Pilsner Urquell, ikonický ležiak plzeňského typu, má bohatú históriu, ktorá siaha až k jeho 166. výročiu oslavovanému v roku 2008. Tento slávny pivovar v Plzni nielenže produkuje jedno z najznámejších pív na svete, ale zároveň sa neustále vyvíja, integruje moderné technológie a ponúka návštevníkom jedinečné zážitky. Od tradičných pivovarských procesov až po moderné konverzie priemyselných pamiatok, príbeh Pilsner Urquell je fascinujúcou cestou, ktorá spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť pivovarníctva.
Korene slávneho ležiaku: Históriu a tradície Plzeňského Prazdroja
Pilsner Urquell, pravzoru a ikone všetkých pív plzeňského typu, sa v rokoch 2008 oslavovalo jeho 166. výročie. Táto udalosť bola spojená s dvojdňovým festivalom Pilsner Fest, ktorý sa konal 3. a 4. októbra 2008. Festival, spolupoorganizovaný mestom Plzeň, kandidátom na Európske mesto kultúry 2015, prezentoval jedinečné plzenské pivo, špičkovú gastronómiu a kvalitnú hudbu. Marek Hlavica, manažér komunikácie Plzeňského Prazdroja, zdôraznil, že Pilsner Fest je oslavou umenia sládkov, ktorí už 166 rokov pokračujú v tradícii varenia piva Pilsner Urquell.
Areál pivovaru je obrovský a jeho pivnice dosahujú neuveriteľných 9 kilometrov. Počas prehliadok, aj tých nočných, ktoré organizuje Pivovarské múzeum, sa návštevníci dozvedia o procese výroby piva od začiatku až do konca. Aj keď sa v Plzeňský Prazdroj pracuje už vyše roka, stále sa dá dozvedieť mnoho nového. Napríklad, sklenená fľaša sa v priemere vráti do obehu až 26-krát, ak sa o ňu správne staráme. Je však dôležité si uvedomiť, že počas triedenia a čistenia môžu fľaše čeliť rôznym problémom.
Na námestí pivovaru v Plzni sa dá stretnúť aj s emeritným vrchným sládkom Vaclavom Berkom, ktorý je živou legendou. Aj také bežné úkony ako je správne načapovanie hladinky môžu byť prekvapivo náročné, no spoločné zvládnutie týchto úloh prináša o to lepší pôžitok z piva. Návštevníci festivalu sa mohli osviežiť prémiovým ležiakom Pilsner Urquell aj v nefiltrovanej podobe, či ochutnať pivný špeciál Master polotmavý 13°. Pre tých, ktorí nekonzumujú alkohol, bol k dispozícii Radegast Birell, najpredávanejšie nealko pivo v Česku.
Kultúrne a gastronomické zážitky: Pilsner Fest a jeho ponuka
Pilsner Fest, ktorý sa konal 3. a 4. októbra 2008, bol dvojdenným festivalom plným hudobných a gastronomických zážitkov. Na dvoch pódiách vystúpilo celkom devätnásť kapiel rôznych hudobných žánrov, od rocku cez jazz až po cigánske či kubánske rytmy. Hudobnú ponuku dopĺňal kulinársky zážitok v rámci tzv. gastrofestu, kde sa predstavili vybrané plzenské reštaurácie ako Spilka, U Salzmannů, Na Parkánu, Uctívaný Velbloud, Švejk Restaurant U Pětatřicátníků, Švejk U Zeleného stromu a Motorest Na Rozcestí. Tieto reštaurácie prezentovali svoje lahôdky v špeciálnych "gastrostanoch" na námestí Republiky a na hornom nádvorí pivovaru. Hotel Marriott pripravil jedinečné ochutnávkové menu.
Festival tiež kládol dôraz na zodpovednú konzumáciu alkoholu v spolupráci s občianskym združením Sananim, mestskou políciou a BESIPom. Na námestí bol umiestnený prezentačný stan, kde si ľudia mohli nechať zmerať hladinu alkoholu v krvi a získať ďalšie informácie.
