografiou svojej nohy v sadrovej dlahe na nemocničnej posteli, ktorú zverejnil na svojom Facebook profile, napísal: "Dnes takto… Prvá zlomenina v živote." Vysvetlil, že nešťastne zakopol cestou dole a do nemocnice ho neodviezla helikoptéra, ale kamarátka autom.
Cestovateľské srdce: Viac ako 80 krajín a nezastaviteľná túžba po objavoch
Whisky nie je len spevák, ale aj zanietený textár, režisér, kameraman, pilot, cestovateľ a fotograf. Hoci tieto role neoddeliľuje, v posledných mesiacoch sa najviac venoval fotografiám a cestovateľským prednáškam. Aktuálne sa nachádza na osemtýždňovom tripe, čo potvrdzuje jeho neustálu potrebu objavovať.
Jeho závislosť na cestovaní sa začala už v detstve, keď ho fascinovalo listovanie v atlase. Prvýkrát sa ako osemnásťročný dostal do Afganistanu, čo ho úplne očarilo a odštartovalo jeho celoživotnú vášeň. Po turbulentných 90. rokoch, keď sa venoval iným veciam, sa cestovanie opäť naplno rozbehlo v roku 2003, keď ho priateľ vzal na Srí Lanku a do Indie. Dnes trávi na cestách približne tretinu roka.
Počas svojich ciest zažil aj nebezpečné situácie. Na Srí Lanke ho napadol slon, pred ktorým sa skrýval okolo auta. V Nepále sa zase ocitol v blízkosti stretu nosorožcov, ktoré sa v rámci bitky rozbehli jeho smerom. Napriek týmto zážitkom si nachádza miesta, na ktoré sa rád vracia, ako Gruzínsko či Srí Lanka, hoci momentálne preferuje objavovanie nových destinácií pre svoje cestovateľské premietania.
Whiskyho cestovateľské kino
Svoje spomienky na cesty si nezapisuje priamo do denníka. Názvy miest a udalosti si pamätá vďaka tomu, že na jednom mieste strávi minimálne jeden deň. Pred premietaním si potom pomáha fotografiami a v prípade potreby si dohľadáva informácie na mape alebo na internete.
Pred cestou sa dlhé mesiace, niekedy aj roky, venuje podrobnému prieskumu. Prelistuje turistické bedekre, aby získal základnú predstavu o oblasti a hlavne aby sa vyhol preplneným turistickým miestam. Veľmi rád si číta cestopisy a diskusné fóra, no často sa spoľahne aj na vlastnú intuíciu.
Jeho cestovateľské sny sú takmer nekonečné. Plánuje Patagóniu, prechod horami západnej Kanady na Aljašku, návštevu Južnej Ameriky a Afriky. Zaujímajú ho aj odľahlé časti Ruska, sibírska tajga a oblasti s pozostatkami šamanskej kultúry. Medzi ďalšie sny patria Antarktída, Grónsko a Papua.
Whiskyho limit, kedy sa začne tešiť domov, je približne sedem týždňov. Svoj život si zariadil tak, aby sa venoval veciam, ktoré ho bavia, a žije na mieste, ktoré miluje, obklopený ľuďmi, ktorých má rád.
Cestovanie mu poskytlo nielen poznanie prírodných scenérií a kultúr, ale predovšetkým nadhľad a nové uhly pohľadu. Uvedomil si, že život na Slovensku je v podstate luxus a chudoba, ktorú videl na svojich cestách, ho naučila pokore a pochopeniu, že životná úroveň a skutočné šťastie nie sú vždy priamo úmerné.
Strach v Severnej Kórei: Pohľad do totalitného režimu
Whisky bol jedným z mála Slovákov, ktorí navštívili Severnú Kóreu. Napriek strachu, ktorý tam panoval, sa mu podarilo nafotiť vyše 5000 fotografií. Dokumentoval situácie, ktoré by sa tajným policajtom určite nepáčili. Foťák mal prevesený cez rameno a priatelia ho kryli. Napriek tomu sa dostal do konfliktov s policajtmi, ktorí ich neustále sledovali. Základom bolo všetko si zálohovať, čo nebolo jednoduché, keďže prístup k počítačom neexistoval. Využíval Wi-Fi svojho fotoaparátu na prenos fotiek do telefónu a následne ich rozdal menej nápadným členom výpravy.
