V našej farnosti sa často stretávame s rôznymi aspektami života, ktoré obohacujú naše spoločenstvo a posilňujú naše vzťahy. Jedným z takýchto spojených prvkov, ktoré sa dotýkajú nielen duchovného, ale aj sociálneho rozmeru našej komunity, je odkaz svätého Františka a tradícia spojená s pivom. Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať tieto dve témy vzdialené, pri hlbšom pohľade odhalíme ich prepojenie v oblasti spolupatričnosti, dobročinnosti a vnímania života.
Bratstvo a Spolupatričnosť v Farnosťi
Farnosť by mala žiť ako jedna veľká rodina, kde bratia a sestry prežívajú spoločne radosť aj smútok. Táto myšlienka je hlboko zakorenená v kresťanskej tradícii a odráža sa v učení svätého Františka, ktorý kládol dôraz na bratstvo a starostlivosť o blížnych. Je to práve v týchto chvíľach, kedy jedna z našich rodín, rodina Madzikova, čelí smutnej udalosti, že sa ukazuje sila nášho spoločenstva. Prejaviť spolupatričnosť a spolucítenie je v takýchto situáciách kľúčové. Hoci žiadne peniaze nenahradia stratu blízkej osoby, môžu aspoň čiastočne pomôcť v ťažkej životnej situácii.
Preto bola vyhlásená dobrovoľná finančná zbierka pre zasiahnutú rodinu Madzikovu, ktorá sa konala v nedeľu 16. júna 2024. Krabičky na príspevky boli umiestnené v kostole. Dôležité je, že každý prispel podľa svojho srdca a možností. Tí, ktorí sa rozhodli nepriprieť, nemali dôvod komentovať. V podobnej situácii by sa nechcel ocitnúť nikto z nás. Sme si vedomí toho, že sme v minulosti prispeli na pomoc iným po výbuchu bytovky v Prešove, po zemetraseniach, požiaroch, povodniach a dokonca aj v zahraničí. Teraz je čas pomôcť aj našim vlastným. Aby sa predišlo akýmkoľvek nepríjemnostiam súvisiacim s vyzbieranou sumou, či už by bola nízka alebo vysoká, nikto okrem mňa a rodiny nebude vedieť presnú sumu. Za pochopenie vám ďakujem.
Dom Nádeje: Miesto Spomienok a Útechy
Nedávno sa podarilo dokončiť rekonštrukciu nášho Domu nádeje na miestnom cintoríne. Chcem sa úprimne poďakovať vedeniu obce na čele s pani starostkou za túto dôležitú rekonštrukciu. V nedeľu 14. apríla 2024 o 15:00 hodine bude Dom nádeje požehnaný a od 15. apríla 2024 sa tam budú opäť konať pohreby. V objekte je už nainštalované kúrenie, čo zabezpečí primeranú teplotu aj počas chladnejších mesiacov.
Prosím vás, aby ste prijali túto zmenu ako praktické riešenie. Všetko je teraz na jednom mieste a je k dispozícii dostatok priestoru. Neberte to ako trest, poníženie alebo ako neúctu k vašim rodičom, ktorí by si možno zaslúžili pohreb v kostole. Svätá omša má rovnakú hodnotu, či sa koná v kostole, pod holým nebom alebo na inom mieste. Dôležitá je samotná svätá omša, nie budovy. Spomínam si, že aj otec biskup Imrich tu s piatimi kňazmi slúžil pohreb v Dome nádeje a nemali s tým žiadny problém.
Často sa správame ako malé deti v školskej jedálni. Ak niekto prvý povie „fúúúj“, nikto neje. Ale ak niekto povie „mňam“, všetci jedia. Nemalo by nám záležať na tom, kde sa koná pohreb, ale či sme sa postarali o našich zosnulých, či zomreli zmierení s Bohom, lebo na tom závisí ich večnosť. Pamätáte si, počas pandémie koronavírusu sme pochovávali iba pri hrobe, s obmedzeným počtom ľudí a boli sme vďační, že sa to vôbec dalo uskutočniť. Zažili ste pohreby v iných dedinách, kde bola väčšia zima, menej miesta, len obrad bez svätej omše, ktorá sa konala až večer alebo o dva-tri dni neskôr, a ľudia boli spokojní. Vo väčšine obcí sa v Dome nádeje aj modlia pri zosnulom niekoľko dní pred pohrebom, aj keď je tam zima, a nevymýšľajú.