Hudobný program bol rozdelený na dve scény: Hudobná scéna Pilsner Urquell v areáli pivovaru a Hudobná scéna mesta Plzne na námestí Republiky. V piatok 3. októbra festival zahájil projekt Different D.I.S.C.O. na námestí Republiky, po ktorom nasledovali Scissorhands, David Kraus Band a koncert kapely Kryštof. Komornejšia scéna v areáli pivovaru ponúkla vystúpenia Jany Loty, Ondřej Pivec Organic Quartet, kapely Ahmed má hlad a koncert Bratří Ebenů. V sobotu 4. októbra sa na festivalových scénach predstavili Dan Bárta & Illustratosphere, Wohnout, Priessnitz a Son Caliente.
PILSNER FEST 6 10 2018 Video sestřih
Inovácie a konverzie: TechTower - Nový život pivovaru Světovar
Príbeh Pilsner Urquell sa neobmedzuje len na historický areál v Plzni. Príkladom úspešnej modernizácie a využitia industriálneho dedičstva je projekt TechTower v Plzni, ktorý vznikol prestavbou bývalého pivovaru Světovar. Za týmto unikátnym projektom konverzie budovy stojí architektka Tereza Vojtěšková z ateliéru Vojtěšek architekti spolu s ak. arch. Milanom Varvařovským. TechTower je jedným z najmodernejších technologických parkov v Česku, ktorý ponúka zázemie a kancelárie pre inovatívne firmy, technologických nadšencov, programátorov a začínajúcich podnikateľov.
Pôvodný český plzeňský pivovar akciové spoločnosti Světovar bol v čase svojej výstavby, začatej v roku 1910 pod dohľadom architekta Bohuslava Strébla, jedným z najmodernejších v Rakúsko-Uhorsku. Na stavbu boli použité unikátne železobetónové konštrukcie. Pôvodné priestory, ktoré slúžili na uskladnenie pivovarníckych sudov, boli počas prestavby na technologický park transformované s ohľadom na památkovú ochranu a technické požiadavky.
Jednou z kľúčových výziev bolo prepojenie minulosti s prítomnosťou. Dialog so zástupcami památkovej péče, technikmi a odborníkmi z oblasti statiky staveb umožnil presadiť otvorenie fasád objektu prebúraním okenných otvorov, čím sa do interiéru priviedlo prirodzené svetlo. Pôvodná stavba s masívnymi železobetónovými konštrukciami ponúkla možnosti pre navýšenie užitnej plochy kancelárií. V rámci rozsiahleho objektu sa udržal výrazovo jednotný a ekonomicky racionálny koncept, ktorý sa prejavil aj vo výbere autorského mobiliáru a koordinácii technického a technologického vybavenia s osvetlením.
Hmotovo nižšia severná časť objektu, orientovaná do ulice Sladová, slúži ako hlavný vstup. Prízemná časť je primárne koncipovaná pre užívanie verejnosťou a zahŕňa recepciu, multifunkčný sál s kapacitou až 300 osôb, konferenčné miestnosti a dielne. Siedme podlažie, kde sa historicky nachádzala sušiareň sladu, sa premenilo na "SeedUp Space" pre neformálne jednania a spoločenské akcie. Areál Světovar je dnes rozvojovým územím, kde sa počíta s ďalšou výstavbou bytových domov, kancelárií a verejnej vybavenosti, čím sa zabezpečuje jeho pokračujúci rozvoj.
Pivné súťaže a trendy: Od Miss Zlatého moku po rast plechovkového piva
Svet piva je dynamický a neustále sa vyvíja, čo dokazujú aj rôzne súťaže a trendy. V roku 2008 sa v Žatci konala súťaž Miss zlatého moku, kde titul získala Marcela Vovsová z Mělníka, ktorá reprezentovala Pivovar Zlatopramen. Okrem hlavnej súťaže si získala aj titul Miss sympatie čitateľov. Prvou vicemiss sa stala Kamila Vostrá z Postoloprt (Pivovar Březňák) a druhou vicemiss Iveta Bylíková z Chomutova (Pivovar Louny). Súťaž, ktorá propaguje dievčenskú krásu, pivo a chmeľ, tradične sprevádza obľúbenú Dočesnú v Žatci.