Oficiálne bolo povolené fotiť len na výzvu a často museli fotoaparáty nechávať mimo dohľadu. Niektorým členom výpravy boli počas prehliadok vymazané fotky. Whisky si vždy radšej vybral kartu z fotoaparátu. Mobilné telefóny síce už pri vstupe neberú, ale sú v podstate nanič, keďže nie je možné pripojiť sa na žiadnu sieť ani internet.
Severná Kórea naňho zapôsobila hrozivo. Na rozdiel od iných diktatúr, kde boli bežní ľudia často príjemní a pohostinní (ako napríklad v Iráne), v KĽDR neexistuje možnosť kontaktu s obyvateľstvom. Ľudia sa báli stretávať s cudzincami kvôli strachu z represií. Na uliciach nebolo vidieť bežné prejavy radosti, smiechu či lásky. Po príchode autobusu všetci sklonili hlavy a rýchlo odchádzali domov. Whisky sa snažil usmievať a pozdraviť, ale ľudia sa mu vyhýbali pohľadom.
Najhorší zážitok mal z metra, kde vagón pred ich príchodom kompletne vypratali. Staršia pani s vnučkou, ktoré tam nejakou náhodou ostali, boli zatknuté a odvedené preč, len preto, že sa dostali do kontaktu s cudzincami. Ľudia tam žijú v absolútnej izolácii, bez internetu, s médiami plnými propagandy. V roku 2015 bolo údajne popravených 80 ľudí za vlastníctvo zahraničných DVDčiek. Režim funguje od 50. rokov a nikto si už nepamätá, ako to bolo predtým.
Tretia planéta: Cestovateľské fotografie a kniha
- mája otvoril Whisky v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach svoju prvú výstavu fotografií. Nápad vznikol v Gruzínsku, kde sa stretol s kurátorom výstav Andyho Warhola, Martinom Cubjakom. Po prezretí Whiskyho fotografií Cubjak navrhol usporiadať výstavu.
Na začiatku mal Whisky okolo 50 000 fotografií. Po dlhom selekčnom procese vybral približne 90 fotografií z rôznych krajín. Aby dal výstave systém, napísal k fotografiám texty o tom, čo mu cestovanie dalo a ako mu zmenilo život a pohľad na svet.
Výstava je putovná a po Medzilaborciach sa v januári presunie do pražskej Galerie Lucerna. Rokujú aj o Bratislave a ďalších mestách.
Okrem výstavy vyšla aj kniha fotografií. Pôvodne mal ísť len o katalóg k výstave, no po stretnutí s Braňom Jobusom a návšteve vydavateľstva Slovart sa zrodil nápad na rozsiahlejšiu fotografickú knihu. Whisky napísal úvod a následne rozdelil text do kapitol, ktoré použil aj na výstave.
Slobodka: 30 rokov na scéne
Whiskyho hudobná kariéra so Slobodnou Európou je rovnako bohatá. V súčasnosti kapela výrazne zredukovala počet koncertov. Zatiaľ čo kedysi hrali aj 70 koncertov ročne, teraz majú naplánovaných len približne 8 jarných koncertov, letné festivaly a na zimu plánujú turné s Troma Sestrami. Budúci rok oslávia 30. výročie kapely, čo naznačuje, že sa fanúšikovia môžu tešiť na špeciálne udalosti.
Whiskyho cestovateľské kino
Minulosť a ŠtB: Kontroverzný pohľad
V minulosti sa objavili informácie, že Miloslav Láber, alias Whisky, ako 15-ročný spolupracoval s ŠtB pod krycím menom Disko. Mal podpisovať spoluprácu a byť plateným agentom, ktorý „donášal“ informácie o subkultúrach ako punk, heavy metal a break dance. Tieto informácie vzbudili pozornosť verejnosti, najmä vzhľadom na jeho neskoršiu pozíciu ako slobodného umelca a hudobníka.
Whiskyho život je plný kontrastov - od undergroundovej hudby a rebélie, cez objavovanie sveta a jeho krutých realít, až po osobný rast a pokojnejší život na samote s verným psom. Jeho príbeh ukazuje, že aj kontroverzné minulé činy ho neubrzdili v napĺňaní jeho vášní a v hľadaní vlastnej cesty.