Znova vás povzbudzujem, aby ste sa zamysleli, či nechceme pochovávať cez obec. V Dome nádeje je k dispozícii chladnička a chlapi z obecného úradu by to zvládli, čo by pre vás bolo lacnejšie. Ak pochováva firma z Prešova, účtuje si kilometre, dni v chladničke a príplatky za služby cez víkend.
Ochota Spolupracovať: Srdce Farnosti
Bratia a sestry, v dnešnom 48. čísle KN som vás, mojich farníkov, pochválil za vašu ochotu aktívne pomáhať vo farnosti. Táto ochota sa prejavuje najmä pri veľkých prácach, ako je generálka kostola, budovanie ružencovej záhrady, brigády a podobne. Avšak, mala by byť samozrejmosťou aj v bežnom živote. Kurátori a kostolníci nemôžu a nemajú robiť všetko sami. Je potrebné, aby sa zapájalo viac ľudí do farského života.
Začína sa Advent a s ním spojené predsavzatia. Jedným z nich by mohla byť aj vaša väčšia angažovanosť okolo kostola a fary. Tento postoj by nemal byť len o niektorých jednotlivcoch, ale o zapojení všetkých. Každý a všetci môžu prísť pomôcť. Pred Vianocami, ako každý rok, budeme stavať betlehem a ozdobovať stromčeky. Nech to nie je len práca kostolníkov. Všetci sa chceme tešiť z výzdoby, preto sa zapojme viacerí. Navrhujem, aby sa o výzdobu stromčekov a betlehem postarali rodičia prvoprijímajúcich detí a urobili z toho tradíciu každý rok. Spolu s kostolníkmi a upratovačkami sa dohodnete na termíne. Oni vám osadia stromčeky, vydajú ozdoby a vy budete zdobiť stromčeky a stavať betlehem v kostole i pred kostolom. Bude to pre vás jednorazová záležitosť v roku, kedy vaše dieťa prvýkrát pristúpi k svätému prijímaniu. Stromčeky budú každý rok ozdobené podľa iného nápadu. Každý rok to budú iní rodičia, čím sa zapojí viac ľudí. Majme pocit, že je to naše spoločné dielo. Aj ja chcem nejakým spôsobom pomôcť a prispieť k radostnému prežívaniu sviatkov, tak ako vo vlastnej rodine, tak aj vo farskej. A aj ostatní, buďme kreatívni v tom, ako a kde môžeme pomôcť, napríklad aj pri čistení priestoru okolo kostola od snehu.
Farský Deň: Spojenie v Spoločenstve
Bratia a sestry, farnosť je rodina Božích detí pod vedením vlastného pastiera, teda duchovného otca - farára. Aby sme si túto skutočnosť viac uvedomovali a toto spoločenstvo upevňovali, pozývam vás na 2. farský deň našej farnosti. Minulý rok sme to skúsili prvýkrát a malo to medzi vami dobrý ohlas. Niektorí sa sťažovali na termín, že 15. septembra sme skoro končili, lebo deň bol krátky a začínalo byť chladno, preto to presúvame na terajší termín.
Duchovný otec má narodeniny a spojíme to s touto oslavou. On to zaplatí a farnosť ušetrí. Nemusíte nosiť k narodeninám žiadne darčeky, iba prijmite moje pozvanie a príďte, aby sme boli spolu ako rodina. Nachystáme aj nejaké pohostenie. Nejde o to, aby sme sa najedli a opili (maximálne pivo), ale ide o to, aby sme boli spolu. Možno sa napravia aj nejaké nedobré vzťahy, budeme sa rozprávať, zabávať, plánovať, čo a ako ďalej. Je prvý piatkový týždeň a v sobotu je ešte sobáš, takže nebudem mať čas piecť. Preto poprosím ženy, aby napiekli a doniesli niečo sladké. Mužov prosím, aby pomohli postaviť stany a sedenie. Mladých prosím, aby vymysleli hry a zábavu a potom to aj animovali. Teším sa na vás všetkých.