V súťaži o najchutnejšie slovenské pivá, Slovenská pivná korunka 2008, sa najchutnejším nealkoholickým pivom stal Radegast Birell z portfólia spoločnosti Pivovary Topvar. Toto pivo, vyrábané Plzeňským prazdrojom, získalo prvenstvo aj v celosvetovej súťaži World Beer Cup 2008. V oficiálnych kategóriách bodovali slovenské pivá Šariš (svetlé 10%), Urpiner (svetlé do 12%) a Zlatý bažant (tmavé).
Na druhej strane, v roku 2008 zaznamenal rastúci trend aj predaj plechovkového piva. Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne, si všimol tento boom, najmä kvôli praktickému prenášaniu a konzumácii v teréne. Slováci si plechovkové pivo doprajú hlavne na dovolenkách, či už pri mori, na horách alebo pri domácej rekreácii. Rast obľuby plechovkového piva napriek mierne vyššej cene oproti fľaškovému baleniu potvrdzujú aj štatistiky. V pivovare STEIGER tvoril predaj plechovkového piva v prvom polroku 2008 nárast o 124% oproti predchádzajúcemu roku. Tento trend sa očakáva aj v budúcnosti s príchodom nových plechovkových balení.
Medzinárodný záujem a špecifiká: Čo si myslia o českom pive vo svete
České pivo si získalo medzinárodné uznanie a záujem. Britské noviny The Times uverejnili v roku 2008 zoznam desiatich najlepších českých pív, ktorý zostavil Evan Rail, autor knihy "Good Beer Guide Prague and Czech Republic". Zoznam zahŕňal pivovary ako Pivovarský Dvůr, Chýně, Berounský Medvěd, Moritz, Olomouc, ale aj ikonický Pilsner Urquell, Plzeň.
Zaujímavý je aj záujem Japoncov o české pivo. Napriek klesajúcej spotrebe piva v Japonsku, tamojšie pivovary vidia svoju záchranu vo výrobe piva českého typu. Skupujú preto české suroviny ako chmeľ a slad, pričom majú záujem najmä o tie, z ktorých sa vyrábajú pivá ako Prazdroj či Budvar. Šéf Výskumného ústavu pivovarnického a sladařského, Karel Kosař, vysvetľuje, že problémom pri priamom dovoze českého piva do Japonska je vzdialenosť. České pivo je najlepšie čerstvé a po piatich mesiacoch v fľaši už nemusí mať takú kvalitu. Tento rozdiel si všimnú aj americkí turisti, ktorí porovnávajú čapované pivo z Prahy s dovážaným českým pivom. Podobný záujem o české pivo prejavuje aj Rusko.
Obnova historických pivovarov: Nové nádeje pre Děčín a Litoměřice
Príbehy oživovania starých pivovarov nie sú len o Plzni. V roku 2008 sa objavili nádeje na obnovenie výroby piva v bývalých pivovaroch v Děčíne a Litoměřiciach. Hoci výroba nedosiahne také objemy ako v minulosti, tieto projekty prinášajú nový život do historických areálov.
V Děčíne sa plánuje vznik nákupného a zábavného centra na mieste bývalého pivovaru, ktoré bude zahŕňať obchody, byty, kinosály, reštauráciu a malý pivovar. Pivovar, ktorý má históriu siahajúcu do začiatku 18. storočia, kedysi produkoval pivá ako Admirál, Kapitán alebo Bukanýr.
V Litoměřiciach chce radnica oživiť varenie piva v Korunnom pivovare. Plánuje sa menší pivovar s ročným výstavem do dvadsaťtisíc hektolitrov, pivovarská reštaurácia a expozícia o výrobe piva v regióne. Cieľom je zabrániť vzniku prevádzok, ktoré by zaťažovali centrum mesta dopravou a hlukom.
Tieto iniciatívy ukazujú, že záujem o pivovarnícke dedičstvo pretrváva a že aj moderné projekty môžu úspešne integrovať historické prvky, pričom vytvárajú nové kultúrne a ekonomické príležitosti.