Sviatosť Zmierenia: Príprava na Najväčšie Sviatky
Bratia a sestry, blížime sa k najväčším sviatkom roka, k Veľkej noci. Najlepšou prípravou pre nás katolíkov je čisté svedomie. Získame ho sviatosťou zmierenia, očistením sa od hriechov. V najbližších dňoch budeme mať k tomu príležitosť, využime ju. Treba sa na ňu dobre pripraviť a dobre si ju vykonať. V sobotu vám budú k dispozícii viacerí kňazi, môžete si vybrať. To je najmä pre tých, ktorí nechcú ísť ku mne - nepohnevám sa, ak pôjdete k druhému kňazovi. Spytovanie svedomia si urobte doma, podľa knižky alebo aj na internete máte rôzne predlohy. Nespoliehajte sa na to, že to stihnete v kostole - niekedy je ľudí málo a nestihnete sa ani vydýchnuť. Ak si urobíte spytovanie doma a bude viac ľudí v kostole, tak si pozrite aj to, ktoré je na obrazovkách.
Používajme na úvod formulu: „Spovedám sa…“ a povedzme, kedy som bol naposledy… Spovedať sa máme: 1. úplne (poviem všetky hriechy, na ktoré si pamätám), 2. úprimne (neprikrášľujem sa, neospravedlňujem svoje konanie), 3. zreteľne (aby ma kňaz rozumel). Tí, ktorí slabšie počujú, radšej nech idú do sakristie alebo miestnosti pre matky s deťmi. V kostole sa nepredbiehajme, všímajme si rady, ktorý sa ako pohybuje, najmä keď je málo ľudí. Niekedy štyria kňazi nemajú koho spovedať a ľudia nedvihnú hlavu.
Pamätajme, že sa spovedáme nie kvôli tomu, že sú sviatky, ale preto, že sa chceme zbaviť hriechov. Preto nemusíme ísť na spoveď až na Bielu sobotu. Všetkých by som vás vtedy nevyspovedal - máme vytrvať v Božej milosti. To platí hlavne pre deti, aby neprišli na posledné dni, lebo sa im nechcelo čakať v sobotu. Vedzte, že keď spovedáme viacerí, je to rýchlejšie ako keď som sám - aj napriek tomu, že vidno dlhý rad. Spovedáme do 16:00 a niektorí vtedy idú z domu a čudujú sa, že nestihli. Ale my sme odišli o 16:00, lebo už nebolo koho spovedať. Príďte načas.
Pripomínam, že k sviatosti zmierenia a potom aj Eucharistie nemôžu pristupovať rozvedení alebo tí, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, hoci nie sú rozvedení, ak nemajú povolenie od biskupa. Potom tí, ktorí sú neseosobášení a žijú v spoločnej domácnosti akoby boli manželia, a tí, ktorí sa hnevajú, nech si dajú najprv do poriadku vzťahy. „Najprv sa zmier so svojím bratom až potom príď…“ Nehovorme, že ten druhý je vinný. Prajem vám dotyk Božej milosti v sviatosti zmierenia. Nech nikto neostane cez sviatky bez dobrej spovede.
Koledovanie Dobrej Noviny: Pomoc na Konci Sveta
Bratia a sestry, na Slovensku už roky prebieha krásny projekt koledovania Dobrej noviny. Ide o akciu, keď vo vianočnom období deti a mládež koledujú po domoch veriacich i neveriacich a vykoledovanými peniazmi pomáhajú ľuďom v chudobných krajinách, najmä v Afrike. Tohto roku ide už o 28. ročník koledovania a výťažok sa použije pre obyvateľov regiónu Samburu v severnej Keni. Heslo tohto ročníka znie: „Zmeňme púšť na záhradu“. Savana sa tam mení na polopúšť a je tam nedostatok vody. Miestni obyvatelia sa učia ekofarmárčeniu, aby sa naučili pestovať zeleninu a chovať dobytok. Od septembra tam máme nášho košického kňaza vdp. Mariána Kašaja.
Možno si poviete, že je to ďaleko od nás alebo, čo s tým máme my. Bratia a sestry, napriek všetkým finančným ťažkostiam sa my tu ešte máme dobre. Rodičia, predstavte si, že by ste nemali zajtra, čo dať deťom jesť, a to nielen zajtra, ale viac dní v týždni. Tieto deti tam hladujú a nijako si to nezapríčinili, iba sa narodili na tomto mieste. A my im môžeme pomôcť naším koledovaním. V piatok na svätého Martina sme s deťmi hovorili o tom, že pomáhať môžeme podľa vzoru svätého Martina aj vtedy, keď máme málo alebo nič. My pri koledovaní nemusíme dať, naopak, druhí nám dajú. Od nás sa chce iba ochota ísť koledovať.
Keď rodičia povedia: „Prečo by si mal ísť ty? Nech idú druhí,“ alebo: „Prechladneš, zamrzneš, zmočíš sa,“ tak samozrejme deti nepôjdu. Ale keď deti rodičia povzbudia, prípadne pôjdu s nimi, aj deti rady pôjdu koledovať. V predchádzajúcej farnosti som mal asi o 200 veriacich menej ako tu, a pri koledovaní Dobrej noviny sme vo vyzbieraní peňazí patrili roky medzi prvé tri farnosti v diecéze a niekoľkokrát sme boli aj prví. Na filiálke, kde bolo 400 veriacich, koledovalo päť skupiniek po päť až šesť detí, a v ostatných dvoch dedinách desať až dvanásť skupiniek. Išli z domu do domu a málokde ich neprijali. A nebolo to tak, že by povedali: „Počkajte pri bránke, dáme vám peniaze, ale dnu nechoďte, aby ste nám nezašpinili.“ Preto vás, bratia a sestry, povzbudzujem, aby ste dovolili deťom, prípadne sa s nimi zapojili do koledovania Dobrej noviny, a ostatní, aby ste koledníkov prijali. Robíme dobrú vec - vcíťte sa do života afrických detí. Vopred v ich mene ďakujem.
Komunálne Voľby: Zodpovednosť za Obec
Bratia a sestry, o tri týždne sa na Slovensku uskutočnia spojené voľby do VÚC a miestnej samosprávy. Chcem vás všetkých povzbudiť k účasti na nich. Nebudem vám hovoriť, koho a prečo máme voliť, každý má svoj rozum a svedomie, ale nebuďme ľahostajní ani k spoločenským otázkam.
Ako volíme? Vo veľkých voľbách väčšinou nikoho nepoznáme, tak si vyberáme ľudí podľa toho, ako sú mediálne známi. „Tohoto poznám z telky, z bilbordov, toho budem voliť.“ Tam volíme straníckych kandidátov: Maďari Maďarov, poľovníci poľovníkov atď. Tam voľme podľa programu strán, za ktoré kandidujú. V miestnych voľbách starostu a poslancov to máme najjednoduchšie, lebo týchto ľudí poznáme, lebo tu spolu žijeme. A tu sa často stáva opak - „toho poznám, toho voliť nebudem.“
Bratia a sestry, voľme podľa toho, ako tých kandidátov poznáme, najmä z vlastnej skúsenosti. Nevoľme tak, že nám prikázali rodičia, deti, súrodenci, koho mám voliť. Nepozerajme ani na to, či je to muž alebo žena, či je to rodina alebo sused, či má alebo nemá titul, či je rodák alebo prisťahovaný, či chodí alebo nechodí do kostola, ale aký je to človek. Nie ako rozpráva, ale čo a ako robí. Povzbudzujem najmä mladých ľudí, aby im táto záležitosť nebola ľahostajná. Vy budete tu bývať, ide o vás a vaše deti. Na miestnom zastupiteľstve, teda starostovi a poslancoch, záleží, ako bude obec vyzerať a čo sa bude v obci robiť. Ďakujem všetkým doterajším členom miestnej samosprávy za ich službu pre našu obec. Všetkých oprávnených voličov povzbudzujem k účasti na voľbách 29. 10. 2022 a modlíme sa, aby sme sa správne rozhodli a za tých, ktorí budú zvolení, aby túto úlohu vykonávali ako službu spoločenstvu obyvateľov.
Prednášanie Božieho Slova: Služba v Liturgii
Bratia a sestry, v Katolíckej cirkvi existuje služba lektora. Jednak ju prijímajú bohoslovci v 3. ročníku seminára, alebo existuje vo farnostiach spomedzi laikov. Ide o prednášanie Božieho slova okrem Evanjelia, ktoré je vyhradené diakonovi alebo kňazovi. Teda čítanie zo Starého zákona, žalmy alebo čítanie z Nového zákona. Vyhradené miesto na prednes Božieho slova je ambóna. Právo prednášať Božie slovo majú pokrstení a pobirmovaní veriaci, ktorí sú vhodne pripravení a formovaní. Preto sa vo farnostiach konajú lektorské kurzy, aby sa ľudia, ktorí majú záujem, na túto službu pripravili. Aj my sme mali za posledné roky takéto kurzy a preto týchto ľudí chceme vo farnosti na túto službu použiť.
Od septembra 2022 je urobený rozpis na výveske na jednotlivé nedele a sviatky, a tiež zoznam lektorov našej farnosti. Takže v nedeľu a vo sviatky budú prednášať Božie slovo lektori podľa rozpisu. A to aj v prípade, že je svätá omša na váš úmysel. Ak by ste veľmi chceli, aby čítal niekto z vašej rodiny, tak si môže vymeniť prosby s lektorom, ktorý je vtedy napísaný.
Božie slovo nie je básnička, ktorou 10-ročná vnučka poteší babičku, že pôjde čítať. Cez týždeň si zabezpečte čítanie z rodiny, alebo ak nemáte, tak zo zoznamu lektorov - ale včas, aby to za vás nemuseli robiť kostolníci. Lektori nech si pripravia čítanie doma z internetu a minimálne 15 minút nech prídu do sakristie. Päť minút pred svätou omšou potrebujeme odniesť knihy. Pripomínam aj dôstojné oblečenie lektorov. Ak lektor na daný deň nemôže prísť čítať, nech si sám zabezpečí náhradu za seba. Božie slovo má byť prednesené dôstojne, zreteľne a s vážnosťou, aby ľudia po čítaní na výzvu „Počuli sme Božie slovo“ odpovedali Bohu vďaka a nie „nerozumeli sme“.
Modlitba za Duchovné Povolania: Budúcnosť Cirkvi
Bratia a sestry, v našich kostoloch sa modlíme za kňazské a rehoľné povolania. Vieme prečo? Pretože ich je málo a potrebujeme ich. Niekto povie: „Veď kňaza máme a keď terajšieho pošlú preč, tak nám dajú druhého.“ A v mnohých farnostiach s rehoľami nemajú skúsenosť. Nie je to celkom samozrejmé a automatické, že máme dosť kňazov a rehoľníkov. Za ťažkých čias socializmu nás kňazov v roku 1989 končilo za Košickú diecézu 11 novokňazov, dnes traja. A rehole podobne.
My sme mali 11 rokov sestričky na fare a vieme, aká dôležitá bola ich prítomnosť vo farnosti. Teraz ich zobrali, lebo nemajú nové povolania. V sobotu mala jedna sestra sľuby - bola jedna za sedem rokov. Sestričky z farnosti odišli a ani iné rehole tiež nemajú, aby nám dali. Čo budeme robiť? Kto ich zastúpi? Kto bude učiť NBV v škole, kto bude s deťmi v klube, ruženec v stredu pred svätou omšou, Dobrá novina, venovať sa mládeži v príprave na zbor, tábor? Knižnica, upratanie spoločných priestorov fary, pletie záhradky, umývanie okien atď., atď.
Bratia a sestry, budeme to musieť zvládnuť my sami bez sestričiek. Tu si uvedomme, že farnosť je jedna veľká rodina, kde všetci máme svoje miesto, svoje práva aj svoje povinnosti, každý vie niečo iné. Niečo pre našu farnosť nám neprídu urobiť veriaci z Vítaza, Fričoviec alebo cudzí. Tak ako vy doma si musíte urobiť veci sami, tak aj v našej farnosti si sami musíme urobiť. Preto vás chcem poprosiť odteraz o väčšiu angažovanosť v prospech farskej rodiny. Nerobíme veci pre Stanislava Takáča, ale pre našu farnosť sv. Mikuláša. Ponúknite svoje schopnosti v tom, čo viete - s počítačom, s uprataním, so záhradkou, s kosením, s deťmi, mládežou…
Histórie Obce: Korene Spolupatričnosti
Hoci v texte nenachádzame priame zmienky o svätom Františkovi alebo pive, existujú časti, ktoré sa dotýkajú histórie obce a jej obyvateľov, čo je základom pre budovanie silného spoločenstva a spolupatričnosti. Dejiny obce Veľká Suchá, ktoré boli úvodom do kroniky, boli predpokladané ako zložitá a náročná práca. Prvá a pôvodná kronika zhorela pri veľkom požiari v roku [rok nie je uvedený]. Neskôr kronika tiež zmizla asi za vojny v roku 1945. V istom čase sa neviedli žiadne záznamy. Preto som sa pri zostavení týchto dejín opieral o rôzny dostupný materiál, jednak zo susednej obce Pondelok, ktorá, najmä smerom cirkevných dejín, mi bola hodne nápomocná.
Je dôležité, aby sme dobre poznali a aktívne sa zaujímali o históriu tej obce, v ktorej sme sa zrodili, v ktorej žijeme, vykonávame si práce svojho povolania, kde nás stretávajú životné radosti i starosti. Rodná dedinka je každému milá a vzácna. Preto aj vy, moji milí spoluobčania obce Veľká Suchá, milujte svoju rodnú dedinku! Váźte si ju a zveľaďujte! Čítajte túto knihu - kroniku s láskou a opravdivým záujmom.
Obe tieto obce, Veľká Suchá a Pondelok, od pradávna ležali tesne vedľa seba a sú spoločne budované. Ich spolu budovanosť je taká, že z dvoch majiteľov na jednom dvore jeden patril do obce Veľká Suchá, druhý zase do obce Pondelok. V minulosti sa ich rozdeľovalo hlavne náboženské vierovyznanie. Veľká Suchá bola čisto katolícka a Pondelok zasa evanjelický. Ale aj napriek tomu nemožno tvrdiť, že by pospolitý ľud zvádzal boj a neľavary medzi sebou, myslíme tým nejaké otvorené boje. Naopak.
V minulosti sa uzatvárali manželstvá medzi obyvateľmi oboch obcí. Vznikali spoločné školy v Pondelku a Veľkej Suchej, obe cirkevné školy, pod jedným riaditeľstvom. Prvým riaditeľom sa stáva Ján Škrabák. Výraznejší obrat k lepšiemu nastal po oslobodení v roku 1945. Po zmenách spoločenského poriadku v socializme nastalo obdobie nových, lepších a spravodlivejších medziľudských vzťahov. Mladým sa naskytla nebývalá možnosť odborného a politického rastu i možnosť sebarealizácie. Obe tieto obce majú svoje vlastné dejiny, spôsoby, tradície.
Presné dáta o založení obce Veľká Suchá, žiaľ, nemožno podrobnejšie zistiť. V obci Veľká Suchá, ako aj v priľahlých obciach a osadách vládli zemianske rodiny (zemepáni) rody: Jákffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Török, Kovács. Rodina Jánoky de Jánok et Nagyszuha pochádza tiež, ako rodina Jakóffy z pokolenia Hont - Pazman. Praotec bol Dera starší. Členov tejto rodiny Demetrius bol v roku 1391 Veszprémskym biskupom, Ladislav v roku 1347 prepošt sv. Michala a Gáspar v roku…
Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci skôr vymreli a nezanechali potomka. Časti zachovali až doteraz. U Kovácsovcov bol zvláštny zostup nadol. … Postupne predával majetok, napokon predal aj dom na Aškole (aj dnes v roku 1976 je v H. Aškole) a odišiel do Rim. Soboty. Tam žil z podpory príbuzných. … V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Prišli aj do nášho kraja. Je domnienka, ale nepodložená písomnými dôkazmi, že na kopci Hrádku (v chotári Pondelka) mali svoju pozorovateľňu. …
Zemepáni boli úzko spätí so životom uvedených zemepánov. Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci skôr vymreli a nezanechali potomka. … Časti zachovali až doteraz. U Kovácsovcov bol zvláštny zostup nadol. … Postupne predával majetok, napokon predal aj dom na Aškole (aj dnes v roku 1976 je v H. Aškole) a odišiel do Rim. Soboty. Tam žil z podpory príbuzných. …
Pôvod názvu obce Veľká Suchá nie je úplne jasný, pretože chýbajú písomné podklady. V starých cirkevných listinách z roku [nie je uvedené] sa spomína ako Szuha patak, Szuha völgy. Zrejme na základe suchej pôdy na Súši ju pomenovali týmto menom. Obec Veľká Suchá vznikla iste tak, ako iné obce, zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Postupne sa roztiahla obec južným smerom do priestorov parcely Gáspar-parka. Obec Veľká Suchá bola založená v roku 1280 (podľa P. A. Catalog. I.). Jarmoky sa tu poriadali. Remeselníci, ktorí predávali svoje výrobky, mali vyhradené svoje miesta. …
Priemerná pôda bola na Súši. … V obciach Veľká Suchá a Pondelok bola slabá hygiena, bytová a kultúrna úroveň poddaného ľudu veľmi biedna. … Časté choroby a epidémie … Lekárov na dedine nebolo a nebývalo zvykom volať k nemocnému lekára z mesta. Ľudia si pomáhali, ako vedeli. … Podľa záznamov boli v obci tri takéto hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v našej obci vypukol mor. … V roku 1824 vypukla znova cholera. Vtedy zomrelo v obci okolo 30 ľudí. Posledná cholera, ešte prudšia, prepukla v roku 1873. Vtedy v obciach Veľká Suchá a Pondelok zomrelo vyše sto ľudí. …
Požiare boli časté. V dávnych dobách boli príbytky, hospodárske staviská vystavené z dreva, pokryté slamou alebo drevenou a škridlovou krytinou. Vzniknuté požiare sa ľahko rozširovali po celej dedine. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, kedy vyhorela celá obec. … Dňa 27. apríla 1811 zasa vypukol požiar v Pondelku. Zapríčinili ho malé deti, ktoré sa hrali s ohňom. Tomuto požiaru padlo za obeť 20 domov i s hospodárskymi staviskami. Rok 1838 - 1839 je zaznamenaná celá séria ohňov, ktoré striedavo prepukli v obciach Veľká Suchá a Pondelok. … Zlomyselní a bezcitní ľudia z pomsty alebo zo závisti podpálili viaceré staviská vo Veľkej Suchej i v Pondelku. Možno, že požiar zavinili aj potulní uhliari, vandrovníci, ktorí zvykli nocovať v stohoch slamy alebo senníkoch. …
V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Prišli aj do nášho kraja. Je domnienka, ale nepodložená písomnými dôkazmi, že na kopci Hrádku (v chotári Pondelka) mali svoju pozorovateľňu. …
V jednom cirkevnom zázname z roku 1595 sa spomína veľkosuchanská evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Lošan. … Od roku 1630 sa Pondelok stáva farnosťou evanjelickej cirkvi a to zásluhou zemepána Jakóffy Ferencza, ktorý ostal verný reformácii. …
Pôda v tejto oblasti je kopcovitá. Pestovali sa tu pšenica, ovos, zemiaky, kukurica, krmná repa - burgyňa, tekvice. … Chov dobytka má svoje tradície. … Majetnejší chovali aj ovce. …
Posledná baňa odstavená v roku 1942 bola u Ondreja Kojnoka - Kikín. … Poseden - asi 3 litrový hrniec. Tento názov dostal, údajne, podľa toho, že sa predával nasypaním sedem krát kukuricou. … Pečiarnik - asi 5 litrový. Pečiarnik sa používal na uskladnenie zrna, predával sa - za peňáze. … Hlásnik bol - hlávnik a vmestilo sa do neho asi 60 litrov (celá kila). Používali ich na donášanie vody, vína, ale hlavne azevice. …
V obciach sa nachádzali bane. … Územie obce je kopcovité. …
V obciach sa nachádzali rôzne remeselné dielne a továrne. Napríklad, v roku 1890 - 1915 bola v chotári obce Pondelok pri Novom Salaši postavená pec na výrobu škridlíc a žľabov. V roku 1769 bola postavená pec na výrobu hlinených keramických kachlí. …
Časté požiare a nedostatok vody pre napájanie dobytka viedli k zmene umiestnenia obce. … Povoľovali majstrov na výstavbu aj z Liptova, kde murovanie kameňom veľmi dobre ovládali. …
Väčšinu obyvateľstva tvorili rodiny ako Kojnokovci, Talánovci, Perčešovci a Némethovci. Každý mal iné priezvisko, aby nedošlo k zámene. …
Doba po roku 1900 priniesla celému Slovenskému národu, teda i Sucháncom, ťažké skúšky. … V roku 1907 boli vydané Appónyiho školské zákony. …
Väčšina obyvateľov obce sa živila alebo si privyrábala lámaním, dolovaním kameňa. …
Tieto historické záznamy nám ukazujú, ako sa vyvíjala naša obec a jej obyvatelia. Pochopenie našej minulosti je kľúčové pre budovanie silného a súdržného spoločenstva v súčasnosti. Je to základ pre našu spolupatričnosť a uvedomenie si našich spoločných koreňov.
V kontexte týchto historických úvah, môžeme vidieť paralely s odkazom svätého Františka, ktorý zdôrazňoval jednoduchosť, pokoru a lásku k blížnym, ako aj s tradíciou piva, ktorá často spájala ľudí na spoločenských udalostiach a oslavách. Tieto prvky, hoci zdanlivo odlišné, môžu symbolizovať rôzne aspekty nášho spoločenského života - od duchovného spojenia a pomoci druhým, až po oslavu života a budovanie komunity.